Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/129/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201238
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201238.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: NIKA spol. s r.o., Ružová
dolina 6, Bratislava, IČO: 30 228 557, zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, AK Horná 27, 974
01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6239-52884/2011/990600-

r zo dňa 06.05.2011, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.02.2014 sp. zn. 6Sžf/24/2013 zrušil rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č.k. 3S 129/2011-83 zo dňa 11.12.2012, ktorý podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/226/6239-52884/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011 a
rozhodnutie Daňového úradu Považská Bystrica dodatočný platobný výmer č. 670/230/52381/10/Sek zo
dňa 16.12.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu
v Bratislave z dôvodov, že vec nesprávne právne posúdil a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je jednoznačne zrejmé, ako

prvostupňový súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho
orgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačne odpoveď na
zásadné žalobné námietky žalobcu.

Súd v novom konaní zistil, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2011 sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6239-52884/2011/990600-r zo dňa

06.05.2011, ktorým žalovaný potvrdil platobný výmer správcu dane č. 670/230/52381/10/Sek zo dňa
16.12.2010, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba
zák. č. 511/1992 Zb.) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie máj 2008 v sume 2.930,85
eur.

Žalobcauvádza,žerozhodnutiasprávcudaneažalovanéhopovažujezanezákonnéavecnenesprávne.
Rozhodnutie správcu dane je pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov nepreskúmateľné a skutkové
závery žalovaného sú vyvodené v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov, ako i v rozpore s dôkazmi
v ich vzájomných súvislostiach, následkom čoho je nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca namieta, že nebola riadne ukončená daňová kontrola prerokovaním protokolu o daňovej

kontrole v predmetnej veci, pretože žalobca neporozumel poučeniu. Má tiež za to, že boli porušené jeho
práva na vyjadrenie sa k protokolu. Dňa 14.12.2010 na úkone prejednania protokolu u správcu danežalobcovi bol priamo doručený dodatok protokolu, ktorý je súčasťou protokolu, a teda mal byť žalobcovi
doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu a na jeho prerokovanie. Namietal, že neprebehlo
prvostupňové daňové konanie. Daňová kontrola ako taká totiž nie je daňovým konaním, keďže sa v

nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Až ukončením daňovej kontroly môže
začať vyrubovacie konanie. Je teda vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo
veci samej, aby za daňové vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane a to
vydanie prvostupňového rozhodnutia.

Žalobca uvádza, že mu boli odňaté základné procesné oprávnenia a to právo na postup zachovávajúci
práva a právom chránené záujmy a právo účinnej súčinnosti a bolo mu znemožnené preukázať
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane. Žalovaný do svojho rozhodnutia prebral
dôkazy z ktorých správca dane vychádzal, ako by boli súčasťou daňovej kontroly, napriek tomu, že tieto
neboli riadne vykonané. Ide o rôzne listinné dôkazy najmä výpovede svedka C... Žalobca poukazuje
na porušenie povinnosti mlčanlivosti správcu dane tým, že doslovne opisuje dôkazy vykonané v inom

konaní. Odvolávať sa na skutočnosť, že pri absencii úpravy procesného postupu pri výsluchu svedka
treba postupovať analogicky podľa Trestného poriadku, čo sa v žalobcovom prípade nestalo a správca
dane neumožnil svedkom najprv súvisle vypovedať o všetkom o čo vedia o veci.

Žaloba uvádza, že výpoveď svedka C. N. i z obsahového hľadiska je irelevantná, pretože tento nevedel

čo je predmetom výsluchu a jeho výpoveď je zmätočná, obsahujúca vzájomne si odporujúce tvrdenia. S
odberateľom - spoločnosťou BEIMPEX, s.r.o. Zlín, ČR mal dodatkom ku kúpnej zmluve dohodnuté, že
prepravu zabezpečuje kupujúci, keďže tovar musel byť prepravovaný mraziarenskými návesmi, ktorými
žalobca nedisponoval. Žalovaný v rozpore so skutkovým stavom vôbec neuvádza obsah dodacích listov
o odovzdaní a prevzatí tovaru, na ktorý vždy holografne a vlastným podpisom prepravca - vodič p. H.

písomne potvrdil prevzatie tovaru a dokladov k tomuto tovaru. Žalobca predložil písomne prehlásenie
o prepravení tovaru odberateľom do iného členského štátu EÚ podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH,
ktorým odberateľ potvrdil prepravu i prevzatie tovaru. Ide o priamy dôkaz preukazujúci dodanie tovaru
kupujúcemu - odberateľovi a tým i dôkaz preukazujúci dodanie tovaru žalobcovi od jeho dodávateľa.

