Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 12C/66/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607203759
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2607203759.34

Rozhodnutie

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľky: W. Y. (P. X.), O..
XX.X.XXXX,V.F.,Y..X..M.XX,právnezastúpená:Doc.JUDr.VlastaKovalačíková,advokátkasosídlom
Senec, Mierové námestie 3, proti odporcovi: F. X., O.. XX.X.XXXX, V. F., F. XXXX/X, právne zastúpený:
JUDr. Václav Sosna, advokát so sídlom Skalica, Námestie slobody 2 o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že do BSM účastníkov patrí:

1. Obývacia stena v hodnote 462,46 €,
2. Kuch. stôl + 4 stoličky v hodnote 332,65 €,
3. Prútené kreslo v hodnote 8,22 €,
4. Skrinka - kúpeľňa v hodnote 106,29 €,

5. Obraz v hodnote 22,60 €,
6. Galaskrine v hodnote 557,39 €,
7. Stropné svietidlo v hodnote 4,10 €,
8. Motorové vozidlo Škoda Fábia Combi 6Y ŠPZ: F. - XXX - R. v hodnote 3 764,19 €,
9. Hodnota členského podielu v OSBD / hodnota bytu nachádzajúci

sa O. P. H. Č.. X X. F. v hodnote 54 770,- €

Súd v y p o r i a d a v a BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje veci
pod bodom 1., 2. a 9. a do výlučného vlastníctva odporcu veci pod bodom 3., 4., 5., 6. 7. 8.

Odporca je p o v i n n ý na úplné vyporiadanie BSM zaplatiť navrhovateľke sumu 2 663,67 € do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Súd určuje p o v i n n o s ť účastníkom zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania spoločne a

nerozdielne v sume 1 800,- € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Okresného súdu
Senica.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na OS Senica domáhala vyporiadania BSM účastníkov tak, že
žiadaladovýlučnéhovlastníctvaúčastníkovprikázaťhnuteľnévecitakakoichtítopozánikuBSMužívajú
s tým, že hodnotu členského podielu, ktorý pôvodne patril do BSM žiadala prikázať do svojho vlastníctva.
Súčasne žiadala uznať a zahrnúť do BSM pasíva predstavujúce pôžičku účastníkov od jej rodičov v

sume 30 000,- Sk, investície účastníkov do bytu na F. H. X. F., pôžičku poskytnutú pánovi V. v sume 50
000,- Sk. Najmä však žiadala o započítanie jej prínosov z jej výlučného vlastníctva do BSM účastníkovpodľa dole uvedených darovacích zmlúv, prínos 200 000,- Sk získaný z odpredaja jej chaty, do kúpy
motorového vozidla.

Odporca súhlasil s vyporiadaním hnuteľných vecí tak ako ich účastníci užívajú. Žiadal vo svoj prospech
započítať sumu 285 000,- Sk darovanú jemu jeho otcom. Nesúhlasil so započítaním prínosov ktoré
žiadala zohľadniť navrhovateľka ani s investíciami vykonávanými do bytu na F. H. ako i so zahrnutím
hore uvedených pasív.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.12.2012 tak, že vyslovil, že do
BSM účastníkov patrí:

1. Obývacia stena v hodnote 462,46 €,
2. Kuch. stôl + 4 stoličky v hodnote 332,65 €,
3. Prútené kreslo v hodnote 8,22 €,

4. Skrinka - kúpeľňa v hodnote 106,29 €,
5. Obraz v hodnote 22,60 €,
6. Galaskrine v hodnote 557,39 €,
7. Stropné svietidlo v hodnote 4,10 €,
8. Motorové vozidlo Škoda Fábia Combi 6Y ŠPZ: F. - XXX - R. v hodnote 3 764,19 €,

9. Hodnota členského podielu v OSBD / hodnota bytu nachádzajúci
sa O. P. H. Č.. X X. F. v hodnote 54 770,- €

a BSM účastníkov vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal veci pod bodom 1.,

2. a 9. a do výlučného vlastníctva odporcu veci pod bodom 3., 4., 5., 6. a 7, pričom odporcovi na úplné
vyporiadanie BSM uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 2 663,67 € do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku odporca v zákonnej lehote podal odvolanie. O odvolaní odporcu rozhodol Krajský
súd v Trnave uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.2.2014 tak, že rozsudok zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uložil
súdu prvého stupňa povinnosť v prípade navrhovateľky, túto podrobne dopočuť k odovzdaniu peňazí,
kde dochádzalo k odovzdaniu peňazí jej rodičmi a v akej banke, tieto peniaze boli vyberané z akého

účtu, a nielen výpisom z vkladnej knižky, či z účtu rodičov, pričom tieto okolnosti musí táto preukázať.
Uložil súdu prvého stupňa odstrániť nezhody vo výpovediach svedkov i navrhovateľky, kým svedkyňa Z.
tvrdila, že peniaze boli odovzdané v banke Dexia banka a svedok Z. a navrhovateľka, že odovzdané boli
svedkyni Z. v banke Tatra banka, a.s. Zároveň pokiaľ ide o prínos odporcu v sume 285 000 Sk (9460,27
€), ktoré peniaze mal mu darovať jeho otec, odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť vypočuť

sestru a matku odporcu k tomu, kedy boli peniaze odovzdané, kto pri odovzdávaní peňazí bol, aká
výška peňazí a na aký účel boli používané, v ktorom období to bolo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov W. Z., I. Z., U. X., C.. M.O. Z., L. Z.
R. U. E., znaleckými posudkami Ing. P. Patinku, Ing. J. Vaneka, Ing. J. Kaveckého, spismi OS Senica sp.

zn.XC/XX/XXXX,XC/XX/XXXX,technickýmpreukazommotorovéhovozidlaŠkodaFabiaCombi 6YW.:
F.-XXX-R., výpisom Slovenskej sporiteľne a.s. z úveru č. XXXXXXXXXX, dohodou o prevode členských
práv a povinností zo dňa 31.5.2004, darovacími zmluvami medzi rodičmi navrhovateľky ako darcami a
navrhovateľkou ako obdarovanou zo dňa 4.5.2004 na sumu 100 000,- Sk, zo dňa 31.5.2004 na sumu
850 000,- Sk, zo dňa 22.6.2004 na sumu 80 000,- Sk, zo dňa 7.7.2004 na sumu 100 000,- Sk, zo dňa

