Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223627
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223627.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej

veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.:
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava
proti odporcovi: Slovenská republika -Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, 14 C 157/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej
ujmy v sume 531,07 eur, 14 C 161/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume
638,02 eur, 14 C 163/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 540,29
eur, 14 C 167/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 271,07 eur, 14 C

169/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 283,98 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhmi doručenými Okresnému súdu Bratislava V sa navrhovateľ domáhal voči štátu v konaniach 14
C 157/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 531,07 eur, 14 C 161/2012
o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 638,02 eur, 14 C 163/2012 o náhradu
škodyvsume 125,-euranemajetkovejujmyvsume540,29eur, 14C167/2012onáhraduškodyvsume

125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 271,07 eur, 14 C 169/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a
nemajetkovej ujmy v sume 283,98 eur, spojené na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 14 C 157/2012.

Navrhovateľ svoje nároky náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnené označenými
samostatnými žalobami voči štátu, Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR - odôvodnil
nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučných veciach podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

v znení účinnom do 31.12.2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných
pravidiel , § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010 je založená zákonná
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Podľa navrhovateľa exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti;nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,

nerozhodol o návrhoch o udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase. V exekučných konaniach
vedených podľa procesných pravidiel ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do
31.5.2010 mal exekučný súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.Navrhovateľ tvrdí, že v predmetných prípadoch neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup namieta navrhovateľ ako nesprávny v rozpore so

zákonom.Nečinnosťokresnéhosúduniejeničímospravedlniteľná,súdnevykonávalžiadneúkony,ktoré
by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú ujmu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej.

Navrhovateľ náklady, resp. majetkovú škodu v každej zo spojených vecí vyčíslenú v celkovej sume

125 eur špecifikoval ako súčet sumy 70 eur za správu pohľadávky - pracovné výkony zamestnancov
pomocou informačného systému; sumy 40 eur za udržanie a správu informačného systému; sumy
15 eur za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ v každom jednotlivom prípade uplatňoval z dôvodu, že

samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahovaprávanaprejednanievecivprimeranomčase,niejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a

taktiež došlo k vyvolaniu rizík ako k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, insolvencii povinného.

Nemajetkovú ujmu navrhovateľ uplatnil v sume 660,- eur za každý rok = 55 eur mesačne, poznačený
prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ v požiadavke na spravodlivé

usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie
základných práv a princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil paušálne
s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Nálezy Ústavného súdu SR sp.zn.: III. ÚS 203/06-25, III.
ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III. ÚS 229/04-52,
III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, III. ÚS 82/03-25, v ktorých veciach bolo ústavným

súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a 2
mesiacov v sume 20.000,- Sk.

Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmný rozsudok v zmysle §
152 ods. 2 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), tak, že odporca je

zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
BratislavaV,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúciepohľadávky
navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere povinným v zákonom
stanovenej lehote.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.6.2013 (doručenom navrhovateľovi dňa 6.11.2013, po
spojení vecí na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 14 C 157/2012) žiadal žalobné návrhy z
dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne
neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobné návrhy považuje za zmätočné podania, v ktorých nie sú splnené procesné podmienky.
V niektorých podaniach sú zmätočne označení povinní, odlišné dátumy ich narodenia, nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku
škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval

vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď.
Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Neoznačenie
spisovýchznačiekexekučnýchkonaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostranyexekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre
ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu(napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 211/2012,

IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/012). Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) vzhľadom na skutočnosť, že v tomto
momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť
ako namietnutie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe

prieťahov konania.

Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, ani po
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu. Judikatúra Ústavného súdu
SR konkrétne v náleze z 03.05.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má
predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Odporca

má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že
dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené

žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnejlehoty. Napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď,
kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný
priložiť ani príslušné poverenia vydané exekútorom, označiť dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosti, či boli podávané sťažnosti

predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom
povinného,resp.jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevzniknemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.

514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca má za to, že
ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody odporca poukázal na
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a konkrétne vzhľadom na povahu úkonu rozhodnutie o

žiadosti exekútora na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na skutočnosť,
že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom

vzniku trov exekučného konania (rozsudok Súdneho dvora EÚ - Asturcom C-40/08-ktorý nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní). Ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného
poriadku účinného od 1.6.2011 (zákon č.102/2011 Z.z.) zaviedlo, že lehota 15 dní na udelenie
poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/, t.j. vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Akýkoľvek nárok

navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá oporu v zákone. Ustanovenie
§ 41 ods.2 písm.d/ Exekučného poriadku sa správne aplikovalo na rozhodcovské rozsudky aj pred
1.6.2011 vzhľadom na to, že tieto sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv (judikatúra Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/2002 - pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k

porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.48 ods.2 ústavy,
ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (sp.zn.II.ÚS 64/1997,
na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo 146/2011 a z 29.3.2011

sp.zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy,atovtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobnýchopravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný (judikatúra Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 16/2002.