Žalobca ďalej uvádza, že svedkyne p. S. a p. I. boli vypočuté až v odvolacom konaní, čím bolo
porušenéprávožalobcunaúzkusúčinnosťsosprávcomdanevdaňovomkonaní.Žalovanýspochybňuje
pravdivosť svedkyne p. S. tým, že pri výsluchu jej mal šepkať konateľ spoločnosti a tým ju navádzať
na výpoveď, avšak podľa žalobcu konateľ šepkal svedkyni s jej výpoveďou nesúvisiace skutočnosti.
Žalovaný ako i správca dane v súvislosti s výpoveďou svedkyni p. S. zamlčal protokoly senzorických

skúšok, ktoré vykonala pracovníčka laboratória p. F. zo vzoriek, ktoré jej odovzdala p. S.. Žalobca
uvádza, že tieto dôkazy správcovi dane predložil. Podľa žalobcovho názoru je úplne nedôvodné
zaoberať sa otázkou, či p. K. bol splnomocnený alebo poverený konať za spoločnosť H., s.r.o., pretože
ide o vnútornú otázku spoločnosti, ktorá nemá vplyv na posúdenie podstatných skutočností pre správne
určenie a vyrubenie daní. Na tento účel je rozhodujúce, že tovar bol žalobcovi fyzicky dodaný a tento

ho následne predal.
Žalobca má za to, že jeho tvrdenia boli preukázané nie len jeho výpoveďami ale aj výpoveďami svedkov
p. H., p. K. a p. D. a listinnými dôkazmi predloženými p. H. ako aj dokladmi o zaplatení tovaru v
hotovosti alebo bezhotovostným prevodom. V odvolacom konaní potvrdili uskutočnenie dodania tovaru
svedkyne p. S. a p. I.. Žalobca tvrdí, že riadne dodanie tovaru preukázal ale opak je pravdou, že správne

orgány nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil správnosť, úplnosť a pravdivosť žalobcových tvrdení
a dôkazov, ale len bez akejkoľvek logiky účelovo spochybňuje skutkový stav.

Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 670/320/51933/2010/
Va zo dňa 14.12.2010, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu za účasti
zamestnancov správcu dane, konateľa žalobcu a právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že všetky osoby
zúčastnené na ústnom pojednávaní boli poučené o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o

právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.

Žalovaný zdôrazňuje, že je povinný dbať, aby skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie dane boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Spoločnosť ZEOTOP,s.r.o. mala prepravovať tovar, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, z čoho vyplýva, že preverované
skutočnosti súviseli s daňovou kontrolou. Dodatok k protokolu nenahrádza už doručený prerokovaný
protokol. Daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k protokolu a nie k dodatku. To, že k dodatku sa

nemôžu vzťahovať procesné úkony podľa § 15 ods. 10 prvej a druhej vety zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva
aj z ust. § 15 ods. 5 písm. c/ a ods. 6 písm. e/ uvedeného zákona, nakoľko v zmysle týchto ustanovení
je zákonná lehota na predloženie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly poslednou lehotou, kedy
daňový subjekt má právo i povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v
rámci kontroly a túto lehotu nemožno ani predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

Žalobca predložil v zákonnej lehote vyjadrenie k protokolu č. 670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010
a správca dane v zmysle platných právnych predpisov vyhodnotil vyjadrenia žalobcu k protokolu,
zaznamenal ich v dodatku k protokolu, ktorý je súčasťou prerokovaného a doručeného protokolu. Vo
vyrubovacom konaní nie je dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly
za plnej účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Výsledkom vyrubovacieho konania je úvaha
správcu dane ako výsledok hodnotenia dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane

preskúmavané v odvolacom konaní obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a
informácie,nazákladeakýchpredpisovsprávcadanearozhodoval.Žalobcavpriebehudaňovejkontroly
nebol obmedzený vo svojom procesnom práve na postup zachovávajúci jeho práva a právom chránené
záujmy a v práve na úzku súčinnosť nebol nikým a ničím obmedzovaný vo svojom práve preukázať
skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane a predkladať všetky dôkazné prostriedky

preukazujúce jeho tvrdenia.

Žalovaný zdôrazňuje, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočnosti, ak tieto nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Čo sa
týka porušenia daňového tajomstva, takúto námietku by mohla účinne podať iba poškodená strana.

Žalobca je účastníkom daňového konania, a ako taký je v zmysle zákonných predpisov viazaný
mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojim obsahom sú
daňovým tajomstvom. Vypočutie svedka p. C. N. považoval správca dane za dôležité, nakoľko práve
on bol v čase uskutočňovania sporných obchodov jediným konateľom spoločnosti H., s.r.o.. Z vyjadrení
žalobcu ako aj z vyjadrení iných svedkov vyplýva, že žalobca pri uvedených obchodoch rokoval s p. I. K.

(ktorý bol konateľom spoločnosti H., s.r.o. v období 01.01.2006 až 30.10.2006) a p. N. Y., pričom nebolo
preukázané, či títo boli splnomocnení za spoločnosť konať. Tvrdenie svedka p. I. K., že mal plnú moc
na zastupovanie spoločnosti, ktorú mu dal I.. C. H., je v rozpore s výpoveďou svedka I.. C. H.. Výpoveď
tohto svedka namieta žalobca ako zbytočnú, avšak správca dane ho predvolal z dôvodu, že jeho meno
uviedol svedok p. K.. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že p. K. nebol oprávnený konať za spoločnosť,

nakoľko nebol jej konateľom a ani nikým splnomocnený na jej zastupovanie.

