Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201326
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201326.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:
P.. A. S., B.Z. XXX/X, C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29 augusta 8-10, 813 63
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne číslo 5957-62/2015-BA zo dňa 15. mája
2015, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne číslo 5957-62/2015-BA zo dňa 15. mája 2015 podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

v spojitosti s § 250j
ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa príslušná podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len ZSP) v poradí tretím rozhodnutím číslo 5957-62/2015-BA zo dňa 15.
mája 2015 a v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sp/8/2012 zo dňa 20. septembra
2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/93/2013 zo dňa 5.
novembra 2014 rozhodla vo veci posúdenia nároku navrhovateľa na úrazovú rentu podľa § 88 ZSP tak,
že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 11. októbra 2010,
nemá nárok na úrazovú rentu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa vychádzala zo žiadosti o
priznanie úrazovej renty zo dňa 17.03.2011, oznámenia o poistnej
udalosti zo dňa 20.10.2010, záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 12.10.2010,
zápisnice zo zasadnutia odškodňovacej komisie zo dňa 21.10.2010, profesiogramu a časového rozvrhu
poškodeného doručeného Sociálnej poisťovni, pobočke Levice dňa 10.02.2012, rozsudku Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 19Sp/8/2012 zo dňa 20.09.2013, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 10So/93/2013 zo dňa 05.11.2014, lekárskej správy zo dňa 05.03.2015.

Konštatovala, že navrhovateľ si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti dňa 17.03.2011. Na
základe lekárskej správy vypracovanej dňa 16.08.2011, v ktorej pokles pracovnej schopnosti na účely
úrazovej renty určil posudkový lekár v rozsahu 30 %, vydala odporkyňa dňa 31.08.2011 rozhodnutie č.
34260-7/2011-BA o nepriznaní nároku na úrazovú rentu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ

opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 19Sp/44/2011 zo
dňa 09.12.2011 rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 30.03.2012 vydala
odporkyňa v poradí druhé rozhodnutie č. 6971-23/2012-BA o nepriznaní úrazovej renty, voči ktorémupodal navrhovateľ odvolanie, nakoľko nesúhlasil s posúdením miery poklesu pracovnej schopnosti
v rozsahu 30%. O podanom opravnom prostriedku rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn.
19Sp/8/2012 zo dňa 20.09.2013, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne. Z dôvodu odvolania

podaného odporkyňou vo veci rozhodol rozsudkom dňa 05.11.2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sp/8/2012 zo dňa 20.09.2013 potvrdil.

Dňa 05.03.2015 bola vypracovaná lekárska správa z posúdenia poklesu pracovnej schopnosti na účely
úrazovej renty, ktorá bola dopracovaná za účelom relevantného medicínskeho zdôvodnenia miery

poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v nadväznosti na objasnenie príčinnej súvislosti poškodenia
zdravia s pracovným úrazom zo dňa 11.10.2010. Podľa tejto lekárskej správy má navrhovateľ v dôsledku
pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30%, v dôsledku čoho podľa § 80
ZSP nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Navrhovateľ má vysokoškolské vzdelanie. Pracoval
v rôznych krátkodobých pracovných pomeroch, resp. ako samostatne hospodáriaci roľník. Od roku
2005 do roku 2011 pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba vo firme na zber druhotných

surovín, v ktorej pracoval ako konateľ, manažér, šofér a robotník. V máji 2009 prvýkrát utrpel úraz
ľavého ramena. Nešlo o pracovný úraz. V januári 2010 opätovne po závrate spadol a
vykĺbil si ľavé rameno. Dňa 11.10.2010 utrpel pracovný úraz - opäť pri páde z dôvodu závratu si
znovu vykĺbil ľavé rameno. Nasledujúci deň bol vyšetrený na chirurgickej ambulancii. Bola
vykonaná fixácia ľavej hornej končatiny. Pretrvávali bolesti ramena a jeho porušená hybnosť, závažné

poškodenie šľachového puzdra ľavého ramena sa potvrdilo magnetickou rezonanciou, preto podstúpil
vo februári 2011 artroskopickú operáciu ľavého ramena. Následná rehabilitácia nepriniesla očakávaný
efekt, opakované ortopedické vyšetrenia dokumentujú poruchu funkcie ramenného kĺbu, ľahšieho až
stredne ťažkého stupňa. Ide o nedominantnú končatinu, na tento typ poškodenia (habituálne vykĺbenie
ramena s obmedzením výkonnosti nedominantnej končatiny) možno priznať maximálne 20 % - nú

mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odporúčanie súdneho znalca posudzovať
poúrazové poškodenie ľavého ramena nedominantnej končatiny ako ochorenie synoviálnej blany a
šľachy trvale aktívne, preogredujúce, ťažké, neovplyvniteľné liečbou nemožno akceptovať, pretože ide
o neporovnateľné položky. Navrhovateľ aktuálne nie je schopný sústavnej zárobkovej činnosti, nakoľko
bol dňa 23.09.2013 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75

