Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222379
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412222379.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa zo
dňa 25. 11. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. októbra 2014 č. k. 6C/754/2012-58

a o odvolaní navrhovateľa zo dňa 19. 01. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 9.
januára 2015 č. k. 6C/754/2012-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09. januára č. k. 6C/754/2012-76 p
o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal toho,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125,- eur titulom majetkovej škody a sumy 1.001,29 eur
titulom nemajetkovej ujmy. Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou

ustanovení § 1, § 2, § 3 ods. 1, písm. d/, § 6 , § 9 ods. 1, 2, § 17 a § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a niektorých zákonov a ust.
§ 44 ods. 2 zák. č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2010. O náhrade
trov konania súd rozhodol tak, že odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia
vyššie uvedených súm domáhal titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky
v exekučnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 10Er/1105/2012 medzi oprávneným: Pohotovosť,
s.r.o. a povinným: F. N.. Exekučný súd podľa tvrdenia navrhovateľa o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 30. 01. 2011 tak, že túto žiadosť zamietol.
Rozhodol teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní a s omeškaním viacej ako 543 dní, čo

navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v tom, že rozhodnutie nebolo
vydané v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, v dôsledku
čoho mu vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma.

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že oboznámením obsahu
xerokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 10Er/1105/2012 zistil, že súdny

exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13. 08. 2012 a dňa 20.
08. 2012 vydal exekučný súd uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol.Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené
zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ktorými sú: existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného
právnymi normami, z čoho vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou, než rozhodovacou. Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych. Pojem príčinnej súvislosti Občiansky zákonník nijako nevymedzuje, a preto ju treba chápať

ako súhrn príčin, ktoré viedli k určitému výsledku (vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t. j., ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
mala vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia v lehote 15 dní. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa ust. § 9 zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť

vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Exekučný
poriadokvšakstanovujelehotunavydaniepoverenia,nienarozhodnutieozamietnutížiadostioudelenie
poverenia a je mylný názor navrhovateľa, že lehota 15 dní sa vzťahuje i na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Naviac z ust. §44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom v čase začatia exekučného konania jednoznačne vyplýva, že lehota 15 dní neplatí v

prípade, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2, písm. c/, d/ Exekučného poriadku, pričom v
predmetnej exekučnej veci bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa
konštatoval, že k neprávnemu úradnému postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneaniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 11Er/1105/2012 nedošlo.

V dôsledku neexistujúceho neprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobcovi žiadna
škodanemohlavzniknúť.Tvrdenienavrhovateľaspočívajúcevtom,žesúdožiadostisúdnehoexekútora
rozhodol s omeškaním 543 je vyvrátené obsahom exekučného spisu z, ktorého vyplýva, že uznesenie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa

20. 08. 2012, teda 7. deň po tom, čo bola táto žiadosť súdneho exekútora súdu doručená.

Ani prípadný samotný nesprávny úradný postup súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 9 ods. 1, 2 a ust. § 17 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Konanie o nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
musí navrhovateľ označiť a preukázať škodu a ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom a okrem toho musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Navrhovateľ tieto skutočnosti len tvrdil, ale

nepreukázal, a preto neboli splnené ani ďalšie zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zo všetkých týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nie sú dané
zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu navrhovateľa a preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.

V závere odôvodnenia svojho rozsudku súd prvého stupňa taktiež uviedol, že námietka odporcu
ohľadom premlčania uplatneného nároku je nedôvodná, pretože nárok na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. V danom prípade sa navrhovateľ dozvedel o
tom, keby súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia dňom, keď bolo súdnemuexekútorovi doručené uznesenie súdu zo dňa 20. 08. 2012 a odo dňa nasledujúceho po tomto dni do
podania návrhu na súd, trojročná premlčacia lehota neuplynula. Súd sa nestotožnil ani s námietkou
odporcu, že návrh je zmätočný, pretože podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR navrhovateľ

v návrhu uviedol podstatné náležitosti na začatie konania a nebol namieste postup súdu podľa ust.
§ 43 OSP. Taktiež súd nesúhlasil ani s tvrdením odporcu, že návrh mal byť zamietnutý z dôvodu
jeho predčasného podania. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu a je
nesporné, že odporca navrhovateľom uplatnenému nároku v rámci predbežného prejednania nároku
nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec prejednal a vo veci rozhodol rozsudkom.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal
vo veci úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože odporca si trovy nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa

nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne
zistil skutkový stav a zároveň súdu prvého stupňa vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež bol toho názoru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom
odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe

„inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je podľa názoru odporcu
možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho

poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutienatakejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené.
Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom

ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Navrhovateľ zároveň namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým

nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom

riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného.

V ďalšej časti svojho odvolania navrhovateľ vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek

úvahydelegeferendabolineprípustnýmsúdnymaktivizmom,naktoromnebolomožnézaložiťmeritórne
rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných
práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v
primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní

vznikáajvtedy,aksúdykonajúnáležite,aledĺžkukonaniaovplyvňujú„mimosúdne“faktory.Tentosúdtiež
uviedol, že „dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“.

Navrhovateľ uviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril

svoje presvedčenie o rozpor exekučného titulu so zákonom. Podľa názoru navrhovateľa ide o prejav
nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.V ďalšej časti svojho odvolania navrhovateľ uviedol, že ako dôkaz o vzniku škody predložil znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave a týmto
posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na navrhovateľa negatívny

dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v posudku určenej výške. Pokiaľ súd v odôvodnení
svojho rozsudku tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal, že mu postupom exekučného súdu vznikla
akákoľvek škoda, je zrejmé, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom, z ktorého vyplýva, aké konkrétne náklady navrhovateľ vynaložil v súvislosti so
správou a vedením pohľadávky. Navrhovať požiadal o vypracovanie znaleckého posudku ešte 1.3.2013

a jeho vypracovanie je tak dôkladné a vzhľadom na množstvo spracovaných podkladov bolo tak zložité,
že trvalo viac ako rok. Táto skutočnosť je objektívna, ktorú navrhovateľ nemohol ovplyvniť a vzhľadom
na plynutie premlčacích lehôt bol nútený svoje nároky uplatniť včas, a to i situácii, kedy vedel výšku
škody určiť len odhadom, nakoľko nebol priestor na získanie znaleckého posudku. Navrhovateľ bol toho
názoru, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to
vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou

a škodou.

K návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že ak bol tento doručený súdu v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu a bol podaný z dôvodu, že prebieha konanie o
prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva

na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na podporu tohto svojho
tvrdenia navrhovateľ poukázal na judikatúru krajských súdov (rozsudok Krajského súdu v Žiline v konaní
pod sp. zn. 9Co/174/2014).

S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Odporca k odvolaniu navrhovateľa nepodal vyjadrenie.

Súd prvého stupňa dňa 09. 01. 2015 vydal uznesenie č. k. 6C/754/2012-76, ktorým navrhovateľovi
uložil povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie v
sume 20,- eur podľa položky č. 7a a poplatok v sume 3,- eurá podľa položky 20a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov a zároveň navrhovateľa poučil, že ak súdny poplatok v určenej
lehote nezaplatí, súd ho bude vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, ani žiadne

skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu. Nedostatok odôvodnenia ako dôvod zrušenia
uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a konštatoval v
množstve vecí i Krajský súd v Žiline (napr. uznesenie zo dňa 30. 07. 2013 v konaní pod sp. zn. 8Co
295/2013). Uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za
žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Konštatoval, že podal
odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku, preto navrhovateľ nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku

za podané odvolanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 03. 2007 v
konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, v zmysle ktorého „za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe
zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade
poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“.
Zdôraznil, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne

stanovenápoplatkovápovinnosťzapodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Namietal, že poplatková
povinnosť mu bola uložená v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov v prípade, keď ju nemal. Ďalej uviedol, že použitie analógielegis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Ak je
účastníkovi konania v rozpore s vyššie citovaným zákonom ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju
nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale rovnako tak porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13
ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ďalej navrhovateľ v podanom odvolaní
poukázal na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do