20.8.2004 na sumu 100 000,- Sk, zo dňa 3.11.2004 na sumu 20 000,- Sk, zo dňa 11.11.2004 na sumu
32 000,- Sk, zo dňa 31.7.2002 na sumu 510 000,- Sk, bankovými dokladmi potvrdzujúcimi výbery týchto
súm z účtov darcov dátumovo zhodných s darovacími zmluvami, kúpnou zmluvou zo dňa 19.4.2004
na základe ktorej stará matka navrhovateľky obdržala sumu 3 750 000,- Sk, darovacou zmluvou medzi
starou matkou navrhovateľky ako darujúcou a navrhovateľkou ako obdarovanou zo dňa 4.6.2004 na

sumu 50 000,- Sk, kúpnou zmluvou zo dňa 7.6.2000 uzavretou medzi navrhovateľkou ako predávajúcou
a kupcami spísanú vo forme notárskej zápisnice notárom JUDr. J. Kremlom, kúpnou zmluvou zo dňa
17.8.2009 uzavretou medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a kupujúcimi manželmi Z., potvrdením o
mzde odporcu za rok 2004-2005 a zistil tento stav veci:Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že účastníci po uzavretí manželstva bývali v 3-izbovom byte rodičov,
ktorý byt odpredali za sumu 650 000,- Sk, pričom 50 000,- Sk išlo na účet jej matky a suma 600

000,- Sk, či už rodičmi alebo priamo kupujúcimi daná na účet odporcu, tento chcel tiež disponovať s
finančnými prostriedkami. Tieto peniaze boli myslené ako dar navrhovateľke, ale keďže nemala účet
boli vložené na účet odporcu. Následne sa účastníci presťahovali do služobného bytu odporcu na F. H..
Dňa 31.5.2004 uzavreli dohodu o prevode členských práv a povinností k 4-izbovému bytu na P. H. Č..
XX X. F.. Navrhovateľka tvrdila, že prevodcom, manželom Z. vyplatila v banke sumu 850 000,- Sk (28

214,83 €), ktoré pochádzali z daru výlučne jej od jej rodičov z ich účtu, pričom tieto peniaze v banke
prevzala C.. Z.. Dodala, že v tomto čase mali účastníci ukončené spolužitie a vedeli, že nebudú žiť v
spoločnej domácnosti, a preto chcela situáciu vyriešiť tak, že tento byt kúpi a po jeho rekonštrukcii sa do
bytu nasťahuje. Odporcu žiadala, aby doklady podpísal tak, aby tento byt mohla kúpiť len ona. Odporca
jej sľuboval, že byt potom prepíše v jej prospech. Jej rodičia byt nechceli kúpiť sebe, keďže aj manželstvo
jej brata bolo narušené a obávali sa, že v prípade dedičského konanie po nich by si podiel v byte mohla

nárokovať ich nevesta. V čase nadobudnutia členského podielu nechcela odporcovi oznamovať pôvod
finančných prostriedkov, keďže nechcela aby mal vedomosť aké finančné čiastky sa „točia“ v jej rodine.
Rodičia mali možnosť ju takto obdarovať, keďže jej otec dostal od svojej matky sumu 10 000 000,- Sk.
Stará matka navrhovateľky finančné prostriedky získala odpredajom nehnuteľností za sumu 22 000
000,- Sk, pričom svojim dvom deťom dala po 10 000 000,- Sk. Pri každom obdarovaní išla navrhovateľka

do banky, kde od nich tú ktorú čiastku prevzala. Navrhovateľka poprela, že by hodnota členského podielu
OSBD bola vyplácaná zo spoločných úspor účastníkov. Tak isto i rekonštrukčné práce v tomto byte
hradila s fin. prostriedkov rodičov darovaných výlučne jej. Tvrdila, že odporca sa do tohto bytu nikdy
nenasťahoval, nezabezpečoval žiadne jeho rekonštrukčné práce. Po zániku BSM účastníkov tento byt
v januári 2009 odkúpila do osobného vlastníctva za sumu 76 000,- SK (2 522,73 €), čo pravdepodobne

bola hodnota jeho anuity. Dňa 17.8.2009 tento byt odpredala manželom Z. za cenu 54 770,- €. V
ďalšom navrhovateľka poprela, že by mala vedomosť o tom, že by otec odporcu tomuto v roku 2003
daroval sumu 285 00,- Sk, tak isto uviedla, že túto sumu jej odporca nikdy nedal, a teda nemôže mať
ani vedomosť o tom, na čo tieto peniaze boli použité. Čo sa týka nadobudnutia automobilu patriaceho
do BSM navrhovateľka uviedla, že tento bola zakúpený s fin. prostriedkov z úveru vo výške 200 000,-

Sk, ktorý bol splatený počas trvania manželstva, a zo sumy 210 000,- Sk ktoré získala z predaja chaty,
ktorá bola výlučne v jej vlastníctve. Nepoprela tvrdenie odporcu, že časť kúpnej cena tohto automobilu
v sume 70 000,- Sk bola uhradená z predaja starého automobilu Favorit, ktorý účastníci odpredali. Do
BSM si dala zahrnúť investície do bytu, ktorý sa nachádza na F. H. X. F., vykonané v roku 2002, ako i
dlh z pôžičky účastníkov na sumu 30 000,- Sk voči jej rodičom.

Odporca vo výpovedi uviedol, že v čase uzatvárania dohody o prevode členských práv a povinností v
OSBD k bytu na P. H. X. F. z manželstva účastníkov pochádzali dve deti vo veku 3 roky a vo veku 3
mesiace, takže trval na tom, že manželstvo bolo funkčné. Finančné prostriedky na úhradu členského
podielu v OSBD pochádzali zo spoločných úspor účastníkov. Tieto peniaze vyplácali účastníci manželom

Z. ešte v ich byte alebo v rodinnom dome. Pri odovzdávaní a preberaní peňazí boli prítomní len účastníci
a manželia Z.. Pamätal si, že okrem dohody o prevode členských práva mali účastníci pripravenú aj
zmluvu v ktorej bola uvedená suma 850 000,- Sk, avšak túto sumu odmietli manželia Z. podpísať.
Nevedel uviesť, či takto vyplácané peniaze boli v ich domácnosti alebo na účte. Všetky fin. prostriedky,
ako z výplat tak i z brigád v Rakúsku odovzdával navrhovateľke. Za 5-6 rokov práce a brigád v Rakúsku

mohol zarobiť okolo 700 000,- Sk - 900 000,- Sk. Priemerný mesačný netto zárobok mal v čase rozvodu
manželstva 22 072,- Sk, diéty 3000,- Sk - 4000,- Sk mesačne plus iné fin. prostriedky, ktoré podliehali
osobitnému zúčtovaniu. Odporca trval na tom, že sa podieľal na rekonštrukčných prácach bytu na P. H.
tak, že zabezpečoval tieto práce osobne alebo prostredníctvom majstrov ktorých i vyplácal. Uviedol, že
dobytusaúčastnícinasťahovalidňa25.8.2004,jehoanavrhovateľkinarodinyspoločnevbyteoslavovali

jeho meniny. Dňa 6.9.2004 ho navrhovateľka z bytu vyhodila. Po zániku BSM pôvodne služobný byt
na F. H. nadobudol do svojho osobného vlastníctva. Čo sa týka investícii účastníkov do tohto bytu v
roku 2002, k týmto uviedol, že boli vykonané tak ako je uvedené v návrhu. Životnú poistku odporca
po zániku BSM účastníkov zrušil tak, že vyplatil sumu 64 000,- Sk, aby mohla byť zrušená a bola mu
vyplatená suma 40 000,- Sk. Odporca celkom na poistku uhradil 3 x 60 000,- Sk, z toho jedenkrát

