Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/39/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713209361
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713209361.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľov: v rade
1) M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXXX/X, v rade 2) B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXXX/
X, obaja právne zast. JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka so sídlom v Martine, Andreja Kmeťa 28 proti
odporcom: v rade 1) P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. C. XX, v rade 1) T.. K. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., V. C. XX, obaja právne zast. JUDr. Miroslav Salíni, advokát so sídlom v Martine, Priehradka
20, v konaní o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v rade 1) a 2) s ú p o v i n n í zdržať sa umiestňovania palivového dreva v bezprostrednej
blízkosti rodinného domu číslo súpisné XXXX postaveného na parcele C. - R. O.. Č.. XXXX/X o výmere
92 m2 - zastavané plochy a nádvoria L. Č.. XXXX k.ú. Z., U. Z., U. M..

II. Vo zvyšku návrh navrhovateľov v rade 1) a 2) z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 24.06.2013 sa navrhovatelia domáhali, aby
súd vydal rozsudok, ktorým by odporcom uložil povinnosť, aby sa spoločne a nerozdielne zdržali
rušenia navrhovateľov umiestňovaním palivového dreva v bezprostrednej blízkosti rodinného domu
navrhovateľov až do výšky okien predmetného rodinného domu a zároveň umiestňovaním zelenej
plachty na plot navrhovateľov, nakoľko svojím konaním odporcovia nadmieru primeranú pomerom
obťažujú navrhovateľov pri výkone ich vlastníckeho práva. Súčasne žiadali od odporcov náhradu
trov konania. V dôvodoch svojho návrhu navrhovatelia uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. Z., evidovaný na L. Č.. XXXX a to rodinného domu číslo súpisné
XXXX, postaveného na parc. C. - R. Č.. XXXX/X o výmere 92 m2, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria, garáže číslo súpisné XXXX postavenej na parc. C. - R. Č.. XXXX/X o výmere 42 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemku C. -R. G. O.. Č.. XXXX/X o výmere 92 m2 - druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX/X o výmere 47 m2 - druh pozemku
záhrady, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX/X o výmere 98 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
a pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX/X o výmere 42 m2 - druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria.
Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností, ktoré sa nachádzajúc v k.ú.
Z.E., evidované na L. Č.. XXXX a to rodinného domu číslo súpisné XXXX postaveného na parc. C. - R.
Č.. XXXX/X o výmere 124 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemku C. - R. O.. Č..
XXXX o výmere 167 m2, druh pozemku - záhrady, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX/X o výmere 158 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX/X o výmere 124 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX o výmere 308 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria a pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX o výmere 171 m2, druh pozemku - záhrady.

Navrhovatelia predložili do spisu kolaudačné rozhodnutie Mesta Z. zo dňa 24.07.2009, ktorým im Mesto
Z. povolilo užívanie stavby „Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu“. Podľa vyjadrenia
navrhovateľov odporcovia nemajú žiadny právne relevantný dôvod na akékoľvek rušivé zásahy do
vlastníckeho práva navrhovateľov. Súčasne ďalej v návrhu uviedli, že dňa 06.12.2012 odporcovia na
svojom pozemku umiestnili palivové drevo v bezprostrednej blízkosti rodinného domu navrhovateľov a
to až do výšky okien rodinného domu navrhovateľov takým spôsobom, že toto drevo tieni a zabraňuje
vnikaniu denného svetla do okna predmetného rodinného domu. Na plot navrhovateľov tiež zo svojej
strany umiestnili nepriehľadnú zelenú plachtu, ktorá navrhovateľom tieni a zabraňuje prieniku svetla
na nehnuteľnosť navrhovateľov. Ďalej poukázali na tú skutočnosť, že majú dve maloleté deti, ktorým
vzniknutá situácia nesmierne sťažuje ich každodenné aktivity a to najmä prípravu do školy. Na podporu
svojich tvrdení predložili do spisu listinné dôkazy - fotografie, ktoré zachytávajú stav v zimnom období a
tiež stav súčasný, t.j. v čase podania návrhu. Navrhovatelia niekoľkokrát odporcov vyzvali na odstránenie
existujúceho protiprávneho stavu, avšak odporcovia na ich výzvy nereagovali, preto sa obrátili aj na
Mesto Z., ktoré odmietlo v danej situácii zasiahnuť a navrhovateľom odporučilo, aby sa domáhali ochrany
svojho práva na súde.

K návrhu, ktorý bol doručený odporcom, sa títo vyjadrili podaním zo dňa 08.07.2013, kedy uviedli a
potvrdili skutočnosti uvádzané navrhovateľmi, že umiestnili palivové drevo v blízkosti rodinného domu
navrhovateľov a to až do výšky okien, avšak z dôvodu, že okno rodinného domu navrhovateľov je
postavené do dvora odporcov, čím odporcovia nesúhlasia, pretože to výrazne narúša ich súkromie
na pozemku, keďže sa jedná o okno z obývačky navrhovateľov. Tiež poukázali na skutočnosť, že
navrhovatelia majú možnosť urobiť si okno z inej strany svojho pozemku. Pokiaľ ide o zelenú plachtu,
ktorú odporcovia umiestnili na plot navrhovateľov, k tomu uviedli, že táto bola umiestnená len z dôvodu
ochrany ich súkromia. Podľa odporcov navrhovatelia ich neustále napádajú a to poddávaním rôznych
trestných oznámení a udaní na polícii. Odporcovia sú toho názoru, že po uvedených negatívnych
skúsenostiach majú nárok na súkromie na vlastnom pozemku od neprispôsobivých susedov a aby sa
vzťahy viac nevyhrocovali, tak si oplotili dvor štandardným spôsobom - plotom z pletiva s neprehľadnou
sieťovinou v štandardnej výške 180 cm, čo je bežnou praxou. Navrhovatelia ďalej, podľa slov odporcov,
zasahujú svojou nehnuteľnosťou na pozemok odporcov, jedná sa o presahovanie časti múrov, ako
aj časti strechy ich rodinného domu na pozemok odporcov, ako aj ich satelit, ktorý je umiestnený na
pozemku odporcov. Podľa ich slov, garáž taktiež zasahuje múrom 30 cm na pozemok odporcov, ako aj
garážová strecha, ktorá prečnieva na pozemok odporcov cez predmetný múr ďalších 30 cm. V závere
svojho vyjadrenia k návrhu odporcovia uviedli, že sú to práve navrhovatelia, ktorí závažným spôsobom
zasahujú do ich vlastníckych práv.

Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 06.03.2014, kedy účastníci konania sa
pokúsili o mimosúdne urovnanie sporu, dňa 03.06.2014 výsluchom účastníkov konania, dňa 25.09.2014,
kedy sú vykonal ohliadku sporných nehnuteľností a dňa 04.11.2014. Súčasne súd vykonal dokazovanie
nielen výsluchom účastníkov konania, vyjadrením ich právnych zástupcov ale aj predloženými listinnými
dôkazmi, kedy na pojednávaní prečítal obsah jednotlivých listinných dôkazov, ku ktorým účastníci
konania mali možnosť sa vyjadriť a to: L. Č.. XXXX, L. Č.. XXXX, kolaudačné rozhodnutie zo dňa
24.07.2009, výzva na odstránenie protiprávneho stavu (čl. 9), návrh na zakázanie zasahovania do
pokojného stavu užívania nehnuteľnosti (čl. 10), fotografie - 17 ks (čl. 20), rozhodnutie o prejednaní
priestupkov Obvodným úradom M. zo dňa 31.01.2014 (čl. 33-34), správa z Ústrednej evidencie
priestupkov (čl. 35-36), odpoveď Mestského úradu Z. (čl. 37), zápis z rokovania zo dňa 09.05.2013
(čl. 38-39), odpoveď primátora mesta Z. (čl. 40-41), spisový materiál mesta Z. SP 2004-2009, návrh
na vydanie kolaudačného rozhodnutia (čl. 55), oznámenie o začatí kolaudačného rozhodnutia (čl. 56),
záznam zo dňa 17.07.2009 z kolaudačného konania stavby (čl. 57), kolaudačné rozhodnutie zo dňa
24.07.2009, ktorým bolo povolené užívanie prístavby, nadstavby a stavebné úpravy rodinného domu
navrhovateľov (čl. 58), vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru M. zo dňa
17.07.2014 (čl. 91-92), zápisnica o ohliadke na mieste samom zo dňa 25.09.2014 (čl. 95), fotografie
urobené pri ohliadke na mieste samom dňa 25.09.2014, spis Okresného súdu Martin sp. zn. XT/XX/
XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Z., evidované
na L. Č.. XXXX a to rodinného domu číslo súpisné XXXX, postaveného na parc. C. - R. Č.. XXXX/X
o výmere 92 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, garáže číslo súpisné 2201 postavenej
na parc. C. - R. Č.. XXXX/X o výmere 42 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemku

C. -R. G. O.. Č.. XXXX/X o výmere 92 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku
C. - R. O.. Č.. XXXX/X o výmere 47 m2 - druh pozemku záhrady, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX/
X o výmere 98 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX/
X o výmere 42 m2 - druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria. Odporcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Z., evidovaných na L. Č.. XXXX a
to rodinného domu číslo súpisné XXXX postaveného na parc. C. - R. Č.. XXXX/X o výmere 124 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX o výmere 167 m2, druh
pozemku - záhrady, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX/X o výmere 158 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX/X o výmere 124 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX o výmere 308 m2, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria a pozemku C. - R. O.. Č.. XXXX o výmere 171 m2, druh pozemku - záhrady. Z písomne
podaného návrhu, ale aj vyjadrením navrhovateľov na pojednávaniach, konaných dňa 03.06.2014 a
04.11.2014 vyplynulo, že dňa 06.12.2012 odporcovia na svojom pozemku umiestnili palivové drevo
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu navrhovateľov a to až do výšky okien rodinného domu
navrhovateľov takým spôsobom, že drevo tieni a zabraňuje vnikaniu denného svetla do okna rodinného
domu, následkom čoho v dome navrhovatelia nemajú denné svetlo a musia svietiť v priebehu celého dňa.
Súčasne na plot navrhovateľov zo svojej strany umiestnili odporcovia nepriehľadnú zelenú plachtu, ktorá
taktiež navrhovateľom tieni a zabraňujú prieniku svetla na ich nehnuteľnosť. Navrhovatelia v súvislosti
s palivovým drevom poukázali na tú skutočnosť, že v rodinnom dome bývajú aj ich dve maloleté deti,
ktorým vzniknutá situácia nesmierne sťažuje ich každodenné aktivity a to najmä prípravu do školy, keďže
práve v miestnosti - obývacej, kde oproti oknu je uložené palivové drevo si vyhotovujú domáce úlohy
a pripravujú si školské povinnosti. K svojim tvrdeniam predložili 17 ks fotografií, ktoré zachytávajú stav
v zimnom období a stav v čase podania návrhu. Navrhovatelia niekoľkokrát vyzývali na odstránenie
existujúceho protiprávneho stavu odporcov, prvú výzvu zo dňa 18.04.2013 odporcovia v odbernej
lehote neprevzali. Ďalšiu zo dňa 16.05.2013 prevzali dňa 20.05.2013, avšak nijakým spôsobom na ňu
nereagovali. Navrhovatelia sa snažili vzniknutú situáciu riešiť nielen výzvou adresovanou odporcom,
ale aj prostredníctvom Mesta Z., ktoré žiadali o vydanie predbežného opatrenia spočívajúceho vo
vydaní zákazu umiestňovať palivové drevo zo strany odporcov v bezprostrednej blízkosti ich rodinného
domu a zároveň uloženia povinnosti uložiť rušiteľom obnoviť predošlý pokojný stav. Mesto Z. odmietlo
v danej situácii zasiahnuť a odporučilo navrhovateľom, aby sa domáhali ochrany svojho práva na
súde. Navrhovatelia okrem iného sú presvedčení, že odporcovia nad mieru primeranú pomerov t.j. nad
prístupnú mieru zasahujú do ich vlastníckeho práva a to nielen vo vzťahu k pomerom v danom mieste,
v čase ale aj vo vzťahu k objektívne žiadaným pomerom. Na základe týchto skutočností potom žiadali,
aby súd rozhodol a uložil odporcom zdržať sa rušenia navrhovateľov a to umiestňovaním palivového
dreva v bezprostrednej blízkosti rodinného domu navrhovateľov až do výšky okna rodinného domu a
ďalej sa domáhali zdržať sa umiestňovania nepriehľadnej zelenej plachty na plot navrhovateľov.

