Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 50C/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223608
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223608.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so
sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody 175,- EUR a nemajetkovej
ujmy 885,12 EUR takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady
škody 175,- EUR a nemajetkovej ujmy 885,12 EUR.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnej veci
vedenej pod č. k. 36Er 7880/2006 podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tým, že
v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel Exekučného poriadku je uložená

zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase.
Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup namieta navrhovateľ ako nesprávny v rozpore so
zákonom.Nečinnosťokresnéhosúduniejeničímospravedlniteľná,súdnevykonávalžiadneúkony,ktoré
by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ náklady, resp.
majetkovú škodu v celkovej sume 175,- EUR špecifikoval nasledovne: 70,- EUR správa pohľadávky- pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému, 40,- EUR udržanie a správa
informačného systému, 50,- EUR administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom
a 15,- EUR administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatnil v sume 885,12 EUR za každý
rok poznačený prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil
paušálne s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Nálezy Ústavného súdu SR sp.zn.: III. ÚS
203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III.
ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, v ktorých veciach bolo ústavným
súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok
v sume 15.000,- Sk až 20.000,- Sk.

Súčasne navrhovateľ žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá O.s.p.
tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom
tunajšieho súdu, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní
vedenom proti povinnému.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29. 10. 2013 žiadal žalobný návrh z dôvodu
nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne
neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobný návrh považoval za zmätočné podanie, v ktorom nie sú splnené procesné podmienky.
Poukázal na to, že v podaní nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej

ujmy, atď. Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca
poukázal na to, že neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti

navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS
374/2012). Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) vzhľadom na skutočnosť, že z podania nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody, keď navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej dobe a zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na
ich odstránenie ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu.
Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze z 03. 05. 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech

si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca uviedol, že eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukázal na
skutočnosť, že dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a

dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-
mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi,
bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti,
nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s
dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa navrhovateľ

dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosti, či boli
podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce
„ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými
odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežnéprerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhraduškody,oktoréhoprerokovaniesámpožiadal.MinisterstvospravodlivostiSRakoorgánpríslušný
podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne

prerokovaný. Odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia žalovaného nároku odporca poukázal na ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z.z. a konkrétne, vzhľadom na povahu úkonu -rozhodnutie o zmene exekútora,
zákonom ustanovenú lehotu, a ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé,

že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi,
čo znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

V súvislosti s uplatňovaným nárokom odporca poukázal na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd. Podľa názoru odporcu, ako aj s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov - neprípustnosť sťažnosti,

efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 9Co 285/2011). Konajúci súd by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo

Ústavným súdom SR.

Odporca v predmetnom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody s
poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pre prípad, že k uplynutiu 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu exekútora došlo pred dňom 23. 04. 2009, kedy boli odporcovi doručené

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Navrhovateľovi bolo rozhodnutie o zmene súdneho exekútora doručené dňa 02. 06. 2011, navrhovateľ
sa preto mohol o škode a jej výške dozvedieť najskôr dňa 02. 06. 2011 a pokiaľ si návrh na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podal na súd dňa 27. 09. 2012,
nie je možné konštatovať premlčanie jeho práva a to s poukazom na ust. § 19 ods. 1, 2 zákona č.

514/2003 Z. z.

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že navrhovateľom vyčíslená škoda ako paušálna suma
za všeobecne uvedené činnosti je nesprávna a účelová. Pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné
preukázať existenciu škody. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik

a ani výšku škody a tým neuniesol dôkazné bremeno. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania
na správu informačného systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní.
V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca tvrdí, že navrhovateľ nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Rovnako navrhovateľ nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

V predmetnom konaní sa súd zaoberal námietkami odporcu poukazujúcimi na nedostatok procesných
podmienok v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu, ako aj predčasnom podaní návrhu a
nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom štát,
návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát

konať. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré
nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31. 12.
2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len na tých,

ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať.
Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje
opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj
z ustanovenia § 120 O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania.
Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej

v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti musia byť
opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na ust. §
101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie
je procesnými prostriedkami vynutiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej.
Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude požadovaný nárok vecne

prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, nesie v plnom
rozsahu navrhovateľ.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené
do právnej úpravy až novelou zákona č. 514/2003 Z. z. účinnou od 01. 01. 2013, preto v súlade s právnou
teóriou je potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody, nároku, resp. v

čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom a na súde. Navrhovateľ
uplatnil svojou žalobou nárok na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na predmetné
konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t.j. do
31. 12. 2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku navrhovateľa
v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27. 09.