počas trvania a dvakrát po zániku BSM. V ďalšom odporca poprel, že by z odpredaja bytu rodičov
navrhovateľky dostal na účet sumu 600 000,- Sk. Tieto peniaze si ponechal otec navrhovateľky s tým,
že ich rozdelí svojim deťom, keď ich zhodnotí. Tak isto poprel i pôžičku pánovi V.. Mal vedomosť o
tom, že sumu 50 000,- Sk vybrala navrhovateľka spolu so svojim otcom, tieto peniaze dala pánovi V..Odporca popieral i skutočnosť, že by si požičal sumu 30 000,- Sk od rodičov navrhovateľky na zaplatenie
splátky na poistenie. Opakovane popieral i všetky navrhovateľkou žiadané započítať sa majúce prínosy
a dary od jej rodičov s tým, že o týchto sa prvýkrát dozvedel z návrhu na vyporiadanie BSM. K existencii

horského bicykla nadobudnutého v roku 2003 v cene 60 000,- Sk uviedol, že takýto nikdy nemal, mal
len horský bicykel zakúpený pred vznikom BSM. Kategoricky poprel, že by nejaký bicykel nadobudol
trestnou činnosťou. Odporca nemal vedomosť o žiadnych finančných daroch navrhovateľke, tvrdil, že
účastníci všetky nadobúdali zo spoločných úspor. Navrhovateľkou predložené darovacie zmluvy o
darovacích fin. prostriedkov výlučne navrhovateľke jej rodičmi považuje za účelové. V roku 2003 mu

jeho otec daroval sumu 285 000,- Sk, ktorú odovzdal navrhovateľke.

Svedkyňa B. Z., matka navrhovateľky uviedla, že všetky darované sumy, uvedené v návrhu boli darmi
rodičovvýlučnedcére,avšetkydarovaciezmluvybolipísanéanimipodpísanévdeň,ktorýjenatejktorej
zmluve uvedený. Výlučne dcére boli tieto fin. prostriedky darované, pretože v čase, keď sa účastníkom
narodilodruhédieťa(7.3.2004)pobadala,žeimto„neklape“. Tieistéfin.daryakonavrhovateľka,obdržal

aj syn svedkyne, pričom peniaze rozdeľoval manžel svedkyne, keďže ich dostal od svojej matky. V
ďalšom svedkyňa uviedla, že navrhovateľke dala sumu 30 000,- Sk, aby vyplatila poistné odporcu, keďže
neuhradením splátky by prišiel o prvý vklad 60000,- Sk. Tieto peniaze mal v hotovosti. Mala vedomosť o
tom, že matka odporcu mu požičala sumu 30 000,- Sk ako druhú časť poistného, pričom jej tieto peniaze
odporca vrátil. Dodala, že účastníkom ona s manželom počas trvania BSM účastníkov žiadne pôžičky

neposkytli. Z odpredaja bytu svedkyne a jej manžela, v ktorom účastníci na začiatku manželstva bývali,
kupujúci vyplatili navrhovateľke 510 000,- Sk a svedkyne 50 000,- Sk, ktoré svedkyňa po odpočítaní
dlhu navrhovateľky vo výške 4 000,- Sk, teda sumu 46 000,- Sk vyplatila navrhovateľke. Tieto peniaze
darovali navrhovateľke, pretože jej chceli odpredávaný byt pôvodne darovať. Čo sa týka bytu na P. H.,
podľa svedkyne v tomto byte odporca nikdy nebýval, ani v ňom neorganizoval ani nevykonával žiadne

úpravy. Svedkyňa dodala, že navrhovateľka odpredala chatu, ktorú nadobudla pred vznikom jej BSM,
pričom sumu 200 000,- Sk utŕženú odpredajom použili účastníci na kúpu vozidla Fábia Combi.

Svedok I. Z., otec navrhovateľky, potvrdil, že má vedomosť o všetkých sumách, ktoré sú uvedené ako ich
darynavrhovateľke.Vtejistejvýškedarovalifin.prostriedkyisynovi,pričomdarovanésumysizapisovali,

aby každé dieťa dostalo rovnako. Potvrdil, že má vedomosť o tom, že jeho manželka dávala odporcovi
sumu asi 40 000,- Sk, pričom takú istú sumu dávala odporcovi i jeho matka. Svojej matke odporca
túto sumu vrátil, svedkovej manželke nie. V ďalšom svedok potvrdil, že keď s manželkou odpredal 3-
izbový byt, kúpna cena išla navrhovateľke. Ako tieto peniaze použila svedok nevedel. Poprel, že by
tieto fin. prostriedky dostal on. K bytu na P. H. dodal, že odporca v tomto nebýval ani nezabezpečoval

jeho rekonštrukciu, či už finančne alebo osobne. Napokon svedok poprel, že by niekedy požičiaval fin.
prostriedky pánovi V..

SvedkyňaU.X.,sestraodporcu,uviedla,ževovyplácaníčlenskéhopodieluOSBDúčastníkmivedomosť
nemá, vie však, že účastníci fin. problémy nemali, keďže odporca zarábal slušné peniaze a zarábal aj

brigádne v Rakúsku. Má však vedomosť o tom ,že odporca pri rekonštrukcii bytu vyplácal robotníkov.
O tom, že účastníci kúpili byt (dohoda o prevode členských práv) sa dozvedela, keď obaja prišli do
jej domácnosti a povedali to svedkyni a jej matke. Svedkyňa potvrdila, že začiatkom roku 2003 si ju
a odporcu zavolal ich otec a svedkyni pripadne byt a odporcovi dá 300 000,- Sk. Pri odovzdávaní
týchto peňazí nebola. Ako tieto prostriedky investoval odporca vedomosť nemá. Svedkyňa dodala, že

rekonštrukčné práce na byte na P. H. vykonával odporca, ktorý mal od bytu aj kľúče. Robotníkom na
byt nosila stravu. V byte bola viackrát a to pri kladení parkiet, obkladačiek alebo osadzovaní zárubní.
Počas realizácie týchto prác spoločne s navrhovateľkou v byte nikdy neboli. Uviedla, že odporca chodil
na sezónne práce do Rakúska, kam chodila aj ona. Za dva mesiace bol zárobok asi 60 000,- Sk.

Svedok U. E. uviedol, že počas rekonštrukcie bytu na P. H. ho odporca do bytu doviedol a po vykonaní
prác aj vyplatil.

Svedkyňa C.. M. Z. uviedla, že spoločne s manželom previedli členské práva a povinnosti v OSBD na
účastníkov za asi sumu viac ako 500 000,- Sk. Tieto fin. prostriedky preberala v Dexia banke asi od

navrhovateľky, ktorá pri nej stála. Či bol vtedy v banke i odporca si svedkyňa nepamätá. V banke to bolo
preto, že časť peňazí si vkladala na účet. Jej manžel v tom čase v banke nebol. Odkiaľ pochádzali tieto
fin. prostriedky ju nezaujímalo. Nepamätala si, či účastníci si od nich ako prevodcov žiadali podpísaťokrem dohody o prevode členských práv aj iný doklad ohľadne prevzatia fin. prostriedkov. Ani odporca
ani jeho právny zástupca na svedkyňu otázku nemali.