Na pojednávaní konanom dňa 03.06.2014 navrhovateľ v rade 1) zotrval na dôvodoch uvedených v
písomne podanom návrhu a v dôkazoch listinných, ktoré súdu predložil, predovšetkým pokiaľ ide o
fotografie, ktoré boli zo strany navrhovateľov vyhotovené, tiež poukázal na kolaudačné rozhodnutie,
ktoré bolo vydané dňa 24.07.2009. Okrem iného poukázal na tú skutočnosť, že v čase, keď spolu
s manželkou - navrhovateľkou v rade 2) nadobudli predmetnú nehnuteľnosť, odporcovia ešte svoju
nehnuteľnosť neužívali, nebývali tam a okno, ktoré je predmetom tohto konania, kde bolo uložené
palivové drevo, bolo už zabudované v tom čase, keď navrhovateľ spolu s manželkou nadobudli
predmetnú nehnuteľnosť, to znamená, že sa nejednalo o nejakú novú skutočnosť a keď odporcovia
nadobudli svoju nehnuteľnosť, boli si vedomí tejto skutočnosti. Tiež potvrdil, že istý čas susedské vzťahy
boli v poriadku a nevznikali žiadne vzájomné obmedzenia. Navrhovateľ zotrvával na tom, že sa domáha
svojich práv využívať svoju nehnuteľnosť bez nejakých obmedzení, či už je to palivové drevo alebo
nejaké 3 metrové ploty, nakoľko svoju nehnuteľnosť chce užívať a žiť ako človek spolu s manželkou
a spolu s deťmi. Na otázku súdu týkajúcu sa stavebného konania uviedol, že v čase keď sa viedlo
stavebné konanie, účastníkmi boli aj odporcovia, mali vedomosť o tom, že to okno sa v ich nehnuteľnosti
nachádza, pretože ho tam už mal predchádzajúci majiteľ a nemali k tomu žiadne výhrady. Palivové drevo,
ktoré zložili odporcovia im neumožňuje riadne užívať miestnosť a to obývačku, nakoľko musia celodenne
svietiť a nepreniká takmer žiadne denné svetlo, resp. minimum svetla do miestnosti. Súčasne žiadal
navrhovateľ, aby sa odporcovia zdržali umiestňovania zelenej plachty na plot navrhovateľov, nakoľko aj
táto istým spôsobom tieni do ich záhrady. Hoci vo svojej výpovedi navrhovateľ nepoprel, že je za účelom
zachovania súkromia jednej a druhej rodiny, avšak je toho názoru, že nemusela byť vo výške 2,8 m, ale
postačilo kedy bola plachta vo výške cca 1 m.

Navrhovateľka v rade 2) vypovedala zhodne ako navrhovateľ v rade 1) s tým, že pokiaľ ide o uložené
palivové drevo, nad mieru obťažuje hlavne ich celú rodinu, ale aj deti, keďže je tam málo svetla a v
obývačke si pripravujú domáce úlohy. Pokiaľ ide o zelenú plachtu, súhlasila s tým, že svojím spôsobom
plachta zabezpečuje súkromie obidvoch rodín, ale je názoru, že nemusela byť položená v takej výške,
aby tienila na ich pozemok. Pokiaľ právny zástupca odporcov žiadal navrhovateľku v rade 2) vyjadriť sa,
či by nemohlo možné zmeniť okno, ktoré je s výhľadom na pozemok odporcov, k tomu navrhovateľka
v rade 2) uviedla, že s týmto nesúhlasí, aby si práve kvôli tomu robili druhé okno a zabezpečovali
stavebné povolenia, prípadne začali búrať dom, ktorý stavali asi 2 roky. Súčasne opätovne poukázala na
to, že okno tam bolo aj v minulosti, vedel o tom aj odporca, ktorý v podstate ako zamestnanec realitnej
kancelárie predmetný rodinný dom predával. Pri kolaudácii súhlasil s tým, že okno tam je s výhľadom
na pozemok odporcov. Tiež zdôraznila a poukázala na tú skutočnosť, že z ich okna vidno iba na vstup
do garáže odporcov a je toho názoru, že nijakým spôsobom tak nie je narušované ich súkromie.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v rade 1) a 2) doplnila výpoveď navrhovateľov s tým, že problém,
ktorý je medzi navrhovateľmi a odporcami má dva pohľady, jednak palivové drevo, ktoré je umiestnené
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu navrhovateľov a navrhovatelia majú okrem iného strach o
svoj majetok v prípade, ak by palivové drevo začalo horieť. Poukázala na to, že je to horľavý materiál,
ktorý je veľmi blízko a požiar by sa mohol rozšíriť aj na rodinný dom navrhovateľov. Druhá vec je, že im
do miestnosti nevniká denné svetlo a poukázala na vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 59/2008,
v ktorej sú ustanovené podrobnosti a požiadavky na vnútorné prostredie budov, kde v § 4 je upravené
osvetlenie vnútorných priestorov a v § 4 ods. 3 sa hovorí, že: „vnútorné priestory s dlhodobým pobytom
osôb musia byť riešené tak, aby mali vyhovujúce denné osvetlenie. Požiadavky na denné osvetlenie sú
bližšie vyšpecifikované v prílohe 3 vyhlášky“.
Navrhovatelia sa tak domnievajú, že vlastne tým, že odporcovia umiestnili palivové drevo takým
spôsobom, ako to urobili, zabraňujú vlastne vnikaniu denného svetla. Navrhovatelia sú obmedzení tým,
že v prípade zamračeného počasia, musia celodenne svietiť, nemôžu vlastne vykonávať bežné činnosti,
nedá sa tam čítať bez umelého osvetlenia, nedajú sa tam robiť ďalšie činnosti voľným okom. Čo sa
týka požiarneho hľadiska, podľa vyhlášky č. 94/2004, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na
protipožiarnu bezpečnosť, je možné vypočítať požiarne zaťaženie palivového dreva a taktiež je možné
určiť v akej vzdialenosti by drevo malo byť umiestnené tak, aby neohrozovalo majetok navrhovateľov a
teda určiť odstupovú vzdialenosť, ktorú by malo mať od majetku navrhovateľov.
Pokiaľ ide o zelenú plachtu, tým, že odporcovia umiestnili plachtu na existujúce oplotenie, znemožňujú
výhľad navrhovateľov na miestnu komunikáciu. Je to upravené aj vo vyhláške č. 532/2002 kde v § 12 je
špecifikované, že: „oplotenie nesmie svojim rozsahom, tvarom a použitým materiálom narušiť charakter
stavby na oplocovanom pozemku a v jeho okolí alebo zasahovať do rozhľadového poľa pripojenia stavby
na pozemnú komunikáciu“, čo je podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľov zelená plachta, ktorú
odporcovia umiestnili v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Podľa vyjadrenia navrhovateľov a dôkazov,
ktoré z ich strany boli predložené sa domnievala, že navrhovatelia majú právo, aby bez akýchkoľvek
obmedzení užívali v medziach zákona svoj majetok, čiže tým, že odporcovia do pokojného stavu zasiahli,
obmedzili ich v riadnom užívaní nehnuteľnosti. Uviedla ďalej, že pred podaním návrhu kontaktovali Mesto
Z., žiadali aby zasiahlo, avšak vydalo stanovisko a odporučilo obrátiť sa na súd.