2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31. 12. 2012.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanienárokusorgánompríslušnýmpodľaustanovenia§4a§11zákonač.514/2003Z.z.Právna

úpravaumožňujepoškodenémudomáhaťsasvojhonárokunanáhraduškody,resp.neuspokojenejčasti
na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez predchádzajúceho
predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť, ale má poškodenéhovyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty podľa § 43 ods.
1 O.s.p. V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia
prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

Navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 30. 05. 2012 ( podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012 ),
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal dňa 30. 05. 2012, svoj nárok uplatnil spôsobom podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a tým splnil podmienku predbežného prerokovania nároku hromadným

podaním žiadostí zo dňa 30. 05. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne príslušnom podľa §
4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 30. 11. 2012 nárokom navrhovateľa
nevyhovel, čím má súd preukázané splnenie procesných podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č.
514/2003 Z.z. o nárokoch na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnených podľa cit. zákona v znení
do 31. 12. 2012. Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení, týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri
predbežnom prerokovaní jeho nárokov (vzhľadom na právnu úpravu účinnú do 31.12.2012) nemá za

následok, že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. Súd v
prejednávaných veciach nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie
je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Odvolací súd rozhodnutím č. 3NcC 136/2012 zo dňa 16. 10. 2012 nevylúčil sudcov tunajšieho súdu
z konania a rozhodovania predmetnej veci, keďže nezistil dôvody na ich vylúčenie a delegovanie
vecí inému súdu., okrem JUDr. Ivice Blecharžovej, ktorej bola pridelená exekučná vec, súvisiaca s
predmetným konaním.

Vzhľadom na uvedené, Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a) a b) O.s.p. je
miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci.

Podľa § 85 ods. 3) O.s.p. všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá

zakladá uplatnené právo. Podľa § 87 písm. a) a b) popri všeobecnom súde odporcu je na konanie
príslušný aj súd, v obvode ktorého a) má odporca svoje stále pracovisko, b) došlo ku skutočnosti, ktorá
zakladá právo na náhradu škody.

Vzhľadom na uvádzaný skutkový základ uplatňovaného nároku tvrdeného navrhovateľom ako

nesprávny úradný postup/nezákonné rozhodnutie v exekučných konaniach vedených Okresným súdom
Bratislava V, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu tvrdil skutočnosti, ktoré nepreukazoval
žiadnymi dôkazmi, nepredložil žiadne listinné dôkazy, ale žiadal vykonať dôkaz listinami z príslušného
súdneho spisu v exekučnom konaní, sťažnosťami na postup súdu vedenými na tunajšom súde
adresovanými predsedovi súdu, zapísanými v registri Spr., ktoré ale neoznačil, nejavil sa prípadne ani

navrhovateľom následne uvádzaný dôvod vhodnej delegácie za opodstatnený.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, žiadne ďalšie
dôkazy neoznačil.

Súdvpredmetnejvecinariadilpojednávanieažpoprávoplatnostiuznesenia50C160/2012-59zodňa31.
01. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 155/14-73 z 25. 04.2014, ktorým
súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 09.
07. 2014. Pojednávanie bolo nariadené na termín 29. 07. 2014. Navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu podal opätovne návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov ako uvádzaných v

návrhu zo dňa 08. 11. 2013. Okrem skutočnosti, že o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania bolo
právoplatne rozhodnuté, ústavný súd v prejednávaných veciach rozhodol, sťažnosti pre nedostatok
právomoci odmietol, t.j. odpadol aj dôvod uvádzaný samotným navrhovateľom na prerušenie konania.Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., v neprítomnosti účastníkov konania,
dokazovanie výpisom navrhovateľa z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, pripojeným
spisom 36 Er 7880/2006, v ktorom navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu a uplatnil

náhradu škody a nemajetkovej ujmy a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec a zistil
nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl.č. 23636/
B slovenskou právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetom podnikania je

aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V.

