Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010246
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713010246.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. mája 2016, v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Lýdie Palušákovej a Anny Šmálikovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
V. B. R. P. M. K. Y. M. B. K. Ý. , nar. X. X. XXXX M. W., trvalo bytom W.,
R.. B. XXXX/XX, t. č. bytom B., L.. H. K. XXX/XX,
zamestnaný ako robotník v spoločnosti PCA Slovakia s. r. o.
Trnava, ul. Automobilová č. 1,

j e v i n n ý

zločinom týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

ako otec, ktorý mal v starostlivosti a výchove synov mal. P. B.., nar. XX. X. XXXX, mal. Q. B.., nar.

XX. X. XXXX a mal. V. B.., nar. XX. X. XXXX, v období najmenej od novembra 2010 do 10. 05. 2011
v mieste ich vtedajšieho bydliska a to na adrese W., L.. C. Č.. XXXX/XX v bloku G., v byte č. XX,
ktorý užívali na základe zmluvy o nájme z 01. 02. 2010, uzatvorenej s prenajímateľom Q. K. opakovane
mal. P. a mal. Q. spôsoboval fyzické utrpenie najmä bitím a psychické utrpenie vyvolávaním strachu,
ktoré ohrozovalo fyzické a psychické zdravie oboch maloletých detí, čo bolo zistené preverovaním
pracovníkmi oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, odboru sociálnych vecí a
rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, na základe návrhu ktorých vydal Okresný súd
Poprad uznesenie sp. zn. 14 PPOm/1/2011 zo dňa 11. 5. 2011 - predbežné opatrenie o okamžitom

umiestnení mal. detí P. B.., Q. B.. a V. B.. do ústavnej starostlivosti, na základe čoho boli mal. deti
Slavkovské dňa 11. 5. 2011 umiestnené v DSS Ľubica, Krízové stredisko Kežmarok, pričom u mal.
P. B.. bol diagnostikovaný syndróm týraného dieťaťa (CAN sy) s prítomnosťou poruchy správania,
vystupňovanou úzkosťou,

t e d a

týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím a vyvolávaním strachu.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov.Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l
a d á a zároveň mu u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona mu súd u k l a d á obmedzenie, spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 17. 05. 2013 súd vykonal dokazovanie, ktorým bol zistený skutkový stav
uvedený vo výroku.

Obžalovaný počas celého trestného konania popieral akékoľvek formy týrania svojich maloletých detí.
Nielen z jeho výpovede, ale aj z iných dôkazov a to písomných správ pracovníkom Úradu sociálnych
vecí a rodiny Poprad, ktorí vykonávali viackrát šetrenie v tejto domácnosti, ale aj z výpovedí svedkov a
ďalších dôkazov vyplýva, že zo spolužitia obžalovaného a jeho družky, dnes už neb. Q. F., od roku 1999

sa narodili tri deti B. a to P. (XX.XX.XXXX), Q. (XX.XX.XXXX) a V. (XX.XX.XXXX). Rodina bola evidovaná
na sociálnej kuratele v Poprade, pretože keď družka bola tehotná, tak obžalovaný bol ešte ženatý,
rodina nemala kde bývať a tak družka požiadala o pomoc na sociálnej kuratele a to aj v záujme získania
mestského bytu. V rodine pretrvávali finančné problémy a stým súvisiace aj nedostatočné materiálne
zabezpečenie domácnosti, nízka sociálna úroveň a alkoholické stavy. Dňa 29. 09. 2009 došlo k smrti Q.

F. spáchaním samovraždy v byte, kde vtedy rodina bývala a od uvedenej doby starostlivosť o maloleté
deti zabezpečoval obžalovaný, s ktorými sa presťahoval do bytu A. F.L. a to tety neb. Q. F. na ul. L. M.
W., kde bývali do konca januára 2010. Sociálne pracovníčky riešili otázku starostlivosti o deti B. a to buď
ponechaním starostlivosti otca alebo umiestnením do ústavu. Následne od februára 2010 sa obžalovaný
s deťmi presťahoval do prenajatého bytu č. XX na ul. C. Č.. XXXX/XX, blok G. v W.. V uvedenom byte

bývali až do 3. mája 2011 a keďže majiteľ byt predal, tak obžalovaný sa s deťmi presťahoval do iného
bytu na ul. V. M. W..

Z výpovede obžalovaného ďalej vyplýva, že počas celej doby sa o deti riadne staral, najmladší syn V.
bol takmer vždy v starostlivosti jeho rodičov v byte vo B., kde bývala aj sestra obžalovaného a žiadneho

týrania v domácnosti, kde býval s deťmi na rôznych miestach, sa nedopúšťal. Pokiaľ boli evidované
zranenia deti, tak podľa obžalovaného tieto vznikli už aj za života ich matky a to tak, že P. spadol na
preliezke a rozbil si hlavu, V. spadol zo stoličky pri stole v byte, keď matka deťom dávala polievku a
utrpel úraz lakťa, Q. si zlomil ruku v škole alebo v družine a ďalšie úrazy deti vznikli pri hrách vonku a
to aj po smrti matky.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný priznal, že po smrti matky boli deti hlučné, ale pokiaľ urobili niečo
zle v škole, tak on ich nebil, netýral, ale pokričal, dohovoril, dával im rady a ako výchovné prostriedky
používal zákaz ísť vonku, sledovať televíziu, sedieť pri počítači, alebo ísť na krúžky v škole. Pri výchove
deti mu pomáhali jeho rodičia, pretože do 07. 02. 2010 pracoval na tri zmeny a následne iba na jednu

zmenu v Tatravagónke Poprad. V ďalšom období bolo všetko v poriadku, v júli 2010 boli P. P. Q. v tábore,
v prvej polovici augusta 2010 on čerpal dovolenku s deťmi a v ďalšom školskom roku 2010/2011 venoval
celý čas deťom a domácnosti, deti netýral a pokiaľ bol prísnejší, tak deťom neubližoval.

K zraneniam Q. z 15. 12. 2010 uvádzal, že syn prišiel z vonku, sťažoval si na bolesť ľavej ruky, tvrdil, že

sa udrel a tak mu dal lieky na utíšenie bolesti. V nasledujúci deň 16. 12. 2010 cestoval s V. na vyšetrenie
do nemocnice v Žiline, Q. išiel do školy a už o 09.00 hod. mu volala triedna učiteľka, že Q. bolí ruka a tak
syn bol ošetrený na chirurgickej ambulancii, ruku mal fixovanú a následne lekár odporučil rehabilitáciu.