Odporca v rade 1) na pojednávaní zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol spolu s odporkyňou v rade 2),
svojou manželkou, v písomnom vyjadrení sa k návrhu. Všetky rozpory, ktoré medzi nimi a navrhovateľmi
nastali, začali niekedy pred vyše rokom, keď bol zo strany navrhovateľov obvinený, začali sa voči
nemu viesť trestné stíhania. Keďže sa tie vzájomné vzťahy veľmi zhoršili a chcel mať súkromie, tak na
plot si umiestnil zelenú plachtu vo výške 180 cm, čo je podľa jeho názoru štandard. Na otázku súdu
uviedol, že vzťahy sa začali vzájomne zhoršovať práve neustálymi trestnými oznámeniami a podaniami
zo strany navrhovateľov a zhoršili sa potom, keď navrhovateľ spolu so svojim svokrom sa mu začali
vyhrážať zabitím s tým, že: „si to svokor navrhovateľa aj odsedí“. Tiež poukázal na to, že sa viedlo
niekoľko priestupkových konaní. Odporca v rade 1) uloženie palivového dreva v podstate zdôvodnil
tým, že chcel mať zabezpečené súkromie pred garážou, kde kosí trávu a nechce, aby sa z okna
obývačky navrhovateľov pozerali na neho alebo jeho manželku a chce si proste riešiť súkromie takýmto
spôsobom. Ak by nebolo uložené palivové drevo a nezabezpečili takýmto spôsobom svoje súkromie,
bol toho názoru, že opäť by začali vznikať situácie, ktoré by sa vyhrocovali trestnými oznámeniami a
ďalšími konfliktami. V ostatnom odporca v rade 1) v podstate potvrdil tvrdenia uvádzané navrhovateľom
a to pokiaľ ide o nadobudnutie nehnuteľnosti navrhovateľmi a skutočnosť, že už v čase nadobudnutia

tejto nehnuteľnosti, okno sa na tom mieste nachádzalo. Zhodne sa odporca v rade 1) vyjadroval aj vo
vzťahu k zelenej plachte za účelom zabezpečenia vzájomného súkromia s tým, že pri komunikácii s
navrhovateľmi, títo sa vyjadrovali, že ak by túto plachtu tam oni nedali, urobili by to navrhovatelia, aby
si zabezpečili súkromie.

Odporkyňa v rade 2) sa plne stotožnila s vyjadrením odporcu v rade 1) - manžela, súhlasila s tým, čo
uviedol, ako dôvod uloženia palivového dreva a zelenej plachty bolo zabezpečenie si súkromia.
Na otázku súdu, v prípade, že by odporkyňa 2) bola v pozícii navrhovateľov, vlastnila predmetnú
nehnuteľnosť a mala výhľad na palivové drevo, či už je okno zatvorené, alebo otvorené, či by jej to
nevadilo, odporkyňa v rade 2) uviedla, že jej by to tiež vadilo.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v rade 1) a 2) doručila listom dňa 10.06.2014 návrh na doplnenie
dokazovania, ktorým žiadala, aby súd sa obrátil a požiadal o písomné stanovisko Okresného riaditeľstvo
Hasičského a záchranného zboru v Martine, ktorý sa vyjadril svojím podaním zo dňa 17.07.2014,
doručeným súdu dňa 18.07.2014, v ktorom uviedlo, že povinnosť riešenia protipožiarnej bezpečnosti
stavieb a teda aj stavieb otvorených voľných skladov pre fyzické osoby vyplýva z § 14 ods. 1 písm.
a) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov - fyzická
osoba je povinná zabezpečiť, aby sa pri uskutočňovaní stavby a pri jej užívaní ako aj pri zmene v
užívaní stavby riešili a dodržiavali požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavby. Upozornili súčasne
však, že všetky predpisy a to aj vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú
technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších
predpisov, ako aj technické normy, konkrétne pre stanovenie odstupových vzdialeností STN 92 0201-4
požiarna bezpečnosť stavieb, spoločné ustanovenia časť 4: odstupové vzdialenosti sa vzťahujú iba
na stavby uskutočňované a užívaní podľa zákona FZ ČSSR č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Na voľný sklad, ktorý nie je definovaný ako stavba,
podľa stavebného zákona sa uvedené predpisy nevzťahujú.
V hypotetickom prípade, že by predmetná skládka dreva bola stavbou otvoreného skladu podľa
záväzného zákona (čo však nie je) odstupová vzdialenosť od otvorených skladov od horľavých látok
podľa § 80 ods. 4 vyhlášky č. 94/2004 Z. z. musí byť najmenej 6,5 metra.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré boli položené právnou zástupkyňou navrhovateľa a to či uskladnené palivové
drevo odporcov predstavuje požiarne nebezpečný priestor pre rodinný dom navrhovateľov, Okresného
riaditeľstvo Hasičského záchranného zboru vo svojom vyjadrení uviedlo, že otvorené sklady horľavých
látok vytvárajú požiarne nebezpečný priestor. V zmysle terminológie protipožiarnej bezpečnosti stavieb
„požiarne nebezpečný priestor je priestor okolo stavby, v ktorom je možné prenesenie požiaru sálaním
tepla alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie“. Odstupová vzdialenosť je kolmá vzdialenosť od
povrchu požiarne otvorenej plochy požiarneho úseku alebo stavby po hranicu požiarne nebezpečného
priestoru. Na zamedzenie prenesenia požiaru z požiarneho úseku alebo stavby na iný požiarny alebo
stavbu sálaním stavbu požiarne otvorenými plochami, alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie
potrebné medzi požiarnymi úsekmi, alebo stavbami dodržať odstupovú vzdialenosť. Znova však
upozornili, že tieto predpisy sa vzťahu iba na skládky horľavých materiálov definované ako stavba
podľa stavebného zákona. Na otázku, aká by mala byť odstupová vzdialenosť uskladneného palivového
dreva odporcov vo vzťahu k rodinnému domu navrhovateľov uviedli, že v prípade, že by skládka bola
posudzovaná ako stavba podľa stavebného zákona, minimálna odstupová vzdialenosť by bola najmenej
6,5 metra.
Pokiaľ išlo o otázku, aké je náhodné výpočtové požiarne zaťaženie uskladneného palivového dreva
vo vzťahu k rodinnému domu navrhovateľov, k tomu uviedli, že je to prepočítaná hmotnosť dreva v kg
na jednotku pôdorysnej plochy požiarneho úseku v m2, ktorého výhrevnosť je rovnaká ako výhrevnosť
všetkých látok, ktoré sú na tejto ploche. V prípade skladovania dreva je náhodné požiarne zaťaženie
rovné hmotnosti skladovaného dreva na 1 m2 plochy. Opäť zvýraznili, že sa to vzťahuje k stavbe podľa
stavebného zákona, čo nie je tento prípad.
Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré je potrebné vykonať z hľadiska požiarnej bezpečnosti, z hľadiska
obmedzenia možnosti šírenia požiaru z uskladneného palivového dreva odporcov na rodinnom dome
navrhovateľov, z vyjadrenia vyplynulo, že sklad palivového dreva odporcov uskladneného v tesnej
blízkosti okenných otvorov stavby navrhovateľov v prípade požiaru pravdepodobne predstavuje určité
riziko prenosu požiaru na rodinný dom navrhovateľov. Miera ohrozenia závisí od doby voľného šírenia
požiaru t.j. od vzniku požiaru, po lokalizáciu a likvidáciu požiaru hasičskou jednotkou alebo inými
osobami vykonávajúcimi hasičský zásah. V závere vyjadrenia Okresného riaditeľstvo, Hasičského a

