Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111235581
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111235581.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu P. O., zast. MUDr.
Richardom Rašim, primátorom, so sídlom Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00691135, proti žalovanému
F. L., nar. XX.X.R., bytom Košice, O. 2, zast. U.. Vladimírom Habiňákom, advokátom, so sídlom Košice,
Hviezdoslavova 7, o určenie, že nedošlo k prechodu nájmu a povinnosti žalovaného vypratať byt, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 40C 474/2011-134 z 21.1.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejaj„súd“)rozsudkomzamietolžalobuourčenie,ženedošlokprechodunájmu

bytu na žalovaného a o vypratanie tohto bytu a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania
v sume 343,35 € na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným
výrokom určil, že žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v sume 45,16 € na účet súdu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že k prechodu nájmu bytu č. 12,
nachádzajúceho sa na ulici Kustrova X v O., na žalovaného F. L., nar. XX.X.XXXX nedošlo, a žiadal
zaviazať žalovaného predmetný byt vypratať a odovzdať mu ho do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uviedol, že je vlastníkom a prenajímateľom označeného bytu, ktorého spoločnými nájomcami od roku
1972 boli manželia Pavel L., nar. XXXX a P. L., nar. XXXX, po smrti ktorej (XX.X.XXXX)) sa stal výlučným
nájomcom bytu F. L., nar. XXXX. N. dňa 14.10.2011 doručil správcovi žiadosť o prechod nájmu bytu.

Žalobca mal za to, že žalovaný nesplnil zákonné predpoklady prechodu nájmu podľa ust. § 706 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), keďže je sporné, či došlo k zániku nájmu pôvodného nájomcu
opustením domácnosti a žalovaný vlastní iný byt zapísaný na LV č. 3089, kat. územie X. mesto na parc.
č. XXXX, súp. č. XXX, byt č. X vo vchode X na 1. poschodí, P. X v O. v podiele X/XX.

3. Žalovaný uviedol, že je nájomcom predmetného bytu titulom prechodu nájmu a nemá vlastný byt.

Mať vlastný byt a mať menšinový podiel v inom byte nie je totožné. Jeho otec opustil predmetný byt
26.11.2006 a od tohto dňa býva v byte sám. Mal za to, že je nájomcom bytu na základe prechodu nájmu
a žiadal žalobu zamietnuť.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 1X vo vchode 2 na
3. poschodí bytového domu O. X,X,X,X súp. č. XXX na parc. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXXX,

kat. územie X. mesto v O., že dňa XX.XX.XXXX žalovaný požiadal o prechod nájmu bytu, že na základe
rozhodnutia o pridelení bytu P. č. byt/XXXX/Mč-Bá zo dňa XX.XX.XXXX sa otec žalovaného F. L.,nar. X.X.XXXX a matka P. Géciová, nar. XX.X.XXXX, stali spoločnými nájomcami tohto bytu, že matka
žalovaného zomrela dňa XX.X.XXXX, že po jej smrti sa stal výlučným nájomcom bytu pozostalý manžel
(otec žalovaného), že otec žalovaného dňa 1.6.2010 podpísal čestné prehlásenie, v ktorom prehlásil,

že natrvalo opustil spoločnú domácnosť v byte č. XX na O. XXX/X v O. (správne má byť byt č. 12,
pozn. odvolacieho súdu) a toto prehlásenie dáva na účel prechodu nájmu bytu na svojho syna F. L.,
nar. XX.X.XXXX a že sestra žalovaného P. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, S., H. prehlásila,
podpísala dňa XX.X.XXXX čestné prehlásenie o tom, že natrvalo opustila spoločnú domácnosť v byte č.
XX na O. XXX/X v O. a toto prehlásenie dáva za účelom prechodu nájmu bytu na brata F. L., že žalovaný

má trvalý pobyt na O. X v O. od XX.X.XXXX (od narodenia, pozn. odvolacieho súdu) do súčasnosti a
jeho otec F. L., nar. X.X.XXXX má trvalý pobyt v obci C. od XX.XX.XXXX doteraz.

5. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. územie X. mesto mal súd preukázané, že vlastníkom bytu č. X na 1.
poschodívovchodeXobytnéhodomuP.XvO.,súp.č.XXXnaparc.č.XXXXbolikudňuXX.XX.XXXXP.

T., rod. O., nar. XXXX v podiele X/X, titul nadobudnutia D XXXX/XX, T. P., rod. O., P. 3, dátum narodenia
XXXX v podiele X/X, titul D XXXX/XX, H. T., nar. XX.X.XXXX v podiele X/X titul osvedčenie o dedičstve
XXD XXX/XXXX, U. T. v podiele X/X, titul nadobudnutia D XXXX/XX, P. L., nar. XX.XX.XXXX, podiel X/
XX, titul nadobudnutia D XXXX/XX a žalovaný F. L., nar. XX.X.XXXX v podiele X/XX, titul nadobudnutia
D XXXX/XX.