K umiestneniu deti v krízovom centre v Kežmarku v máji 2011 na základe rozhodnutia Okresného

súdu Poprad, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie na základe návrhu pracovníkov Úradu práce,sociálnych vecí a rodiny Poprad č. 14PPom/1/2011 z 11. 05. 2011, ktorému predchádzali šetrenia nielen
v domácnosti obžalovaného, ale aj v škole, v družine a v domácnosti jeho rodičov a taktiež aj šetrenia u
susedov, tak k týmto obžalovaný uvádzal ako príčinu jeho užívanie alkoholu a na hlavnom pojednávaní

neuvádzal nič konkrétne zo života v jeho domácnosti, vyhýbal sa popisovaniu spolužitia s deťmi a
riešeniu problémov v domácnosti. Svoje výpovede zameriaval na obdobie pobytu deti v krízovom centre,
odkiaľ mu neboli poskytované informácie o úrazoch detí, o ich chorobách a v písomnom vyjadrení, ktoré
súdu zaslal po doručení obžaloby, rozoberal život mimo obdobia skutku a k obdobiu skutku sa takmer
vôbec nevyjadril.

Po návrate detí do jeho starostlivosti v máji 2012 ho deti nepočúvali, on pokričal na nich, no fyzické tresty
nepoužíval a o deti sa riadne staral.

Vo veci vypovedali nielen sociálne pracovníčky, ale aj pedagógovia, príbuzní, susedia a ďalšie osoby,
ktoré prišli s maloletými deťmi, ale aj s obžalovaným do styku najmä v období uvedenom v skutku,

ale taktiež aj po tomto období, keď deti boli umiestnené v krízovom centre a boli vykonávané odborné
vyšetrenia súvisiace so správaním deti a spôsobom ich života, ktorý predchádzal umiestneniu deti do
ústavu.

Pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad Mgr. R. a Mgr. Š. boli vypočuté na hlavnom

pojednávaní,aleajvprípravnomkonaní.Zichvýpovedívyplýva,žešetreniavdomácnostiobžalovaného
boli vykonávané aj na základe požiadavky polície, ale taktiež aj na základe informácií, ktoré boli o
tejto rodine ešte z čias života matky detí. Výsledkom šetrení boli nielen vlastné poznatky z priameho
kontaktu s touto domácnosťou, ale aj so susedmi. Podľa Mgr. R. susedia, ktorí bývali v blízkosti bytu,
kde obžalovaný zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti na ul. C. Č.. XXXX/XX M. W., jej potvrdili, že z

bytu obžalovaného je často počuť krik, obžalovaný často chodí domov pod vplyvom alkoholu. Taktiež boli
vykonávanéšetreniavškoleavdružine,kdebolizískanépoznatky,žepedagógoviamajúpodozrenie,že
deťom je ubližované. V škole boli získané aj kresby deti B., ktoré boli následne predložené psychologičke
apoichvyhodnoteníbolokonštatované,žesvedčiaotýranídeti.Šetreniebolovykonanéajvdomácnosti
rodičov obžalovaného, ktorí nepripúšťali konanie obžalovaného, ktorým by bolo ubližované jeho deťom.

Pri pohovore s obžalovaným tento popieral týranie a výsledky, ktoré boli získané z viacerých šetrení,
boli podkladom pre podanie podnetu pre podozrenie z týrania maloletých detí a tieto boli aj dôkazmi
o tom, že je potrebné podať návrh na vydanie predbežného opatrenia na umiestnenie maloletých detí
do krízového centra a tieto dôkazy potvrdili dôvodnosť podania uvedeného návrhu, čo vyplýva aj z
obsahu odôvodnenia samotného rozhodnutia súdu o umiestnení deti do ústavu. Pri šetreniach, ale

aj pri pohovoroch s deťmi bolo ďalej zistené, že otec ich bil. Táto rodina bola evidovaná už od roku
2004 u sociálnych kurátorov z dôvodov, ktoré boli už vyššie uvedené. Taktiež Mgr. ŠJ. sa zúčastnila
šetrení súvisiacich so spôsobom života v domácnosti obžalovaného a to aj na požiadanie polície. Aj táto
svedkyňa získala poznatky od susedov, ktorí vytýkali nečinnosť úradov vo vzťahu k maloletým deťom a
vyčítali, že deti sú ešte v starostlivosti otca. Susedia mali poznatky, že z bytu bolo počuť krik deti, kričal aj

otec, bolo počuť plač deti a hádky. Susedia viackrát videli otca pod vplyvom alkoholu a to aj situácie, keď
deti mu pomáhali dostať sa v takomto stave do bytu. Pri šetreniach v škole bolo zistené, že pedagógovia
videli modriny u deti, pričom niekedy deti tvrdili, že spadli, tieto modriny boli aj na tvári a deti zatĺkali
problémy v rodine. Vyhodnotenie kresieb deti psychológom viedlo k záveru, že podľa týchto kresieb sa
deti negatívne vyjadrovali o otcovi a matku opisovali v pozitívnom zmysle. Bolo zistené, že deti mali

uvoľnenésprávanie,šantiliapokiaľsanečakaneobjavilotec,takužmalinacvičenépostojeazostalistáť.
Pri rozhovoroch s otcom bolo zistené, že on má psychické problémy, že niečo skrýva, bolo podozrenie
z jeho vnútornej agresie, hnevu, akoby užíval lieky. Podľa týchto poznatkov vznikali domnienky, že sú u
neho prvky skrytého týrania. Nad touto rodinou bol určený dohľad sociálnej kurately ešte za života matky,
ktorá chodila po úradoch a žiadala o pomoc pri riešení problémov v správaní sa obžalovaného k matke,

ale aj k deťom. Zhromaždené poznatky o tejto rodine, najmä v období starostlivosti iba otcom, viedli k
tomu, že je nevyhnutné dostať deti z prostredia otca, bola poskytnutá možnosť zabezpečiť starostlivosť
o maloleté deti v domácnosti starých rodičov vo Svite, no táto možnosť bola odmietnutá s tým, že starí
rodičia by nezvládali starostlivosť o tri maloleté deti. V tejto domácnosti okrem chorých rodičov bývala
ešte aj ich dospelá dcéra.