Svedok L. Z. uviedol, že prevod členských práv a povinností OSBD išiel úplne mimo neho, všetko
zabezpečovala jeho manželka. Účastníkov videl jeden až dvakrát v živote. Prvýkrát keď prišli pozrieť
byt. Vedel, že hodnota prevodu členských práv mala byt v sume od 500 000,- Sk do 800 000,- Sk. Či
manželkatietopeniazeprevzalasanepýtal,pretožejejverí.Vedel,žeodovzdaniepeňazímaloprebiehať
niekde v banke, kde nebol. Svedok si nepamätal, či odovzdaním fin. prostriedkov došlo v deň podpisu

dohody o prevode členských práv alebo inokedy.

Zo spisu OS Senica sp. zn. XC/XX/XXXX súd zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa
XX.X.XXXX bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť X.X.XXXX.
Navrhovateľka už v návrhu na začatie tohto konania uviedla, že účastníci od septembra 2004 nežili
v spoločnej domácnosti a intímne spolužitie ukončili v decembri 2003. Odporca vo výpovedi dňa

27.4.2005: „Do väčšieho bytu v septembri 2004 som sa nechcel s navrhovateľkou a deťmi presťahovať,
lebo sme si nerozumeli a stále sme sa hádali a rozhodol som sa, že keď budeme každý sám bude
to lepšie.“ (čl. 19 spisu), ktorá skutočnosť je konštatovaná i v odôvodnení rozsudku. Iné výhrady voči
tvrdeniam navrhovateľky v tomto konaní nemal.

Zo spisu OS Senica sp. zn. XC/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom zo dňa 28.2.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.3.2007 súd zrušil spoločný nájom účastníkov k bytu na P. H. tak, že výlučnou
nájomníčkou a členkou družstva sa stala navrhovateľka. V návrhu na začatie tohto konania (napadnuté
27.4.2006) navrhovateľka uviedla, že jej rodičia zaplatili „členský podiel“ ako i všetky súvisiace poplatky.
Odporca sa odmietol do bytu nasťahovať. Vadilo mu, že byt finančne zabezpečili jej rodičia. Toto tvrdenie

odporca v priebehu celého konania nijako nenamietal.

Z dohody o prevode členských práva povinností podpísanej dňa 31.5.2004 súd zistil, že manželia Z.
na navrhovateľku previedli členské práva a povinnosti OSBD k bytu na P. H. X. F.. Ako príbuzní ktorý
budú byt užívať boli uvedené len deti účastníkov, odporca v dohode uvedený nebol. Bol nájomcom byte

na F.C. H. X. F.).

Z hore uvedených darovacích zmlúv, ktorými bola navrhovateľka obdarovaná fin. prostriedkami svojimi
rodičmi a starou matkou súd zistil, že tieto boli podpísané účastníkmi zmlúv, výbery fin. prostriedkov
korešpondovali presne na deň s dátumami uzatvárania jednotlivých zmlúv. Podpisy na zmluvách neboli

overované ani v jednom prípade.

Z kúpnej zmluvy spísanej notárom JUDr. J. Kremlom dňa X.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľka ako
výlučný vlastník chaty túto odpredala manželom B. za sumu 49 660,- Sk, vyplatenú ešte pred podpisom
zmluvy.

Zo znaleckého posudku Ing. P. Patinku súd zistil, že všeobecná hodnota členského podielu v OSBD je
ku dňu zániku BSM 34 282,19 €, v doplnení tohto znaleckého posudku znalec určil všeobecnú hodnotu
členského podielu ku dňu vyhotovenia tohto doplnku (25.4.2012) na sumu 40 97306 €. Neurčil hodnotu
členského podielu dňu 24.3.207 (právoplatnosť rozsudku OS Senica sp. zn. XC/XX/XXXX) a ku dňu

17.8.2009 (dátum uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľka odpredala byt do vlastníctva tretích
osôb).

Zo znaleckého posudku Ing. J. Kaveckého súd zistil, že hodnota automobilu Fábia Combi bola ku dňu
zániku BSM 3 764,19 €.

Zo znaleckého posudku Ing. J. Vaneka súd zistil, že hnuteľné veci patriace do BSM mali v čase jeho
zániku hodnotu 1 493,71 €.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.2009 ktorou navrhovateľka odpredal byt na P. H. U. Z. súd zistil, že kúpna
cena bola 54 770,- Sk.Zo správy zamestnávala odporca vyplýva, že odporca zarobil za rok 2004 netto 254 402,- Sk (8 444,5
€) a za rok 2005 netto 256 304,- Sk (8 507,7 €).

Súd doplnil dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu výsluchom navrhovateľky, odporcu,
svedkov: I. Z., W. Z., C.. M.O. Z., U. X., B. X. a zistil nasledovné:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi opätovne uviedla, že suma 850 000 Sk,
(28 214,83 €), ktorá bola vyplatená za dotknutý byť O. P., bola odovzdaná predávajúcej C.. Z. v banke
Tatra banka, a.s. jej otcom I. Z.. Uviedla, že jej otec vybral uvedenú sumu z jeho vkladnej knižky, výber
tejto sumy vopred nahlasoval v banke. V banke v čase odovzdania peňazí bola navrhovateľka, jej otec
a C.. Z.. Pokiaľ ide o sumu 300 000 Sk, ktorú sumu mal do BSM priniesť odporca ako dar od jeho otca,
o tejto sume vedomosť nemá. V čase, kedy malo k tomu darovaniu dôjsť, v rodine odporcu pracovala

iba matka, otec odporcu bol alkoholik a invalidný dôchodca. Domnieva sa, že takúto sumu v domácnosti
nemali. K tvrdeniu svedkyne C.. Z. o tom, že peniaze boli odovzdané v banke Dexia, uviedla len toľko,
že má vedomosť, že Ing. Z. po tejto transakcii kupovala rodinný dom a tak je možné, že odovzdanie
peňazí za jeho kúpu mohlo prebehnúť v banke Dexia banka. K zárobku odporcu v sume 700 000 Sk až
900 000, Sk, ktoré mal odporca zarobiť v Rakúsku počas 5 až 6 rokov brigád, navrhovateľka uviedla,

že toto nie je pravda. Odporca počas celého manželstva pracoval ako príslušník policajného zboru v
F. R. F.. V Rakúsku na brigáde bol iba jeden krát asi 3 týždne, pričom v tom čase tam navrhovateľka
bola s ním. Nikdy predtým a ani potom už v Rakúsku odporca nebol. K priloženým fotografiám odporcu
navrhovateľka uviedla, že ani jedna nie je z augusta 2004, nakoľko aj z rozvodového spisu vyplýva,
že do dotknutého bytu sa nasťahovala ona s deťmi až v septembri 2004. Jedna fotografia je z veľkej

noci, fotografia pri sedačke je z obdobia, keď sa vrátila so synom z TN z nemocnice a mladši dostal
kiahne a fotografia pri dverách je, keď odporca priniesol deťom Mikuláša. Ku kúpe bytu na P. Č.. XX jej
rodičmi táto uviedla, že byť rodičia kúpili v roku 2005-2006, okrem kuchynskej linky a maľovania nebol
rekonštruovaný. Tento byt toho času vlastní E. V., ktorá ho pred mesiacom rekonštruovala.

