Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/573/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207016
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207016.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXX/X, N.Ž., vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX
10131/15, o vymoženie 600,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.08.2015, č. k. 4Er/338/2015-12, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 23.4.2015 doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pre vymoženie pohľadávky oprávnenej pozostávajúcej z istiny 600,- Eur a príslušenstva. Žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predchádzal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý oprávnená

spísala u súdneho exekútora dňa 23.2.2015 vo forme zápisnice. Exekučným titulom, na podklade
ktorého oprávnená navrhla vykonanie exekúcie, bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO:
35 922 761, sp. zn. SR 10379/14 zo dňa 31.10.2014, obsadený ustanoveným rozhodcom JUDr.
Michalom Rašlom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 1.12.2014 a vykonateľnosť
dňom 4.12.2014. Uvedený rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súdu prvej inštancie predložený spolu

so žiadosťou súdneho exekútora, uložil povinnému zaplatiť oprávnenej sumu 600,-- Eur spolu s
príslušenstvom predstavujúcim zmluvný úrok, úrok z omeškania a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky (poplatok za upomienky, trovy mediačného konania) a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 375,45 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,-- Eur splatných vždy k
poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu (oprávnenej - poznámka súdu) s tým, že prvá splátka sa
stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného

zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas. Povinný do podania návrhu na vykonanie exekúcie nezaplatil
rozhodcovským rozsudkom priznané nároky oprávnenej ani čiastočne. Spolu s exekučným titulom bola
oprávnenou predložená aj Zmluva o úvere č. 704301185 zo dňa 17.9.2012 (ďalej len "zmluva")
uzavretá medzi účastníkmi konania. Z predloženej zmluvy mal za preukázané, že oprávnená poskytla
povinnému úver vo výške 700,-- Eur a to podľa zmluvy na iný účel. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenej

úver v 11 mesačných splátkach po 120,-- Eur počnúc dňom 26.10.2012 spolu s príslušným poplatkom
vo výške 620,-- Eur. Rovnako oprávnená predložila rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 17.9.2012 spovinnou, ktorá založila právomoc prejednať a rozhodnúť vec v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s..

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, §
243d ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len "Exekučný poriadok), podľa ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, §
1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. a uviedol, že V predmetnej exekučnej veci
sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo

viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna,
typová zmluva), na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Uvedené skutočnosti sú podľa jeho názoru zrejmé zo zmluvy
a rozhodcovskej zmluvy, a viedli ho k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do
úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská
zmluva nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.

1 OZ).

4. V tomto prípade súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu uzavretú podľa
§ 3 a nasl. ZRK v čl. II Predmet zmluvy obsahuje zmluvné dojednanie o riešení sporov pred
rozhodcovským súdom, ktoré je svojím znením identické s rozhodcovskou doložkou, ktorú oprávnená

ešte donedávna uvádzala vo svojich Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie
konštatoval, že uzavretím samostatnej rozhodcovskej zmluvy oprávnená dodržala písomnú formu
rozhodcovskej zmluvy, keďže v zmysle § 4 ods. 2 ZRK písomná forma rozhodcovskej zmluvy je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvy obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, pričom pokiaľ písomná forma nie je dodržaná je rozhodcovská zmluva

neplatná. Uvedené judikovali aj vyššie súdy v mnohých svojich rozhodnutiach (viď napr. uznesenie NS
SR 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, uznesenie KS v Košiciach 5CoE/73/2014 zo dňa 18.9.2014 a iné).
Otázne však je, či povinný ako spotrebiteľ si túto rozhodcovskú zmluvu osobitne a individuálne dojednal,
alebo mu bola len predložená na podpis bez ďalšieho vysvetlenia, pričom o poučení spotrebiteľa o
konkrétnych rozdieloch medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky, nakoniec

rozhodcovská zmluva nebola ani dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva, t.j.
dňa 17.9.2012. Hoci sú obe zmluvy na samostatných tlačivách je zrejmé, že rozhodcovská zmluva
bola uzatváraná súčasne so zmluvou. Zmluva aj rozhodcovská zmluva sú tzv. formulárovými zmluvami.
Považoval preto za zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej

rozhodcovskej zmluvy. Tiež považoval za zrejmé, že osobitne si podmienky zmluvy a rozhodcovskej
zmluvy nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej
zakotvenej. Mohol len zmluvu jednak úverovú, ako aj rozhodcovskú, ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho poukázal na to, že obe zmluvy vrátane zmluvných

dojednaní sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby
povinný ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne
oboznámiť. Uvedené je podľa jeho názoru zrejmé z toho, že obe zmluvy boli povinným podpísané v
jeden deň. Pokiaľ je aj v rozhodcovskej zmluve uvedená alternatíva prejednania sporov zo zmluvy
pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na

strane podávajúcej žalobný návrh, ktorou je takmer vo všetkých súdu známych prípadoch oprávnená.
Z uvedeného mal za to, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k
narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka), keďže
možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním pri riešení a prejednaní sporov vzniknutých zo
spotrebiteľského zmluvného vzťahu je len iluzórna, zdanlivá. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom

ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Vzhľadom na uvedené rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu
odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Pokiaľajjetudanámožnosťobrátiťsanavšeobecnýsúd, jespotrebiteľznevýhodnenýtým,
že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ teda oprávnená. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojimkonaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Uvedeným konaním sa dodávateľ
snaží získať exekučný titul. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku

predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rámci samostatne
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto
je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore
s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované

ustanovenia súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny
akt, teda paakt.

5. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom

svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu
veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Oprávnený namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o
rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny
predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje

povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá
odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný
súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené

hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho
prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie
nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k
niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými

mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania
súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa
obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda
nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti

výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k
zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom
súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke,
ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to
Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnej listine, avšak
súd tieto skutočnosti nezisťoval. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona o
rozhodcovskom konaní. Uviedol, že cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V tomto prípade teda exekučný súd
konal nad rámec svojich zákonných ustanovení.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný

predpis.

8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce vzmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 10379/14 zo dňa 31.10.2014, vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2014
a vykonateľnosť dňa 04.12.2014. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku,

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská
zmluva k Zmluve o úvere zo dňa 17.09.2012 uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a
povinným.

10.Podľa§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučného
poriadku), Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie

je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

12. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného

súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

13. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

14. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.16. Podľa ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

17. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym

spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o úvere
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch.
Oprávnený je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinný

je zmluvnou stranou, ktorý nekonal ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania
nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v zmluve o úvere
identifikovaný rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa.
Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

19.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka

uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.09.2012. Podľa čl. II.1 tejto zmluvy sa strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 704301185 uzavretej dňa 17.09.2012,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa čl. II.2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo135/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom

s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen
to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. To znamená, že princíp „vigilantibus iura scripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť

za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v
rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

22. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného
znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou
uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v
rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený
podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o

individuálnedojednanejpodmienkespotrebiteľskejzmluvy.Jednásaoneprimeranúzmluvnúpodmienku
a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

23. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví
o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s

dobrými mravmi.“

24.Dojednanierozhodcovskejdoložky,vzmyslektorejjenakonaniezozmluvy oprávnenýlenkonkrétne
určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §

54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,

obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňapodmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka
neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

26. V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

28. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v

lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).