Žalobca namieta, že výpoveď svedka p. H. jednoznačne potvrdila prepravu sporného tovaru, čo však nie
je pravda. Svedok sa vo svojej výpovedi nezmienil, že tovar, ktorý prepravoval od spoločnosti H. , s.r.o.
najskôr dopravil do areálu žalobcu, kde bol prevzatý p. V.. Y., resp. p. S., ktorá mala odoberať z tovaru

vzorky. Čo sa týka medzinárodných nákladných listov ani tieto nepreukazujú, že by bol spoločnosti Nika,
spol. s r.o. dodaný tovar od spoločnosti H., s.r.o., nakoľko neobsahujú predpísané náležitosti. Vyplýva
z nich len to, že odosielateľom kuracích pŕs je spoločnosti H., s.r.o. (zmienka o spoločnosti Nika, spol.
s r.o. na nich nie je), dopravu pre spoločnosť BEIPEX, s.r.o. mal vykonať prepravca ZEOTOP, s.r.o. a
miestom vykládky mali byť Kunovice. Žalovaný uvádza, že p. Šprtková potvrdila len to, že vystavovala

doklady, ale pri obchodoch nebola. Nemôže teda ani preukázať reálne dodanie preverovaného tovaru.
Ani výpovede p. S. a p. I. jednoznačne nepreukázali, že sporný tovar bol žalobcovi skutočne dodaný
dodávateľom H., s.r.o.. Svedkyňa S. bola počas výpovede ovplyvňovaná konateľom žalobcu, nevedela,
či odoberala vzorky s chladeného alebo mrazeného mäsa. Svedkyňa p. I. len vystavila výdavkové
pokladničné doklady a vyplatila z pokladne platby za dodaný tovar p. K. a p. G..

Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca dal podnet na vypočutie svedkýň p. S. a p. I. až v odvolacom konaní.
Uvádza, že žalovaný ani správca dane nemali vedomosť o protokoloch senzorických skúšok, ktoré
mala vykonať pracovníčka laboratória p. F.. Ani na jednom z dodacích listov, ktoré sú súčasťou faktúr
vystavených pre spoločnosť BEIPEX, s.r.o. nie je podpis vodiča, je tam iba podpis a pečiatka toho, kto

vydal dodací list v mene spoločnosti Nika, spol. s r.o. a podpis a pečiatka príjemcu (pečiatka BEIMPEX,
s.r.o. a podpis).Okrem prehlásenia o prepravení tovaru k faktúre č. 809209 nie je ani v jednom prípade uvedené meno
vodiča. Zároveň p. Beňo uviedol aj to, že podpisy na prepravovaných dokladoch, t.j. aj na dodacích
listoch a prehláseniach o preprave tovaru, nie sú jeho a spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. nemala takú formu

pečiatky, aká je na týchto dokladoch.
Platiteľ DPH dodanie tovaru do iného členského štátu musí preukázať nielen kópiou faktúr, ale v tomto
prípade prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia
a písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského
štátu. Žalovaný tiež zdôrazňuje, že nadobudnutie tovaru v Českej republike nebolo spoločnosťou

BEIMEX, s.r.o. ani priznané, teda ani daň nebola odvedená. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby
súd žalobu žalobcu ako neodôvodnenú zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba žalobcu

nie je dôvodná

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Považská Bystrica
vykonal u daňového subjektu NIKA, spol. s r.o., Ružová dolina 6, 821 06 Bratislava,(do 10.03.2010
Nová 135, Považská Bystrica) kontrolu dane z pridanej hodnoty o výsledku ktorej vyhotovil protokol

č.670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010 a dodatok k protokolu zo dňa 30.11.2010. Protokol vrátane
jeho dodatku bol so splnomocneným zástupcom platiteľa dane z pridanej hodnoty prerokovaný a
doručený dňa 14.12.2010. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad
Považská Bystrica vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj
2008 v sume 2.930,85 eur dodatočným platobným výmerom, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole

odlišuje od dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní podanom dňa 25.07.2008.
Daňovou kontrolou správca dane zistil, že platiteľ porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na §
51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
iba zákon o DPH), keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. FV08/011 a
č. FV08/012 spolu vo výške 46.040,80,- Sk za dodávku tovaru (sušené mlieko a maslo) od dodávateľa

H., s.r.o., Súvoz 1, Trenčín, nakoľko nebolo preukázané, že mu uvedený tovar táto spoločnosť dodala.
Platiteľ zároveň porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že neodviedol DPH vo výške 42.254,- Sk z
odberateľských faktúr č. 806506, č.806623 za dodávku tovaru vystavených pre odberateľa Beimpex,
s.r.o. Zlín, nakoľko v zmysle § 43 zákona o DPH nepreukázal intrakomunitárne dodanie deklarovaného
tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Na základe protokolu o daňovej kontrole vydal správca

dane dodatočný platobný výmer č. 670/230/52381/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým podľa § 44 ods.
6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubil platiteľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2008 v sume 2.930,85 eur. Platiteľ dane prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal
dňa 18.01.2011 proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a dňa 12.02.2011 doplnenie odvolania. O
tomto odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/226/6239-52884/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011,

ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to dodatočný platobný výmer zo dňa
16.12.2010, ktoré obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie na základe
akých dôkazov správca dane rozhodol. Konanie správcu dane prebiehalo v súlade s ustanoveniami zák.
č. 511/1992 Zb..