Právna zástupkyňa navrhovateľky doplnila výpoveď navrhovateľky pokiaľ ide o odporcom uvádzané
zárobky v Rakúsku za 5 až 6 rokov v sume 700 000, Sk - 900 000 Sk, tak, že pri prepočítaní uvedených
súm na mesačné priemerné príjmy za 6 rokov pri sume 700 000 Sk vyšla suma 9722, Sk, pri sume
800 000 Sk suma 11 111 Sk, pri sume 900 000 Sk suma 12 500 Sk. A teda, keď štvorčlenná rodina
minula mesačne sumu 7000 Sk, ako uviedol odporca, právna zástupkyňa položila rečnícku otázku,

koľko im zostalo? Bolo možné pri takýchto príjmoch a výdavkoch ušetriť 850 000 Sk na kúpu 4
izbového bytu a ešte ho aj zrekonštruovať, zariadiť a kúpiť počas manželstva 3 autá, chatu ešte aj
zabezpečovať potreby rodiny a domácnosti? Je nesporné, že všetko financovali rodičia navrhovateľky,
respektíve jej otec, ktorý dostal peniaze od svojej matky za predaj reštituovaných pozemkov v Z.. Právna
zástupkyňa navrhovateľky tiež doplnila, že keďže pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z ceny bytu, za

ktorý ho navrhovateľka predala už po rekonštrukcii, je nutné ako prínos zahrnúť aj investície vložené do
rekonštrukcie bytu vo výške 15 999 €. Výška darovaných súm a účel, na ktorý mali byť použité vyplýva z
darovacích zmlúv zo dňa 4.5.2004 - 100 000 Sk, 4.6.2004 - 50 000 Sk, 22.6.2004 - 80 000 Sk, 7.7.2004
v sume 100 000 Sk, 20.8.2004 v sume 100 000 Sk, 3.11.2004 v sume 20 000 Sk, 11.11.2004 v sume 32
000 Sk, ktoré boli priložené k návrhu na začatie konania dňa 22.3.2007.

Z výpovede odporcu vyplýva, že tento trvá na tom, že dotknutý byt na P. H. a jeho rekonštrukcia bola
platenázospoločnýchpeňazí.Uviedol,ževbytebývalod19.8.2004do6.9.2004,kedyhonavrhovateľka
z bytu vyhodila. Predložil súdu fotografie, ktoré mali preukazovať, že v byte býval v auguste 2004. Na
pojednávaníkonanomdňa2.12.2014ktýmtofotografiámuviedol,žefotografiasveľkonočnýmikorbáčmi

je z obdobia, kedy chodil pre deti už len na styk, na ostatných fotografiách mal mladší syn 4-5 mesiacov,
toječaskeďvbytebýval.Odarovanýchpeniazochodrodičovnavrhovateľkenarekonštrukciuvedomosť
nemá. Odporca uviedol, že on s navrhovateľkou kúpili byt na P. Č.. XX, následne rodičia navrhovateľky
kúpili iný byt na P. na inom poschodí, ktorý títo rekonštruovali. Byt na P.M. XX rekonštruoval on. Odporca
k tvrdeniu navrhovateľky, že z rozvodového spisu vyplýva, že do dotknutého bytu sa nasťahovala ona s

deťmi až v septembri 2004 uviedol, že v odôvodnení rozsudku sa stala asi chyba.Právny zástupca odporcu doplnil výpoveď svojho klienta a uviedol na margo reakcie navrhovateľky, že
odporca nezarobil na brigádach sumu 700 000, Sk až 800 000 Sk, že e nikto nikdy netvrdil, že odporca
takúto sumu na brigádach zarobil.

Svedok I. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že si presne pamätá na výber v sume 850 000 Sk dňa
31.5.2004 v Tatra banke, kde bol on, navrhovateľka a C.. Z.. Prišli k prepáške, pokladníčka cez čítačku
spočítala sumu 850 000 Sk, sumu vložila do obálky a podala mu do rúk, ktorú obálku následne on

odovzdal C.. Z.. Obálku už svedok neotváral a peniaze v nej neprepočítaval. C.. Z. obálku prevzala,
peniaze neprepočítavala, pretože ona, rovnako ako svedok, očami kontrolovali peniaze v čítačke. V
banke boli prítomní len on, navrhovateľka a C.. Z.. Tieto finančné prostriedky boli mienené dcére ako
dar na kúpu bytu. Odporcovi nehovorili, že sa jednalo výlučne o dar dcére. Mal vedomosť o tom, že
manželstvo navrhovateľky a odporcu je narušené, že tam došlo k fyzickému útoku zo strany odporcu
voči navrhovateľke, a že odporca sa mal vyjadriť, že pri chorom dieťati nezostane, zdravotné problémy

mal starší syn. Rekonštrukciu dotknutého bytu platil on s manželkou. Rekonštrukcia bola realizovaná
svojpomocne. Svedok vybúraval jadro, sused Š., ktorý je murár staval jadro, dával kachličky. Menili sa
zárubne. Vodoinštalačné práce vykonával pán E.. Svedok uviedol, že si nepamätá, že by bol odporca
prítomný pri rekonštrukčných prácach. Po dokončení rekonštrukčných prác sa do bytu nasťahovala len
navrhovateľka s deťmi, odporca v byte nebýval.

Svedkyňa W. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka si našla dotknutý byt na P. prostrednictvom
inzercie na popud jej a manžela, s tým, že jej tento byt oni ako rodičia zaplatia. Jej manžel, F. Z., mal
peniaze od svojej matky. Uviedla, že má vedomosť o tom, že sumu za byt 850 000 Sk odovzdal jej

manžel C.. Z. v banke Tatra banka, a.s. Má za to, že ak by odporca vniesol do manželstva nejakú väčšiu
sumu, navrhovateľka by jej to povedala. Potvrdila tiež, že rekonštrukčné práce v byte sa platili z ich
peňazí. V priebehu rekonštrukcie bola na byte asi 5 - 6 krát. Odporcu tam nevidela a nemá vedomosť
o tom, že by tam bol. Odporca sa do bytu nenasťahoval. Počas trvania manželstva účastníkov sa pri
rôznychpríležitostiachstretávalisrodičmiodporcu.Svedkyňasinemyslí,žebytítomalimožnosťdarovať

odporcovi väčšiu sumu peňazí, nakoľko otec odporcu v tom čase nepracoval, bol nezamestnaný. Matka
pracovala na Úrade práce v B.. Svedkyňa ďalej uviedla, že chceli riešiť situáciu ohľadne dotknutého bytu
na P. H., tak, že dňa 1.11.2004 stretli sa v tomto byte ona s manželom a účastníci, aby podpísali dohodu
o prevode členských práv a povinností v OSBD. Prítomná bola aj matka odporcu. Odporca dohodu
nepodpísal s výhovorkou, že nemá čas ísť overiť podpis.