Z pripojeného spisu v exekučnom konaní sp. zn. 36Er7880/2006 súd zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 175,- EUR - náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu
vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 663,88 EUR ročne t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu
viac ako 481 dní = 885,12 EUR z dôvodu, že dňa 25. 01. 2010 podal prostredníctvom elektronických
prostriedkov, postupom podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok - EP) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.
05. 2010 exekučnému súdu (Okresnému súdu Bratislava V) návrh na zmenu exekútora v exekučnom
konaní vedenom na základe poverenia číslo: 5105 025331 vydaného Okresným súdom Bratislava
V pod sp. zn. 36Er/7880/2006 súdnemu exekútorovi Mgr. Ivanovi Lutterovi so sídlom v Bratislave,
EX/103/2006 dňa 18. 10. 2006 na vykonanie exekúcie, na návrh navrhovateľa ako oprávneného

doručeného exekútorskému úradu dňa 11. 10. 2006, proti povinnému: S. na základe exekučného titulu,
vykonateľného rozhodnutia, Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č.k. SR 1644/06 zo dňa 12. 06.
2006, právoplatného dňa 11. 07. 2006 a vykonateľného 14. 07. 2006, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 27 600,- Sk a úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej
sumy 27 360,- Sk od 29. 12. 2005 do zaplatenia a trovy konania 6 480,- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, zo záväzkového vzťahu zmluvy o úvere zo dňa 08. 11. 2005.

Súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave.

Návrh na zmenu exekútora podľa exekučného súdneho spisu bol tunajšiemu súdu doručený
elektronickou poštou s elektronickým podpisom dňa 25. 01. 2010. Okresný súd Bratislava V o návrhu
rozhodol uznesením zo dňa 17. 05. 2011 č.k. 36Er/7880/2006-20, právoplatným dňom 03. 06. 2011.

Vzmysle§44ods.7Exekučnéhoporiadku(EP)vzneníkudňuzačatiaexekúcie11.10.2006jezaložená

zákonná povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného o zmene exekútora do 30 dní.

Podľa § 44 ods. 7, 8 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 11. 10. 2006 oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Zákonná lehota na rozhodnutie o návrhu oprávneného o zmene exekútora uplynula dňa 24.02.2010,
rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 17. 05. 2011.

Navrhovateľ uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
navrhovateľovi spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučnom
konaní na tom skutkovom základe, že súd o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútoranerozhodol v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu súdu ( § 44 ods. 7 Exekučného
poriadku ), čím mu mala byť spôsobená v období od podania návrhu do vydania rozhodnutia materiálna
škoda, v návrhu špecifikovaná ako účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou navrhovateľa,

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky vo výške 175,- EUR a nemajetková ujma
ako primeraná náhrada za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie práv navrhovateľa a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu

súdneho exekútora (zmena z dôvodu straty dôvery) nečinný, musel navrhovateľ obdobie nečinnosti
prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora a ďalších orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom.

Na konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy iniciované navrhovateľom súd použil hmotnoprávne
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení v čase zisteného nesprávneho úradného postupu, v

dôsledku ktorého navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vznikla škoda, t.j. znenie platné do 31. 12. 2012.
Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú
odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 01. 07.

2004.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Z vykonaného dokazovania je preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava V ako

orgánu verejnej moci v uvedenom exekučnom konaní v zmysle ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ku
ktorému došlo tým, že súd v exekučnom konaní na návrh navrhovateľa ako oprávneného, o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok : 1) nesprávny úradný postup,
2) vznik škody - poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch) a 3) príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom

konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje len záver o pravdepodobnosti splnenia niektorej z nich.

Navrhovateľ v návrhu žiadal o základe veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku) tak, že Slovenská republika je zodpovedná za škodu, ktorá
navrhovateľovi vznikla v jednotlivých exekučných konaniach nesprávnym úradným postupom súdu.

Návrhunebolomožnévyhovieťzdôvodu,žetzv.medzitýmnymrozsudkomsúdrozhodujeozákladeveci,
čím sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, s výnimkou okolností,
ktoré sa týkajú len výšky nároku. V konaní o nároku na náhradu škody základ veci zahŕňa posúdenie
všetkých podmienok zodpovednosti uvedených v cit. ustanovení § 9 z.č. 514/2003 Z.z., okrem výšky
škody. Medzitýmnyrozsudokmožnovydaťlenvtedy,aksúvyriešenéotázky,čivzniklaškoda(majetková

ujma), či došlo k nesprávnemu úradnému postupu a či medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť).