Táto svedkyňa navštívila deti aj v krízovom centre v Kežmarku a šetreniami odborníkov v tomto zariadení
boli získané poznatky, že deti majú psychické problémy, nekoordinované pohyby, správali sa akonevychované deti, čo bolo výsledkom nesprávnej výchovy zo strany otca. Aj pri stretnutiach s otcom
tento priznal, že ho deti nepočúvali, mal s nimi výchovné problémy a že deti aj udrel.

Ďalšie svedkyne - pracovníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny boli v kontakte s touto rodinou až
po období, ktoré je uvedené v skutku.

Svedkyňa Mgr. W. nemala vlastné poznatky z obdobia skutku uvedeného v obžalobe, pretože agendu
tejto rodiny prevzala až v roku 2013. Informácie o rodine získavala iba zo spisového materiálu

vytvoreného v minulosti. Ďalšia pracovníčka Mgr. W. pracovala na tomto úrade až od novembra 2011,
tento spis mala k dispozícii iba po dobu asi štyroch týždňov i keď na úrade pracovala do roku 2013 a
informácie mala iba zo spisu.

Svedkyňa Mgr. Š. mala pridelený spis v období od októbra 2011 do februára 2012 a pokiaľ v prípravnom
konaní uvádzala informácie o tejto rodine, tak tieto čerpala iba z obsahu prideleného spisu. Zo spisu

zistila, že podnet na začatie konania vo vzťahu k tejto rodine podala detská lekára MUDr. V., no
šetreniami v domácnosti nebolo preukázané týranie. Po smrti matky detí obžalovaný prejavil záujem sa
sám starať o deti.

Pedagógovia škôl, ktoré deti navštevovali, mali informácie z takmer denného kontaktu s deťmi.

Mgr. C. bola triednou učiteľkou Q. aj v čase smrti jeho matky. Uvedený žiak bol v jej triede po dobu
štyroch ročníkov. Tragédia v rodine žiaka poznačila, potreboval pohladkanie a kontakt s ňou obžalovaný
udržiavalnielenprostredníctvomstretnutiarodičovsoškolou,aleajmimotýchtoplánovanýchstretnutípri
individuálnych návštevách školy. Pokiaľ bolo evidované u syna rozbité koleno, tak tento tvrdil, že spadol

na bicykli a modriny, ktoré boli evidentné u syna, tak vraj ich získal pri detských hrách. Pri prezliekaní sa
deti na telocviku si nevšimla atypické a výrazné zranenia, no poukazovala na hlavnom pojednávaní na
odstup času a tým obmedzený okruh informácií z minulosti. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzala niečo
podrobnejšie, tak toto mohlo byť iba jej domnienkou, pretože lekárske správy nevidela. Obžalovaný
jej raz potvrdil, že synovi dal po zadku, pretože mal neporiadok v izbe. Pokiaľ v prípravnom konaní

tvrdila, že u Q. videla viaceré zranenia, tak žiak vraj tvrdil, že si ich spôsobil sám. K zraneniu lakťa
v prípravnom konaní uvádzala, že žiak tvrdil, že spadol a lakeť si narazil. V prípravnom konaní ďalej
uvádzala, že videla modriny na tvári, rukách, zadku a stehnách zozadu. Žiak tvrdil, že spadol, buchol
sa , udrel o lavicu, že strčil ho spolužiak, alebo že zranenia utrpel pri hre s bratom. Tieto tvrdenia žiaka
sa jej nepozdávali. V učení bol Q. dobrý, šikovný. V období od februára do mája 2011 okrem bežných

modrín na telocviku si všimla aj jednu veľkú modrinu na stehne, pričom tvrdenie Q., že si to spôsobil
úderom o lavicu, nezodpovedalo výške lavice a miestu, kde modrina bola. V tomto období registrovala
u žiaka tieto skutočnosti častejšie.

Svedkyňa Mgr. M. bola triednou učiteľkou P. a to v piatom až siedmom ročníku. V čase tragédie v

rodine on bol v štvrtom ročníku. Žiak sa nevymykal z priemeru a keď zistila, že v ôsmom ročníku otec
preložil žiaka na inú školu vo Svite, kde následne žiak prepadol, tak túto skutočnosť otcovi už vopred
vytýkala. Mala informácie, že otec žiakovi niekedy priložil, boli medzi nimi niekedy aj škaredé momenty,
no na detaily si nepamätá a s otcom mala aj ostrejší rozhovor. V detailoch poukázala na výpoveď z
prípravného konania, na ktorej nič nemení. Podľa jej názoru bolo umiestnenie deti do krízového centra

zapríčinené obžalovaným a jeho správaním, pretože všetko mu prerástlo cez hlavu a on to nezvládol.
Aj tejto svedkyni obžalovaný priznal, že P. raz od neho dostal bitku. Podľa vypracovanej správy tejto
svedkyne bolo preukázané, že P. mal z otca veľký strach, pretože ho bil do modrín a krvných podliatin.
Svedkyňa bola so žiakom takmer v dennom kontakte, žiak jej dôveroval, potreboval objatie a individuálny
rozhovor, pri ktorom priznal, že otec pod vplyvom alkoholu mal v domácnosti porozbíjať nábytok a to v

období decembra 2010 až januára 2011. U žiaka boli poznatky, že spolužiakom bral desiate, peniaze
a že spolužiačky obťažoval. Nielen tohto žiaka, ale aj jeho brata Q. do školy vozil starý otec, niekedy
bola aj stará mama a taktiež uhrádzali aj potrebné veci za deti. Od septembra 2010 do 15. 11. 2010
si všimla viaceré zranenia a P. tvrdil, že mu ich spôsobil otec a bolo cítiť, že žiak má strach z otca. Po
novembri 2010 žiak priznal, že ho otec udrel a toto mal tvrdiť asi raz mesačne. Podľa informácií mal

otec na Q. tvrdšiu výchovu.