Z výpovede svedkyne C.. M. Z. vyplýva, že táto po tom, ako sa rozprávala s manželom, je si na 90 % istá,
že peniaze v sume 850 000 Sk za predaj bytu jej odovzdal v banke Tatra banka, a.s. otec navrhovateľky,
svedok Z.. K rozporom v jej výpovediach ohľadne sumy, kde na minulom pojednávaní uviedla, že to bolo
niečo vyše 500 000 Sk a miesta odovzdania peňazí, kde tvrdila, že to bolo v banke Dexia, táto upresnila,

že doma si s manželom sadli, prepočítali si aký mali úver a aký terminovaný vklad. S manželom v rozpätí
3 mesiacov kupovali rodinný dom a po takomto prepočítaní finančných prostriedkov zistili, že to bola
suma 850 000 Sk. Pamätá si, že potom peniaze vložila do banky Dexia, ale nevedela uviesť, či celú
sumu, alebo si časť nechala v hotovosti.

Svedkyňa U. X. potvrdila svoju poslednú výpoveď. Opakovane uviedla, že v roku 2003 si ju a odporcu
zavolal ich otec a povedal im, že ona dostane byt a odporca sumu 300 000 Sk. Nebola prítomná, keď
otec odovzdal odporcovi darovanú sumu. O tom, že bola táto suma odovzdaná, jej povedala matka,
nakoľko jej to otec povedal. Svedkyňa nevedela o akú presnú sumu malo ísť, vedela len, že to malo

byť okolo 300 000 Sk. S odporcom sa o tom nebavila, nevie, kde peniaze použil, len si myslí, že ich
dal navrhovateľke. Svedkyňa trvá na tom, že odporca sa do dotknutého bytu na P. H. nasťahoval. V
dedičskom konaní po otcovi, sa ona a odporca vzdali dedičstva v prospech matky a teda byt, o ktorom
hovorila, dostane až po smrti matky, keď túto doopatruje. V tomto byte býva ona a matka. Uviedla, že
ich otec alkoholik nebol, vypil si príležitostne a rodičia mali doma peniaze v hotovosti v obálke, bola to

„hrča“ peňazí. K brigádam v Rakúsku uviedla, že tam bola 6 až 7 krát a odporca tam tiež bol 6 až 7 krát,
z toho 4 x boli spolu. Navrhovateľka tam s nimi bola 2 x, pričom druhý krát tam bola dva dni. Odporca
sa podieľal na rekonštrukcii bytu. Svedkyňa uviedla, že tam chodievala raz, dvakrát týždenne, vozil ju
odporca alebo išla autobusom. Niekedy s mamou.Zo svedeckej výpovede svedkyne B. X., matky odporcu vyplýva, že spoločne s manželom vždy boli

zamestnaní. Manžel pracoval v Čechách, mal peniaze aj z fušiek ako mäsiar, po svojich rodičoch dedil.
S manželom mienili stavať dom, avšak keď ochorel, rozhodol sa, že vyporiadajú deti, s tým, že odporca
dostal 285 000 Sk a dcéra dostane byt, v ktorom svedkyňa býva spoločne s dcérou U. X.. Doma mali
finančné prostriedky v sume viac ako 300 000 Sk. Začiatkom roka 2003 v ich byte, v kuchyni, dal manžel
odporcoviobálkuspeniazmi,priktoromodovzdaníbolasvedkyňaprítomná,okremnejniktoinýprítomný

nebol.Peniazevobálkeneprepočítavalanimanželaaniodporca.Vtomtoobdobímanželstvoúčastníkov
podľa jej informácii fungovalo. O tomto obdarovaní svedkyňa s navrhovateľkou nikdy nehovorila. V čase
rekonštrukcie bola v dotknutom byte na P. spoločne s odporcom, ktorý tam vytrhával parkety, prerábala
sa kúpeľňa. Z akých finančných prostriedkov bola financovaná rekonštrukcia svedkyňa uviesť nevedela.
V dotknutom byte na P. bola viackrát, naposledy, keď odporca a vnuk oslavovali F..

Z výpovede V.. E. V. vyplýva, že táto kúpila od rodičov navrhovateľky byt na P. Č.. XX za sumu 36 600
€. V byte v čase kúpy boli plastové okná, laminátové plávajúce podlahy, jadro pôvodné, kuchynská linka
používaná. V kúpeľni nebola laminátová podlaha. Ona v byte prerábala jadro a časť plávajúcich podláh.
V čase bytu sa nezaujímala či byť predávajúci prerábali alebo bol v stave v akom ho nadobudli.

Z výpisu z účtu svedkyne C.. M. Z. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 31.5.2004 vyplýva, že dňa 31.5.2004
svedkyňa vložila na účet sumu 500 000 Sk.

Z vkladnej knižky vedenej na meno I. Z., Č.. Ú. XXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 31.5.20014 bola vybratá
suma 850 00 Sk.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka: pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania doplneného v intenciach pokynov odvolacieho súdu,
prvostupňový súd dospel k týmto záverom:

Účastníci mohli do BSM nadobúdať majetok v čase od jeho vzniku, t. j. od 30.5.1998 do zániku BSM,
teda do 2.7.2005. Do BSM účastníkov patrili hnuteľné veci celkom v hodnote 1 493,71 €, pričom

sedacia súprava, dvojposteľ, koberec a bicykel znalcovi nepredložili, s tým, že tieto veci boli zničené
opotrebovaním po zániku BSM (sedacia súprava nanovopotiahnutá). Horský bicykel, ktorý mal odporca
nadobudnúť v roku 2003 by aj tak nemohol patriť do masy BSM, keďže podľa navrhovateľky mal byť
nadobudnutý trestnou činnosť, a teda vlastníctvo k nemu by účastníci nenadobudli, keďže toto je možné
nadobudnúť len kúpou, darovaním, dedením, reštitúciou alebo výhrou zákonom uznaných výherných

hrách. Ostatné nepredložené veci pre ich nepatrnú zostatkovú hodnotu vo vzťahu k hodnote celej masy
BSM a z dôvodu hospodárnosti konania, aj keď v čase zániku BSM existovali, súd nedal znalcovi
hypoteticky oceňovať. DO BSM účastníkov nesporne patrí i automobil v hodnote 3 764,19 €, ktorý
účastníci nenamietali. Rozpornou otázkou medzi účastníkmi bola hodnota členského podielu v OBSB
k bytu na P. H. X. F.. Znalec z odboru stavebníctva jeho hodnota v čase zániku BSM stanovil na

