Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/300/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413208273
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413208273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci žalobcu: General Factoring, a. s., Košická ul. č.
56, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, spol. s r. o., Michalská
ul. č. 14, Bratislava, proti žalovanej: H. Ď., L. M. N.. Č.. XX/XXX, B. H., o 574,98 eur s prísl., na odvolanie
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIVzo4.mája2016,č.k.22C/145/2014-163,pomerom
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 246,42 eur s
9,00 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 219,04 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, s
9,00 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 27,38 Eur od 21. 1. 2011 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej
nepriznal náhradu trov konania.

2.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právna predchodkyňa žalobcu Slovenská R.,
C.. R.., uzavrela so žalovanou dňa 25. 1. 2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej
základe právna predchodkyňa žalobcu poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.025,69 eur,
ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v splátkach vo výške 27,38 Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci,

s uvedením úrokovej sadzby vo výške 17,30 % ročne. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE z 21. 12. 2010 postúpila právna predchodkyňa žalobcu predmetnú pohľadávku žalobcovi
a zároveň oznámením z 28. 12. 2010 upovedomila žalovanú o postúpení pohľadávky. Žalovaná svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere neplnila a poskytnutý úver nesplatila ani do dňa
dohodnutej končenej splatnosti úveru dňa 20. 1. 2011. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné
za obdobie od 20. 5. 2009 do 20. 1. 2011 v počte 21 v celkovej výške 574,98 Eur. Z tohto skutkového
stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie posudzoval

uvedenú zmluvu o poskytnutí úveru ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože pri uzatváraní zmluvy právna
predchodkyňa žalobcu konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti
a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne podnikateľskej činnosti. Keďže
ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvnýtyp, sa na ňu v súlade s ust. § 54 ods. 1 Obč. zák. aplikujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že nepopiera povahu úverovej zmluvy ako

absolútneho obchodu, ale na otázku premlčania treba vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo
je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení z 19. júna 2013
sp. zn. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka
na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k

porušeniu ústavných práv veriteľa. Z ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. v znení zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, že
na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického
výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky
premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na
právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia

bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom
je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V danom prípade je podľa súdu prvej inštancie treba aplikovať
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinného od 1. 5. 2014. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu
v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie

je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Ust. § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné
ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy,
je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. K rovnakému záveru dospel aj
Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 26. 11. 2015, sp. zn. 4MCdo/17/2014. S poukazom na tieto závery

súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že uplatnený nárok sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe v
zmysle § 101 Obč. zák. a je premlčaný v časti splátok od 20. 5. 2009 do 20. 4. 2010, pretože žaloba
bola na súd prvej inštancie podaná dňa 25. 4. 2013 a žalobca mal nárok len na zaplatenie splátok v
lehote tri roky spätne od podania žaloby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel pokiaľ ide
o splátky úveru za obdobie od 20. 5. 2010 do 20. 1. 2011, pričom ide o 9 splátok po 27,38 eur spolu vo

výške 246,42 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. O povinnosti žalovanej zaplatiť úroky z omeškania súd
prvej inštancie rozhodol podľa § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. a o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O. s. p.

3.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že
žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, týkajúcou sa

premlčania predmetného nároku, obsiahnutou v jeho podaní z 5. 11. 2015 a celkovo napadnutý rozsudok
nedostatočne odôvodnil. To spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Podľa žalobcu sa
predmetný nárok premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe v zmysle Obchodného zákonníka. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia prvoinštančných súdov a Krajských súdov v Žiline a
v Košiciach. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách

konania.
4.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal
rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýroku,ktorýmbolažalobavozvyškuzamietnutá,prejednal

odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

6.K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku veľmi podrobne a presvedčivo vysvetlil, prečo dospel k záveru, že predmetný
nárok sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zák. a nie teda v 4-ročnej

premlčacej dobe v zmysle Obchodného zákonníka a prečo na premlčanie nároku prihliadol ex offo, t. j.
bez toho, aby žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania. Svoje úvahy a závery v tomto smere
súd prvej inštancie rozviedol najmä na str. 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd
považuje za neopodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu (ktorá tvorí jadro odvolania), že súd prvej
inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a že napadnutý rozsudok je z tohto dôvodu

nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na rozhodnutia iných prvoinštančných a odvolacích
súdov v obdobných veciach, týmito súd prvej inštancie nebol viazaný a viazaný nimi nie je ani odvolací
súd. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné ani čo do výroku o trovách konania. V tomto ohľade odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na str. 6 posledný odsek pred poučením odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Odvolací súd môže iba zopakovať, že čistý úspech žalovanej v konaní predstavuje 14,28
% a teda v tomto pomere jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Teda v prípade, ak by žalovanej

vznikli trovy konania, súd prvej inštancie by jej mohol priznať náhradu trov konania v rozsahu 14,28 %.
Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, a preto jej súd prvej inštancie správne náhradu trov
konania nepriznal.
7.

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým
bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p.
Výrok rozsudku prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť.

8.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s.

p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).