Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/457/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514223001
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514223001.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v spore žalobcu: ANDALEX REALITY,

s.r.o., IČO: 35 819 731, so sídlom Tehelná 42, 900 42 Dunajská Lužná, zastúpeného advokátom: JUDr.
Slávo Uhrina, so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1/ V.. M. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX X. XX, korešpondenčná adresa D. XX, XXX XX H., zastúpenom advokátkou: JUDr.
Viera Kuruczová, so sídlom Trnavská 15, 831 04 Bratislava, 2/ I.. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
D. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 1.862,19 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet domu, vedený v U. banka
a.s., V.: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 1.862,19 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne od

01.07.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobca m á p r á v o na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2014 žiadal žalovaných 1/ a 2/, ako vlastníkov bytu č.
XXX bytového domu súp.č. XXXX k.ú. C. na D. XX v H. zaviazať povinnosťou zaplatiť žalobcovi, ako
správcovi domu na základe Zmluvy o výkone správy, na účet domu istinu 2.142 € s 9,05% úrokom z

omeškania ročne od 01.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 128,50 € a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ neuhradili na účet domu žiadne zálohové
preddavky na plnenia za rok 2014, ktoré im boli stanovené vo výške 258 € mesačne za obdobie január
až máj 2014 a v sume 213 € mesačne za obdobie od júna do septembra 2014, čím im vznikol dlh v
celkovej výške 2.142 € (258x5 + 213x4) za obdobie od januára do septembra 2014.

3. Dôvodnosť uplatňovaného nároku preukazoval žalobca čiastočným výpisom z LV č. XXXX, k.ú.
Petržalka z 28.09.2014 preukazujúceho, že žalovaní sú vlastníkmi predmetného bytu v podiele 1/1
(bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, č.l. 5); Zmluvou o výkone správy uzavretej podľa § 8a zákona
č. 182/1993 Z.z. zo dňa 01.04.2006 (č.l. 6-7); Mesačným zálohovým predpisom platným od 01.06.2013
a od 01.09.2014 (č.l. 8-9).

4. Žalovaný 1/ podaním doručeným súdu dňa 04.09.2015 ako vyjadrenie k návrhu žiadal návrh v
celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že v predmetnom byte býval do mája 2013, kedy sa po rozvode
so žalovanou 2/ z bytu odsťahoval, ktorú skutočnosť žalovaný 1/ oznámil žalobcovi. K vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, k.ú.C., je rozloha podlahovej plochy bytu č. XXX vo veľkosti 75,21 m2, pričom žalobcom predložený
zálohový predpis platný od 01.06.2013 je rozloha 102,61m2 a podľa zálohového predpisu platného od
01.09.2013 vo výmere 90m2. Podľa žalovaného 1/ táto výmera bola žalobcom stanovená svojvoľne bez

kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu, resp. iného relevantného dokladu. Rozloha
102,61m2 predstavuje podlahovú plochu bytu 75,21m2 a celú plochu terasy patriacej k bytu. Žalobca
napriek oznámeniu, že od mája 2013 v byte bývajú len dve osoby, zálohový predpis nezmenil. V
zálohovom predpise platnom od 01.09.2014 už žalobca osobomesiace opravil a ako výmeru uviedol
90m2, napriek tomu, že rozloha bytu je 75,21m2. Žalovaný 1/ vzhľadom na nejasnosti, nesprávnosti

a neúplnosti podkladov nemá vedomosť o tom aká je správna výška mesačných plnení spojených
s užívaním a bývaním v byte. Žalovaní 1/ a 2/ vo februári 2010 začali realizovať v byte stavebné
úpravy - zväčšenie izby zmenšením terasy. Príslušný stavebný úrad doposiaľ nevydal kolaudačné
rozhodnutie, ktorým by určil účel užívania stavebnej úpravy, t.j. že zväčšená izba je súčasťou bytu ako
obytný priestor a veľkosť obytnej plochy zväčšenej izby. Dôvodom je prerušenie stavebného konania
o dodatočnom povolení predmetnej stavebnej úpravy pre súdne konanie tunajšieho súdu vedené pod

