Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 5, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212865
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714212865.3

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: L.. L. E., O..
XX.XX.XXXX, V. Ž., H.. T.Z. X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tatiana Polková, so sídlom v Žiline,
Na Priekope 174/13 proti žalovaným: v rade 1/ D. F. Ž., F. F. X. Ž., H.. B. XX, v rade 2/ F. E. - U. F. F. E.,
F. F. V., Ž. O. XX v konaní o doplatenie funkčného platu sudcu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 903,80 € od 16.02.2011

do 11.07.2014, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 309,80 € od 16.03.2011 do 11.07.2014 , 9
% ročného úroku z omeškania zo sumy 309,80 € od 16.04.2011 do 11.07.2014 , 9 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 309,80 € od 16.05.2011 do 11.07.2014, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy
619,60€od16.06.2011do11.07.2014,9%ročnéhoúrokuzomeškaniazosumy309,80€od16.07.2011
do 11.07.2014 a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 309,80 € od 16.08.2011 do 11.07.2014
zamieta.

Súd konanie o zaplatenie 309,80 € , 309,80 € , 309,80 €, 309,80 €, 619,60 €, 309,80 € , 309,80 €
zastavuje.

Súd upravuje Slovenskú poštu, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská

Bystrica, aby vrátila žalobcovi súdny poplatok v sume 141,80 € .

Žalovanému v rade 2/ sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

Žalovanému v rade 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne

k zaplateniu sumy 309,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.02.2011 vo výške 9 % od zaplatenia ,
sumu 309,80 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % do zaplatenia, sumu 309,80 € s ročným
úrokom z omeškania od 16.09.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 309,80 € s ročným úrokom z
omeškania od 16.05.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 619,60 € s ročným úrokom z omeškania
od 16.06.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 309,80 € s ročným úrokom z omeškania od
16.07.2011 vo výške 9,50 % do zaplatenia, sumu 309,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.08.2011

vo výške 9,50 % do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a to z toho dôvodu, že
doterajší funkčný plat mu bol určený platovým dekrétom číslo 1SprO 450/2010 z 12.04.2010, podpísaný
predsedom Okresného súdu v Žiline, podľa ktorého patrí žalobcovi od 01.01.2010 funkčný plat vo výške
2.680,80 € a paušálna náhrada vo výške 111,70 €. Žalobcovi však bolo doručené oznámenie o výške
a zložení funkčného platu číslo 1SprO 50/2011 z 18.01.2011, podpísaný predsedom Okresného súdu
Žilina, podľa ktorého patrí žalobcovi od 01.01.2011 funkčný plat vo výške 2.392,80 € a paušálna náhrada

vo výške 99,70 € . Ďalej žalobcovi bolo doručené oznámenie o výške a zložení funkčného platu č. 1SprO
308/2011 z 12.04.2011 podpísaný predsedom Okresného súdu Žilina, podľa ktorého patrí žalobcovi od01.01.2011 funkčný plat vo výške 2.470 € a paušálna náhrada vo výške 103 €. Ďalej žalobcovi bolo
doručené oznámenie o výške a zložení funkčného platu pod 1SprO 678/2011 so 17.08.2011 podpísané
sudcom povereným plnením úloh podľa § 35 Zákona č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého patrí žalobcovi od

06.07.2011 funkčný plat vo výške 2.768,40 € a paušálna náhrada vo výške 115,40 €. Porovnaním týchto
oznámení o výške a zložení funkčného platu za 17.08.2011 predchádzajúcim oznámením o výške a
zložení funkčného platu možno konštatovať, že došlo o zníženie platu sudcu v období prvých siedmych
mesiacov v roku 2011. V návrhu poukázal na to, že podľa § 90 ods. 2 Zákona o sudcoch v platových
veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu. Žalobcovi bol znížení funkčný

plat bez splnenia zákonných podmienok. Podľa § 74 Zákona o sudcoch znížiť funkčný plat možno
len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu. Žalobcovi nebolo uložené žiadne
disciplinárne opatrenie, ktoré by odôvodňovalo zníženie jeho funkčného platu. Oznámením o výške a
zložení funkčného platu číslo 1SprO 50/2011 z 18.01.2011 odkazuje na ustanovenie Zákona č. 385/2000
Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez špecifikácii konkrétnych
zákonných ustanovení a § 29 g) ods. 1 Zákona Národnej rady SR č. 500/2010 Z.z. z 02.12.2010, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľoch SR v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 ods. 1 platových pomerov poslancovi Národnej
radySRpatríplatvovýšketrojnásobkupriemernejmesačnejnominálnejmzdyvnárodnomhospodárstve
SR za kalendárny rok znížený podľa odseku 2 znížený nahor na celé euro začínajúc dňom, v ktorom
zložil Ústavou SR predpísaný sľub. Z každého rozumného výkladu § 2 ods. 1 vyplynie iba jeden záver,