záchranného zboru v Martine vyplynulo, že k obmedzeniu možnosti šírenia požiaru je možné odsunúť
uskladnené palivo na bližšie nešpecifikovanú vzdialenosť, prípadne medzi uskladnené palivo a stavbu
rodinného domu umiestniť tieniacu konštrukciu - požiarnu stenu s požiarnou odolnosťou najmenej 30
minút. Požiarne nebezpečný priestor ani odstupové vzdialenosti pre stavby, ktoré nie sú stavbami podľa
stavebného zákona súčasná legislatíva na úseku ochrany pred požiarmi nerieši.

Súd vo veci nariadil a dňa 25.09.2014 vykonal ohliadku na mieste samom, za prítomnosti navrhovateľov,
ich právnej zástupkyne a prítomnosti odporcov. Právny zástupca odporcov sa na ohliadku nedostavil.
Z ohliadky na mieste samom, ktorú súd vykonal mal za preukázané tvrdenia navrhovateľov, že
skutočne sa palivové drevo, ktoré uložili odporcovia nachádza vo veľmi tesnej blízkosti rodinného domu
navrhovateľov a skutočne je veľmi tienené a zatienené okno navrhovateľov. Pri tejto ohliadke sa súčasne
vykonala aj ohliadka miestnosti a to obývacej miestnosti navrhovateľov, z ktorej neprenikalo v ten deň
takmer žiadne svetlo do miestnosti. V tom čase bolo zamračené. V prípade, aby navrhovatelia chceli
vykonávať v tejto miestnosti bežné činnosti, museli by používať denné umelé svetlo. V tomto prípade súd
konštatoval, že ide o neprimeraný zásah odporcov do užívania nehnuteľnosti navrhovateľmi. Súčasne
súd vykonal ohliadku zelenej plachty, ktorá bola uložená na plot navrhovateľov a v tomto prípade
konštatoval, že plachta je vo výške 2 metrov, avšak z pozemku navrhovateľov sa javí táto plachta vo
vyššej výške a to z toho dôvodu, že majú nižšie postavený pozemok oproti odporcom. Naopak zo strany
pozemku odporcov bola táto plachta vo výške cca 2 metre, teda vo výške štandardnej.

Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2014 prítomní účastníci konania a ich právny zástupcovia zotrvali
na svojich vyjadreniach.
Právna zástupkyňa navrhovateľov v rade 1) a 2) v záverečnej reči uviedla, že trvá na podanom návrhu
a žiadala, aby súd jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Poukázala na to, že odporcovia nad mieru
primeranú pomerom zasahujú do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov a to tak, že v bezprostrednej
blízkosti rodinného domu navrhovateľov skladujú palivové drevo, ktoré je umiestnené tak, že zasahuje
do výšky okna navrhovateľov. Z toho dôvodu navrhovatelia nemajú dostatočné svetlo a sú odkázaní,
aby svietili počas celého dňa. Zároveň odporcovia na plot navrhovateľov umiestnili nepriehľadnú zelenú
plachtu, ktorá taktiež obmedzuje navrhovateľov a braní v prenikaní svetla. Poukázala na palivové
drevo a jeho umiestnenie a skutočnosť, že je rovno pod komínom rodinného domu navrhovateľov a
existuje riziko, že odletí iskra, ktorá môže spôsobiť požiar. Vo svojej záverečnej reči právna zástupkyňa
navrhovateľov zdôraznila, že odporcovia nadobudli nehnuteľnosť po tom, ako boli vlastníkmi rodinného
domu navrhovatelia, teda prišli do danej lokality neskôr a boli oboznámení s pomermi, ktoré sú. Zásahy
odporcov tak vo vzťahu k navrhovateľom považuje za neoprávnené. Bola toho názoru, že dostatočným
spôsobom preukázali, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, konkretizovali jednotlivé druhy zásahov, ktoré ich
rušia vo výkone vlastníckeho práva a aj ohliadka na mieste samom, ktoré vykonal súd, bolo preukázané,
že tieto zásahy sú neprimerané a neoprávnené. Zároveň uviedla, že zásahy trvajú aj do súčasnej doby
a preto navrhovatelia trvajú na podanom návrhu.
Právny zástupca odporcov v rade 1) a 2) v záverečnej reči uviedol, že pokiaľ ide o neprimerané
a neoprávnené zásahy odporcov do užívania nehnuteľnosti navrhovateľov týkajúce sa uskladnenia
palivového dreva, k tomu uviedol, že toto bolo uložené z dôvodu, že odporcovia potrebovali zabezpečiť si
ochranu súkromia vzhľadom na to, že navrhovatelia podali a podávajú trestné oznámenia neoprávnene,
pričom odporca v rade 1) bol obvinený z rôznych trestných činov, tieto sa ukázali nepravdivé a bol aj
oslobodený, o čom svedčí trestný rozsudok vydaný Okresným súdom Martin. V súčasnosti je, podľa
právneho zástupcu, stav taký, že palivové drevo postupne odtiaľ odstraňujú, nakoľko ide vykurovacia
sezóna a teda bude odstránené tak, aby nebol problém s prenikaním svetla do obývačky navrhovateľov,
malo by sa tak stať v priebehu vykurovacej sezóny. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, ktoré uviedla právna
zástupkyňa navrhovateľa a to, že drevo je rovno pod komínom a že hrozí iskra, vychádzal tu z vyjadrenia
Hasičského a záchranného zboru, kde z tohto vyjadrenia nezistil, že skládka palivového dreva by bola
v rozpore s nejakými protipožiarnymi predpismi, alebo že by hrozilo nejaké nebezpečie. V prípade,
že komín navrhovateľov je v poriadku, žiadna takáto hrozba by tam nemala byť. Pokiaľ ide o ďalší
zásah, ktorého sa majú údajne odporcovia vo vzťahu k navrhovateľom dopúšťať a to nepriehľadnú
plachtu, k tomu právny zástupca odporcov uviedol, že nie je nepriehľadná a nebráni prenikaniu svetla,
ide len o obmedzenie svetla, pričom odporcovia poukazujú na skutočnosť, že plachta bola umiestnená
so súhlasom navrhovateľov, pretože medzi obidvoma rodinami vznikali vzájomné rozpory a toto bolo
riešenie, ktoré malo zabezpečiť intímitu jednej aj druhej strany, pričom odporcovia umiestnili plachtu
na plot so súhlasom navrhovateľov, ktorí doteraz nijakým spôsobom túto skutočnosť nenamietali až v
súvislosti s podaným návrhom na súd. Bol toho názoru, že nejde o žiadne obmedzovanie vlastníckeho