%. Opätovne bol posúdený

na účely invalidity po podanom opravnom prostriedku, kedy bola prehodnotená jeho miera poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť. Z prepúšťacích správ z psychiatrického oddelenia v Nových Zámkoch

z roku 2013 a 2014 je zrejmé, že zdravotný stav navrhovateľa sa zhoršil. Ako rozhodujúce zdravotné
poškodenie bolo určené duševné ochorenie, menovite organická afektívna porucha, a to v rozsahu 65
%. Ostatné ochorenia podmieňujúce invaliditu v rozsahu 10 % (vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu).

Ďalej uviedla, že pracovný úraz nie je možné dávať do súvisu s duševným ochorením podmieňujúcim

invaliditu.Navrhovateľneutrpelúrazhlavyani21.10.2010,anipredtým,navyšepsychologickévyšetrenie
už v decembri 2010 popisuje znaky encefalopatie najpravdepodobnejšie cievneho pôvodu. Tieto zmeny
sa zvyknú rozvíjať dlhodobo pred manifestáciou. Navrhovateľ doložil svoj profesiogram vo firme
YUROCK, ktorý si sám vypracoval. Uvádza v ňom, že približne 10 % pracovnej doby vykonával prácu
manažéra, 15 % prácu robotníka a zvyšných 75 % prácu šoféra, z ktorej väčšiu časť predstavovalo

nakladanie vykladanie zbieraného odpadu. Vo firme zamestnával aj ďalších zamestnancov (do 40).
Tvrdenie navrhovateľa o miere poklesu svojej pracovnej schopnosti následkom pracovného úrazu 71
až 90 % považuje posudkový lekár za prehnané z dôvodu, že zaťažovanie ľavého ramenného kĺbu
nebolo natoľko obmedzené, aby mu znemožňovalo výkon akejkoľvek fyzickej činnosti. Z hľadiska
poškodenia ramenného kĺbu na ľavej nedominantnej hornej končatine nebola pracovným úrazom

podstatne obmedzená jeho práca vodiča - v tomto ho zneschopňujú najmä pridružené ochorenia, ktoré
nesúvisia s pracovným úrazom (závraty na podklade chronického dráždenia krčného sympatiku, ako
aj duševné ochorenie, ktoré postupne obmedzuje jeho kognitívne schopnosti, pričom lieky, ktoré musí
užívať podľa odporúčania psychiatra sú samy o sebe kontraindikáciou pre činnosti vyžadujúce zvýšenú
pozornosť). Navrhovateľ bol už od januára 2010 opakovane vyšetrovaný neurológom a kardiológom pre

recidivujúce kolapsy, závratové stavy a prechodné dvojité videnie, čo samo osebe malo viesť k zákazu
riadenia motorového vozidla. Práca robotníka bola obmedzená pracovným úrazom čiastočne - nemôže
zdvíhať bremená nad úroveň horizontály. Práca manažéra nebola pracovným úrazom obmedzená.Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 15.06.2015. Nesúhlasil v poradí s tretím
rozhodnutím vydaným odporkyňou, ktorým mu bola opätovne stanovená miera poklesu pracovnej
schopnosti v rozsahu 30 %. Poukázal na to, že odporkyňa nerešpektuje právny názor Krajského súdu

v Nitre uvedený v rozsudkoch zo dňa 09.12.2011 a 20.09.2013 ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 10So/93/2013 zo dňa 05.11.2014. Namietal neodborne
realizované posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty dňa 05.03.2015, kedy
sa posudková lekárka nezamerala na deň pracovného úrazu a jeho následky. Nezohľadnila ani jeho
námietku, že nemôže vykonávať činnosti podľa profesiogramu pre dôsledky pracovného úrazu zo dňa

11.10.2010. Ignorovala aj skutočnosť, že do 11.10.2010 psychiatra nenavštívil a lieky od neho začal brať
až po tomto dátume. Na základe tejto lekárskej správy bolo odporkyňou vydané napadnuté rozhodnutie,
v ktorom sa nezaoberala znaleckým posudkom č. 10/2013 vypracovaným Z.. Ľ. E.. Uviedol, že v zmysle
znaleckého posudku má zníženú schopnosť vykonávať činnosti robotníka, vodiča, manažéra v zmysle
profesiogramu o 100 % v dôsledku následkov pracovného úrazu a nemôže vykonávať pôvodnú prácu.