Ďalej sa administratívnom spise nachádzajú faktúry tovaru, zápisnice o ústnom pojednávaní, protokol o
vykonanej kontrole zo dňa 22.09.2010, dodatok k tomuto protokol, vyjadrenia platiteľa dane - žalobcu,
výpovede svedkov ako aj ďalšie listinné dôkazy.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že správne orgány (najmä správca dane) vykonali vo veci rozsiahle

dokazovanie za účelom preverenia, či k deklarovaným obchodom skutočne došlo. Ako svedok bol
vypočutý Jozef G., ktorý bol v relevantnom čase konateľom spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., a tento
poprel, že by niekedy obchodoval so žalobcom, že by vystavil predmetné faktúry, že by prijal akúkoľvek
hotovosť od žalobcu a spoločnosť žalobcu ani nepozná. Taktiež uviedol, že v čase, keď bol konateľom
spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., táto sa zaoberala stavebnou činnosťou v Bratislave a on sa v Trenčíne

nezdržiaval. Ním vystavené faktúry mali inú štruktúru, podpisy nie sú jeho a pečiatka nie je totožná s tou,
ktorú spoločnosť používala v roku 2008. Spoločnosť nemala ani mraziarenské vozidlá, I. K. nepozná a
spoločnosť predal M. Y., ktorému odovzdal aj doklady spoločnosti.V súvislosti s faktúrami vystavenými pre spoločnosť BEIMPEX, s.r.o., Česká republika, správca dane
v rámci medzinárodnej výmeny informácií zistil, že táto spoločnosť nepriznala vo svojom daňovom
priznaní nadobudnutie tovaru z iného členského štátu od žalobcu, pričom správca dane vypočul ako

svedka konateľa tejto spoločnosti - Jozefa Beňu, ktorý uviedol, že síce podpísal so žalobcom kúpno-
predajnú zmluvu zo dňa 14.05.2008, ale malo sa jednať o sortiment sušené mlieko, maslo a syry.
Nepamätal si, že by sa nakupoval syr eidam a kuracie prsia. Podpisy na faktúrach nie sú jeho, pečiatka
taktiež nepatrí jeho spoločnosti, nakoľko spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. mala pečiatky číslované a nebolo
na nich označenie Českej republiky. Nevystavil a nepodpísal ani predložené výdavkové pokladničné

doklady a spoločnosť zaplatila len tie faktúry, na základe ktorých tovar skutočne nakúpila. Ďalej uviedol,
že nevie o tovare, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, pričom spoločnosť nenakupovala tovar
od žalobcu v takom množstve, ako je uvedené na faktúrach. V roku 2008 išlo o tovar asi v objeme
500.000 - 600.000 Sk. K preprave tovaru uviedol, že túto vykonával p. Y., ktorý disponoval s nákladným
chladiarenským vozidlom a prepravné doklady potvrdzoval buď on, alebo vodič prepravnej spoločnosti.
Keď mu aj nejaké faktúry boli žalobcom zaslané, telefonicky preveroval u žalobcu, z akého dôvodu,

nakoľko obchody už boli ukončené a on ani jeho účtovníčka tieto faktúry nepodpísali, len ich vrátili
naspäť. O platbách za predmetné faktúry nič nevedel a on ani jeho účtovníčka úhrady faktúr nerobili.

Správca dane zistil, že niektoré úhrady za spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. boli realizované prostredníctvom
hotovostného vkladu na účet žalobcu, pričom pri vklade bolo uvedené meno M. M., ktorého sa správca

dane pokúšal vypočuť ako svedka, ale tento využil svoje právo odoprieť výpoveď a vo veci nevypovedal.

Správca dane na základe takto zistených skutočností dospel k záveru, že platiteľ hodnoverne
nepreukázal, že tovar fakturovaný fa. č. 806506 a č. 806623 bol skutočne dodaný na územie iného
členského štátu a preto neuznal oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.

Z dôvodu doručenia čestných prehlásení zamestnancov žalobcu - I.. S. a p. I. boli tieto svedkyne
vypočuté,pričomp.I.potvrdilačestnéprehlásenie,vktoromuviedla,ževystavilavýdavkovépokladničné
doklady, vyplatila z pokladne platby za tovar p. K. za spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. a p. I. G. za spoločnosť
FENIX BAU, s.r.o.. Uviedla, že obchod prebiehal v ten istý deň, pričom najskôr zaplatil za tovar

odberateľ a potom ona vyplácala dodávateľa. I.. S. uviedla, že odoberala vzorky mäsa, ktoré žalobcovi
dodávala spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. a spoločnosť FENIX BAU, s.r.o. ale nevedela povedať, či sa
jednalo o chladený alebo mrazený tovar a nevedela, či sa výsledky z laboratórnych skúšok vzoriek
nachádzajúkdispozíciivpodobenejakéhoprotokolu.KonateľžalobcuV..N.Y.,CSc.uviedol,žedopravu
podľa dohody zabezpečil dodávateľ, kamión s tovarom bol pristavený v ich areáli, kde ho námatkovo

skontrolovali, šoférovi dali doklady a dokumentáciu, aby ich odovzdal na mieste určenia. Nevedel uviesť,
kde tovar dodávateľ nakladal, adresa vykládky bola v Kunoviciach, všetky doklady preberal p. Y. a
úhrady zo strany odberateľa BEIMPEX, s.r.o. boli buď bezhotovostné alebo hotovostné, úhrady robil p.
Y. alebo ním poverený šofér. Tovar od dodávateľov prepravoval len šofér p. H..