6. Súd uzavrel, že žalovaný v byte býva od svojho narodenia, najprv s rodičmi a so sestrou, po smrti
matky v r. XXXX s otcom a sestrou, následne od roku 1997 už iba s otcom, pretože sestra sa vydala do
zahraničia a od novembra 2006 sám, lebo otec opustil spoločnú domácnosť, presťahoval sa do Čižatíc
k priateľke (od 27.1.2007 už k manželke) a v roku 2008 odišiel pracovne do Kanady.

7. Právne vec súd posúdil podľa podľa ust. § 154 ods. 1, 2, § 155 ods. 1, 2 OZ účinného do 31.12.1991,
§ 871 ods. 1 OZ, § 685 ods. 1, § 707 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, § 706 ods. 1, 2 , § 708 ods. 1 OZ
v platnom znení.

8. Na základe zisteného skutkového stavu súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná. Pri riešení otázky,
či otec žalovaného trvalo opustil spoločnú domácnosť (vzhľadom na rozpor jeho tvrdení uvedených v
čestnomprehláseníz1.6.2010anáslednéhotvrdenia,žesa necíti,žetrvaleopustilspoločnúdomácnosť
a po návrate z Kanady, kde žije od r. 2007 sa chce do bytu vrátiť) súd uzavrel, že nájom bytu zanikol
otcovi žalovaného trvalým opustením spoločnej domácnosti, pričom deň opustenia domácnosti súd

ustálil na deň 24.11.2006 vzhľadom na čestné prehlásenie F. L., nar. 1953, v ktorom uviedol, že natrvalo
opustil spoločnú domácnosť ako aj na skutočnosť, že po svadbe t.j. 21.1.2007 býval s manželkou v
Čižaticiach, kde sa prihlásil na trvalý pobyt 24.11.2006. Svoju vôľu opustiť trvalo spoločnú domácnosť
otec žalovaného jednoznačne prejavil v čestnom prehlásení z 1.6.2010, keď z jeho obsahu vyplýva,
že prehlásenie podpísal slobodne, vážne a za účelom prechodu nájmu na svojho syna. Súd mal za

to, že zmena postoja pôvodného nájomcu Pavla L., nar. XXXX, ku ktorej došlo po vydaní čestného
prehlásenia spôsobená zmenou okolností po trvalom opustení spoločnej domácnosti, nemá vplyv na
obnovenie nájomného vzťahu zaniknutého opustením bytu.

9. Súd konštatoval, že je nesporné, že ku dňu opustenia spoločnej domácnosti k 24.11.2006 pôvodným

nájomcom, žil žalovaný trvalo v spoločnej domácnosti s pôvodným nájomcom (aj počas štúdia na
Prešovskej univerzite od 5.9.2000 do 31.8.2006).

10. Ďalej súd argumentoval, že skutočnosť, že žalovaný dedením nadobudol vlastnícky podiel vo výške
1/16 k bytu č. 3, vo vchode 3, na 1. poschodí bytového domu Ďumbierska 3 v O., neznamená, že s

týmto bytom môže disponovať. P. podiel X/XX k nehnuteľnosti nie je možné považovať za splnenie
podmienky, že žalovaný má vlastný byt. Mať vlastný byt je potrebné chápať ako možnosť faktickej a
právnej dispozície s bytom, čo v danom prípade nie je splnené.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal v konaní neúspešného žalobcu

nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume
343,35 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.12. O trovách štátu rozhodol súd tak, že uložil neúspešnému žalobcovi nahradiť trovy štátu v sume 45,16
€, ktoré vznikli v súvislosti s vyplatením odmeny prekladateľke za prekladateľský úkon - dožiadanie do
Kanady.

13. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/
O.s.p. účinného do 31.6.2016, a namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí, že k prechodu
nájmu bytu č. 1X na Kustrovej ul. č. 2 v O. na žalovaného nedošlo, že žalovaný je povinný vypratať tento
byt a odovzdať ho do XX dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi a zaplatiť žalobcovi trovy konania
alebo aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Poukázal na to, že žalovaný medzičasom nadobudol dedením po smrti svojej starej matky ďalší

podiel vo výške 10/24 k celku na byte č. X na P. X v O. (nadobudol aj podiel svojej sestry) a stal sa
tak podielovým spoluvlastníkom iného bytu s podielom vo výške 23/48-in, čo predstavuje 48 % iného
bytu. Podieloví spoluvlastníci bytu č. X na P. 3 v O. /vrátane žalovaného) previedli tento byt na dvoch
kupujúcich. Vklad vlastníckeho práva bol povolený v deň vyhlásenia rozsudku. Žalovaný teda previedol
svoj 48 % podiel na inom byte a získal majetkový prospech.