Svedkyňa V. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola triednou učiteľkou P. B. počas dvoch školských
rokov, no tieto nevedela konkretizovať a bolo to aj za života matky dieťaťa, s ktorou prichádzala dokontaktu na stretnutiach s rodičmi. Zo strany matky bola deťom venovaná pozornosť a otca spoznala
až po smrti matky. Z ich stretnutí nemala negatívne poznatky z otca. K žiakovi uviedla, že bol šikovný,
nadaný, no bol hyperaktívny a s tým súviseli aj občasné konflikty so spolužiakmi. Počas hodín telocviku

si všimla u žiaka modriny na lýtkach, na rukách a na chrbte, žiak vyhľadával kontakty so staršími žiakmi,
bol obľúbený a podľa svedkyne nie je vylúčené, že zranenia si mohol spôsobiť aj na preliezkach alebo
pri lození po stromoch. Smrť matky znášal ťažko, zhoršili sa jeho študijné výsledky a pri jeho výchove
pomáhali aj starí rodičia B. a teta F..

VškolskomklubepočasdvochškolskýchrokovužposmrtimatkybolasP.aQ.vkontaktevychovávateľa
Mgr. V. F.. Táto svedkyňa potvrdila, že otec chodil často do školy, pomoc mu poskytovali aj rodičia tým,
že deti odvážali autom. Pokiaľ deti mali občas konflikty so spolužiakmi a pokiaľ boli u nich zistené nejaké
zranenia, tak deti tvrdili, že spadli. Svedkyňa mala informácie o problémoch s alkoholom v domácnosti,
no deti sa pri rozhovoroch vyhýbali popisovaniu situácie v ich domácnosti, ale bolo vidieť, že mali strach
z otca, niekedy boli hašterivé a dosť ťažko sa prispôsobovali. Q. mal problémy s výslovnosťou a tým

aj s písaním a tak v klube si robil prípravu na vyučovanie do pomocných zošitov, doma mu ich otec
skontroloval a následne to žiak prepísal do školských zošitov. K detailom sa svedkyňa na hlavnom
pojednávaní už vyjadrovala vyhýbavo, odôvodňovala to odstupom času, no z prečítanej výpovede z
prípravného konania vyplýva, že Q. priznal, že zranenia mu spôsobil otec, ale má z neho veľký strach.

Po umiestnení deti B. do krízového centra v Kežmarku na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad
v máji 2011 boli deti v kontakte s psychologičkou Mgr. X. B., ktorá spolupracuje s uvedeným centrom za
účelom posúdenia stavu deti, zamerania procesu terapie a následného sledovania vývoja stavu deti a
poskytuje poradenstvo aj pracovníkom centra. U všetkých troch detí B. boli zistené poruchy správania,
no u P. bolo po vyšetrení detským psychiatrom potrebné umiestnenie do Detskej psychiatrickej liečebne

v Hrani počas letných mesiacov roku 2011. Táto svedkyňa v rámci svojej činnosti sa dopracovala k
záverom, ktoré sú aj v písomnej forme súčasťou spisu a ktoré boli oboznámené ako dôkazy, že deti
boli traumatizované a bol to výsledok chronickej stresovej situácie v rodine. Z dokumentácie detí boli
získané informácie, že už v minulosti v rodine boli konflikty rodičov, alkoholické excesy, hádky, bitky,
fyzické útoky, neprimerané tresty, ktoré boli označené za týranie. Pomocou projektívnych metód a aj z

vyjadrení detí svedkyňa zistila, že vzorce správania týchto detí boli neprimerané ich veku a svedčili o
tom, že ich majú osvojené z rodinného prostredia.

Poruchy správania a pozornosti (ADHD) boli zhodou rôznych okolností ako výsledok životných
skúseností z domu a nesprávnej výchovy zo strany otca, ktorý nezvládal ich výchovu z hľadiska nárokov

detí na výchovu, ale aj vzhľadom na ich zdravotný stav. Tieto boli konštatované u deti P. a Q. aj počas
výchovno - rekreačného pobytu detí už v nasledujúcom období, než je uvedené v skutku a to v júli 2013,
ktorý organizovala v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad nezisková organizácia
Naše slniečko, Lackovce 161.

Z výpovede svedkyne Mgr. V. Q. - riaditeľky uvedenej organizácie, ale aj zo záverečných správ
vypracovaných z pobytu detí bolo zistené, že obom deťom musela byť počas pobytu venovaná
individuálna pozornosť. Pri stretnutí svedkyne s otcom tento tvrdil, že problém je na strane školy a nie
na strane domácnosti, pretože deti sú v škole šikanované, no po ukončení pobytu pri rozhovore otec
priznal, že problémy s deťmi má aj v domácom prostredí, pretože deti ho nepočúvajú, klamú a on tieto

problémy rieši udeľovaním trestov a kričaním na deti.

Svedkyňa A. B. - matka obžalovaného potvrdila, že výchovné problémy v domácnosti obžalovaného
boli už aj v čase života matky detí, pretože domácnosť nebola materiálne zabezpečená. Po smrti matky
starostlivosť o maloletého V. zabezpečovala vo svojej domácnosti táto svedkyňa spolu s manželom,

obžalovanému pomáhali pri starostlivosti aj o P. a o Q. a taktiež ho podporovali materiálne. Potvrdila, že
obžalovaný má sklon k užívaniu alkoholu a ním používanú ja fyzickú silu pri riešení problémov s deťmi.

Svedkyňa R. H. - riaditeľka Krízového centra v Kežmarku vzhľadom na odstup času tvrdila, že už si
nepamätá na konkrétne poznatky z pobytu deti B. v tomto centre.

Maloleté deti P., Q. P. V. v prípravnom konaní využili právo nevypovedať a v konaní pred súdom súd
nepovažoval za vhodné tieto deti opäť podrobovať výsluchu a to nielen vzhľadom na ich vek, vzťah k
obžalovanému - otcovi, odstup času od skutku, ale aj vzhľadom na fakt, že v čase konania na súdeboli deti opäť umiestnené na základe ďalšieho rozhodnutia súdu do Detského domova v Podolinci (dňa
13. 04. 2015) pre zistené závažné problémy otca pri výchove a starostlivosti o deti, jeho psychické aj
zdravotné problémy, o čom svedčia lekárske správy aj o jeho hospitalizáciách a dôvody, pre ktoré bol

hospitalizovaný aj vlastnou vinou.

K obdobiu, kedy mal byť skutok spáchaný, boli vypočutí svedkovia a to obyvatelia bytovky, kde
obžalovaný s deťmi v čase skutku býval. Ich výpovede z prípravného konania boli v zmysle § 263 ods.
1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného aj prokurátora prečítané na hlavnom pojednávaní.