Správca dane vypočul ako svedka tiež I. K., I.. C. H., C. N., vodiča H. ako aj ďalšie osoby a vykonal
aj iné dôkazy za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, na základe ktorého dospel
k správnemu záveru, keď žalobcovi neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedených dodávateľských
faktúr od dodávateľa FENIX BAU, s.r.o. a taktiež správne vyrubil žalobcovi daň z vyššie uvedených
odberateľských faktúr vystavených pre spoločnosť BEIMPEX, s.r.o.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods.

1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa ods. 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou

faktúry, a
a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravovaným dokladom
alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dodaní tovaru podľa
§ 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená

iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcky vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanémudaňovémusubjektuspolusvýzvounavyjadreniesakprotokoluanajeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po
uplynutí na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový

subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho
doručenia. Zmeškanie lehoty sa nemôže odpustiť. Ak sa daňový subjekt písomne vzdá práva na
vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v kratšej dobe, ako
je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie
kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej dobe. Ak sa kontrolovaný daňový

subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového
subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho
prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného
daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca

dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu
s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§29 ods.
6) je ukončená dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie

dane dohodou je ukončené dňom schválenia zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom
nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o
dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44), to neplatí, ak sa správca dane,
ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať
daňové priznanie podľa osobitného zákona za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť

nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§
29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak
sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje za úkon smerujúci k
vyrubeniu dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2 ).

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob
vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutiaobsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné.
Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania
možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade
so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 2 ods. l zák. č. 511/1992 Zb..

Podľa platnej právnej úpravy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie

všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane
preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za
kontrolované zdaňovacie obdobie, prijal, čo v uvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v
priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.
Podľa § 49 ods. l a 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie
dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová

povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. To znamená, že právo
na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu
zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.
Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. povinnosťou daňového
subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán.

Je nesporné, že za intrakomunitárnu dodávku v rámci ES sa považuje len taká, ktorá je spojená s
prepravou. V danom prípade nebolo preukázané, že žalobca dodal českému odberateľovi tovar a že
vôbec bola preprava fakturovaného tovaru uskutočnená.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa názoru súdu je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH,

keďže nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do iného členského štátu, ide o odplatný
obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo
tovar bude prepravený inou osobou.

Predpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ boli podnikateľmi a vlastníctvo

tovaru bolo prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského
štátu. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že fyzické dodanie - premiestnenie tovaru na územie
ČR nebolo preukázané a podľa českej daňovej správy odberateľ z ČR - spoločnosť BEIMPEX, s.r.o.
nadobudnutie tovaru nedeklarovala ani v podaných daňových priznaniach a súhrnných výkazoch.

Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali dôsledne v súlade so zákonom
a pri skúmaní podmienok pre oslobodenie od dane správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008. Treba dodať, že
žalobca samotnú výšku dorubenej DPH nespochybňoval a preto sa s ňou ani súd bližšie nezaoberal.
Keďže žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, vznikla mu daňová povinnosť

dňom dodania tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru súdu správne orgány
postupovali v súlade s § 29 ods. 2, 4, a § 2 zák. č. 511/1992 Zb..

Podľa názoru súdu správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j.
hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočné zrealizovanie obchodu so sušeným mliekom

a maslom nepotvrdil ani dodávateľ žalobcu a ani jeho deklarovaný odberateľ. Skutočným obsahom v
daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné
obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov (pri ktorých
sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom.

Na základe riadne zisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole o výsledku
zistenia z daňovej kontroly a následne v dodatočnom platobnom výmere, je súd názoru, že správca
dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s § 2, § 15 a § 16 zák. č. 511/1992 Zb. vnadväznosti na súčinnosť iných osôb v súlade s § 32 ods. l zák. č. 511/1992 Zb. a prijal záver v súlade
so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 2 ods. l zák. č. 511/1992 Zb..

Správca dane v daňovom konaní postupuje podľa § 2 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na §
29 ods. l zák. č. 511/1992 Zb., vykonáva dokazovanie tým spôsobom, že sa zameriava na preukázanie
skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťažený dôkazným
bremenom. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia zásada a nie
vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je

tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať, pričom sám
má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. V okamihu, kedy
správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom
konaní preukázať, že zdaniteľné obchody skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v podaných daňových
priznaniach.

Svedecká výpoveď je dôležitým dôkazom v daňovom konaní, ktorý je správca dane oprávnený využívať
v procese dokazovania v rámci správy daní v záujme zabezpečenia komplexného zistenia skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Svedeckú výpoveď hodnotí správca dane podľa
svojej úvahy samostatne, aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Správca dane je povinný
prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré vyšli pri výsluchu svedka najavo.