30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred
účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony), a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.
09. 2012. Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov v znení neskorších predpisov platom do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom od poplatku vecne oslobodené. Zároveň navrhovateľ v podanom odvolaní poukázal na to,
že Okresný súd Komárno a Okresný súd Rimavská Sobota pristúpili k zrušeniu uznesení o uložení
povinnosti zaplatiť súdy poplatok za podané odvolanie podľa položky 7a (uznesenie Okresného súdu

Komárno zo dňa 16. 10. 2013 v konaní pod sp. zn. 8C 842/2012 a uznesenie Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 03. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. 16C/174/2012). Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhovateľ navrhol, aby súd prvého stupňa podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a svoje
napadnutéuzneseniezrušilbeznáhradyavprípade,aktentopostupprvostupňovýsúdnevyužije,žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie/výzvu v celom rozsahu zrušil bez náhrady.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných
odvolaní navrhovateľa, ako i súdom prvého stupňa zisteným skutkovým stavom (ust. § 212 ods. 1, §
213 ods. 1 OSP bez výnimiek uvedených v ust. § 213 ods. 2 až 7 OSP) a po zistení, že obe odvolania
navrhovateľa boli podané v zákonom stanovenej lehote a spĺňajú zákonom stanovené náležitosti (ust.

§ 201 ods. 1, § 204 ods. 1, § 205 a nasl. OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(ust. § 214 ods. 2 OSP), pričom preskúmal obe odvolaním napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ako i konania, ktoré im predchádzali. Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku zo
dňa 24. 10. 2014 je dôvodne podané, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221
ods. 1, písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom uznesenie zo dňa 09. 01.

2015 o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie ako vecne správne podľa ust. § 219
ods. 1, 2 OSP potvrdil, nakoľko súd prvého stupňa správne rozhodol pokiaľ ide o poplatkovú povinnosť
navrhovateľa za podanie odvolania.
Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 221 ods. 1, písm. f/, h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2014 (teda i v čase začatia odvolacieho konania v

predmetnej veci), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
"poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 veta prvá, vyššie citovaného zákona, poplatníkom je:
a/ navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká:
a/ podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo
základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá

vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa § 18ca vyššie citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra

2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu, zo
žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli
vady, ktoré ale nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady
neprihliadne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.

1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto
práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore
s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazovvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa vyjadril
k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
pod sp. zn. III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na odôvodnenie
je rámcovo upravená vo vyššie uvedenom ustanovení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkoviznemožnírealizáciatýchjehoprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu konania, ktorá je z hľadiska ust. §
221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími, všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania tie jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť
konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho

podstatnej časti. Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom
obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti (arbitrárnosti). Vydanie
takéhoto rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie najmä z hľadiska Ústavou Slovenskej republiky
zaručeného práva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto

vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak

súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že navrhovateľ sa
podaným návrhom domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že súd rozhodol o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac
ako 543 dní. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol spisovú značku (EX 11541/2012), pod ktorou sa
viedlo exekučné konanie u súdneho exekútora a tiež označil povinného (F. N.) v tejto exekučnej veci.