Z výpovedí svedkov Ľ. S. a Q.N. S. bolo preukázané, že z bytu, kde býval obžalovaný s deťmi bolo
počuť krik, plač, búchanie dverami, no priamo neboli svedkami žiadneho konania obžalovaného. Ž. K.
počula asi dvakrát z bytu plač deti a preto raz pri kontakte s obžalovaným ho upozornila, že z ich bytu je
často počuť hluk a že v takomto prostredí sa nedá žiť. Ošetrujúca lekárka MUDr. F. C., ktorá pracovala
v detskej ambulancii od februára 2011 do 20. 06. 2011, kde boli vedené zdravotné karty uvedených

detí, za uvedené obdobie nezistila žiadne známky týrania a ubližovania zo strany otca. DO 13. 01. 2011
túto ambulanciu viedla MUDr. V. V., ktorá nemala poznatky o týraní a ubližovaní deťom zo strany otca.
Svedkyňa mala poznatky z predchádzajúceho obdobia a to z návštev ambulancie matkou detí, ktorá
od svedkyne žiadala peniaze na jedlo pre deti a keďže svedkyňa zistila, že matka je silnou fajčiarkou,
tak tento nedostatok vo výchove a zabezpečovaní domácnosti signalizovala Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Poprade.

Zo znaleckého posudku vypracovaného po psychiatrickom a psychologickom vyšetrení maloletých detí
bolo preukázané, že u maloletého P. boli zistené adaptačné poruchy prevažne s poruchami správania,
socializovaná porucha správania, zmiešaná porucha správania a emócií a syndróm týraného dieťaťa

(CAN). Tieto poruchy správania boli reakciou na záťažové situácie postihujúce integritu sociálnych
vzťahov, hodnôt a zázemí, ktorá sa prejavuje agresívnym alebo disociálnym správaním. U syndrómu
týraného dieťaťa sú prítomné poruchy správania, vystupňovaná úzkosť, ktorú dieťa nedokáže účinne
a spoločensky vhodne kompenzovať. Dieťa nemá dostatočne saturovanú potrebu bezpečia, ktorá je
jednou zo základných potrieb človeka, dieťa má strach zo straty ďalšej blízkej osoby, v danom prípade

otca, čo ho vedie k prehnanej snahe zakrývať akékoľvek aj najmenšie jeho negatívne prejavy, ktoré
sú bežné u každého človeka. U maloletých Q. a V. znalci diagnostikovali ADHD poruchu pozornosti
sprevádzanú hyperaktivitou. Konanie obžalovaného podľa znalcov malo vplyv na psychické zdravie P., u
ktorého bol preukázaný syndróm týraného dieťaťa. Konanie obžalovaného na psychické zdravie Jakuba
a V. nemalo podstatný vplyv a u týchto deti nebol diagnostikovaný syndróm týraného dieťaťa. U týchto

dvoch detí porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou je neurovývinovou poruchou. U P. nebola
preukázanátendenciakchorobnémuvymýšľaniu,jevšakpreukázanávýraznátendenciaklamaťvsnahe
vyhnúť sa trestu, ale aj v snahe kryť správanie rodiča. U JP. je zvýraznená tendencia k vymýšľaniu
príbehov, zážitkov, ktorými kompenzuje úzkosť a depriváciu a u V. je vzhľadom na jeho vek takáto
tendencia pomerne bežná. Uvedené deti obžalovaného môžu interpretovať aj udalosti, ktoré neprežili,

no u P. P. Q. je potrebné rátať s tendenciou kryť otca, pretože po strate matky je ich najbližšou osobou.
U žiadneho dieťaťa nebola preukázaná porucha vnímania v zmysle halucinácií. Maloletý P. bol najviac
vystavenýagresívnymprejavomvrodineakonajstaršiedieťaataktiežajfyzickýmútokomzostranyotca.
Vbytebolprítomnýajbezprostrednepredsmrťoumatkyastýmsúvisiaajprejavyagresívnehosprávania
dieťaťa, ktoré sú prejavom jeho nespracovanej úzkosti, horšej adaptability a deficitom v sociálnych

zručnostiach. V čase znaleckého dokazovania, ktorému predchádzalo vyšetrenie maloletých detí bola
osobnosť uvedených detí nezrelá. P. nemal dostatočne vyvinuté vyššie city, morálne normy neboli
internalizované, ich dodržiavanie bolo závislé od kontroly okolia. U dieťaťa sa prejavujú aj prvky túžby
po blízkosti, intimite, no nevie s nimi narábať, náklonnosť môže prejavovať neprimerane, napr. nátlakom,
agresívnym vynucovaním dotykov, pretože strata matky bola ešte nedostatočne ošetrená, objavujú sa u

dieťaťa ambivalentné reakcie, zlosť, že suicidovala, ale výčitky, že s ak nej nesprával vždy pekne. P. bol
svedkom opakovaných konfliktov medzi rodičmi a taktiež aj sám bol opakovane fyzicky trestaný a tak u
neho absentuje jadrový pocit bezpečia, čo súvisí s nedostatočnou kompetentnou vzťahovou osobou, čo
je vo väčšine prípadov matka. U Q. P. V. je traumatizácia v čase vyšetrenia podstatne menšia. Následky
traumatizácie sú zjavné u P., čo súvisí pravdepodobne aj s opakovanými fyzickými neadekvátnymi

trestaniami zo strany otca, práve kvôli poruchám správania a ťažšej zvládnuteľnosti. Konflikty medzi
rodičmi podľa zhromaždených dôkazov mohli vznikať aj kvôli alkoholu. Za daných okolností matka
nezvládala starostlivosť o deti, nedokázala deťom a to najmä P. stanoviť hranice a tak vznikli u týchto
detí príznaky hyperaktivity a poruchy správania. Je možné, že matka deti nebola schopná hranice udržaťa tieto potom sa snažil otec určovať nie príliš vhodnými trestami. O vzťahu deti k rodičom svedčia aj
kresby, ktoré boli deťmi zhotovené v školskom kolektíve. U oboch detí sa prejavuje absencia matky,
obaja vyjadrili túžbu počúvať a uvedomenie si najmä P., že jeho problémy so správaním boli negatívne.

