Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/280/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204397
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615204397.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátuJUDr.IvetyZáleskejaJUDr.IviceČelkovejvexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. I. I., advokátom so sídlom H.,
C. XX a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti povinnej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, o

vymoženie sumy 37,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske zo dňa
13. októbra 2015, č.k. 5Er/375/2015-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a povinnej náhradu trov

exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 251 ods. 4, §
103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. Uviedol, že návrhom spísaným pred súdnym exekútorom
dňa 14.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 37,66
Eur s príslušenstvom, na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 09.07.2009, sp. zn. SR 07542/09. Z obsahu spisu Okresného
súdu Partizánske, sp. zn. 4Er/370/2009 vyplynulo, že oprávnený sa na podklade rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 09.07.2009, sp. zn. SR 07542/09 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie
sumy 905,50 Eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie doručenému
súdnemu exekútorovi dňa 25.08.2009. V uvedenej exekučnej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa
22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38 zastavil exekúciu z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok predložený
ako exekučný titul nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2012 v spojení

s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 14.12.2011, č.k. 6CoE/373/2011-50. Nakoľko uvedeným
uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý
bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážkuprávoplatnerozhodnutejveci.Vzhľadomnatútoskutočnosťsúdprvejinštanciezastávalprávny
názor, že uznesenie zo dňa 22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38 v spojení s uznesením Krajského súdu

Trenčín zo dňa 14.12.2011, č.k. 6CoE/373/2011-50 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v
totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní
nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. O
trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., kde mal na zreteli,
že konanie bolo zastavené procesným zavinením oprávneného (pretože podal návrh na vykonanie
exekúcie, ktorá v minulosti už bola vedená tunajšom súdu a o ktorej už bolo meritórne rozhodnuté,

teda pre prekážku rei iudicatae), avšak povinná si trovy exekučného konania neuplatnila a v konaní
jej ani žiadne trovy nevznikli, a preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. O trováchexekučného konania vo vzťahu súdny exekútor na jednej strane a oprávnený / povinná na strane druhej
nerozhodoval, pretože Ex. por. nedáva zákonnú možnosť rozhodovania o trovách exekučného konania
súdneho exekútora po zastavení exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Ex. por., ako je tomu v prípade

zastavenia exekúcie podľa § 200 ods. 5 Ex. por., kedy má súd povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie.
Ustanovenie § 37 ods. 1 Ex. por. priznáva postavenie účastníka konania len poverenému súdnemu
exekútorovi, pričom zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v danom prípade nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. V predmetnej exekučnej veci oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia.
Oprávnený legitímne očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený § 44 ods.
2 a nasl. Ex. por. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom

návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými
náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom Ex. por. voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania.
Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia
rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho

súduSR,sp.zn.7Cdo108/2012zodňa23.01.2013.Vdanomprípadeexekučnýsúdnesprávneaplikoval
§ 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je
možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa
§ 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res
iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť.

Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá meritum veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces.
Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.
Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím §
251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu Ex. por. vo svojom § 36 ods. 3 obsahuje.

Ak by táto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné ju
zakotviť priamo v Ex. por. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie

poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto
rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol
o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Žiadal odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej

len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.7. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným u súdneho exekútora dňa 14.03.2015, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 37,66 Eur s príslušenstvom, a to na

podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. zo dňa
09.07.2009, sp. zn. SR 07542/09, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
27.07.2009 a vykonateľnosť dňa 30.07.2009.

8. Z úradnej činnosti odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom zo dňa 25.08.2009 domáhal proti

povinnej vymoženia sumy 905,50 Eur s príslušenstvom, a to na základe vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa 09.07.2009, sp. zn. SR 07542/09. V uvedenej exekučnej
veci Okresný súd Partizánske uznesením zo dňa 22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38 exekúciu zastavil
s odôvodnením, že z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade
takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Toto uznesenie v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.12.2011, č.k. 6CoE/373/2011-50,

nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2012.

9. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

13. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby

súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP (pôvodne

§ 103 O.s.p.), podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky
konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 161 ods. 2
CSP (pôvodne § 104 ods. 1 O.s.p.) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorýnemožnoodstrániť,súdkonaniezastaví.ZcitovanýchustanoveníCSPtedavyplýva,žepodmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

14. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

15.Zustanovenia§9aods.1Exekučnéhoporiadkujezrejmé,žeCivilnýsporovýporiadok(akoprocesný
predpis) je subsidiárnym právnym predpisom vo vzťahu k Exekučnému poriadku, čo vyplýva
zo zákonnej dikcie, podľa ktorej sa v konaní podľa Exekučného poriadku primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania.
Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť,
a to práve vzhľadom na ustanovenie § 161 ods. 2 CSP (pôvodne § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s
§ 251 ods. 4 O.s.p). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie §

230 CSP (pôvodne § 159 ods. 3 O.s.p.), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu
je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom
konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade,

ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v
exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či
určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného
titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa
22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38, ktorým exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.01.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.12.2011, č.k.
6CoE/373/2011-50. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté

o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom
skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide
o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že uznesenie súdu
prvej inštancie zo dňa 22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38 v spojení s uznesením tunajšieho krajského

súdu zo dňa 14.12.2011, č.k. 6CoE/373/2011-50, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v
totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).