V predloženom súdnom spise zn. 6C/754/2012 sa na č. l. 23 - 25 nachádza žiadosť konajúceho súdu

zo dňa 17. 07. 2014 adresovaná Okresnému súdu Nové Zámky o zaslanie exekučných spisov, medzi
ktorými je uvedený i spis zn. 10Er/1105/2012 (EX 11541/2012) vo veci proti povinnému F. N.. Podľa
zoznamu pripojených spisov (na obale súdneho spisu zn. 6C/754/2012) bol spis Okresného súdu Nové
Zámky zn. 10Er/1105/2012 dňa 03. 09. 2014 pripojený k spisu zn. 6C/754/2012. Na č. l. 26 v tomto
súdnom spise sa nachádza úprava sudcu zo dňa 11. 09. 2014, v zmysle ktorej bol nariadený termín

pojednávania na deň 24. 10. 2014, z pripojeného exekučného spisu zn. 10Er/1105/2012 mala byť
vyhotovená fotokópia č. l. 1 a č. l. 9 exekučného spisu zn. 10Er/1105/2012 a pripojený exekučný spis
mal byť vrátený Okresnému súdu Nové Zámky.

Na č. l. 27 - 34 v súdnom spise zn. 6C/754/2012 sa nachádza fotokópia žiadosti súdneho exekútora

zo dňa 22. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. EX 11541/2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému F. N., adresovaná Okresnému súdu Nové Zámky (na súde zaevidovaná pod sp.
zn. 10Er/1105/2012) a fotokópia uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. 08. 2012 č. k.10Er/1105/2012-9, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Pripojený exekučný spis bol vylúčený dňa 23. 09. 2014 (podľa zoznamu pripojených spisov na obale
súdneho spisu), čomu nasvedčuje i podanie konajúceho súdu zo dňa 23. 09. 2014 adresované
OkresnémusúduNovéZámkyoznačené ako„vráteniespisu“.Podľazápisniceopojednávanízodňa24.
10. 2014 sudkyňa oboznámila prečítaním obsah xerokópie pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1105/2012 hlavne žiadosť o udelenie poverenia na č. l. 27 a uznesenie

na č. l. 29 a následne bolo vo veci rozhodnuté. Dňa 23. 03. 2015 bola vec predložená na rozhodnutie
odvolaciemu súdu o odvolaní podanom navrhovateľom proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 24.
10. 2014 č. k. 6C/754/2012-58 a rozhodnutie o odvolaní podanom proti uzneseniu zo dňa 09. 01. 2015
č. k. 6C/754/2012-76 o uložení poplatkovej povinnosti navrhovateľovi.

Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že sa v ňom nenachádza exekučný spis Okresného

súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1105/2012, resp. jeho úplná fotokópia, a to napriek tomu, že súd na
pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením xerokópie tohto exekučného spisu, hlavne žiadosti o
udelenie poverenia na č. l. 27 a uznesenia na č. l. 29. Je potrebné uviesť, že fotokópie týchto listín
(žiadosti súdneho exekútora zo dňa 22. 06. 2012 pod sp. zn. Ex 11541/2012 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnej a F. N., uznesenia zo dňa 20. 08. 2012 č. k. 10Er/1105/2012-9 o

zmietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) nie sú dostatočným
dôkazom o priebehu exekučného konania, o postupnosti úkonov v ňom vykonaných, pričom nebol
predložený ani návrh oprávneného na začatie exekúcie proti povinnej a taktiež ani exekučný titul, z čoho
potom vyplýva, že súd prvého nedostatočne zistil skutkový stav v predmetnej veci a z tohto dôvodu
vec následne aj nesprávne právne posúdil, nakoľko pokiaľ sa exekučné konanie začalo v roku 2012

(čomu nasvedčuje sp. zn. u súdneho exekútora, t.j. EX 11541/2012), bolo potrebné aplikovať zák. č.
233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, zatiaľ čo
súd aplikoval právnu úpravu v znení účinnom od 01. 07. 2010. S poukazom na uvedené, odvolací súd
dospel k tomu záveru, že súd prvého stupňa predmetnú vec nesprávne právne posúdil, neúplne zistil

skutkový stav (nakoľko nemal pri rozhodovaní k dispozícii exekučný spis Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 10Er/1105/2012, resp. ani jeho úplnú fotokópiu), v dôsledku čoho jeho rozhodnutie nie je riadne
odôvodnené. Takýmto postupom súdu bola zároveň navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.