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl.48 ods.2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa
totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle č.48 ods.2 ústavy“ (I.ÚS
63/2000).

Odporca vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody. V prípade, ak mala navrhovateľovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od momentu
skončenia navrhovateľom tvrdených prieťahov, t.j. od momentu vydania poverenia, o čom sa
navrhovateľ v niektorých prípadoch dozvedel pred viac ako tromi rokmi.

Inštitút premlčania, premlčaciu lehotu, respektíve jej plynutie v prejednávanom prípade upravuje § 19
zákonač.514/2003Z.z.tak,žesaprávonanáhraduškodypremlčízatrirokyododňa,keďsapoškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia), rozhodnutia.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Navrhovateľom vyčíslenú škodu ako paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti odporca považuje

za nesprávne a účelové. Pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody a
tým neuniesol dôkazné bremeno. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného
systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo

dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie
predmetného nároku je znemožnené. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca tvrdí,
že navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, ani
vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrada by sa mala poskytnúť v peniazoch.

Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody,
či nemajetkovej ujmy.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca poukázal na skutočnosť, že otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Podľa názoru
odporcu, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov -
neprípustnosť sťažnosti; efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej

sťažnosti, resp.
predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Konajúci súd o náhrade škody
by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR.

Okresný súd Bratislava V vzhľadom na námietky odporcu, na nedostatok procesných podmienok v
konaní, ktoré vidí v zmätočných žalobných návrhoch, ako aj ich predčasnom podaní na konanie súdu a
nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach
uvádza nasledovné:

Podľa § 103 OSP zák.č.99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (OSP) - kedykoľvek za konania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 42 ods. 3 OSP - pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 OSP - (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí

(§ 42 ods. 3) obsahovať ........ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých
sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ..... Ak je účastníkom
štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za
štát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem
tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31.12.2012
nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len na tých, ktoré
sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať.
Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje
opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj

z ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať
tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu
právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce
skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci.
So zreteľom na ust. § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce

skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v
rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom, ešte pred tým, ako bude
požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude
vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je zastúpený právnym zástupcom, advokátom.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 - (1) Štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 01.01.20013

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej

radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.... (4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

Zákonom č. 412/2012 Z.z. účinným od 01.01.2013 došlo k doplneniu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o nové
odseky 3 a 4 v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade
prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa
ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný

preskúmať Ústavný súd SR,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd
SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Toto

hmotnoprávne ustanovenie však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013 a
nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, preto sa v súlade s právnou teóriou musí aplikovať
hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody (2011), nároku, resp. v čase uplatnenia nároku
na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom (23.4.2012) a na súde (27.09.2012), t.j. znenie
ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom v čase uplatnenia nároku, t.j.

do 31.12.2012. Navrhovateľ uplatnil svojimi žalobami nároky na súde pred účinnosťou novelizovaného
znenia zákona. Na predmetné konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp.
uplatnenia náhrady škody, t.j. do 31.12.2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený
rozhodovať o nárokoch navrhovateľa v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného
postupu, uplatnených žalobami dňa 27.09.2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003

Z.z. v znení platnom do 31.12.2012.

Sud poukazuje aj na skutočnosť, že zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo aj k zmene právnej úpravy v § 17
- časti spôsobu a rozsahu náhrady škody nemajetkovej ujmy doplnením o ods. 4. V súvislosti s prijatou
zmenou právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom účinnou od 01.01.2013 a náhrada škody, ktorá by mala predstavovať i
nemateriálnu (morálnu) ujmu, t.j. „spravodlivé zadosťučinenie“, zákonodarca vyslovil potrebu ustanoviť
presné kritéria pre jej výpočet s ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR i ESĽP.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným

postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia §
4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na
náhradu škody, resp. neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí
nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na

náhradu škody bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani
konaniezastaviť,alemápoškodenéhovyzvaťnaodstránenienedostatkutejtopodmienkysostanovením
primeranej lehoty podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade podania návrhu na
predbežné prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným
orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

Navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 23.4.2012 (podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012),
doručenomodporcovipodľapodacejpečiatkydňa23.4.2012,žiadosťopredbežnéprerokovanienárokov
v tomto konaní prejednávaných podal dňa 23.4.2012, svoj nárok uplatnil spôsobom podľa § 15 zákona č.