V predmetnom exekučnom konaní bolo preukázané z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu
porušenie zásady rýchlosti konania, nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia.

Následne ale, ani z návrhu, ani inými listinnými dôkazmi navrhovateľ nepreukázal (ani nepreukazoval)
vznik materiálnej škody v konkrétnej žalovanej veci. Navrhovateľ sa obmedzil len na všeobecné tvrdenie
v návrhu a náhradu škody uplatňoval ako administratívne náklady, ktorých vyčíslenie vychádza z
účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôvernýchinformácii nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné
zmluvy (ako vyplýva z iných vyjadrení navrhovateľa), pričom sa jednalo o veci, v ktorých bolo vydané
platné poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky, exekúcia prebiehala u povereného

exekútora niekoľko rokov a ako sám navrhovateľ v iných žalobách o náhradu škody uviedol, náklady
na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by pretransformované do podoby trov exekúcie. V
exekučnom spise súd nezistil úradným záznamom zapísané osobné zisťovanie stavu konania na súde
zostranynavrhovateľa,žiadosťoposkytnutieinformácieostavekonaniaprostredníctvomelektronických
prostriedkov len ojedinele a sťažnosti adresované predsedovi súdu boli písomne podané na väčší počet

konaní až v marci 2012. Samotný nesprávny úradný postup, dĺžka konania posudzovaná izolovane,
bez spomenutých súvislostí, neoprávňuje k záveru, resp. vydaniu medzitýmneho rozsudku o splnení len
jednej z podmienok zodpovednosti štátu podľa § 9 zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ
nepreukázal vznik škody pri podaní návrhu, ani v priebehu konania a na nariadených pojednávaniach,
teda neboli splnené podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku.

Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1)

zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods. 1) Občianskeho zákonníka.

Nesprávnymúradnýmpostupomjeporušeniepovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonom
stanovenej lehote. (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25.04.2012). Nesprávny úradný postup v
zmysle ust. § 9 zákona možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených právnymi normami pre

konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci
činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v

spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Škodou zákon rozumie ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v

zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi,
a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Za skutočnú škodu
je treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na
uvedenie do predošlého stavu. Majetkový stav, ktorý je pritom východiskom na zistenie existencie

škody a na vyčíslenie jej výšky, je tvorený predovšetkým súhrnom hmotných predmetov (vecí) v určitej
hodnote vyjadrenej v peniazoch a iných hodnôt či práv, ak sú oceniteľné peniazmi; oproti tomu pasíva
sa do hodnoty majetkového stavu premietajú negatívne. K zmenšeniu majetkového stavu dochádza
tým, že sa zmenší hodnota aktív (príp. sa zväčší hodnota pasív) takým spôsobom, že jeho celkové
vyjadrenie v peniazoch sa oproti predchádzajúcemu stavu zníži. Z toho je zrejmé, že porovnávanie

hodnôt majetkového stavu pre účely náhrady škody je možné len prevodom na peniaze, ktoré plnia
úlohu všeobecného ekvivalentu.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31. 12. 2012 uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje zákon č. 514/2003 Z.z.
v znení do 31.12.2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny zvláštny spôsob
odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch konania

a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle
na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak
bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Každýzúčastníkovkonanianesiedôkaznébremenoosvojichtvrdeniach.Navrhovateľmusíhodnoverne
preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať. Taktiež

odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
inénežnavrhnutédôkazy,asúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávanej veci, tak ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe

vznikla nesprávnym úradným postupom, ktorý bol v predmetnej veci preukázaný, a to vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, v tomto smere navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno.

Z obsahu žaloby síce vyplýva tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s

tým, že súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by pôvodný exekútor (aj napriek navrhovateľom
tvrdenej strate dôvery k súdnemu exekútorovi a nutnosti aktívneho usmerňovania súdneho exekútora
navrhovateľom) objektívne nemohol, do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora na návrh
oprávneného/navrhovateľa, pokračovať vo vymáhaní pohľadávok (napr. rozhodnutie o pozastavení

výkonu činnosti exekútora).

Súd preto žalobný návrh na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citované
právne predpisy ako nepreukázaný zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný. Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom
uplatnil, ale zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že
odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaV,písomne,vdvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.