f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zadovážiť si exekučný spis, týkajúci sa
povinného F. N., ktorému súdny exekútor pridelil sp. zn. EX 11541/2012 a ktorý by sa mal viesť na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10Er/1105/2012 (okrem iného i za účelom zistenia, kedy

bolo začaté exekučné konanie a na základe akého exekučného titulu), a pokiaľ to nebude možné, tak
aspoň úplnú fotokópiu tohto spisu. Následne súd prvého stupňa vec opätovne prejedná, rozhodne a svoj
rozsudok i náležite odôvodní, pričom pri svojom rozhodovaní bude aplikovať relevantnú právnu úpravu
platnú v čase, keď navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia mala vzniknúť majetková škoda a nemajetková
ujma,atotakpokiaľideozák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako i zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (resp. právnu úpravu v znení ďalších noviel, čo však musí mať oporu v zákone).
Zároveň svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky preskúmateľnosti.

Za nedôvodné však považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľa zo dňa 19. 01. 2015 proti
uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 09. 01. 2015 č. k. 6C/754/2012-76, ktorým bola navrhovateľovi
uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20,- eur za podanie odvolania a súdny poplatok 3,- eurá
za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobeného elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, ktoré tvorí súdny spis a rovnopisu tohto odvolania doručovaného odporcovi.

Navrhovateľ v podanom odvolaní zo dňa 19. 01. 2015 (proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie - odvolacie konanie sa vedie na odvolacom súde pod sp. zn.
11Co/101/2015) používa v podstate argumentáciu spočívajúcu v tom, že nemá povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za podanie odvolania, nakoľko samotné konanie v predmetnej veci, v ktorom sa domáhal ododporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa začalo pred 01. 10. 2012, kedy podal na súd návrh a v
tom čase s poukazom na ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bolo konanie o náhrade škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené
od súdnych poplatkov. S poukazom na uvedené potom i argumentácia odvolacieho súdu bude spočívať
v nasledovných konštatovaniach.

Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany

účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, odvolania alebo dovolania, pričom v odvolacom konaní je
poplatníkom ten, kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v
prvostupňovom konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd
prvého stupňa v predmetnej veci správne postupoval, keď navrhovateľovi uznesením uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 25. 11. 2014 proti rozsudku súdu prvého stupňa zo
dňa 24. 10. 2014 č. k. 6C/754/2012-58.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam navrhovateľa v podanom odvolaní

proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 09. 01. 2015 (uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie) odvolací súd uvádza, že do 30. 09. 2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01. 10.
2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej

veci začalo podaním odvolania (zo dňa 25. 11. 2014), ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 26.
11. 2014, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona
v znení účinnom do 30. 09. 2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), ale je potrebné
aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
konaní pod sp. zn. 8 Sžf 37/2010 „tak ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná
zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď bolo toto
odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti.“
Povinnosťou navrhovateľa bolo teda zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale

nakoľko tak navrhovateľ neurobil, súd mu poplatkovú povinnosť uložil uznesením a tento súdny poplatok
sa bude vymáhať v prípade, ak ho navrhovateľ nezaplatí dobrovoľne.

Súd teda konal na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov
podliehajúcich poplatkovej povinnosti, ako to tvrdil navrhovateľ v podanom odvolaní. Podľa položky

7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom
ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by
zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom
zákone i upravil, napr. ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka,

že v odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.

V predmetnej veci teda súd prvého stupňa postupoval správne podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ a ust.
§ 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov a podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je

prílohou k vyššie citovanému zákonu, v zmysle ktorej sa poplatky podľa rovnakej sadzby platia i v
odvolacom konaní vo veci samej. Z vyššie uvedenej poznámky je zrejmé, že súdny poplatok sa vyrubuje
nielen za samotný návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony, vrátane podaného
odvolania. Zo žiadneho ustanovenia vyššie citovaného zákona nemožno vyvodiť záver, že sa súdny