sp.zn. 49C/233/2011 o návrhu na určenie absencie práva stavby na dodatočné povolenie nadstavby na
terase obytného domu. Zväčšením izby v byte nedošlo k úplnému zastavaniu plochy terasy. Žalovaný
1/ namieta nesprávnosť vyúčtovaní za roky 2012, 2013 a 2014 a poukazuje na skutočnosť, že podľa
Zmluvy o výkone správy vykonáva žalobca správu objektu len v skolaudovanej časti a teda môže
vyhotovovať vyúčtovania a zálohové predpisy len na skolaudované časti domu, resp. jednotlivé byty v

ich skolaudovanej časti. Rozostavané stavebné objekty a časti domu prevezme správca do správy po
ich kolaudácii.

5. Žalovaný 1/ svoje tvrdenia preukazoval zmluvou o výkone správy z 01.04.2006 (ustanovenie
čl. I zmluvy, č.l. 43-44) ; mesačnými zálohovými predpismi, Opravným vyúčtovaním za rok 2011,

Vyúčtovaním za rok 2013, Vyúčtovaním za rok 2012, Vyúčtovaním za rok 2011, Vyúčtovaním za rok
2010, Vyúčtovaním za rok 2009, Vyjadrením k informácii o opravnom vyúčtovaní za roky 2012 a 2013,
Výzvou z 12.03.2013 (č.l. 45-51, 59, 60-62).

6. Žalobca vo svojom stanovisku do konania 24C 457/2014 doručenom súdu dňa 09.03.2015 k

vyjadreniu žalovaného 1/ (č.l. 63-65) uviedol, že pôvodná výmera podlahovej plochy bytu bola 75,21m2.
V lete 2010 vykonali žalovaní 1/ a 2/ prístavbu bez akéhokoľvek stavebného povolenia a správcovi
nepredložili projekt skutočného vyhotovenia prístavby ani neumožnili zamerať výmeru zmeneného bytu.
Z uvedeného dôvodu žalobca zarátal do zastavanej plochy celú plochu terasy. Následne v súvislosti s
inzerciou predaja bytu zistil, že sa jedná o 90m2 a v tomto smere opravil vyúčtovania nákladov spojených

s užívaním bytu. Vykonať žalovaným 1/ požadovanú opravu zálohových predpisov žalobca nepovažuje
za potrebnú vzhľadom na opravné vyúčtovania na skutočnú podlahovú plochu. Stanovisko preukazoval
kópiou inzerátu na predaj predmetného bytu v ktorom aktuálnu výmeru žalovaní 1/ a 2/ uviedli 90m2
(byt bol zväčšený o časť terasy, č.l. 66-67); Informáciou o opravnom vyúčtovaní k bytu č. 703 za roky
2011, 2012, 2013 zo dňa 22.08.2014 (č.l. 68); Odpoveďou žalovanej 2/ na upozornenie na nedoplatky

zo dňa 09.12.2013; Záznamom pre pamäť z 11.12.2013

7. Žalovaný 1/ žiadal prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom
Bratislava V pod sp.zn. 24C/457/2014. Uznesením č.k. 39C 457/2014-53 zo 07.09.2015 súd návrh na
prerušenie konania zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania, nakoľko

súd je oprávnený si výmeru bytu vyriešiť ako predbežnú otázku.

8. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.11.2015 vzal v časti o zaplatenie 380,81 € svoj návrh
späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. K čiastočnému späťvzatiu došlo z dôvodu, že za rok 2014
(od 01.01.2014 do 31.12.2014) bolo vykonané vyúčtovanie tvorby FOaÚ a nákladov za dodávku tepla,

teplej úžitkovej vody, vodného a stočného a služieb spojených s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru. V ďalšom konaní sa žalobca domáhal po čiastočnom späťvzatí žaloby rozdielu z ročného
vyúčtovania za rok 2014. Uznesením č.k. 39C 457/2014-121 súd konanie v časti o zaplatenie 380,81
€ zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12.01.2016. Uznesením č.k. 39C 457/2014-142
zo dňa 22.06.2016 súd pripustil zmenu návrhu, ktorou uplatňoval žalobca zaplatenie istiny 1.862,19 s

8,5% úrokom z omeškania ročne od 01.07.2015 do zaplatenia.