Q. v kresbe zobrazil absenciu matky a túžbu po nej vyjadril kresbou srdca, vzťah k ostatným členom
rodiny vyjadril úsmevom a jedine otca zobrazil ako zamračeného v podobe tmavého mraku so špicatými
rožkami, čo môže poukazovať na istú dávku úzkosti vo vzťahu k otcovi a na to, že si na otcovi všíma
jeho agresívne prejavy.

Znaleckým posudkom na obžalovaného po vyšetrení znalci psychiatri a psychologička zistili, že nie
je u neho prítomnosť duševnej choroby, nemá porušené vnímanie, jeho myslenie je v kontakte s
realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Jeho pamäťové schopnosti ani intelekt nejavia
známky hrubého poškodenia. Osobnosť je akcentovaná, emočne nestabilná, prispôsobivosť je hrošia,
v afektívne napätých situáciách sa dá očakávať neadekvátne správanie, môžu sa prejaviť prekvapujúce
reakcie, výbuchy zlosti, alebo naopak neschopnosť konať. Bolo zistené viacročné sporadické užívanie

alkoholu, bez známok rozvoja závislosti. Osobnosť je abnormne štukturovaná, zameraná dovnútra,
emocionálne prejavy sú chudobné, dominujú momenty vlastného záujmu, záujem o ľudí je malý, vo
vzťahu k ľuďom je zjavná určitá opatrnosť, všetko má akoby určitý skrytý význam, preto je jeho správanie
často podozrievavé, okolkovité. Pri riešení problémov často hľadá lacné riešenia, prispôsobivosť je
horšia , v afektívne napätých situáciách sa dá očakávať neadekvátne správanie.

Vzhľadom k tomu, že tento znalecký posudok bol vypracovaný ešte v roku 2012 na základe vyšetrení,
ktorépredchádzalipredjehovypracovaním,pretosúdpožiadalovyšetrenieobžalovanéhoanásledného
doplnenie znaleckého posudku o novšie poznatky a to v roku 2016. Patologické osobnostné rysy sa
môžu u obžalovaného prejavovať v situáciách, keď je pod psychickým tlakom a prejavujú sa ako poruchy

osobnosti.Znalcitupoukázalinaobdobie,kedybolobvinenýhospitalizovanýnapsychiatrickomoddelení
Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Levoči, kedy bol bez práce, boli mu odobraté deti a nemal
kde bývať. Tieto akútne reakcie na stres so suicidálnymi proklamáciami spontánne odzneli a v čase
vyšetrenia nebola u neho diagnostikovaná depresívna symptomatika. Znalci poukázali na viacročné
sporadické užívania alkoholu bez známok rozvoja závislosti, na čo poukázali v pôvodnom znaleckom

posudku, no v nasledujúcom období obžalovaný pokračoval v užívaní alkoholu, zvýšila sa intenzita jeho
užívaniavzmyslezvýšenejfrekvencieadošlokrozvojuzávislostinaalkohole.Znalcizistilidruhéštádium
závislosti. K tejto závislosti sa obžalovaný postavil nekritický, účelovo blokuje informácie týkajúce sa
užívania alkoholu, odmieta navrhovanú liečbu, proklamuje asi polročnú abstinenciu a zlepšenie sociálnej
situácie. Vzhľadom na zistenú závislosť v užívaní alkoholu a proklanovanú viacmesačnú abstinenciu bol

v rámci hospitalizácie na psychiatrickom oddelení edukovaný o škodlivosti, rizikách a liečbe závislosti a
vzhľadom na jeho odmietavý postoj k liečbe znalci nedoporučujú uloženie ochranného

Pokiaľ boli v prípravnom konaní zabezpečované dôkazy, ktoré mali svedčiť o týraní zo strany
obžalovaného, tak išlo o svedkov, ktorí sa vyjadrovali k správaniu obžalovaného a k jeho výchovným

problémom ako aj k užívaniu alkoholu v inom období, než je uvedené v skutku v tejto trestnej veci. Išlo
o svedkov, ktorí mali poznatky z obdobia rokov 2012 a 2013.Ide o svedkov N., N., V., V..

Zo znaleckého posudku o vzniku zranení maloletých detí, ale aj z lekárskych správ bolo preukázané, že

rôzne zranenia deti utrpeli nielen v období, keď ich výchovu zabezpečoval výlučne obžalovaný, ale aj
v období života matky. Zranenia vznikali už od roku 2007, ale u žiadneho z popísaných zranení neboli
poznatky o tom, že ich vznik súvisí s použitím fyzickej sily zo strany niektorého z rodičov.

K výpovedi detskej lekárky MUDr. V. V. je potrebné doplniť, že z osobných kontaktov s rodičmi aj s deťmi

v jej ambulancii získala poznatky, ktoré zhrnula do písomného podania a toto zaslala pracovníkom Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade dňa 03. 06. 2010 a tam sú zachytené informácie, ktoré získala
aj od príbuzných otca a to, že otec je na deti veľmi prísny, no známky násilia na deťoch nenašla, ale
nevylúčila možnosť domáceho násilia.

Toto podanie bolo podľa získaných informácií impulzom pre vykonávanie previerok a šetrení v rodine B.
a taktiež aj v škole, ktorú deti navštevovali. Bolo to už v čase, keď starostlivosť zabezpečoval po smrti
matky iba obžalovaný. Zhromaždené dôkazy viedli k začatiu trestného stíhania v júli 2011 a k vzneseniuobvinenia v decembri 2011 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.

Vo výpovediach svedkov, najmä pedagógov boli zhrnuté poznatky získané pri takmer dennom kontakte
s P. P. Q., týkajúce sa ich problémov v správaní, viditeľné zranenia, najmä modriny na ich tele, ich
správanie sa spolužiakom, ktoré nebolo štandardné, konanie P. vo vzťahu k spolužiačkam, ktoré bolo
prešetrované orgánmi polície, pretože dievčatá mal stískať a obchytkávať na intímnych miestach a
dopúšťať sa aj drobných krádeží ako aj vynucovania si drobných finančných hotovostí alebo aj potravín.