poplatok platí len za samotné podanie návrhu tak, ako na to poukazuje navrhovateľ v podanom
odvolaní. Zo strany okresného súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, na ktoré
navrhovateľ v odvolaní poukazoval, nebolo možné v predmetnej veci aplikovať, nakoľko sa týka inejpoplatkovej situácie (súdnych konaní, resp. poplatkov, ktoré v Sadzobníku súdnych poplatkov uvedené
nie sú). V prejednávanej veci o takýto prípad nejde a súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

sa v Sadzobníku súdnych poplatkov nachádza, a to práve pod položkou č. 7a, v zmysle ktorej súd prvého
stupňa i postupoval, keď navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v správnej
výške, pričom aplikoval správny právny predpis a správne ho i vyložil a k použitiu analógie zo strany
súdu nedošlo.

Odvolacie konanie je samostatným konaním (v ktorom sa rozhoduje o odvolaní) a navrhovateľovi
ako odvolateľovi v súvislosti s podaním odvolania zo dňa 25. 11. 2014 vznikla poplatková povinnosť.
Je nesporné, že odvolacie konanie sa začalo po 30. 09. 2012, a preto vznik poplatkovej povinnosti
navrhovateľa ako odvolateľa je potrebné posúdiť i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám
účinným od 01. 10. 2012, a to ust. § 18ca vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných

do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. Navrhovateľ podal odvolanie dňa 25. 11.
2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 26. 11. 2014 a v tento deň sa začalo odvolacie konanie, pričom ale
súdny poplatok za odvolanie nezaplatil.

K námietke navrhovateľa, uvedenej v odvolaní zo dňa 19. 01. 2015, že napadnuté uznesenie zo dňa 09.

01. 2015 (o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku) neobsahuje žiadne
dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia,
rovnako ako rozsudku je súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu
a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy
SR, stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o

súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle
ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred
súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Pre dostatočné odôvodnenie

uzneseniaouloženípoplatkovejpovinnostiniejepodstatné,čirozhodnutiesúduobsahujeoddelenúčasť
s výslovným uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej
časti. Musí však byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a
podľa ktorej položky a tieto náležitosti odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje,
vrátane správnej citácie právnych predpisov, podľa ktorých súd prvého stupňa rozhodoval.

V súvislosti s poplatkovou povinnosťou navrhovateľa odvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľa i
uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 340/2014, v ktorom
bola na základe sťažnosti navrhovateľa riešená práve otázka aplikácie položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov (ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov) v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania podaného
navrhovateľom proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš a Okresného súdu Ružomberok, ktorým
tieto súdy zamietli návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Za podané
odvolanie bola navrhovateľovi uznesením uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok a krajské súdy
(Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29. 10. 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co

548/2013, uznesením zo dňa 05. 09. 2013 v konaní pod sp. zn. 16 Co 538/2013 a Krajský súd v Žiline
uznesením z 25. 07. 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 320/2013) potvrdili uznesenia o uložení
poplatkovej povinnosti navrhovateľovi. Jedná sa teda o skutkovo totožnú situáciu pri vyrubení súdneho
poplatku za podané odvolanie vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy v prípade odvolacieho
konania začatého po 30. 09. 2012, nakoľko i odvolacie konanie v tejto predmetnej veci sa začalo po

30. 09. 2012, teda v čase, keď už podanie odvolania vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podliehalo poplatkovej
povinnosti.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď vyrubil navrhovateľovi za podané odvolanie súdny

poplatok, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti (t. j. v čase
podaniaodvolania)arovnakotaksprávnestanovilivýškusúdnehopoplatkuvsume20,-eurspoukazom
na ust. § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona a položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je
prílohou k tomuto zákonu. Zároveň jedným uznesením navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť i súdnypoplatok v sume 3,- eurá (podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k
vyššie citovanému zákonu), pričom navrhovateľ namietal len súdny poplatok za podanie odvolania proti
rozsudku podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 20,- eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/
a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti
navrhovateľovi za podanie odvolania, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.