sumu 34 282,19 € a hodnotu v súčasnosti ku dňu 25.4.2012 v sume 40 973,06 €. Nesporným faktom
bola i skutočnosť, že navrhovateľka tento byt dňa 17.8.2009 odpredala za sumu 54 770,- €. Spornou
otázkou medzi účastníkmi bolo právne posúdenie času, v ktorom sa má oceniť hodnota členského
podielu ako i to, či všeobecná hodnota členského podielu je súčasne i trhovou hodnotou bytu, keďže po
zániku BSM byt nadobudla do vlastníctva a až potom tento odpredala tretej osobe. Znalec Ing. Patinka

na túto otázku odpovedal na pojednávaní kladne, teda, že všeobecná hodnota členského podielu sa
rovná trhovej cene bytu. Členský podiel v stavebnom bytovom družstve predstavuje majetkovú hodnotu
ktorá patrí do BSM, za predpokladu, že tvorila spoločné majetkové právo manželov. Rozhodnutím súdu
o zrušení spoločného nájmu manželov zaniká spoločné členstvo rozvedených manželov a výlučnýmnájomcom a súčasne členom družstva sa stáva iba jeden z bývalých manželov. Ten z manželov, ktorý sa
nestal členom družstva má právo na primeranú náhradu vo výške zodpovedajúcej polovici členského
podielu a to bez ohľadu na to, či druhý z manželov vykonal alebo nevykonal prevod členských práv a

povinností na iného, potom ako sa členský podiel stal výlučne jeho majetkovým právom. Podstatná však
je skutočnosť, že členský podiel v družstve, ako pôvodne spoločné právo manželov sa stáva majetkovým
právo len jedného z nich vo vzťahu k družstvu. Tak, že členský podiel zostáva ku dňu zániku BSM
spoločným majetkovým právom manželov, keďže rozhodnutím o zrušení práva spoločného nájmu a o
zániku spoločného členstva v družstve, žiadnym spôsobom nedochádza k jeho vyporiadaniu. V tomto

rozhodnutí súdu sa totiž to neurčuje hodnota členského podielu a ani akú sumu má ten z manželov ktorý
sa stal výlučným členom družstva druhému manželovi uhradiť.

Medzi hodnoty, ktoré treba v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať, patrí aj
zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve, ale len za predpokladu, že po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k platnému prevodu práv a povinností spojených s členstvom

v družstve. Ak došlo k ich prevodu do vyporiadania, treba zahrnúť hodnotu prevodom zaň získanú,
vyjadrenú spravidla peňažným ekvivalentom. (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdd/9/97)

Ak prevedie ten z manželov, ktorý sa stal po rozvode manželstva výlučným členom družstva, počas
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov svoj členský podiel odplatne na inú

osobu za vyššiu sumu, než bola odhadnutá ako obvyklá cena, je namieste vychádzať z tejto reálnej ceny
a dať jej prednosť pred hypotetickou cenou určenou znaleckým posudkom, keďže aj táto „reálna“ cena
je cenou obvyklou, lebo za ňu sa prevod uskutočnil. Napokon je aj spravodlivé, aby sa na výťažku z
predajaskôrspoločnejveci(ktoráporozvodenebolazhodnotená)podieľalpredchádzajúcispoluvlastník,
ktorý dosiaľ nedostal z tohto titulu vyporiadanie, a to vo výške zodpovedajúcej podielom účastníkov.

(uznesenie NS ČR z 31.1.2007, sp. zn. 22Cdo 1350/2005)

I keď uvedená, ako i súvisiaca judikatúra dotýkajúca sa riešenia tohto právneho problému sa týka „len“
prevodu práv a povinností k členskému podielu v bytovom družstve je podľa názoru súdu potrebné,
vzhľadom na vývoj cien a správanie sa účastníkov dohôd o prevode členského podielu ako v minulosti

tak aj v súčasnej dobe zareagovať pri riešení tejto právnej otázky tak, že všeobecná hodnota členského
podielu sa rovná trhovej cene samotného bytu. K tomuto záveru súd viedli tie úvahy, že pri zohľadnení
princípov trhového hospodárstva a zabezpečenia rovnosti práv a povinností postavenia účastníkov túto
rovnosť zabezpečí len také vyporiadanie BSM v ktorom v konkrétnom okamihu vyporiadania budú práva
a povinnosti prechádzajúce na jedného z bývalých manželov, zodpovedať tým majetkovým hodnotám

za ktoré je možné v konkrétnych podmienkach, teda v danom čase a mieste tieto práva a povinnosti
nadobudnúť. To znamená, že pre vyporiadanie týchto hodnôt v žiadnom prípade nemá byť rozhodujúca
výška hodnoty členského podielu, ale vždy hodnota za akú je v konkrétnom prípade možné tieto
práva a povinnosti nadobudnúť. Len takýto záver môže zodpovedať rovnému postaveniu účastníkov.
Odôvodnenie tohto záveru sa opiera o situáciu na trhu s bytmi, keďže z praxe je zrejmé, že trh s bytmi pri

stanovovaní kúpnej ceny bytu ktorý je vo vlastníctve fyzickej osoby pri prevode medzi fyzickými osobami
a cenou prevodu práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve vôbec nerozlišuje. Tento
záver je zrejmý z praxe na území celej SR aj v minulosti, keď tzv. „doplatok“ pri prevode členských práv
a povinností v bytovom družstve predstavoval nikde nezaznamenanú sumu trhovej hodnoty samotného
bytu. Z týchto dôvodov súd do vyporiadania BSM zahrnul sumu 54 770,- € za ktorú navrhovateľka byt

predala.

Takto potom hodnota masy BSM účastníkov predstavuje sumu 60 027,90 € (automobil 3 764,19 €,
hnuteľné veci 1 493,71 €, hodnota členských práv a povinností/byt 54 770,- €). Podie pripadajúci
na jedného z účastníkov je potom 30 013,95 € (60 027,90 €/2). Pri hore uvedenom vyporiadaní do

výlučného vlastníctva navrhovateľky boli prikázané veci v hodnote 55 565,11 € (54 770, € + 795,11 €),
do výlučného vlastníctva odporcu veci v hodnote 4 462,79 € (3 764,19 € + 698,60 €). Takto pri zachovaní
zásad uvedených v ustanovení § 150 O. z. by navrhovateľka na úplné vyporiadanie BSM mala odporcovi
vyplatiť sumu 25 551,16 € (55 565,11 € - 30 013,95 €; 30 013,95 € - 4 462,79 €).