Odporkyňa navrhla vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.09.2015 potvrdiť napadnuté rozhodnutie.
Zotrvala na jeho správnosti a zákonnosti a v ďalšom v podstate

zopakovala dôvody napadnutého rozhodnutia. Podrobne opísala doterajší priebeh konania a k
opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom,

objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného, a to na základe
vyšetrenia poškodeného, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj lekárskych správ a záverov
odborných lekárov. Lekárska správa príslušného posudkového lekára s percentuálnym určením miery
poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je pre odporkyňu v rámci konania o nároku na
úrazovú rentu záväzným podkladom, od ktorého nie je možné sa odchýliť. Odporkyňa ďalej uviedla,

že znalec vo svojom znaleckom posudku okrem iného konštatuje, že na aktuálnom zdravotnom stave
navrhovateľa sa podieľajú aj degeneratívne zmeny spôsobené vekom. V prípade navrhovateľa úrazový
dej len zhoršil pred pracovným úrazom zo dňa 11.10.2010 diagnostikované ochorenie, a to habituálnu
luxáciu ľavého ramena, to znamená, že funkcia tohto ramena už bola poškodená aj pred pracovným
úrazom. Ak výsledný funkčný deficit ľavého ramena v dôsledku všetkých príčinných faktorov je 35 %

- 45 %, potom logicky funkčný deficit ľavého ramena navrhovateľa následkom pracovného úrazu zo
dňa 11.10.2010 musí byť nižší. V prípade navrhovateľa bolo jednoznačne medicínsky preukázané,
že dôsledkom predmetného pracovného úrazu ako aj prvotného úrazu zo dňa 05.01.2010 bolo len
vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu. Ostatné zdravotné problémy (závraty, zmiešaná úzkostná a
depresívna porucha, osteoporóza, encephalopatia, kolísavý krvný tlak, poškodenie obličiek, občasné

stuhnutie svalstva krčnej chrbtice) nemajú príčinnú súvislosť s utrpeným pracovným úrazom zo dňa
11.10.2010. Zároveň bolo medicínsky konštatované, že navrhovateľ je plne spôsobilý na vedenie
nákladnéhomotorovéhovozidlaastrataposlednýchčlánkovII.-IV.prstaľavejrukynemávplyvnapohyb
týchtoprstovaaninaúchopovúsiluľavejruky.PosudkoválekárkaústrediaBratislavavosvojejLekárskej
správezodňa19.08.2015zdôraznila,ženespochybňujeodbornénálezytýkajúcesapoškodeniazdravia

ľavého ramenného kĺbu navrhovateľa, ale príčinnú súvislosť tohto poškodenia výhradne následkom
pracovného úrazu zo dňa 11.10.2010.

Navrhovateľ sa k preskúmavanej veci opätovne písomne vyjadril podrobne v podaní zo dňa 01.12.2015,
pričom žiadal, aby odporkyňa presne zdôvodnila ako dospela k percentuálnej hodnote 30 % miery

poklesu pracovnej schopnosti.

Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne ako súd vecne a mieste príslušný
a dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.

Podľa § 88 ods. 1
ZSP poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť

osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.Podľa § 88 ods. 3 ZSP pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely ods. 1 v súvislosti s
plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles

pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.
Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

V predmetnej veci vydala odporkyňa v poradí tretie rozhodnutie číslo 5957-62/2015-BA zo dňa

15.05.2015, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného
úrazu zo dňa 11.10.2010 nemá podľa § 88 ZSP nárok na úrazovú rentu, pretože jeho pokles pracovnej
schopnosti na účely úrazovej renty je naďalej v rozsahu 30 %.