K námietkam žalobcu ešte súd uvádza, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.670/320/51933/2010/Va
zo dňa 14.12.2010, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu za účasti zamestnancov
správcu dane, konateľa spoločnosti V.. N. Y., X.. a splnomocneného zástupcu N.. H. T. vyplýva, že všetky
osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli v súlade s § 23 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. poučené o

povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa §
264 Trestného zákona. Všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli správcom dane poučené
z dôvodu, že správcovi dane túto povinnosť ukladá § 23 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.. Aj § 11 ods. 2
citovaného zákona stanovuje, že zápisnica o ústnom pojednávaní musí obsahovať vykonané poučenie
a vyjadrenie poučených osôb. Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa

v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním (§ 23 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.). Protokol
aj dodatok k protokolu obsahujú skutočnosti o výsledkoch šetrení správcu dane u dodávateľov žalobcu
ale aj iných daňových subjektov v súvislosti s preverovaním dodania tovaru (spoločnosť ZEOTOP,
s.r.o.), o ktorých sa či už žalobca ako daňový subjekt alebo správca dane dozvedel, a o ktorých sú
povinní zachovávať mlčanlivosť. Správca dane v súlade so zákonom poučil osoby zúčastnené na

ústnom pojednávaní, zaznamenal ich vyjadrenie do zápisnice a nemal dôvod nepokračovať v ústnom
pojednávaní. Z obsahu poučenia je pritom celkom zrejmé, čo je predmetom poučenia - zachovávať
daňové tajomstvo. Tvrdenie, že konateľ žalobcu a splnomocnený zástupca poučeniu neporozumeli a že
správca dane im k tomuto žiadne vysvetlenie neposkytol, nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že protokol
o daňovej kontrole bol so splnomocneným zástupcom žalobcu riadne prerokovaný a doručený a kontrola

bola ukončená v súlade s § 15 ods. 10,11,12 a 13 zák. č. 511/1992 Zb.

Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, nenahrádza už doručený a prerokovaný protokol a preto
nemá ani evidenčné číslo. Na dodatok k protokolu sa nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia pre
protokol z daňovej kontroly. Podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. je daňový subjekt oprávnený sa

vyjadriť len k protokolu a nie k dodatku. To, že k dodatku k protokolu sa nemôžu vzťahovať procesné
úkony podľa § 15 ods. 10 prvej a druhej vety zák. č. 511/1992 Zb., vyplýva aj z § 15 ods. 5 písm. c) a ods.
6 písm. e) zák. č. 511/1992 Zb., nakoľko v zmysle týchto ustanovení je zákonná lehota na predloženie
vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly poslednou lehotou, kedy daňový subjekt má právo a súčasne
i povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci kontroly a túto lehotu

nemožno ani predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie. Žalobca predložil v zákonnej lehote vyjadrenie
k protokolu a správca dane postupoval v zmysle zákona, keď len vyhodnotil vyjadrenia žalobcu k
protokolu, zaznamenal ich v dodatku k protokolu, ktorý je súčasťou prerokovaného a doručeného
protokolu.

Daňová kontrola je jedným z najvýznamnejších nástrojov, ktorými správca dane disponuje, aby zistil
alebo preveril základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na daňovú
kontrolu sa vzťahuje § 15 zák. č. 511/1992 Zb. a podľa odseku 16 tohto paragrafu sa na daňovú kontrolu
primerane použijú aj ostatné ustanovenia prvej časti a § 32, § 34 a § 41. V rámci vykonávanej daňovejkontroly mal žalobca možnosť využiť celý rad zákonom zaručených práv, ktoré vyplývajú z jednotlivých
ustanovení § 15 zák. č. 511/1992 Zb., a to právo predkladať dôkazy k svojim tvrdeniam, nahliadať do
spisového materiálu v súvislosti s daňovou kontrolou, klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní,

vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole. V rámci daňovej kontroly mal žalobca
možnosť využiť všetky svoje práva. Protokol z daňovej kontroly je nielen výsledkom komplexného
zisťovania skutkového stavu, ale aj s tým súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov,
tzn.ževprípadeprotokolusavplnomrozsahuuplatňujezásadahodnoteniadôkazovsprávcomdane.Vo
vyrubovacom konaní nie je dôvod opätovne vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej

kontroly za účasti platiteľa resp. jeho splnomocneného zástupcu. Výsledkom vyrubovacieho konania je
úvaha správcu dane ako výsledok hodnotenia dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. Rozhodnutie správcu
dane obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie, na základe akých
dôkazov správca dane rozhodoval. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nebol ničím a nijako obmedzený
vo svojom procesnom práve na postup zachovávajúci jeho právo a právom chránené záujmy podľa §
2 ods. 1 a v práve na úzku súčinnosť podľa § 2 ods. 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb., nebol nikým a ničím

obmedzený vo svojom práve preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane
a predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr do ôsmich pracovných
dní odo dňa doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie a
taktiež mu nebolo upreté ani právo priznané v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré namietal žalobca v
odvolacom konaní. Zákon č. 511/1992 Zb. v § 29 ods. 4 umožňuje použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom ako
príklad sú ako použiteľné dôkazné prostriedky uvedené priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu
dane,svedeckévýpovede,verejnélistiny,znalecképosudky, protokolyodaňovýchkontrolách,zápisnice

o miestnom zisťovaní, povinné záznamy daňových subjektov a doklady k nim a pod.. Správca dane
pri svojom rozhodovaní vo veci nie je viazaný iba na dôkazy, ktoré mu predloží daňový subjekt, ale
má právo v súlade s § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a z dôvodu čo najobjektívnejšieho zistenia
skutkového stavu aj povinnosť komplexným zisťovaním, t.j. aj vlastným šetrením, dožiadaním na iného
správcu dane respektíve z iných daňových konaní, zistiť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie dane. Pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako dôkaz
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti, ak tieto nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Námietku porušenia daňového tajomstva by
mohla účinne podať iba poškodená strana. Žalobca bol účastníkom daňového konania a ako taký je
viazaný mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojím obsahom

sú daňovým tajomstvom (§ 23 zák. č. 511/1992 Zb.). Správne orgány vo svojich rozhodnutiach popísali
pôvod jednotlivých dôkazov, čím je zrejmé, ktoré dôkazy boli vykonané v inom konaní, ktoré boli
vykonané na základe dožiadania a ktoré vykonal správca dane. Správca dane v rámci medzinárodnej
výmeny daňových informácií preveroval sporné obchody. .