podľa ktorého v roku 2011 predchádza kalendárny rok 2010. Z toho potom vyplýva zákonný výpočet
platu poslanca ( a sudcu ) pre rok 2011 je priemerná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve
SR za rok 2010. Štatistický úrad SR k vydaniu platového dekrétu dňa 18.01.2011 neoznámil priemernú
nominálnu mzdu zamestnanca hospodárstva SR 2010. Z toho vyplýva, že neexistuje základ pre výpočet
zákonného platu sudcu s účinnosťou od 01.01.2011. Výpočet základného platu z inej než priemernej

nominálnej mzdy zamestnanca SR je v rozpore s § 2 ods. 1 veta prvá zákona o platových pomeroch
a preto je nezákonný. V návrhu poukázal aj na ust. článku 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého
sudcoviasúprivýkonesvojejfunkcienezávislíaprirozhodovanísúviazaníústavou,ústavnýmizákonmi,
medzinárodnými zmluvami podľa článku 2 odsek 2 a 5 zákona. Uznesením Ústavného súdu SR číslo
konania PL ÚS 99/2011 z 22.06.2011 bola pozastavená účinnosť zákonných ustanovení, na ktoré

odkazuje predseda Okresného súdu v Žiline v oznámení o výške a zložení funkčného platu z 18.01.2011.
Priamou reakciou na uznesenie ústavného súdu je oznámenie o výške a zložení funkčného platu z
17.08.2011. Na verejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu SR dňa 01.12.2013 Ústavný súd rozhodol
vo veci pod sp.zn. PL ÚS 99/2011, že ustanovenie § 2 ods. 1 v časti zníženia podľa odseku 2, § 2 ods.
2 a § 29 g) odsek 1 a § 29 g) ods. 4 , 8 a 9 Zákona Národnej rady SR číslo 120/2003 Z.z. o platových

pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s článkom 1
ods. 1 v spojení s č.l. 144 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom na toto rozhodnutie Ústavného súdu, teda došlo
k zníženiu platu žalobcu nezákonne. V návrhu ďalej poukázal aj na ust. § 517 ods. 1 O.z. a vzhľadom na
to si uplatnil aj úrok z omeškania, nakoľko v zmysle § 81 ods. 1 Zákona o sudcoch , platové náležitosti
sudcu podľa tohto zákona ak je ustanovené inak sú splatné pozadu za mesačné obdobia a to najneskôr

do 15-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Sudca má právo pred uplynutím kalendárneho
mesiaca na preddavok na plat. V návrhu si ďalej žalobca uplatnil aj náhradu trov konania. V súvislosti so
svojím návrhom poukázal na pripojené listinné dôkazy, na platové dekréty, ktoré uviedol v návrhu, na
rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. PL ÚS 99/2011, podľa ktorého zníženie platov sudcu nie je v súlade
s článkom 1 ods. 1 Zákona č. 120/1993 Z.z. v spojení s článkom 144 ods. 1 Ústavy SR. V priebehu

konania zobral svoj návrh pokiaľ sa týka vyplatenia súm z 309,80 €, 309,80 €, 309,80 €, 309,80 €, 619,60
€, 390,80 € a 309,80 € za mesiace január až jún 2011 späť z toho dôvodu, že tieto mu boli uhradené
11.07.2014.

2. Žalovaný v rade 1/ vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že žiada návrh zamietnuť predovšetkým

z toho dôvodu, že v tejto veci nie je pasívne legitimovaný. Poukázal na to, že žalovaný v rade 1/ má
postavenie osobného úradu sudcu v zmysle ust. § 25 ods. 4 Zákona č. 385/2000 Z.z. z ustanovení §
§ 65 až 92 Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich , ktoré upravujú platové pomery sudcov
vyplýva, že sudcovi plat vypláca osobný úrad. Z hľadiska kompetencie okresného súdu ako osobného
úradu funkciu vo vzťahu k platovým pomerom sudcu podľa § 90 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. osobný