práva navrhovateľov nadmieru neprimeranú. Nesúhlasil s podaným petitom navrhovateľov a to pokiaľ
ide o palivové drevo a podľa jeho názoru je petit všeobecný a neurčitý. Aká je to bezprostredná blízkosť,
či je to 5 cm, 70 cm alebo 2 m, teda ide o veľmi nepresný pojem, nepresne definovaný. Či to má
byť do výšky okien, alebo len do výšky spodnej časti, hornej časti alebo po parapetu. Odporcovia sú
toho názoru, že nie je dôvod zakázať im umiestňovať palivové drevo v blízkosti ako je, teda okolo
ich domu a na svojom pozemku. Ak by súd vyhovel návrhu navrhovateľov, odporcovia by nemohli
v blízkosti rodinného domu umiestňovať v nijakej vzdialenosti palivové drevo. Keďže bezprostredná
blízkosť rodinného domu je veľmi nepresný pojem. Z týchto dôvodov navrhol návrh zamietnuť. Zhodne
pokiaľ ide o nepriehľadnú zelenú plachtu, bol toho názoru, že nijakým spôsobom neobmedzuje užívanie
nehnuteľnosti navrhovateľmi, zabezpečuje aby nevznikali ďalšie konflikty a z toho dôvodu aj v tejto časti
navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vyhodnotil výpovede účastníkov konania, listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené v spojení
s návrhom, ako aj v priebehu konania, vyhodnotil ohliadku vykonanú na mieste samom a jednotlivé
dôkazy, ktoré vyhodnotil samostatne a vo vzájomnej súvislosti, pričom vyhodnotil predložené listinné
dôkazy a to kolaudačné rozhodnutie Mesta Z. zo dňa 24.07.2009, ktorým Mesto Z. povolilo užívanie
stavby a to „Prístavby, nadstavby a stavebných úprav rodinného domu“ navrhovateľov, nakoľko pri
miestnom zisťovaní v kolaudačnom konaní dňa 17.07.2009 neboli na stavbe zistené žiadne nedorobky.
Mesto Vrútky v rozhodnutí skonštatovalo, že stavba bola uskutočnená podľa projektovej dokumentácia
schválenej stavebným úradom, v stavebnom konaní boli dodržané podmienky určené v stavebnom
povolení, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Ďalej sa súd oboznámil s návrhom na zakázanie zasahovania do pokojného stavu susedmi - odporcami
zo dňa 18.04.2013, ktorý bol adresovaný Mestu Z., navrhovatelia žiadali, aby mesto opatrením
predbežne zakázalo odporcom umiestňovať palivové drevo v bezprostrednej blízkosti rodinného domu
a aby mesto uložilo rušiteľom povinnosť predošlý zabezpečiť pokojný stav.
Súd sa oboznámil aj so správou Obvodného úradu Mesta M. o povesti, správou z ústrednej evidencie
priestupkov MV SR a tiež z výpismi z evidencie priestupkov z informačného systému MAKOP zo dňa
11.07.2013. Odporca v rade 1) mal záznam a to skutok zo dňa 18.10.2012 - priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, kedy sotil do navrhovateľa v rade 1) a povedal mu, aby si odpratal svoje vozidlo, lebo
potom každé ráno bude mať prepichnuté kolesá, za to dostal sankciu, pokarhanie a tento priestupok bol
prejednaný Obvodným úradom M..
Okrem toho sa súd oboznámil so spisom Okresného súdu Martin sp. zn. XT/XXX/XXXX, kde bola
podaná obžaloba na odporcu v rade 1), že dňa 15.01.2013 v čase okolo 16.00 hod. vo Z., na ul. V. C.
na miestnej komunikácii vyhrážal sa navrhovateľovi v rade 1) potom ako vyfotografoval na uvedenej
komunikácii zaparkované motorové vozidla zn. Fiat Ducato, evidované na manželku navrhovateľa v
rade 1) a potom ako ho poškodený t.j. navrhovateľ v rade 1) opýtal, prečo tie autá fotí, či sa mu páčia,
tak zrejme odporca nepochopil a začal sa vyhrážať navrhovateľovi smrťou a to takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čím mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.
zákona. Rozsudkom sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2014 bol odporca
v rade 1) oslobodený spod obžaloby. Z rozsudku vyplynulo, že obžaloba viac usvedčujúcich dôkazov
nepredložila a z celkového vyhodnotenia dokazovania dospel súd k záveru, že medzi obžalovaným
t.j. odporcom v rade 1) v tomto konaní a poškodeným t.j. navrhovateľom v rade 1) sú dlhšie trvajúce
susedské spory. V uvedenej veci boli zaobstarané dôkazy, ktoré tvoria dve protichodné verzie skutkových
okolností, ktoré sa mohli na mieste činu v inkriminovaný deň odohrať. Viac dôkazov zaobstaraných v tejto
veci nebolo. Medzi dôkazmi, ktoré mali obžalovaného t.j. odporcu v rade 1) usvedčovať z trestnej činnosti
sú vnútorné rozpory, ako aj rozpory medzi dôkazmi navzájom a to či už výpovede navrhovateľa, odporcu
alebo ďalších svedkov a tak súd dospel k záveru, že po vykonanom dokazovaní nie je jednoznačne,
bezpečne a spoľahlivo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, každý vlastník má právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi
vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná
v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú
rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností
navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania, alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli
k vzniku rozporov. Takzvaná „reprocita“ medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, keď jeden

z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu
vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb.

Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromno-
právneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách
sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného
práva musí byť vždy v súlade s týmito zásadami. Možno povedať, že zásady majú aj pomocnú
interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone. Zákon o určitých situáciách, susedských vzťahov
presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedou atrobované a kedy nie je. Je to vždy otázkou
výkladu a posúdenia, pri ktorom nám pomáhajú zásady súkromného práva.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade zo zásadou ekvity
(dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Pre porušenie pravidlá správania sa predpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne
výrazný, spoločensky jasný a zrozumiteľný, aby sa v úvahách zachovávala potrebná miera tolerancie
a rezervovanosti.

S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv, táto zásada určuje hranice
výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice neustanovuje, alebo je ťažké ich zistiť.

Touto zásadou sa určujú limity výkonu subjektívnych práv, najmä v prípadoch, keď nie sú jednoznačne
a presne ustanovené zákonom a pri strete (kolízii) záujmov jednotlivca a spoločnosti hrozí, že by v
dôsledku neobmedzeného uplatnenia subjektívnych práv v konkrétnom prípade mohla byť prekročená
miera spoločenskej únosnosti a tým aj právnej únosnosti a súčasne, že takéto správanie nositeľa
subjektívneho práva by mohlo spôsobiť ujmu iným osobám, alebo verejnému záujmu.

V danom prípade neexistuje v rámci žiadneho predpisu (stavebný zákon, vyhlášky a podobne)
obmedzenie pre svetelnosť obytných priestorov, ak nejde o tienenie iným objektom ako stavbou. Je
vylúčenie je úplné oddelenie úplnou izoláciou výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden
výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Materiálne rozhraničenie, napríklad plotom vrátane
vzdušného priestoru nad pozemkom a priestoru v zemi v čisto mechanickom, geometrickom chápaní
nemôže stačiť z hľadiska súvislosti prostredia.

Ochrana vlastníckeho práva je upravená tak v ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj v § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto dve ustanovenia v sebe zahŕňajú dva rôzne inštitúty, ktoré je možné
na základe judikatúry slovenských súdov rozdeliť na zásahy do vlastníctva, kde pre úspešnosť takejto
žaloby vlastníka, ktorou sa domáha uloženia povinnosti zdržať sa takého neoprávneného konania,
sa nevyžaduje, aby išlo o zásah „nadmieru primeranú pomerom“, ale „vážne ohrozujúci výkon práv
vlastníka“ stačí, že je zákonom prípadne inak nedovolený. A na ohrozenie resp. zásah do vecných práv
ako v danom prípade, proti ktorému je možné dosiahnuť ochranu len podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, preto je nutné posúdiť, či ide o zásah „nadmieru primeranú pomerom“.

Pri ust. § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník môže pri užívaní svojich nehnuteľností presiahnuť určitú
mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza
z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený
iba za predpokladu, že zákon výslovne zakazuje, alebo sa neopiera o povolenie, ktorý nevyplýva zo
zmluvy, úradného rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením
oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia.

Pri § 127 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ust. § 127 Občianskeho zákonníka nemožno vôbec vyvodiť, že na
ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia zo subjektívnou stránkou,

zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Preto sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto
zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti aj keby bola v pozadí len sprostredkovane
a prípadne by mala formu nečinnosti.

Neoprávnenosť zásahu je podľa vyššie uvedeného ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadrená
generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom,
alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne.

Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
z objektívnych hľadísk. Pokiaľ ide o pojmy „miera primeraná pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu
práva“ súd sa neuspokojil len so subjektívnym stanoviskom navrhovateľov a vykonal zistenia, ktoré boli
podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov a to ohliadkou na mieste samom dňa 25.09.2014.
Objektívne hľadisko vždy skúmal porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní,
či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pojem
„nad mieru primeranú pomerom“ vykladal súd tak, že čo určuje hranicu medzi dovoleným správaním
(od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prístupnú mieru) a to
nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste čase ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim
pomerom. Súd zvažoval, aká je v danej lokalite situácia s prihliadnutím na konkrétnu imisiu a tak ako aj
vyplynulo z vyjadrenia účastníkov konania, jedná sa v tejto lokalite o pozemky, ktoré sú úzke a dlhé a
teda naozaj niektoré nehnuteľnosti stavané sú vedľa seba veľmi blízko a majú aj nešťastne riešenia, ako
v prípade navrhovateľov, okná, ktoré majú výhľad, jednak na miestnu komunikáciu, ale aj na susednú
nehnuteľnosť. Súd sa preto zaoberal otázkou, kedy je miera obťažovania primeraná pomerom a aká je v
tomto konkrétnom prípade. V prípade, že výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka dosiahne intenzitu,
ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka, vtedy pri poskytnutí ochrany nie je
potrebné skúmať mieru primeranú pomerom, pretože zásah je zjavný a dosahuje takú intenzitu, že
znemožňuje riadny výkon vlastníckeho práva bez potreby posúdenia objektívneho hľadiska. Takto to
je aj v prípade uloženia palivového dreva odporcami pred oknom navrhovateľov. Súd dospel k záveru,
že na základe dokazovania a ohliadke na mieste samom je zrejmé, že zo strany odporcov ide o
neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľností
a to navrhovateľov a spĺňa jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v ust. § 127 ods. 1 prvá
veta Občianskeho zákonníka, nakoľko nad mieru primeranú pomerom obťažuje a vážne ohrozuje výkon
vlastníckych práv navrhovateľov, pretože bežné správanie sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je
spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností. Teda v tomto prípade je zásah zjavný.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Občiansky zákonník exemplitikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby
nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie,
ktoré v súčasnosti môžu nastať a zásah môže mať rôzny charakter. Medzi nimi môže byť aj prenikanie
pevných, tekutých, plynných látok, vznikanie organizmov a chorých zvierat na cudzí pozemok. Je ním
aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb, ako aj charakter
vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je
postavená stavba v značne schátralom stave, z ktorej opadávajú časti stavebného materiálu na vedľajší
pozemok, prípade jej zrútením by mohlo dôjsť ku škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Zásahy môžu mať
aj svetelný charakter, nadmerné prenikanie zvuku, tepla a podobne. V súčasnosti sa často vyskytujú
zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa
susedov, medzi nimi aj rôzne urážky smerujúce proti susedovi, či iné správanie a v tomto prípade to mal
súd preukázané z predložených listinných dôkazov a aj oboznámením spisu sp. zn. XT/XX/XXXX a tento

druh správania môže mať súčasne znaky aj priestupku, čo je aj tento prípad - vzájomných susedských
vzťahov navrhovateľov a odporcov.

Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ dožadujúci sa súdnej ochrany sa môže dovolávať iba
uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného
rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Nemožno prekročiť formuláciu ust. § 127
Občianskeho zákonníka, možno len žiadať od vlastníka nehnuteľností, aby sa zdržal konania, ktorým
by nad mieru primeranú pomerov obťažoval práva osôb alebo ich obmedzoval vo výkone práv. Na
základe toho sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ust. § 127 Občianskeho zákonníka určitého
aktívneho konania, ktorým môže byť odstránenie závadného stavu a podobne. Pri ochrane ust. §
127 Občianskeho zákonníka, sa povinnej osobe ponecháva na výber, aby si sama vybrala spôsob,
ktorým zamedzí zásahom do susednej nehnuteľnosti. Súd je viazaný žalobným petitom uvedeným
v návrhu a žalobca vždy musí v návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom
spočíva zásah do jeho práva nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie, čoho sa má vlastník
nehnuteľnosti zdržať. Súd je toho názoru, že v tomto prípade právna zástupkyňa navrhovateľov jasne a
zrozumiteľne formulovala žalobný petit a to, aby sa odporcovia zdržali umiestňovania palivového dreva
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu. To, akým spôsobom sa odporcovia zdržia neoprávneného
zásahu, sa ponecháva na výber povinnej osobe, tak ako bolo už vyššie konštatované, teda odporcom
v rade 1) a 2). Súd v tomto konkrétnom prípade zistil, že dochádza k obťažovaniu navrhovateľov nad
mieru primeranú pomerom, že ide o vážne ohrozenie výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov a preto v
časti, ktorej sa navrhovatelia domáhali zdržať umiestňovania palivového dreva v bezprostrednej blízkosti
rodinného domu navrhovateľov odporcami, žalobe vyhovel. Súd na základe vykonaného dokazovania,
ale predovšetkým ohliadky na mieste samom nepovažuje za spoločensky únosné ukladanie palivového
dreva v blízkosti nehnuteľnosti a okna navrhovateľov, nakoľko skutočne dochádza k výraznému tieneniu
nehnuteľnosti. Na margo toho súd poukazuje aj na samotné vyjadrenie odporkyne v rade 2) na otázku
súdu, či v prípade opačnej a to v pozícií navrhovateľov, či by jej nevadilo takéto palivové drevo, sama
odporkyňa v rade 2) uviedla, že by jej to vadilo. Súd je toho názoru, že nie je vhodné, aby takýmto
spôsobom palivové drevo bolo umiestňované pred oknom nehnuteľnosti navrhovateľov v rade 1) a 2)
a pokiaľ sa odporcovia ohrádzali zabezpečením súkromia, musí súd konštatovať, že sa tu jedná len
o malý priestor súvisiaci so vstupom do garáže a nehnuteľnosti, kde nie je predpoklad dlhodobého
zdržiavania sa odporcov tak, aby došlo k nejakému narúšaniu súkromia. Práve naopak odporcovia
majú veľký pozemok, ktorý sa nachádza za plotom nehnuteľnosti navrhovateľov, kde majú aj vytvorený
priestor na užívanie nehnuteľností. Palivové drevo skutočne nepôsobí ani z estetického hľadiska, ale ani
z hľadiska zabezpečenia svetelnosti do rodinného domu navrhovateľov. Je možné predpokladať, že túto
skutočnosť uznali aj odporcovia v rade 1) a 2), keďže so záverečnej reči právneho zástupcu odporcov
v rade 1) a 2) vyplynulo, že postupne sa drevo likviduje vzhľadom na vykurovaciu sezónu, aj keď na
druhej strane súd poukazuje na skutočnosť, že palivové drevo tam bolo uložené už od 06.12.2012, z
toho dôvodu sa navrhovatelia domáhali svojej ochrany.

Súd určil, že odporcovia sa majú zdržať umiestňovania palivového dreva v bezprostrednej blízkosti
rodinného domu, tak aby nad mieru primeranú pomerom neobťažovali navrhovateľov vo výkone ich práv,
teda súd neurčuje, aké konkrétne opatrenia musia odporcovia vykonať. Či tie opatrenia odporcami budú
dostačujúce možno riešiť až v konaní o súdny výkon rozhodnutia, teda v exekúcii. Rozsudok ukladajúci
povinnosť niečoho sa zdržať má ten význam, že vlastník môže proti každému rušeniu toho istého druhu
navrhnúť súdny výkon rozhodnutia, na základe toho istého rozsudku podľa ust. § 192 Exekučného
poriadku. V tejto časti, súd návrhu navrhovateľov vyhovel. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali zdržať sa
umiestňovania nepriehľadnej zelenej plachty na plot navrhovateľov, v tejto časti návrh navrhovateľov
zamietol a to z dôvodu, že po ohliadke na mieste samom dospel súd k záveru, že nedochádza k
obťažovaniu navrhovateľov nad mieru primeranú pomerom. Súd jeho toho názoru, že v tomto prípade
ide o bežné správanie sa, kedy sú susedia povinní navzájom strpieť užívanie nehnuteľnosti aj takýmto
spôsobom a práve na neustále a časté vzájomné rozpory medzi navrhovateľmi a odporcami dôjde
k zabezpečeniu určitého súkromia a k zníženiu intenzity vyvolávajúcich vzájomné konflikty. Súd ani
ohliadkou na mieste samom nezistil, že by išlo o nejaké závažné tienenie, alebo neprenikanie svetla
do nehnuteľnosti navrhovateľov. Z týchto dôvodom potom v tejto časti návrh navrhovateľov zamietol.
Súd tak poskytol ochranu navrhovateľom ako vlastníkom, pokiaľ ide o zásah do ich vlastníckych práv
ukladaním palivového dreva a v tejto časti návrhu vyhovel. Nevyhovel návrhu zdržať sa umiestnenia
zelenej plachty na plote navrhovateľov odporcami.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko boli úspešní tak navrhovatelia aj odporcovia v jednej
polovici.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.