9. Zo spisu 24C 457/2014 o zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2013, na č.l. 57-70
(spis 39C 457/2014 č.l. 74-80) bolo zistené, že dňa 31.03.2015 došlo k zameraniu prístavby správcomza prítomnosti žalovanej 2/. Týmto zameraním bola stanovená úžitková plocha 89,107 m2 a celková
plocha bytu 105,055 m2. K zmene plochy bytu, ktorý podľa projektu pre zápis do katastra mal úžitkovú
plochu 75,21 m2 a celkovú plochu bytu 102,61 m2 došlo pričlenením spoločného priestoru (chodby pri

vstupe do bytu o 2,168 m2), t.z. úžitková plocha predstavovala 77,38 m2 a plocha bytu 104,78 m2 a
po prístavbe na terasu o 11,727 m2, čím od roku 2010 žalovaní 1/ a 2/ užívali byt s úžitkovou plochou
89,107 m2 a celkovou plochou bytu 105,055 m2. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi
pôvodnou vlastníčkou bytu a žalovanými 1/ a 2/ dňa 02.12.2009 súd zistil, že v zmluve bola uvádzaná
úžitková plocha bytu 75,21 m2 a celková plocha bytu 102,61 m2. V zmluve neboli žalovaní upozornení

na zväčšenie o plochu pričlenenej chodby.

10. Vyúčtovaním bol vyčíslený nedoplatok vo výške skutočných nákladov 1.862,19 € - žalovaná istina,
nakoľko zo strany žalovaných 1/ a 2/ nedošlo k žiadnej úhrade zálohovými predpísanými platbami.
Vyúčtovanie bolo vykonané za 12 mesiacov roku 2014, pri počte osôb na rozúčtovanie nákladov - 2 a
ploche bytu 90 m2, z ktorej plochy správca vychádzal pri určení preddavkov a vyúčtovania.

11. Podľa § 2 ods. 1 - 5, ods. 7 - 8, zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov - (1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú
rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné
bytové jednotky. (2) Bytovým domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie budova,

v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v
ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu
sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. (3) Nebytovým
priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím

stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu
ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. (4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto
zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy,
chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné
nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. (5) Spoločnými zariadeniami domu sa na

účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto
domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy,
práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény,
bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.(7)
Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností

bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez plochy lodžií a balkónov. (8) Prevádzkou sa na
účely tohto zákona rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí
domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne
užívanie; za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 3 zákona č. 182/1993 Zb. - (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a
povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.
(2) Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. (3)
Ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.

13. Podľa § 6 ods. 1, 2, zákona č. 182/1993 Z.z. - (1) Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a
nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou
osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom. (2) Správa domu je obstarávanie služieb a

tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c)
vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a
iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými

vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

14. Podľa § 8 ods. 3, 5 zákona č. 182/1993 Z.z. - (3) Správca je povinný viesť samostatné analytické
účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytova nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok
vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný
dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto
účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je
súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov,
ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok
vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. (5) Správca zodpovedá vlastníkom bytov

a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného
plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

15. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. - (1) Správca je povinný vykonávať správu domu
samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený
konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca

zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh
na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na
začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového
priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz
výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie

trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

16. Podľa § 10 ods. 1, zákona č. 182/1993 Z.z. - (1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú
povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky

mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred
tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako

aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu;
ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv
domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie
alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových

priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení
domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome. (2) Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv
domu sú a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, b) príjem za prenájom
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a
priľahlého pozemku, c) výnosy z účtu domu vedeného v banke, d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo

nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok
vočivlastníkovibytuzozákonnéhozáložnéhopráva,ktorévzniklopodľatohtozákona,e)zmluvnépokuty
a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu, f) príjmy
z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu,
ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak. (7) Vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu.