514/2003 Z.z. a tým splnil podmienku predbežného prerokovania nároku hromadným podaním žiadostí
zodňa23.4.2012naMinisterstvespravodlivostiSRakoorgánepríslušnompodľa§4zákonač.514/2003
Z.z..Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 23.10.2012 nárokom navrhovateľa nevyhovel, navyše
vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.5.2013 uviedol, že nárokom navrhovateľa nemieni
vyhovieť nakoľko považuje nároky za nedôvodné a tým mal súd preukázané splnenie procesných

podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o nárokoch na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatnených podľa cit. zákona . Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení,
týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov nemá za následok,
že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne. Posudzovanie konanianavrhovateľa, resp. že na výzvy odporcu na doplnenie podaní nereagoval, by mohlo mať význam len v
prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania o predbežnom
prerokovaní jeho nároku na náhradu škody.

Okresný súd Bratislava V v súlade s ust. § 35 ods. 4 OSP oznámil listom zo dňa 22.02.2013 č.k. Spr.
3097/2013 Okresnej prokuratúre Bratislava V súdne konania začaté vo veciach zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov navrhovateľom dňa 27.09.2012.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP. Súd v
prejednávaných veciach nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie
je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia, ani zdôvodnenie v rozhodnutí vo veci samej.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, ako súdu, ktorý by mal byť

vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami nevylúčil zákonnú sudkyňu Okresného súdu Bratislava

V z konania a rozhodovania vecí podaných navrhovateľom na tunajší súd, nakoľko nezistil dôvody na
jej vylúčenie. Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave: č.k. 8 NcC 136/2012-18, 5
NcC 135/2012-17, 6 NcC 132/2012-19, 8 NcC 125/2012-18, 9 NcC 134/2012-18, o nevylúčení sudcov
tunajšieho súdu z prejednania predmetných vecí, boli sudcovia, resp. zákonná sudkyňa v danej veci,
ktorej bola vec náhodným výberom pridelená, viazaná.

Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods.3 a § 87 písm.a/ a b/ OSP je miestne
príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie vecí vedených pod sp.zn. v konaniach 14
C 157/2012 o náhradu škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 531,07 eur, 14 C 161/2012
o náhradu škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 638,02 eur, 14 C 163/2012 o náhradu

škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 540,29 eur, 14 C 167/2012 o náhradu škody v sume
125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 271,07 eur, 14 C 169/2012 o náhradu škody v sume 125 eur a
nemajetkovej ujmy v sume 283,98 eur, spojené na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 14 C 157/2012.

Okresný súd Bratislava V na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením č.k. 14 C

157/2012-43 zo dňa 20.5.2013, právoplatným dňa 11.6.2013 spojil na spoločné konanie veci, ktoré
skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ust. § 112 OSP, a to konkrétne veci
vedené pod sp.zn. 14 C 157/2012, 14 C 161/2012,14 C 163/2012, 14 C 167/2012 a 14 C 169/2012.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu k dôkaznému bremenu, ktoré ho ako účastníka konania v zmysle §

120 OSP zaťažuje uviedol, že objektívne nedisponuje listinnými dôkazmi ako: rovnopisom príslušného
exekučného titulu, ani návrhom na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v
zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na
vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na
vykonanie exekúcie, ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Prekážky vyplývajúce

z uvedených skutočností sa navrhovateľ snažil odstrániť tým, že ako dôkaz označil príslušný spis
exekučného súdu, ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej súdnym
exekútorom, nakoľko exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k
registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ sa údajne ako poškodený dozvedel
o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie (navrhovateľ nepredložil ani túto listinu do spisu). Navrhovateľ žiadne
ďalšie dôkazy neoznačil.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP, v neprítomnosti účastníkov
konania, ktorým bolo predvolanie riadne doručené, Výpisom z obchodného registra Okresného súdu

Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B spoločnosti navrhovateľa; originálmi pripojených príslušných
exekučných spisov Okresného súdu Bratislava V a pripojenými spismi oddelení registra Er, v ktorých
navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu a uplatnil náhradu škody a nemajetkovej
ujmy (predovšetkým žiadosťami exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii návrhminavrhovateľa na vykonanie exekúcií, exekučnými titulmi - rozsudkami Stáleho rozhodcovského súdu a
notárskymi zápisnicami, povereniami exekútorov na vymoženie uložených povinností s príslušenstvom,
trov konania a trov exekúcie, príslušnými rozhodnutiami exekučného súdu atď.); sprievodným listom

k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012, doručeným
odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 23.4.2012 založené do registra Okresného súdu Bratislava V Spr.
3482/2012, samotné žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
v konkrétnych veciach navrhovateľ a odporca nepredložili.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl.č. 23636/
B slovenskou právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V a vo svojom vyjadrení
odmietol žiadostiam navrhovateľa ako neopodstatneným vyhovieť.

Z pripojených spisov v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V zistil súd v
predmetných konaniach nasledovný skutkový stav:

Konanie sp.zn. 14 C 157/2012, sp.zn. súdneho exekútora JUDr.Rudolf Krutý: EX 11196/09, Exekučné
konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn.: 37 Er 5038/09:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu

vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660 eur ročne = 55 eur mesačne, t.j.za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 37 Er 5038/09 viac ako 288 dní = 531,07 eur z
dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez
uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. 1233046 dlžníka/povinného: Marcel Laluška, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX 11196/09.

