Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 22, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211761
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115211761.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászová a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
IVNVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpený JUDr.
Veronikou Kubrikovou, PhD., zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom
Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom sídl. Z. XXXX/X, P., o

vymoženie sumy 1.198,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra, č.k. 23Er/441/2015-16 zo dňa 29. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského
úradu Nitra, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.

§ 41 ods. 2 písm. d/, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti ( Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v
znení účinnom do 31.12.2014), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona číslo 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods.

1, 2 , § 879j Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora nie je dôvodne
podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok č. k. II/2014-2370,
ktorý vydal dňa 03.09.2014 Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie . Za preukázané
považoval, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB, a.s.) a povinnou vznikol
na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 21.05.2007. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako
spotrebiteľskú s tým, že ide o spotrebiteľský úver , pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom

v danom predmete a dlžník - povinná je spotrebiteľom, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi
peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme . podľa § 2
písm. a ZSU).Súd zistil, že právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany daná
rozhodcovskoudoložkouvZmluve,konkrétnevčl.II,bod5,vzmyslektorej bankauzavretímtejtozmluvy
navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zradeným v zmysle zák. č. 510/2002 Z.z.. o

platobnom styku. Ďalej zo Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, z článku IX, bod 3, vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v
zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie
bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku , pričom rozhodcovský rozsudok je konečný
a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. Podľa názoru

súdu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadnéhosporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si
spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým
podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Podpis na zmluve, podľa
súdu považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné
jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v

tomto prípade nebol dodržaný. V danom prípade nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za
následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a preto súd prvej inštancie žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu

prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.

zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvého stupňa nie je oprávnený vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv.
exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké

účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať skutkový
stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca VÚB , a.s. bol povinný postupovať
v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom VÚB, a.s. postupovala v súlade s ust. §

93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To že ju
neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej namietal, že
súd prvého stupňa pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Okrem toho postupom súdu prvého stupňa bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez
toho, aby bola povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho
postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej. Záverom dodal, že exekučný súd mu svojím
postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodkyňou oprávneného (VÚB, a.s.) a povinnou bola dňa
21.05.2007 uzavretá zmluva o poskytnutí flexipôžičky, pričom v čl. II. ods. 5 zmluvy je uvedené ,že
banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté

prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona
č. 510/2002 Z. z. o platnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom." Rovnako v článku IX. Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. v ods.
3 sa zmluvné dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú
rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk s tým, že Banka a dlžník vyhlásili, že sa dobrovoľne
podriadia rozhodnutie rozhodcu.5. V danej veci exekučný súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom, ktorý odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na
základe rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. II úverovej zmluvy s poukazom na uznesenie NS SR

sp. zn. 3Cdo 122/2011 potom možno prijať záver, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiťotázku,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeplatnejrozhodcovskej doložkyalebozmluvy.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní
dňa 20.01.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v
súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku , Civilného
mimosporového poriadku a

Správneho súdneho poriadku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky

proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a
tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené
právnym predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi,
ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok navšeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú

doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

14. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v

rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)

ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

15. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

účinného v čase uzavretia Zmluvy o flexipôžičke nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného
(VÚB, a.s.) povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať
návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež
zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov

v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ
takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého
stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom

odvolaní,pretožespoukazomnaustálenújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva priodôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).