úradsudcuvydávasudcovidokladobsahujúciúdajeojednotlivýchzložkáchplatuaovykonanízrážkach.
Hoci v zmysle ust. § 90 ods. 2 Zákona č. 385/2000 Z.z. v platových veciach rozhoduje predseda súdu,
na ktorom sudca vykonáva funkciu, tak zo zákonnej úpravy platových podmienok sudcu vyplýva, že
predseda súdu nerozhoduje o výške platu sudcu , ktorá vyplýva zo zákona a rovnako nie je oprávnenýrozhodovať o jeho znížení alebo zvýšení iba v prípadoch, kedy to zákon predpokladá. Súd, na ktorý bol
sudca pridelený na výkon funkcie sudcu je v postavený osobného úradu sudcu vydáva sudcovi doklad
obsahujúci údaje o jednotlivých zrážkach platu a zároveň prostredníctvom osobného úradu sudcu je

sudcovi plat fakticky vyplácaný. Z uvedeného nemožno vyvodiť pasívnu legitimáciu žalovaného v rade
1/ vo vzťahu k uplatnenému nároku funkčného platu žalobcu za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011,
nakoľko zo zákonnej úpravy nevyplýva, že by sudcovi vznikol nárok na zaplatenie funkčného platu ( ako
odplaty za výkon funkcie sudcu ) voči osobnému úradu. Podľa neho pasívna legitimácia je daná u
žalovaného v rade 2/ vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu s poukazom na ust. § 25 ods.1 Zákona

č. 385/2000 Z.z. v zmysle ktorého vymenovaním za sudcu vzniká osobitný druh vzťahu štátu ( SR ) , z
ktorého vyplýva právo a povinnosť sudcu právo upraviť upravené z citovaných zákonov, pričom za štát
v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy , ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis
a ktorým ústredným orgánom štátnej správy pre súdy v zmysle ust. § 34 ods. 1 Zákona č. 757/2004
Z.z. je Ministerstvo spravodlivosti SR. Ďalej vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že ak by sa súd
nestotožnil s otázkou pasívnej legitimácie na jeho strane, tak v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,

že výška platu, ktorá bola žalobcovi doplatená z rozpočtových prostriedkov pridelených na tento účel
nie je medzi stranami sporná. Žalobca nenamietal, že by mu bol riadne doplatený plat alebo jeho časť.
Preto predmetom nároku môže byť len príslušenstvo pôvodne uplatneného nároku. Nárok na zákonný
úrok z omeškania v prípade úroku z omeškania s platením platu sudcu vyplýva z ust. § 150 ods. 1
Zákona č. 385/2000 Z.z. v zmysle ktorého sa osobitný vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia

osobitnéhopredpisu,aktentozákonneustanovujeinak.Vzmysle§1ods.4Zákonníkapráceč.311/2001
Z.z. pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, upravujú sa právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecného
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý odkaz je potrebné aplikovať aj na osobitný vzťah sudcu, na
ktorý sa v zmysle ust. § 150 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. primerane použijú ustanovenia Zákonníka
práce. Následne tak možno aplikovať ust. § 517 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého pri omeškaní s plnením

peňažného dlhu vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých
výškuustanovujevykonávacípredpisNRSRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka. Plat za mesiac január až júl 2011 v období od 01.01.2011 do 26.07.2011 bol
žalobcovi vyplatený vo výške vyplývajúcej v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy , konkrétne ust.
§ 2 a § 29 g) Zákona č. 120/1993 Z.z. v znení účinnosti od 01.01.2011 do 25.07.2011. Omeškanie s

uspokojením platových pomerov žalobcu tak nemohlo nastať skôr, než dotknuté zákonné ustanovenia
vo vzťahu k sudcom stratili účinnosť v dôsledku vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu SR z 11.12.2013
sp.zn.PlÚS 99/2011 v Zbierke zákonov pod č. 97/2014 Z.z. zo dňa 18.04.2014. Následne analogicky
podľa ust. § 563 O.z. žalovaný v rade 2/ prostredníctvom osobného úradu sudcu bol povinný uspokojiť
platové pomery žalobcu za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011 prvý deň po vyhlásení uvedeného

nálezu v Zbierke zákona, t.j. dňa 19.04.2014 a až od dňa nasledujúceho, t.j. od 20.04.2014 možno
konštatovať, že sa dostal do omeškania s uspokojením platových pomerov žalobcu a od tohto dňa patrí
navrhovateľovi nárok na zákonný úrok z omeškania. Vzhľadom na toto tvrdenie žalovaný v rade 1/ preto
žiadal, aby návrh žalobcu v plnom rozsahu bol zamietnutý, vzhľadom na to, že u neho nie je daná
pasívna legitimácia ako aj na to, že žalobcovi nevznikol ani nárok na úroky z omeškania.