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2009 (navrhovateľ v
návrhu uvádza, že dňa 16.8.2010). Súd o žiadosti mal rozhodnúť podľa navrhovateľa v omeškaní 288
dní. Súd rozhodol dňa 23.6.2010, t.j. v omeškaní 13 dní, po zákonom stanovenej 15.dňovej lehote. Návrh
na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo
preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca

do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. 37 Er 5038/09 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 11196/09 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 1.11.2009,
na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: Marcel

Laluška, nar. 30.8.1980, bytom Bratislava, Kopčianska 78 na vymoženie istiny 981,85 eur s prísl.,
špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského
súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 23.11.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základeexekučnéhotitulu:RozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduč.k.SR07405/09zodňa30.6.2009,
právoplatný dňa 3.8.2009, vykonateľný dňa 6.8.2009, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie

981,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 973,89 eur od 26.12.2008
až do zaplatenia, ako i náhrady trov konania v sume 233,62 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy
o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej

exekúcie, doručenej súdu dňa 23.11.2009, nie ako uvádza navrhovateľ že dňa 16.8.2010 ( 288 dní)
zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.6.2010
(212 dní, t.j. v omeškaní 197 dní). Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa 30.6.2010.

Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa

1.11.2009. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 1.6.2009 do 14.12.2009.
Podľa § 44 ods,1,2 zák.č.233/1995 Z.z. (EP) , v znení platnom od 1.6.2009 do 14.12.2009. - (1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) apožiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods.2 písm. c/ a d/ EP-......(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade....c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.....

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľazákonač.514/2003Z.z.jeosobitnouzodpovednosťouazodpovednosťouobjektívnou(bezohľadu
na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.
Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých
podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
sú:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik a existencia škody,

3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
a škodou.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj

nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009.

V danom prípade mal súd za preukázané, že exekučný súd poverenie nevydal, naopak žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia zamietol, následne exekučné konanie zastavil.

Súd má za to, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom (od 1.6.2010 ani táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), teda aj v prípade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho
rozhodnutiaexekučnéhosúduneukladáatotoplatiloajpred1.6.2010(nálezÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky z 10.7.2013 č. k. II. ÚS 520/2012-39).

Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny
úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.6.1999 sp. zn. 2 Cdom 129/97). Výsledkom rozhodovacej
činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona

nevyplýva, že kogentne musí vždy súd žiadosti vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou
súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky z 25.8.2009 sp. zn. 25 Cdo 1018/07).Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo

vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/04).

Súd na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému
postupu súdu nedošlo (z pohľadu tvrdeného nedodržania zákonnej lehoty).

Čo sa týka prieťahov v konaní otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(prieťahy v konaní tvrdil navrhovateľ), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa

zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných

súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa
k zákonu č. 412/2012 Z. z.).

Takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS
471/2012, v zmysle ktorého v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu, pozn.)
sa otvára priestor na to, aby sťažovateľka podala v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.

z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov žalobu o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú
oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy (pozn. súdu: jednalo sa
najmä o exekúcie z toho istého obdobia ako v danom prípade). Ústavný súd tu teda vyslovil názor, že
až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy sa otvára možnosť podať predmetnú

žalobu (teda v prípade, že chce byť v konaní úspešný).

Navyše, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie každý prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I. US 46/01).

Nezákonné rozhodnutie je akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,

bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo na náhradu škody možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov.

Priznanie náhrady škody nie je podmienené úspešnosťou opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré

sa neskôr stalo nezákonným (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.8.2009 sp. zn. 31 Cdo
3489/2007).

Z exekučného spisu je zrejmé, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia nebolo ani zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani
nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii
logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základeuvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti
za škodu sa už preto nezaoberal.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu súd uvádza nasledovné. Premlčanie sa
podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že nárok
navrhovateľa nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa taktiež už nezaoberal.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov

konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Sp.zn. 14 C 161/2012, sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 1722/10, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn.: 37 Er 2471/10:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu
vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 638,02 eur ročne = 55 eur mesačne, t.j.za navrhovateľom

tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 37 Er 2471/10 viac ako 346 dní z
dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
(bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. XXXXXX2 dlžníka/povinného: E. E., nar.XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn.
EX 1722/2010. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia

dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 17.2.2011 ( v
omeškaníviacako346dníč.l.2spisu),t.j.pozákonomstanovenej15dňovejlehote.Návrhnapredbežné
prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval
potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania
žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. 37Er 2471/10 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 1722/10 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 8.3.2010,
na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: E. E.,
nar.XX.X.XXXX, bytom L., D. XXXX/XX na vymoženie istiny 338,58 eur s prísl., špecifikovaným v

zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, požiadal
listom doručeným súdu dňa 27.4.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 14214/09 zo dňa 14.9.2009,
právoplatným dňa 5.10.2009, vykonateľným dňa 8.10.2009, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie
338,58 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 338,58 eur od 19.4.2009 až

do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 338,58 eur od 3.7.2009 až do zaplatenia
a náhrady trov konania v sume 132,14 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej
exekúcie, doručenej súdu dňa zrejme 27.4.2010 rozhodol dňa 16.12.2010 (233 dní), nie ako uvádza

navrhovateľ že dňa 17.2.2011 (346 dní) zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa 14.1.2011.

Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa
8.3.2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 15.12.2009 do 31.5.2010.

Podľa § 44 ods,1,2 zák.č.233/1995 Z.z. (EP) , v znení platnom od 15.12.2009 do 31.5.2010- (1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa§41ods.2písm.c/ad/EP-......(2)Podľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodklade....c/
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinný osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.....

V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ

nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo
žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez
uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
1940282 dlžníka/povinného: Jana Jakubíková, nar. 25.6.1985, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn.
EX 1722/2010. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia
dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 17.2.2011 ( v

omeškaníviacako346dníč.l.2spisu),t.j.pozákonomstanovenej15.dňovejlehote.Návrhnapredbežné
prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval
potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania
žaloby pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ tvrdí, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom.
Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný, tak, ako to uvádza vyššie. Z exekučného spisu je zrejmé,
že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia nebolo ani zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani
nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii
logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe
uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti
za škodu sa už preto nezaoberal.

K otázke vznesenej námietky premlčania sa súd vyjadril vyššie.

navrhovateľa nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa taktiež už nezaoberal.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce.

Sp.zn. 14 C 163/2012-, sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 10945/09, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn.: 37 Er 5036/09:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu
vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660 eur ročne = 55 eur mesačne, t.j.za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 37 Er 5036/09 viac ako 293 dní z dôvodu, že podľa
tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena

súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1XXXXX8,
dlžníka/povinného: O. vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX 10945/09. Súdny exekútor požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom
návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 16.8.2010 ( v omeškaní viac ako 293 dní č.l.2 spisu), t.j.po zákonom stanovenej 15.dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal
Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. 37 Er 5036/09 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 10945/09 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 27.10.2009,
na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: O. B., nar.
X.X.XXXX, bytom L., B. XXXX/X na vymoženie istiny 1 559,49 eur s prísl., špecifikovaným v zápisnici

ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, požiadal listom
doručeným súdu dňa 23.11.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 07235/09 zo dňa 18.8.2009, právoplatným dňa
14.9.2009, vykonateľným dňa 17.9.2009, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1 774,49 eur
spolu s úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 553,52 eur od 22.11.2008 až do zaplatenia, ako i
náhrady trov konania v sume 370,42 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej
exekúcie, doručenej súdu dňa 23.11.2009 rozhodol dňa 23.6.2010 (212 dní), nie ako uvádza
navrhovateľ že dňa 16.8.2010 (293 dní) zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa 30.6.2010.

Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa
27.10.2009. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 1.6.2009 do 14.12.2009.
Podľa § 44 ods,1,2 zák.č.233/1995 Z.z. (EP) , v znení platnom od od 1.6.2009 do 14.12.2009- (1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu

s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ

nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo
žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 36 Er 5036/09 viac ako 293 dní =
540,29 eur z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky
zo zmluvy o úvere č.1233168 dlžníka/povinného: O.k, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX
10945/09. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2009. Súd

o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 16.8.2010 ( v omeškaní viac ako 293 dní č.l.2 spisu), t.j. po zákonom
stanovenej 15.dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ tvrdí, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom.
Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný. Súd je toho názoru, že v zmysle § 44 ods.2 Exekučného
poriadku v znení účinnom k času začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. Táto
lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/ Exekučného
poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky (do Exekučného

poriadku zavedenej od 1.júna 2010, rozhodcovské konanie upravoval pôvodne zákon č.98/1963 Z.,
zrušený zákonom č. 218/1996 Z.z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský súd. Zákon č. 218/1996 Z.z.
zrušilzákonč.244/2002Z.z.jenutnosťprevereniaprípadnejexistenciedôvodovneprípustnostiexekúcie
preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods.2 a § 41 ods.2 písmeno c/ a d/

Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 aj Ústavný súd SR napríklad v jeho rozhodnutí -
uznesení IV. ÚS 606/2012. Preto tunajší súd konštatuje, že v danej veci neplatí 15-dňová lehota na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie.

Z exekučného spisu je zrejmé, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia nebolo ani zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani
nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii
logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe
uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti

za škodu sa už preto nezaoberal.