Taktiež podkladom boli aj občasné vyjadrenia oboch detí o vzniku modrín na ich tele a to konaním otca,
ktorý používal telesné tresty a deti mali z neho veľký strach. Takéto poznatky boli riešené s obžalovaným
v škole asi v novembri 2010 a v nasledujúcom období došlo k zhoršeniu v správaní najmä P. a k vzniku
drobných zranení na tvári a rukách (modriny), ktorý priznal, že otec bol opitý, vystrájal a zbil ho. V
tomto období od novembra 2010 už mal obžalovaný používať „tvrdšiu výchovu“ aj vo vzťahu k Q.. Tieto
informácie boli uvádzané aj vo výpovediach svedkýň - pedagógov školy, ktorú deti navštevovali a to Mgr.

C., Mgr. M., Mgr. F. a to už v prípravnom konaní.

Výpoveď otca obžalovaného V. B. z prípravného konania nebola presvedčivá a podľa názoru súdu
svedok tendenčne uvádzal v záujme obrany svojho syna tvrdenia o riadnej výchove detí, o nepožívaní
alkoholu a tieto dôkazy boli už v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní vyvrátené ďalšími

dôkazmi. Občasné používanie fyzickej sily obžalovaným ako výchovného prostriedku u maloletých detí
priznala i matka obžalovaného.

Výpoveď sestry obžalovaného P. B. v prípravnom konaní obsahovala iba tvrdenia o riadnej starostlivosti
obžalovaného o domácnosť a domnienky svedkyne o možnom vzniku zranení pri hrách detí.

Svedkyňa A. F. - príbuzná po neb. matke potvrdila, že bola po smrti matky v kontakte s deťmi v záujme
ich doprovodu na návštevu kostola každú nedeľu a pri týchto kontaktoch P. P. Q. priznali, že ich zbil otec
a mali na tele aj viditeľné modriny. Potvrdila, že deti z otca mali strach. Podľa svedkyne sa obžalovaný
o domácnosť staral tak, že mal navarené, požehlené, veci boli vypraté, v byte bolo poupratované, no

pokiaľ požil alkohol, tak stával sa agresívnym a vulgárnym.

Vydaniu predbežného opatrenia č. 14 PPOm/1/11 dňa 11. 05. 2011 o okamžitom umiestnení týchto detí
do krízového centra predchádzali šetrenia v domácnosti aj v škole a boli vykonávané už aj na žiadosť
orgánovpolícieORPZPoprad.Zhromaždenéinformáciezadlhšieobdobieavýsledkyšetrenísociálnych

pracovníkov získané aj ich vlastnou návštevou domácnosti, ale aj od pracovníkov školy, od susedov a v
z kontaktov s maloletými deťmi viedli k umiestneniu detí do ústavnej starostlivosti v DSS Ľubica, Krízové
stredisko Kežmarok, pretože počas starostlivosti a výchovy detí v domácnosti boli otcom trestané, bité,
v byte bol krik, hluk a to aj v nočnej dobe, otec sa zle správal k deťom, kričal na nich, čo priznali aj deti,
no zároveň uviedli, že otec im navarí, kupuje im desiate, perie, ale keď je nervózny, tak ich udrie, zbije

remeňom, odlomenou nohou zo stoličky, kričí na nich. Z dôkazov bolo preukázané, že otec pomerne
často požíval alkoholické nápoje. Podľa získaných správ došlo k zhoršeniu starostlivosti otca o deti,
najmä v poslednom polroku pred vydaním predbežného opatrenia, čomu zodpovedá obdobie najmenej
od novembra 2010. Uvedeným rozhodnutím o umiestnení deti bolo zabránené ďalšiemu konaniu otca
a správnosť tohto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu, keď Krajský súd Prešov v

konaní č. 16CoPom/1/11 dňa 03. 06. 2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a z jeho obsahu vyplýva,
že rodina bola dlhšiu dobu monitorovaná a získané nedostatky vo výchove detí zo strany otca v máji
2011 viedli k dôvodnému nariadeniu umiestnenia deti do krízového centra predbežným opatrením.

Z ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona vyplýva, že uvedeného zločinu

sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove spôsobí fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie a to bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním , ktoré ohrozuje jej
fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Závažnejším konaním je konanie takej

osoby, ktorá sa okrem iného dopúšťa uvedeného konania po dlhšiu dobu alebo na viacerých osobách.
Objektom tohto zločinu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré vzhľadom na nedostatok veku
(deti) sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. Ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Medzi
blízke osoby patria príbuzní v priamom rade a teda aj deti obžalovaného. Týranie je zle zaobchádzanieso zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré
táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí pritom ísť o sústavné alebo o konanie trvajúce dlhší
čas. U daného zločinu sa nevyžaduje, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, no musí ísť o

konanie,ktorétýranáosobaprejehokrutosť,bezohľadnosťalebobolestivosťpociťujeakoťažképríkorie.
Páchateľom tohto zločinu môže byť len ten, kto má týranú osobu vo svojej starostlivosti alebo výchove. Z
hľadiskasubjektívnejstránkysavyžadujeúmyselnékonanie.Podľajudikatúryjezakonaniepočasdlhšej
doby považované také konanie, ktoré trvá niekoľko mesiacov. Za viaceré osoby sa považuje viac ako
dve osoby. Toto nebolo preukázané vo vzťahu k prejednávanému skutku. Medzi konaním obžalovaného,

ktoré je popísané v odôvodnení a následkom, ktorý vznikol, je príčinná súvislosť. Vzhľadom na vyššie
uvedenédôkazysúdkonanieobžalovanéhoprávnekvalifikovalibapodľa§208ods.1písm.a/Trestného
zákona.

Z dôkazov vyplýva, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona,
pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Zlým

zaobchádzaním s jeho maloletými deťmi, ktoré boli výlučne v jeho výchove a starostlivosti po smrti
matky prejavil hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti a to tým, že ich bil a vyvolával u nich strach a
takýmto konaním ohrozil fyzické a psychické zdravie detí. Z hľadiska trestnoprávneho je vo všeobecnosti
za týranie považované také zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje
určitou mierou trvalosti, sústavnosti a ktorým vzhľadom na formu použitého násilia a následok, prejavuje

útočník hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Bitie maloletých detí v domácom prostredí konaním
obžalovaného nebolo možné v skutku špecifikovať podľa detailov, pretože na základe stôp, ktoré boli
zistené na tele deti ako následok bitia a ktoré sa deti snažili tajiť a zakrývať, nebolo možné bez ďalších
dôkazov konkretizovať intenzitu, čas, spôsob a príčiny použitia fyzickej sily. Preukázaný následok však
jednoznačne súvisí s konaním obžalovaného. Týmto konaním obžalovaný vyjadroval aj svoje primárne

postavenie v domácnosti a závislosť detí na ňom.

