Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Ľubov Vargová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200053
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815200053.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v spore žalobcu: AB 2 B. V.,

Strawinskylaan 933, 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, zast.:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, proti žalovanej: V. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXX, o zaplatenie 1.268,84 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 924,26 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,25% zo sumy 924,26 € od 20.12.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 45%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1268,84 € spolu s vyčísleným
ročným úrokom z omeškania vo výške 108,04 € a úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo
sumy 1268,84 € od 18.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým,
že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 07.11.2012 úverovú zmluvu č. 6211006741,
ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaná zároveň obdržala

od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je aj
Sadzobník poplatkov. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdila,
že bola s nimi oboznámená, rovnako ako potvrdila oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej
súčasťou bol aj sadzobník poplatkov. Úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu
posledného z účastníkov úverovej zmluvy. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1100 € zo strany právneho
predchodcu žalobcu žalovanej prostredníctvom úverovej karty. To, že ide o revolvingový úver, ktorý

žalovaná čerpala prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej
zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to
zrejmé aj z úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne Hlava
3. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných
splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bola
žalovaná povinná uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonala prvé čerpanie z
úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaná sa

zaviazala tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v
okamihusplátkyúveru,vktorejjeobsiahnutáplatbaúroku(vjednotlivýchsplátkachsúzahrnutézmluvne
dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka.
Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej mieri nákladov (ďalej lenRPMN) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu, a tým sa aj menia údaje
relevantné pre výpočet RPMN. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí
úveru bola žalovaná právnym predchodcom žalobcu vyzvaná listom zo dňa 29.11.2013 k splateniu

celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej
pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania
výzvy. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobnom návrhu uplatňuje vo výške 8,25% ročne
bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t.j. ku dňu 20.12.2013 (pätnásty deň odo dňa odoslania Výzvy k splateniu celého úveru)

+ 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 108,04 €
z čiastky 1316,84 € od 20.12.2013 do 17.12.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako vyplýva aj zo
splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanej dlh v nasledovnej výške: Istina vo výške 1075,29
€, úrok vo výške 81,99 €, upomienka I. vo výške 5 €, poistenie PZK vo výške 2 €, upomienka II. vo výške
36 €, opravné úroky - grace period vo výške 0,09 €, úrok za hotovostné transakcie vo výške 56,34 €,
úrok za poistné vo výške 0,08 €, úrok za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,05 €, upomienka II. vo výške

12 €. Vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 108,04 € tak, ako je uvedené v priloženom výpise
čerpania, splátok a úhrad.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpisom z obchodného
registra žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, úverovou zmluvou, úverovými
zmluvnými podmienkami, listom označeným Čo by ste mali vedieť o Vašej Clubcard kreditnej karte,
pravidlami programu odmien pre Clubcard kreditnú kartu, výzvou k splateniu celého úveru, výpisom
čerpania, splátok a úhrad, výsluchom žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Právny predchodca žalobcu a žalovaná ako klient uzavreli dňa 07.11.2012 úverovú zmluvu č.
62110067415000, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver s výškou úverového rámca 320 €
a s výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky. V zmysle bodu 42 zmluvy ročná úroková sadzba je
26,28%, 11,88%.

5. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. a
žalovaná podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej všetky ich ustanovenia zrozumiteľné,
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito podmienkami.

6. Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273
Obchodnéhozákonníkaasúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzispoločnosťou
Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

7. Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver
a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a
poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a odmien ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

8. Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok, úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom

posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa
rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a
tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

9. Revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné
prostriedky prostredníctvom karty. Karta má funkciu identifikačnú a platobnú. Maximálna čiastka, ktorú
je klient oprávnený z úveru čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Čerpanie nad
rámec úverového rámca je neoprávnené a klient je povinný čiastku čerpanú nad úverový rámec na
požiadanievrátiťspoločnosti,aknejdeoprečerpanieúverovéhorámcazdôvodujehonavyšovaniapodľa

§ 7 tejto hlavy ( §1, § 5 hlavy 3 Úverových podmienok).

10. Podľa hlavy 5 § 1, § 2, §3, §6 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať
poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnejsplátky je určená v ÚZ. Prvú splátku hradí klient až v mesiaci nasledujúcom po zúčtovacom období, v
ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Za zúčtovacie obdobie sa považuje jeden kalendárny
mesiac. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny,

poplatky a prípadné sankcie ( ďalej iba splátka). Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného
uhradeniačerpanéhoúveruvrátanepríslušenstva. Klientovzáväzokkhradeniuúrokovzposkytovaného
úveru voči spoločnosti vzniká okamihom uskutočnenia transakcie. Klient je povinný hradiť spoločnosti
poplatky a odmeny za poskytované služby, ktorých výška je daná Sadzobníkom platným v dobe vzniku
poplatkovej povinnosti, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto ÚZ.