Sp.zn. 14 C 167/2012, sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 15010/10, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn.: 37 Er 7086/10:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu
vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660 eur ročne = 55 eur mesačne, t.j.za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 37 Er 7086/10 viac ako 147 dní z dôvodu, že
podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia
mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1233575

dlžníka/povinného: JT., vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX 15010/10. Súdny exekútor požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom
návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 21.2.2011 ( v omeškaní viac ako 147 dní č.l.2 spisu), t.j.
po zákonom stanovenej 15.dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal
Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. 37Er 7086/10 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 15010/10 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 27.9.2010,
na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: JT. nar.

XX.X.XXXX, bytom L., F. XXXX/XX, na vymoženie istiny 1 797,89 eur s prísl., špecifikovaným v zápisnici
ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, požiadal listom
doručeným súdu dňa 9.12.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 05703/10 zo dňa 8.7.2010, právoplatným dňa
16.8.2010,vykonateľným dňa19.8.2010,ktorýmbolpovinnýzaviazanýnazaplatenie1797,89eurspolu

so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 797,89 eur od 4.12.2009 až do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 797,89 eur od 9.2.2010 až do zaplatenia a náhrady
trov konania v sume 418,94 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej

exekúcie, doručenej súdu dňa 9.12.2010 rozhodol dňa 20.1.2011 (t.j. v omeškaní 42 dní), nie ako
uvádza navrhovateľ že omeškanie je 147 dní - zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa 2.2.2011.

Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa

27.9.2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 1.7.2010-31.5.2011. Podľa
§ 44 ods,1,2 zák.č.233/1995 Z.z. (EP) , v znení platnom od 1.7.2010-31.5.2011. (1) Exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada hoo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

Podľa§41ods.2písm.c/ad/EP-......(2)Podľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodklade....c/
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinný osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.....

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15.dňová lehota s účinnosťou od 1.6.2010 ani na
vydaniepovereniavprípadeakideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c/ad/Exekučnéhoporiadku.V
predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd v predmetnej
veci poukazuje na skutočnosť, že istina zo zmluvy o úvere predstavovala 1 797,89 eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a

na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 eur, t.j. spolu 125 eur.
Súčasne si uplatňuje nemajetkovú ujmu v sume 271,07 eur, keď výpočet nároku uskutočnil alikvotným
pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu , a to práve na základe

aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu, teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 eur za
mesiac. Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje istinu spolu 125 eur +
271,07 eur napriek právoplatnému uzneseniu v exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím
ako nezákonné zrušené.

V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ
nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo
žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu

vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660 eur ročne = 55 eur mesačne, t.j.za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 37 Er 7086/10 viac ako 147 dní = 271,07 eur
z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
(bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy
o úvere č.1233575 dlžníka/povinného: JT., vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX 15010/10.

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9.12.2010. Súd o žiadosti
rozhodol 20.1.2011 ( v omeškaní 27 dní, nie ako uvádza navrhovateľ 147 dní ), t.j. po zákonom
stanovenej 15.dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ tvrdí, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom.
Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný. V zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení
účinnom k času začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení
je taktiež výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods.2 písm.c/ a d/ Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom
tejto výnimky (do Exekučného poriadku zavedenej od 1.júna 2010, rozhodcovské konanie upravovalpôvodne zákon č.98/1963 Z., zrušený zákonom č. 218/1996 Z.z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský súd.
Zákon č. 218/1996 Z.z. zrušil zákon č. 244/2002 Z.z. je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov
neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie

(napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods.2 a § 41 ods.2
písmeno c/ a d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 aj Ústavný súd SR napríklad v jeho
rozhodnutí - uznesení IV. ÚS 606/2012. Preto tunajší súd konštatuje, že v danej veci neplatí 15-dňová
lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie.

Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora v trvaní 27 dní omeškanie nad 15 dní je
podľa názoru tunajšieho súdu primeraná, pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že
navrhovateľ podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom
čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom konaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom.

Sp.zn. 14 C 169/2012, sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 11547/11, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn.: 36 Er 4700/2011:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu

vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660 eur ročne = 55 eur mesačne, t.j.za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 37 Er 4700/2011 viac ako 154 dní z dôvodu, že
podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia
mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1440976
dlžníka/povinného: E., vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX 11547/11. Súdny exekútor požiadal

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11.8.2011. Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa
22.11.2011(vomeškaníviacako154dníč.l.2spisu),t.j.pozákonomstanovenej15.dňovejlehote.Návrh
na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo
preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca
do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. 36Er 4700/2011 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 11547/11 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 21.6.2011,
na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: E. O. nar.
XX.X.XXXX, bytom L., F. XXXX/XX, na vymoženie istiny 311,36 eur s prísl., špecifikovaným v zápisnici

ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, požiadal listom
doručeným súdu dňa 11.8.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 01806/11 zo dňa 7.4.2011, právoplatným dňa
9.5.2011, vykonateľným dňa 12.5.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 311,36 eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 212,23 eur od 19.1.2011 až do zaplatenia,

zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 212,23 eur od 24.1.2011 až do zaplatenia a náhrady
trov konania v sume 148,18 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej
exekúcie, doručenej súdu dňa 11.8.2011 rozhodol dňa 21.10.2011 (t.j.41 dní, omeškanie nad 15 dní

26 dní), nie ako uvádza navrhovateľ že omeškanie je 154 dní - zamietnutím žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa
8.11.2011 (nečitateľná pečiatka).

Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa

21.6.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 1.6.2010-31.12.2011. Podľa
§ 44 ods,1,2 zák.č.233/1995 Z.z. (EP) , v znení platnom od 1.7.2010-31.5.2011. (1) Exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.....

predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd v predmetnej
veci poukazuje na skutočnosť, že istina zo zmluvy o úvere predstavovala 311,36 eur s príslušenstvom.
Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a

rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 eur, t.j. spolu 125 eur.

Súčasne si uplatňuje nemajetkovú ujmu v sume 283,98 eur, keď výpočet nároku uskutočnil alikvotným
pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu , a to práve na základe
aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu, teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 eur za
mesiac. Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje istinu spolu 125 eur +
283,98 eur napriek právoplatnému uzneseniu v exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím

ako nezákonné zrušené.

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu
vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660 eur ročne = 55 eur mesačne, t.j.za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 36 Er 4700/2011 viac ako 154 dní = 283,98 eur
z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

(bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o
úvere č.1440976 dlžníka/povinného: E. O., nar. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn.
EX 11547/11. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11.8.2011.
Súd o žiadosti rozhodol 21.10.2011 (26 dní, nie ako uvádza navrhovateľ 154 dní ), t.j. po zákonom
stanovenej 15.dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu

spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

účinnom k času začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení
je taktiež výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods.2 písm.c/ a d/ Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom

tejto výnimky (do Exekučného poriadku zavedenej od 1.júna 2010, rozhodcovské konanie upravoval
pôvodne zákon č.98/1963 Z., zrušený zákonom č. 218/1996 Z.z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský súd.
Zákon č. 218/1996 Z.z. zrušil zákon č. 244/2002 Z.z. je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov
neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie(napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods.2 a § 41 ods.2
písmeno c/ a d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 aj Ústavný súd SR napríklad v jeho
rozhodnutí - uznesení IV. ÚS 606/2012. Preto tunajší súd konštatuje, že v danej veci neplatí 15-dňová

lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie.

Odporca vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa - premlčacia doba začína plynúť dňom
8.11.2011,čojedeňdoručeniapovereniaexekútoroviauplynulaby8.5.2015(8.11.2014+6mesiacov).V
prípade opodstatnene uplatneného nároku navrhovateľa by k premlčaniu práva navrhovateľa vzhľadom

na podanie žaloby dňa 27.9.2012 nedošlo a žalobný návrh bol podaný včas.

Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora v trvaní 26 dní omeškanie nad 15 dní je
podľa názoru tunajšieho súdu primeraná, pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že
navrhovateľ podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom
čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom konaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-

administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom.

Vo všetkých vyššie uvedených veciach navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup v exekučných
veciachjecharakterizovanýa/nevydanímrozhodnutiavzákonomstanovenejlehote15dníoddoručenia

žiadostisúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie,resp.bezzbytočnýchprieťahov,
b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v následku
vzniku materiálnej škody prestavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať

akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle §
152 ods.2 veta druhá zákona č.99/1963 Zb. OSP tak, že odporca je zodpovedný za škodu , ktorá
navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento

nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere.

Navrhovateľ vo všetkých uvedených veciach (14 C 157/2012, 14 C 161/2012, 14 C 163/2012, 14
C 167/2012 a 14 C 169/2012) uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012 náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
navrhovateľovi spôsobená uvedeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v
exekučných konaniach.

Podľa § 9 „Nesprávny úradný postup“ zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 (1) Štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na

škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona a na škodu spôsobenú
odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 1.7.2004.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup,

2) vznik škody - poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch) a 3) príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom
konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje len záver o pravdepodobnosti splnenia niektorej z nich.Nesprávnymúradnýmpostupomjeporušeniepovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonom
stanovenej lehote. (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25.04.2012). Nesprávny úradný postup v
zmysle ust. § 9 zákona možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených právnymi normami pre

konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci
činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v

spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu
definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25 ods.1 zákona,

ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy , vrátane predbežného prerokovania nároku podľa
tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Obč.zák. Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom
znení ako § 17 ods.1/ zák.č.514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods.1 Obč.zák.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 - (1) Uhrádza sa

skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.....

Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na

majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo
preukázanéporušenieprávanaprejednanievecivprimeranejlehotepodľačl38ods.2Listinyzákladných
práv a slobôd a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže

byť nárokom v zmysle § 17 ods.2,3 zák.č.514/2003 Z.z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba
fyzickej osobe. Tento záver možno vyvodiť z ust. § 17 ods.3 písm. a/ až d/ zák.č.514/2003 Z. z. V
prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, resp.
jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods.3 Obč. zák.. Súd je

toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom odporcu došlo
k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Treba uviesť, že navrhovateľ v konaní ani
netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho dobrej povesti. Navyše, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná
nečinnosť exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť navrhovateľa.

Nesprávnym úradným postupom je také porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25.4.2012). Nesprávny úradný
postupvzmysleust.§9zákonamožnovykladaťakoporušeniepravidielstanovenýchprávnyminormami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci

činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané
v stanovenej lehote (§ 44 ods.2 EP), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe
vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti

s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny
a následku (Rozsudok NS ČR 28Cdo 5171/2008 z 13.11.2012).Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že navrhovateľ podával žiadosti na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším
počtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na

strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom.
Preto tunajší súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR, ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu
judikatúru tvrdí, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.48 ods.2 ústavy,
resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.6 ods.1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS

66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl.48 ods.2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci
sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl.48 ods.2 ústavy (napr.I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods.2 ústavy (napr.I. ÚS 42/01).

Každýzúčastníkovkonanianesiedôkaznébremenoosvojichtvrdeniach.Navrhovateľmusíhodnoverne
preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok
priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež odporca nesie dôkazné bremeno o svojich

tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva
v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek
tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje
rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v

konaní)pričítatomuúčastníkovi,naktorompredovšetkýmpodľapredpisovhmotnéhoprávaležídôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávaných veciach, tak ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe

vznikla nesprávnym úradným postupom; či už existenciu nesprávneho úradného postupu, tak aj vznik
škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné
bremeno.

Účastníci sa nedostavili na nariadené pojednávanie (v poradí druhé), odporca súhlasil, aby súd konal

aj v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil a opätovne žiadal konanie prerušiť do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd
o takomto procesnom návrhu navrhovateľa rozhodol uznesením tunajšieho súdu č.k. 14 C 157/12-81

dňa 15.4.2014, návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 9 Co 415/2014-108 dňa 17.7.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázal
na to, že Ústavný súd SR o tejto sťažnosti navrhovateľa rozhodol uznesením zo dňa 12.12.2013, č.
k. IV. ÚS 689/2013-11 a to tak, že túto sťažnosť navrhovateľa odmietol pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Opätovne preto súd nerozhodol o tom istom návrhu na

prerušenie konania z tých istých dôvodov. Týmto svojim konaním sa účastníci ukrátili o možnosť vypočuť
si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods.2 OSP, teda stanovisko súdu, čo považuje vo
veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná, aj
keď ich účastníci navrhli. Účastníci konania boli poučení o povinnosti označiť a predložiť dôkazy a
skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých

sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a OSP) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods.4 OSP). Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Prvé nariadené pojednávanie

( 5.12.2013) bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov, druhé nariadené pojednávanie (dňa
15.4.2014) bolo z procesného návrhu navrhovateľa na prerušenie tohto konania, podaného súdu
dňa 11.4.2014 faxom, z dôvodu, že v prejednávanej veci nebolo ústavne konformným spôsobom
vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannémusúdu. Tento procesný návrh navrhovateľa bol tunajším súdom uznesením č.k. 14 C 157/12-81 dňa
15.4.2014 zamietnutý. O odvolaní navrhovateľa voči tomuto rozhodnutiu odvolací súd uznesením č.k.
9 Co 415/2014-108 dňa 17.7.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Totožný návrh

na prerušenie konania, ako bol predchádzajúci návrh na prerušenie konania, podal navrhovateľ aj
pred vykonaním tretieho pojednávania v tejto veci, nariadeného na 27.11.2014. Z tohto dôvodu žiadal
opäť aj o zrušenie nariadeného pojednávania. Vzhľadom na to, že o procesnom návrhu navrhovateľa
na prerušenie konania bolo už súdom právoplatne rozhodnuté, ako aj na skutočnosť, že Ústavný
súd o sťažnostiach navrhovateľa viažucich sa aj k prejednávanej veci už rozhodol tak, že sťažnosť

navrhovateľa pre nedostatok právomoci odmietol, nebol daný dôvod na opätovné rozhodovanie o
totožnom procesnom podaní navrhovateľa.

Súd preto návrhy na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citované právne
predpisy ako nepreukázané a nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný. Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom
uplatnil, ale zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že
odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti :

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a 0SP/,
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny
poplatok za návrh.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 9, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014