3. Žalovaný v rade 2/ vo svojom písomnom stanovisku poukázal na to, že po zmene návrhu zostali
predmetom konania len úroky z omeškania. Tieto však nemožno považovať za platový nárok proti nemu
podľa Zákona č. 385/2000 Z.z., keďže podľa § 65 ods. 5 Zákona č. 385/2000 Z.z. štát zodpovedá
za uspokojenie platových nárokov sudcov. Z toho žalovaný v rade 2/ namietal nedostatok pasívnej

legitimácie. Ďalej uviedol, že žalobca podľa neho nemá právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalobcovi bol vyplatený funkčný plat za obdobie január až júl 2011. Žalobca v rade 1/ ako jeho osobný
úrad v riadnych výplatných termínoch na základe platového dekrétu predsedu súdu, ktorý bol vydaný
na základe v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy. Až nález ústavného súdu zverejnený dňa
08.07.2014,ktoréhopredmetombolprieskumnovelyZákonač.120/1993Z.z.konštatovalprotiústavnosť

niektorých ustanovení napadnutého zákona. V prípade tohto konštatovania protiústavnosť sa v lehote
šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu zbierky zákonov SR zosúlaďuje takto: takáto protiústavnosť
zákona SR. Aplikujúc túto lehotu, analógiu iuris na prejednanie kvôli zrejmému záveru, že žalobcovi by
právo na zaplatenie úrokov z omeškania patrilo až do dňa 19.10.2014, až po 6 mesiacoch zverejnenia
nálezu Ústavného súdu SR v zbierke zákonov. Bezodkladne po publikovaní súdu SR dochádzalo k

vykonávaniu úkonov smerujúcich k úhrade finančných nárokov sudcov, keďže tieto neboli rozpočtované
v štátnom rozpočte 2014. Samotné doplatenie rozdielov platov sudcov bolo administratívne náročné,
nemohlo sa udiať zo dňa na deň. Vo svojom vyjadrení teda poukázal na to, že nárok žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania je nedôvodný. Na svojom stanovisku trval aj na pojednávaní. Poukázalna obdobné rozhodnutia súdov SR, ktoré takéto návrhy zamietali, konkrétne aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 25CoPr 8/2015 zo dňa 15.06.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
v Martine sp.zn. 7Cpr 2/2014, ktorým bol obdobný návrh zamietnutý.

4. Súd berúc do úvahy tú skutočnosť, že žalobca zobral svoj návrh v časti späť, teda v časti krátenej
mzdy za obdobie od 01.01.2011 do 31.07.2011 späť, nakoľko táto mu bola vyplatená, sa v ďalšom
konaní zaoberal len otázkou úrokov z omeškania. Musel sa vysporiadať aj s pasívnou legitimáciou. Pri
rozhodovaní súd vychádzal už z citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že žalovaný v rade

1/ ako platiteľ nezadržal svojvoľne časť mzdy žalobcu, nakoľko tento postupoval v zmysle platového
dekrétu vydaného predsedom súdu č. ISprO 50/2011 z 18.01.2011, v ktorom poukázal na ust. § 2 ods.
1 a § 29 g) ods. 1 Zákona č. 500/2010, v ktorom sa mení a dopĺňa Zákon č. 120/1993 Z.z. v znení
neskorších predpisov na zmenu Zákona č. 385/2000 Z.z., teda žalovaný v rade 1/ postupoval v zmysle
vtedy platných predpisov. Uplatnené úroky z omeškania sú v skutočnosti škodou, ktorá žalobcovi vznikla
v dôsledku toho, že zadržal časť mzdy, avšak takto postupoval v súlade s vtedy platnými predpismi.

Preto voči žalovanému v rade 1/ súd návrh zamietol.

5. Pokiaľ sa týka žalovaného v rade 2/, tak v tomto prípade sa stotožnil s jeho právnym názorom, teda že
nie je pasívne legitimovaný, nakoľko mzdu je povinný vyplácať žalobcovi žalovaný v rade 1/. Vzhľadom
na takto vyhodnotený skutkový stav vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ voči nemu súd návrh zamietol.

6. Ohľadom súm ,ktoré pôvodne žaloval žalobca, teda ktoré mu neboli vyplatené za obdobie od
01.01.2011 do 31.07.2011 súd konanie zastavil a to vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobcu, nakoľko mu
boli v priebehu konania vyplatené. Pri tom vychádzal z ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

7. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobcu v zmysle ust. § 11
ods. 3,4 Zákona o súdnych poplatkoch.

8. V zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalovanému v rade 2/ voči
žalobcovi náhradu trov konania, keď pri tom vychádzal z výsledku konania.

9. Žalovanému v rade 1/ súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 62 ods. 1
CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.