16. Žalobca ďalej uviedol, že po tom, čo sa otec žalovaného po druhý raz oženil a odišiel pracovne do
Kanady,potrochrokochvjúni2010osobnepodpísalprednotáromčestnévyhlásenie,ženatrvaloopustil
spoločnú domácnosť v predmetnom byte. Až tento výslovný prejav vôle otca žalovaného vykazuje znaky
trvalosti a otec žalovaného týmto prejavil jednoznačný úmysel prenechať byt synovi, pričom netušil, že k

prechodu nájmu bytu na syna nemôže dôjsť, pretože nie je súčasne splnená druhá zákonná podmienka
prechodu nájmu bytu, a to nemať vlastný byt.

17. Žalobca preto vyjadrenie svedka - otca žalovaného, že sa hodlá po návrate na Slovensko v r. 2015
so svojou rodinou vrátiť do predmetného bytu, považuje za účelové (rodina nechce prísť o byt).

18. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

19. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

20. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu

vyplývajúcomz§380 CSPstým,žemiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámildňa22.7.2016
na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok v
žalobcom napadnutom výroku vo veci samej je vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil.

22.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa i s
dôvodminapadnutéhorozsudkutýkajúcimisavýrokuvovecisamej,naktorévcelomrozsahupoukazuje.

Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP

(v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo
že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.24. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/

O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2
CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 132 O.s.p.), z týchto

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods.2 CSP potvrdil.

26. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP.

27. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú záver, že by
v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu
privodili priaznivé rozhodnutie. Dôvody, ktoré uviedol v odvolaní, uvádzal už aj v konaní pred súdom

prvej inštancie, s týmito sa tento dôsledne vysporiadal, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť výroku napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a
právneho posúdenia veci.

29. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané

žalobcom v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

30.Vprejednávanejvecijenesporné,žeposmrtiprvejmanželky(matkyžalovaného)saotecžalovaného
stal výlučným nájomcom bytu, v ktorom býval spolu so svojimi deťmi - dcérou a synom, ktorý je v tomto

konaní žalovaným.

31. Zistené skutkové okolnosti v celom ich súhrne, tak z hľadiska časového ako aj vecného svedčia
o tom, že žalovaný býval v predmetnom byte od svojho narodenia prakticky nepretržite (žalobca túto
skutočnosť nevyvrátil) aj v čase, keď jeho otec uzavrel nové manželstvo, odsťahoval sa do Čižatíc

a neskôr pracovne do Kanady, pričom odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
(dôkladne vysvetlenom v rozsudku), že konanie otca žalovaného napĺňalo všetky znaky trvalého
opustenia spoločnej domácnosti s úmyslom neobnovovať spoločnú domácnosť, a na tom nič nemení
ani neskoršia zmena jeho názoru, spôsobená možnou zmenou situácie po trvalom opustení spoločnej
domácnosti, ktorú dovtedy viedol so synom (žalovaným v tomto konaní).

32. Bolo nesporné, že v čase, keď žalobca inicioval súdne konanie o určenie, že nedošlo k prechodu
nájmu bytu na žalovaného a o jeho vypratanie z bytu bez bytovej náhrady, žalovaný nemal vlastný byt,
ktorým by si v prípade vypratania bytu na Kustrovej mohol riešiť bytovú otázku, teda v reálnom slova
zmysle, že sa mohol nasťahovať do iného bytu, ktorým mohol fakticky aj právne disponovať. Takýto

byt nemal ani v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu
(nebolo to v konaní zistené). Žalobcova argumentácia spočívajúca v tvrdení o rôznych spoluvlastníckych
podieloch žalovaného k bytu zdedenému po prarodičoch (najprv podiel 1/16 k celku, ku ktorému
neskôr pribudol podiel 10/24 k celku) neznamená, že mal byt ako taký, naviac keď zdedený byt na
Ďumbierovej spoluvlastníci vrátane žalovaného v deň rozhodnutia súdu prvej inštancie predali. Je v

tomto konaní právne irelevantné, že zaň žalobca získal majetkový prospech ,a takisto jeho konanie
nemožno hodnotiť ako špekulatívne, pretože s bytom nemohol nakladať sám, keďže bol len jeho
podielovým spoluvlastníkom.33. Odvolací súd vzhľadom na všetky zistené skutočnosti má za to, že byt č. 12 na O. ul. č. 2 v
O. je „obydlím“ žalovaného, ktorý je naň odkázaný (nemá iný byt, iné obydlie), má preto právo na
ochranu súkromného a rodinného života a obydlia, zaručených v čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3 Ústavy

Slovenskej republiky. Zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv
a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku .

34. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení

rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, bol napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods.1 CSP potvrdený.

35. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná a žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 C.s.p. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 C.s.p.