Úlohou odporkyne bolo postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného v rozsudku
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sp/8/2012 zo dňa 20.09.2013:

Opätovne posúdiť funkčné obmedzenie ľavého ramena žiadateľa o úrazovú rentu v zmysle
platných právnych predpisov tak, aby rozhodnutie odporkyne bolo preskúmateľné súdom. Z rozhodnutia
okrem citácie § 83 a § 88 ZSP musí vyplývať, na základe ktorých zákonných ustanovení konkrétneho
právneho predpisu došlo k posúdeniu pohmoždenia ľavého pleca pri pracovnom úraze 11. 10. 2010,

kedy došlo k vykĺbeniu ľavého ramena. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať, aké následky
zostali na zdraví žiadateľa. Odporkyňa pritom musí vychádzať zo všetkých lekárskych správ z odborných
vyšetrení a nepochybne aj zo záverov znalca Z.. Ľ. E., ktorý sa k poškodeniu zdravia žiadateľa
vyjadril v znaleckom posudku č. 10/2013. V novom rozhodnutí odporkyňa zdôvodní všetky odborné
argumenty aplikujúc pritom príslušné právne predpisy. V prípade, ak odporkyňa nebude súhlasiť v

novom konaní s tou časťou znaleckého posudku, ktorá sa týka schopnosti poškodeného žiadateľa riadiť
nákladný automobil a schopnosti fyzicky zvládnuť jeho riadenie ako i predpokladanej záťaže horných
končatín pri ich riadení, môže si dať vypracovať posudok od znalca z odvetvia dopravy. V takomto
prípade bude úlohou odporkyne doručiť žiadateľovi rozhodnutie o pribratí znalca do konania z dôvodu,
aby sa žiadateľ mohol vyjadriť k otázkam, ktoré odporkyňa položí znalcovi na ich zodpovedanie. V

takomto prípade má aj sám žiadateľ právo položiť svoje otázky príslušnému znalcovi. Obdobne bude
postupovať odporkyňa aj v prípade, ak dá zopakovať dopravno-psychologické vyšetrenie, kde sa bude
skúmať nielen psychická, ale i fyzická schopnosť žiadateľa o úrazovú rentu, či je spôsobilý ako vodič z
povolania aj pre nákladné vozidlá do určitej tonáže.

Tento rozsudok bol potvrdený ako vecne správny rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 10So/93/2013 zo dňa 05.11.2014 v zmysle ktorého:

I keď odvolací súd akceptuje námietku odporkyne, že zdravotné ťažkosti navrhovateľa na účely úrazovej
renty sa nemôžu posudzovať podľa prílohy č. 4 k zákonu, pretože tu sa prihliada výlučne na poškodenia

zdravia, ktoré majú príčinnú súvislosť s poistnou udalosťou, čo je v danom prípade pracovný úraz zo dňa
11. októbra 2010, stotožňuje sa s názorom krajského súdu, že záver posudkového lekára o tom, že pri
jeho zdravotnom postihnutí „navrhovateľ môže prácu vodiča, manažéra a aj konateľa firmy vykonávať
naďalej bez obmedzenia“ významným spôsobom spochybnili závery znalca, ktorý naopak uviedol,
že „s takýmto poškodením kĺbu sa nedá vykonávať povolanie robotníka ani šoféra nákladného

automobilu“. Z lekárskej správy pritom vôbec nie je zrejmé, ktoré poškodenia na zdraví posudzoval
lekár z hľadiska ich príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 11. októbra 2010, ani že prihliadal
iba na tie zdravotné ťažkosti, u ktorých bola príčinná súvislosť jednoznačne medicínsky preukázaná.
Preto zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci odporkyni na ďalšie konanie s podrobným
vymedzením jej úloh pred vydaním nového rozhodnutia považuje odvolací súd s prihliadnutím na všetky

okolnosti za opodstatnené.

Súd má za to, že odporkyňa sa neriadila právnym názorom vysloveným v uvedených rozhodnutiach.
Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto je nezákonné. V ďalšom konaní
je odporkyňa povinná dôsledne sa vysporiadať s vyššie uvedenými skutočnosťami v kontexte so závermi

znaleckého dokazovania vykonaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia
Z.. Ľ. E., ktorý vo veci podal posudok č. 10/2013.Vzhľadom na vyššie uvedené, súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojitosti s §
250j ods. 2 písm. a)

O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, vytýkajúc správnemu orgánu, že v danej veci sa dostatočne
neriadil právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Úspešnému navrhovateľovi trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnil, a preto mu súd právo na náhradu trov

konania nepriznal.

Podľa ustanovenia § 492 ods.1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).