11. Podľa hlavy 5 § 8, §13 Úverových podmienok, výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená
ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky ( t.j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu
s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia.
Jednotlivé poplatky sú uvedené, prípadne určené spôsobom výpočtu, v Sadzobníku.

12. ÚZ je uzatvorená na dobu neurčitú. Klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči
spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok,
alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, porušil niektorú z ďalších
povinností vyplývajúcich z ÚZ, ÚP alebo dokumentov, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok
vyplývajúcich u ÚZ ( hlava 8 § 1, § 2 písm. a) a c).

13. V zmysle § 1 hlavy 14 Úverových podmienok, v prípade omeškania klienta s úhradou splátky
je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 € v prípade prvej upomienky a 12 € v prípade druhej a
ďalšej upomienky.

14. Podľa hlavy 16 § 7 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie
vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

15. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná uhradila do zosplatnenia 248,95 €. V
rámci jednotlivých splátok bola uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, poplatok za výpis z účtu a opravných
úrokov- grace period. Dňa 29.11.2013 došlo k zosplatneniu úveru.

16. Listom zo dňa 29.11.2013 označeným ako Výzva k splateniu celého úveru právny predchodca
žalobcu žalovanej oznámil, že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej
úverovej zmluvy, spoločnosť ju vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí
1. 285,84 € a vyzval ju na jej splatenie do 15 dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy.

17. Žalovaná pred súdom uviedla, že jej bola poskytnutá kreditná karta, ktorú nesplácala, pretože jej
to finančne nevychádzalo. Požiadala o možnosť uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 30 € mesačne. Jej
príjem je 220 €, predstavuje starobný dôchodok, výšku, ktorého na výzvu súdu nepreukázala.

18. V zmysle Sadzobníka poplatkov a odmien, úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1000

€ na bezhotovostné transakcie nezaradené do splátkových programov a na hotovostné transakcie je vo
výške 26,28% ročne.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

27. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na
úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

28. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

29.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

30. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

32. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

33. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru žalovanej, ktorý sa ho zaviazala
vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 29.11.2013
zospatnil celý úver a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V

tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Ak by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo

by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

36. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

37. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

38. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

40. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. Vrámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

41 Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

42. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí

nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

43. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

44. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

45. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 1075,29 €. Žalobca
poskytol žalovanej úver v sume 1100 €, žalovaná vyčerpala 1173,21 € a uhradila celkovo sumu 248,95
€, pričom súd žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny v sume 924,26 € a vo
zvyšnej časti tohto nároku žalobu zamietol.

46. Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru, opravných úrokov,
úrokov za hotovostné transakcie, úrok za poistné a úrok za nevyužitú GP, spolu v sume 138,55 €. Súd sa
zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 26,28%
ročne.

47. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (november 2012) činila úrok
12,93% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol
100% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

48. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

49. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

50. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako raz násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,

preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.51. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo
veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý

v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %

oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

52. Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma za upomienku, ktoré si žalobca uplatňuje v zmysle
zmluvy a úverových podmienok s tým, že žalovanému účtoval poplatok za upomienku I. v sume 5 €,
upomienku II. vo výške 36 € a ďalšiu upomienku II. vo výške 12 €. ktorú mal byť žalobca oprávnený

účtovať v zmysle citovaného § 1 hlavy 14 úverových podmienok. V danom prípade sa jedná o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená

s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Tu
však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil

posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na
takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti. Súd
však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so
zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na
poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou

bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v
predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie. Na základe
uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti
výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienky, pretože nepredložil žiadne také
dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za

súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto v tejto časti žalobu zamietol.

53. Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Táto
suma bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol

nárok len na zaplatenie sumy 924,26 €, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania z
uvedenej sumy za obdobie od 20.12.2013 do zaplatenia, teda dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej
lehoty určenej vo výzve zo dňa 29.11.2013 vo výške 8,25% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a v prevyšujúcej časti nárok v časti
úrokov z omeškania zamietol.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

55. V tomto konaní žalobca uplatňoval sumu 1268,84 € a bol úspešný do sumy 924,26 €, v ktorej časti
súd žalobe vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje
72,90% a úspech žalovanej 27,10%. Po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu žalobcovi ako
úspešnejšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45 %.56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.