Napriek uvedenému súd uvádza, že dodatok k obchodnej zmluve zo dňa 16.05.2008 uzatvorený medzi
spoločnosťami BUNDÁŠ, s.r.o. a žalobcom, v zmysle ktorého sa mal tovar prepravovať, podpísal pán
I. K., čo tento potvrdil. K prvotnej zmluve, ktorá správcovi dane predložená nebola, sa však vyjadriť
nevedel. Taktiež potvrdil, že podpisoval aj niektoré faktúry a príjmové pokladničné doklady a že obchody
medzi spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o. a žalobcom boli reálne uskutočnené. Tvrdenie svedka I. K., že

mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti, ktorú mu dal I.. C. H., je však v rozpore s výpoveďou
svedka I.. C. H., ktorý uviedol, že mu nedal žiadne splnomocnenie. Správca dane predvolal I.. Patrika
H. dôvodne. Z dokazovania vyplynulo, že I. K. nebol oprávnený konať za spoločnosť, nakoľko nebol
konateľom spoločnosti a ani nebol nikým splnomocnený a ani poverený na to, aby zastupoval túto
spoločnosť. Žalobca teda konal s osobou, ktorá nebola oprávnená konať za spoločnosť BUNDÁŠ,

s.r.o.. V odvolacom konaní žalobca tvrdil, že si preveruje nových obchodných partnerov a že v prípade
spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o. im doklady predkladal pán K.. Keby si žalobca preveroval dodávateľa
BUNDÁŠ, s.r.o., nemal by dôvod konať s I. K., nakoľko I. K. nebol v danom čase konateľom spoločnosti
BUNDÁŠ, s.r.o. a ani nebol nikým splnomocnený. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočne
vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne výpovede svedka I. K.. Žalobca predložil dodatok k obchodnej

zmluve podpísaný pánom K. a správca dane sa týmto dôkazom zaoberal a overoval skutočnosti
vyplývajúce z tohto dôkazu. Správca dane pri posudzovaní, či bol I. K. oprávnený konať v mene
spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o. vychádzal z údajov uvedených v obchodnom registri a z výpovede bývalého
konateľa spoločnosti I.. C. Bundalu, ktorý vypovedal, že nikoho nesplnomocnil na zastupovaniespoločnosti a aj z výpovede súčasného konateľa spoločnosti C. N., ktorý taktiež nespomenul, že
niekoho splnomocnil na konanie v mene spoločnosti. Konateľ spoločnosti C. N. poprel dodanie tovaru
a nespomenul, že niekoho splnomocnil, aby konal v mene spoločnosti.

Svedok H. bol vypočutý v súvislosti s preverovaním realizácie zdaniteľných obchodov medzi
spoločnosťou Bundáš, s.r.o. Trenčín a spoločnosťou NIKA, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach august
- september 2008, konkrétne s preverovaním realizácie prepravy tovaru, ktorý bol predmetom
zdaniteľných obchodov medzi uvedenými spoločnosťami. Predložené CMR neobsahujú potvrdenia o

prevzatí a odovzdaní tovaru, lebo si ich fotil len pre svoju vlastnú potrebu, ak by mu nebolo za prepravu
zaplatené, ale takéto doklady potom tvrdenia žalobcu nepreukazujú..

Svedkyňa M. D. potvrdila, že vystavovala doklady, ale pri obchodoch nebola. Nakoľko sa obchodov
nezúčastnila, nemôže ani preukázať reálne uskutočnenie dodania preverovaného tovaru.

Žalobca v odvolacom konaní predložil čestné vyhlásenia svojich zamestnankýň pani I.. W. S. a U. I.. C.
S. vypovedala dňa 19.03.2011 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 670/320/12597/2011/Šar) a pani I.
dňa29.03.2011(zápisnicaoústnompojednávaníč.670/320/12639/2011/Šar).Priobidvochvýpovediach
bol splnomocnený zástupca daňového subjektu a aj konateľ spoločnosti Ing. N. Y., CSc., z čoho
vyplýva, že sa žalobca nemohol o výpovediach dozvedieť až z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.

Ani výpovede týchto svedkýň podľa názoru súdu nepreukázali, že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný
dodávateľom BUNDÁŠ s.r.o. (Mgr. W. S. nevedela, či odoberala vzorky z chladeného alebo mrazeného
mäsa, U. I. len vystavila výdavkové pokladničné doklady a vyplatila z pokladne platby za dodaný tovar
pánovi K. za spoločnosť BUNDÁŠ, spol. s r.o. a pánovi I. G. za spoločnosť FENIX BAU, s.r.o.). Žalobca
dal návrh na vypočutie týchto svedkýň v odvolacom konaní. Aj keď správca dane postúpil odvolanie

odvolaciemu orgánu bez vypočutia uvedených svedkýň, odvolací orgán tento nedostatok v súlade s § 48
ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. napravil, vyhovel návrhu žalobcu a svedkyne boli vypočuté. Správne orgány
postupovali v prípade výsluchov svedkov počas kontroly a aj v odvolacom konaní v súlade s platnými
právnymi predpismi, ktoré sa na výsluch svedka vzťahujú a svedkovia boli riadne poučení. Každý zo
svedkov mal možnosť sa vyjadriť. Aj keď boli svedkyne S. a I. vypočúvané na skutočnosti týkajúce sa

rôznych druhov daní, je táto námietka žalobcu bezpredmetná, nakoľko sa jednalo o tie isté obchody a
tie isté predložené doklady.