Z dôkazov mal súd preukázané, že rodina B. žila už po narodení Q. v roku 2002 v ťažkých podmienkach,
kde boli zistené nedostatky v starostlivosti a výchove oboch detí, čo viedlo aj k tomu, že už v roku
2004 bola táto rodina a najmä matka v častom kontakte s pracovníkmi sociálnej kurately pre podozrenie

z týrania matky aj detí otcom. Matka bolo poskytované sociálne poradenstvo pri riešení nepriaznivej
situácie súvisiacej s bývaním a agresivitou otca detí, nadmerným fyzickým trestaním nielen pod vplyvom
alkoholu a vyvolávaním strachu v domácnosti. U deti bolo zaevidované veľké množstvo zranení už
od roku 2007, no žiadne zranenie nevzbudzovalo podozrenie a ani nedokazovalo zavinenie zo strany
rodičov. Okrem zistených zranení, ktoré boli uvádzané v lekárskych správach, neboli získané žiadne

dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že maloleté deti sú v domácnosti týrané a ktoré by aj po smrti matky
tvorili súvislú reťaz dokazujúcu týranie deti otcom a vznik týchto zranení aj v súvislosti s jeho konaním.
Na rozdiel od obžaloby súd upravil časť skutku, pretože zhromaždené dôkazy, ktoré už boli vyhodnotené
preukazujú, že zo strany otca bolo jeho nesprávne konanie vo vzťahu k výchove P. P. Q. intenzívne
najmenej od novembra 2010, kedy už bolo potrebné jeho konanie posudzovať podľa Trestného zákona

ako týranie v domácom prostredí ich otcom a to používaním fyzickej sily a vyvolávaním strachu a takéto
konanie v tejto domácnosti bolo až do momentu odobrania deti z domáceho prostredia dňa 11. 05. 2010
na základe súdneho rozhodnutia. Obžalovaný používal fyzickú silu ako výchovný prostriedok bitím u
P. P. Q. za rôzne a to aj menej závažné konania deti, napr. neuposlúchnutie príkazov, neporiadok v
školských a osobných veciach, poznámky pedagógov na nevhodné správanie, konflikty so spolužiakmi,

schovávanieazahadzovaniedesiaty,konfliktymedzisúrodencamiapod.Takýtoprostriedoksanásledne
stal jediným výchovným prostriedkom v domácnosti a následne už aj zvýšenie hlasu a spôsobenie hluku
v domácnosti, či kričanie na deti, vyvolávalo u nich strach z možnej následnej bitky. Vo vzťahu k mal.
V. takéto spôsoby konania neboli preukázané, pričom toto dieťa bolo po smrti matky takmer vždy v
domácnosti starých rodičov vo Svite. Používanie uvedených výchovných prostriedkov otcom vo vzťahu

k P. P. Q. viedli k tomu, že ovplyvnili správanie oboch detí a poruchy správania boli diferencované tak
ako je to uvedené v skutku. Upravené a vymedzené obdobie skutku od novembra 2010 do 11. 05.
2011 podľa názoru súdu nie je možné považovať za dlhší čas, pretože medzi nepravidelným použitím
nevhodných výchovných prostriedkov a ich intenzitou boli nerovnomerné obdobia a nie je preukázané,
že obžalovaný v uvedenom čase takto konal pravidelne, rovnakou intenzitou, z rovnakých dôvodov a to

po celú vymedzenú dobu. V súhrnne tieto zistené následky na telách a správaní detí v období najmenej
od novembra 2010 do 11. 05. 2010 vytvorili obraz o nevhodnej výchove a starostlivosti otca v domácom
prostredí, kde priamymi svedkami jeho konaní boli iba maloleté deti, u ktorých vzniknuté následky
(modriny a bolestivé miesta na tele) nevyžadovali lekárske ošetrenie, no na telách boli viditeľné aj pourčitom časovom odstupe a taktiež bolo pozorovateľné nevhodné správanie deti ako porucha správania
oproti štandardnému správaniu sa ostatných spolužiakov v ich veku. Obžalovaný toto domáce násilie
sa snažil skrývať aj predstieraním zvýšeného záujmu o spoluprácu so školou, osobnými návštevami,

zabezpečovaním jedla v podobe pravidelnej desiaty, no nemuselo ísť vždy o vhodné jedlo, pokiaľ deti
svoje desiaty schovávali, zahadzovali a s tým súviseli aj ďalšie poznatky, že odcudzovali sladkosti a jedlo
iným deťom, či vynucovali si finančné hotovosti od spolužiakov, čo vyplýva aj z pripojených rozhodnutí
orgánov polície OR PZ.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, bývalý zamestnávateľ ho hodnotí po pracovnej
stránke priemerne, no pracovný pomer s nim ukončil pre závažné porušenie pracovnej disciplíny -
používanie alkoholu. Doposiaľ bol obžalovaný štyri krát súdne trestaný pre majetkovú a násilnú trestnú
činnosť, ale aj pre neplnenie si rodičovských povinností vo vzťahu k zabezpečeniu výživy maloletých
detí. Keďže na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený, táto skutočnosť nie je u neho zohľadňovaná
ako priťažujúca okolnosť. V evidencii priestupkov nemá žiaden záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu závažnosť konania, následok, dobu páchania
trestnej činnosti, dobu od ukončenia tejto trestnej činnosti, nezistené žiadne poľahčujúce, ale ani
priťažujúce okolnosti, zmenu právnej kvalifikácie na miernejšiu vzhľadom na výsledky dokazovania,
súčasnú pracovnú aktivitu obžalovaného na základe pracovnej zmluvy nachádzajúcej sa v spise,

izolovanie deti od obžalovaného ich umiestnením v detskom domove a má za to, že účel trestu
splní individuálnu aj generálnu prevenciu trest uvedený vo výroku spolu s dohľadom probačného a
mediačného pracovníka a s obmedzením a povinnosťou, ktoré sú uvedené vo výroku.
týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím a vyvolávaním strachu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.