17. Podľa § 11 ods. 1, 4, zákona č. 182/1993 Z.z. - (1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na

riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní,
udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri
inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich
vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. (4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo

rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa
spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. (8) Vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktorý stavebne upravuje byt alebo nebytový priestor, je povinný na výzvu umožniťprístup do bytu alebo nebytového priestoru správcovi alebo predsedovi z dôvodu kontroly, či stavebné
úpravy neohrozujú, nepoškodzujú alebo nemenia spoločné časti domu alebo spoločné zariadenia domu.
Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome neumožní vstup do bytu alebo nebytového priestoru,

správca alebo predseda je povinný oznámiť vykonávanie stavebných úprav bytu alebo nebytového
priestoru príslušnému stavebnému úradu.

18. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ v čase vzniknutého nedoplatku na nákladoch
spojených s užívaním bytu v roku 2014 a až do 30.06.2016 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu

(výlučnou vlastníčkou bytu sa stala žalovaná 2/ na základe vyporiadania BSM po rozvode manželstva).
Pôvodná podlahová plocha bytu č. XXX v bytovom dome na D. XX v H. pri kolaudácii predstavovala
výmeru 75,21 m 2. Táto výmera sa vykonanými úpravami zmenila, včlenením časti spoločného priestoru
(chodby pred bytom) do bytu a následne v lete 2010 prístavbou vykonanou na terase bytu došlo k
zväčšeniu obývacej izby o časť terasy. Žalovaní 1/ a 2/ nedisponujú stavebným povolením k zmene bytu,
správcovi nepredložili projekt skutočného vyhotovenia stavebnej úpravy a neumožnili do 31.03.2015

odborné zameranie výmery zmeneného bytu. Z inzercie žalovaných na predaj bytu žalobca zistil, že
žalovaní uvádzajú výmeru bytu 90 m2. Na základe tohto údaju žalobca vykonal vyúčtovania za rok 2014
a následne na základe vykonaného zamerania po sprístupnení bytu žalovanou 2/. Žalovaní fakticky
užívalizväčšenýbyt,centrálnezásobovanýteplomodroku2009aodroku2010zväčšenýoprístavbu,za
služby poskytované správcom na základe zmluvy o výkone správy a do FOaÚ dlhodobo vôbec neplatili,

čim si neplnili povinnosti v zmysle § 11 zákona č. 182/1993 Z.z. na úkor ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 7 v spojení s § 10 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z. boli zo zákona povinní hradiť zálohový predpis, vzťahujúci sa na konkrétne obdobie a
prípadné nedoplatky z vyúčtovania. Súd dospel k záveru, že žaloba podaná správcom domu v súlade s
§ 8 zákona č. 182/1993 Z.z. bola dôvodne podaná, výška nedoplatku a určený koeficient podielu úhrad

podľa veľkosti skutočnej úžitkovej plochy bol správne stanovený a nárok preukázaný, preto súd návrhu
pripustenom Uznesením z 22.06.2016 v plnom rozsahu vyhovel a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne
a nerozdielne ako bezpodielových spoluvlastníkov v čase vzniku nedoplatku na zaplatenie skutočných
nákladov za rok 2014.

19. Žalovaní 1/ a 2/ tým, že vyúčtovaný nedoplatok v stanovenej 15 dňovej lehote neuhradili dostali sa
do omeškania. Žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka. Výšku úrokov z omeškania upravuje osobitný predpis
Nariadenie vlády SR č. 87/95 Z. z. Žalobca sa pôvodne domáhal úroku vo výške 8,05% ročne. Úrok
z omeškania bol stanovený ku dňu omeškania vo výške 0,05% zvýšený o 5% od 01.02.2013. Žalobca

v časti prevyšujúcej 5,05 % ročne vzal svoj návrh späť a uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške
5,05% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyúčtovania do zaplatenia. Vo zvyšku výšky úroku
súd konanie podľa § 145 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP účinný od 01.07.2016)
zastavil.
20.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania

(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania.
O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).