K protokolom o senzorických skúškach, ktoré mala vykonať pracovníčka laboratória pani F. zo vzoriek,
ktoré jej odovzdala pani S. a mali byť predložené správcovi dane, treba uviesť, že žiadne protokoly neboli

správnym orgánom predložené.

Správca dane dôvodne preveroval v rámci medzinárodnej výmeny informácií aj dodanie tovaru
spoločnosti BEIMPEX, s.r.o.. V tejto súvislosti bol vypočutý za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu
ako svedok N. H., ktorý bol v čase tvrdeného uskutočnenia obchodných prípadov konateľom spoločnosti

BEIMPEX, s.r.o. Tento síce potvrdil, že podpísal kúpno-predajnú zmluvu so spoločnosťou NIKA spol.
s r.o. a potvrdil aj obchodnú spoluprácu so spoločnosťou NIKA spol. s r.o., avšak vo svojej výpovedi
jednoznačne poprel dodanie tovaru v takom objeme, ako je uvedené na predmetných faktúrach. Ani na
jednom z dodacích listov, ktoré sú súčasťou faktúr vystavených pre spoločnosť BEIMPEX s.r.o., nie je
podpis vodiča, je tam iba podpis a pečiatka toho, kto vydal dodací list v mene spoločnosti NIKA spol. s

r.o. a podpis a pečiatka príjemcu (pečiatka BEIMPEX, s.r.o. a podpis). Zároveň pán H. uviedol aj to, že
podpisynapreverovanýchdokladoch,t.j.ajnadodacíchlistochaprehláseniachoprepravetovaru,niesú
jeho a spoločnosť BEIMPEX s.r.o. nemala takú formu pečiatky, aká je na týchto dokladoch. Vyjadrenia
žalobcu vo veci dodania tovaru sú sporné aj v tom, že žalobca na jednej strane tvrdí, že prepravu tovaru
si zabezpečoval odberateľ, t.j. spoločnosť BEIMPEX, s.r.o., pričom sa odvoláva na zmluvu uzatvorenú

medzi spoločnosťou BEIMPEX, s.r.o. a NIKA, spol. s r.o. a na druhej strane tvrdí, že preverovaný tovar
bol prepravovaný spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o. až do spoločnosti BEIMPEX, s.r.o., a odvoláva sa na
dodatok uzatvorený so spoločnosťou NIKA, spol. s r.o. Ak mal prepravu tovaru zabezpečiť odberateľ
BEIMPEX s.r.o., žalobca nemal dôvod uzatvárať dodatok so spoločnosťou BUNDÁŠ s.r.o..

Žalobca preukazoval intrakomunitárne dodanie tovaru do Českej republiky odberateľskými faktúrami
vystavenými pre spoločnosť BEIMPEX s.r.o., ktorými fakturoval tovar s oslobodením od dane, dodacími
listami a prehlásením odberateľa o prepravení tovaru do iného členského štátu. Tieto doklady však
boli spochybnené konateľom spoločnosti BEIMPEX s.r.o. N. H. (podpisy nie sú jeho, spoločnosť malainý typ pečiatky....). Podmienky na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) zákona o
DPH mal preukazovať žalobca, ktorý mal predložiť aj medzinárodné prepravné doklady (CMR), ktoré
by preukazovali, že dodávateľom tovaru je spoločnosť NIKA spol. s r.o., že tovar bol prepravený a

odovzdaný v Českej republike, a obsahovali by prepísané náležitosti. V tom prípade by sa nemusel
odvolávať na CMR, ktoré predkladal svedok H. a ktoré neobsahovali predpísané náležitosti. Okrem
toho nadobudnutie tovaru v Českej republike nebolo spoločnosťou BEIMPEX s.r.o. ani priznané, teda
ani daň odvedená nebola, čo správca dane zistil od českej daňovej správy.

Zo skutočností, ktoré uviedol správca dane v protokole k daňovej kontrole je zrejmé, že žalobca
dostatočne nepreukázal dodanie tovaru. Správca dane nemá povinnosť uviesť, aké dôkazy má daňový
subjekt predložiť a taktiež nie je povinný zisťovať, či nejaké dôkazy existujú. Malo by byť v záujme
daňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov, ktorými by bol schopný preukázať reálne
uskutočnenie dodania tovaru a to z toho dôvodu, že je zaťažený dôkaznou povinnosťou, ktorú mu ukladá
§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb..

Po preskúmaní veci súd konštatoval, že nebolo zistené žiadne porušenie zásad daňového konania,
pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom
konaní najavo. Správne tiež poukázali na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v súlade s ktorou aj
rozhodli. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v

žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané
rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v

Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.