V rámci širšieho vyporiadania BSM súd po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu
jednoznačne uzavrel, že navrhovateľka preukázala svoj prínos do BSM vo výške 850 000,- Sk ( 28
214,83 €) a to predložením darovacej zmluvy zo dňa 31.5.2004, výpisom z vkladnej knižky na meno I. Z.
a zhodnými výpoveďami navrhovateľky a svedkov: otca a matky navrhovateľky I. Z. R. W. Z., C.. M. Z..Navrhovateľka a svedkovia zhodne tvrdili, že suma 850 000 Sk za prevod členského podielu dotknutého
bytu na P. H. bola odovzdaná v banke Tatra banka, a.s. osobne do rúk C.. Z. otcom navrhovateľky I.
Z. za prítomnosti navrhovateľky. Svedkyňa C.. Z. zároveň vysvetlila dôvod rozdielností jej výpovedí a

síce, že po pojednávaní si sadla doma s manželom a pri rozhovore s ním si spomenula, že peniaze
jej odovzdal otec navrhovateľky v banke Tatra banka a.s. a šlo o sumu 850 000,-Sk. V tejto časti
dokazovania sa stal odporca nedôveryhodný, keď tvrdil, že tieto fin. prostriedky odovzdávali spoločne
účastníci prevodcom buď v byte alebo dome prevodcov. V prospech skutočnosti, že dotknutý byt bol
kúpený za finančné prostriedkov z daru od rodičov navrhovateľky, svedči aj to, že odporca nepreukázal

súdu, že v manželstve našetrili sumu 850 000 Sk, keď tento dňa 11.10.2011 uviedol, že za 5 - 6 rokov
práce a brigád v Rakúsku mohol zarobiť 700.000,- až 900.000,- Sk, čo pri sume 900 000 Sk za 6 rokov
predstavuje mesačne v priemere sumu 12 500 Sk, pričom podľa tvrdenia odporcu, rodina mala výdavky
7000 Sk a navrhovateľka bola počas trvania manželstva viac materskej ako v práci. Skutočnosť, že
tento príjem uvádzaný odporcom je súčtom jeho príjmu z práce a brigád za 5 - 6 rokov dokazuje aj
doplnenie jeho výpovede jeho právnym zástupcom na pojednávaní konanom dňa 19.8.2014, kde tento

uviedol, že nikto nikdy netvrdil, že odporca zarobil sumu 700 000 -800 000 Sk na brigádach.

V ostatných prínosoch v sume 15 999 €, ktoré žiadala navrhovateľka započítať vo svoj prospech ako
investície do dotknutého bytu na P., ktoré peniaze táto mala nadobudnúť darom od svojich rodičov,

súd dospel k záveru, že navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla. A síce navrhovateľka v priebehu
konania žiadnym spôsobom nekonkretizovala a nepreukazovala skutočný spôsob použitia týchto fin.
prostriedkov a nie je zrejmé, že peniaze darované jednotlivými darovacími zmluvami boli použité na
účel deklarovaný v týchto zmluvách. Výpoveď navrhovateľky ako aj jej rodičov pri súčasnom predložení
výpisov z účtov preukazujúcich len výber peňazí v ten ktorý deň, je nepostačujúce na vyhodnotenie, že

jednotlivé darované sumy boli skutočne investované do rekonštrukčných prác. Naviac, keď svedok E.
potvrdil, že za uskutočnené práce v byte ho vyplácal odporca.

Pokiaľ ide o prínos odporcu v sume 285 000, Sk, ktorú sumu mal tento nadobudnúť darom od svojho
otca začiatkom roka 2003, odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Svedkyňa U. X., ktorá

je sestrou odporcu, tvrdila, že v roku 2003 si ich zavolal ich otec a povedal im, že ona dostane byt a
brat, čiže odporca sumu 300 000 Sk, odovzdanie peňazí však nevidela. Tvrdila len, že jej to povedala
matka, ktorej to povedal otec. Svedkyňa B. X., matka odporcu, na rozdiel od svojej dcéry U. X. zasa
tvrdila, že bola prítomná pri tom, ako jej manžel a otec odporcu v čase, keď bol ťažko chorý, daroval u
nich v domácnosti v obálke peniaze odporcovi, sumu peňazí sa v nej nachádzajúcich však ani jeden

neprepočítal. Z uvedeného súd dospel k záveru, že nemožno prisvedčiť skutočnosti, že deklarovaná
suma 285 000 Sk bola odporcovi jeho otcom odovzdaná, keďže nielenže neexistuje žiadny písomný
záznam o tomto odovzdaní, ale odovzdanie nebolo preukázané ani svedeckými výpoveďami svedkýň
U. X. a B. X., kým svedkyňa U. X. povedala, že o odovzdaní jej povedala matka, ktorej to povedal otec
a zasa svedkyňa B. X. povedala, že bola prítomná pri odovzdaní peňazí. Na strane druhej, aj keby si

súd osvojil verziu, že svedkyňa B. X. bola prítomná pri odovzdaní peňazí, z uvedeného nemožno však
uzavrieť, že bola odovzdaná odporcovi suma 285 000 Sk, keď podľa slov svedkyne B. X., táto videla len
ako jej manžel odovzdal odporcovi obálku, avšak ani jeden z nich neprepočítaval sumu v nej uvedenú. V
neprospechodporcutiežsvedčifakt,žetentoprínoszačalsitentouplatňovaťažpopiatichrokochtrvania
sporu. Naviac svedkyňa B. X. stala sa pre súd nedôveryhodnou, keď rovnako ako jej syn tvrdila, že v

dotknutom byte oslavovali odporcove a vnukove meniny dňa 26.8.2004, pričom z obsahu rozvodového
spisu XC/XX/XXXX vyplýva, že do dotknutého bytu nasťahovala sa v septembri 2004 len navrhovateľka
s maloletými deťmi, keďže odporca sa aj napriek jej naliehaniu do bytu nasťahovať odmietol. Uvedené
preukazujevýpoveďodporcunapojednávaníkonanomdňa27.4.2005vkonanívedenompodsp.zn.XC/
XX/XXXX „Do väčšieho bytu v septembri 2004 som sa nechcel s navrhovateľkou a deťmi presťahovať,

lebo sme si nerozumeli a stále sme sa hádali a rozhodol som sa, že keď budeme každý sám,bude to
lepšie“.

Pre úplnosť súd dopĺňa, že odporca stal sa pre súd nedôveryhodným vo viacerých častiach svojich
výpovedí, a síce odporca tvrdil, že v byte s navrhovateľkou býval od 19.8. do 6.9.2004, kedy ho

navrhovateľka z bytu vyhodila a dňa 26.8.2004 v tomto byte oslavovali jeho a synové meniny, avšak
z rozvodového spisu vyplýva, že do bytu sa nasťahovať nechcel. Súd zdôrazňuje k obrane odporcu k
odstráneniu týchto rozporov, spočívajúcej v tvrdení, že súd urobil v odôvodnení rozvodového rozsudku
asi chybu, že táto obrana je nedôvodná a tendenčná, nakoľko súd v odôvodnení rozvodového rozsudkuvychádzal z výpovede odporcu, ktorú tento podal dňa 27.4.2005 ústne do zápisnice, pričom tento nič
nenamietal ani proti zápisnici a ani proti rozsudku, keďže odvolanie nepodal. Zároveň odporca nebol
jednotný ani v tom, kedy sa mal teda do bytu nasťahovať, kým najprv tvrdil, že to bolo 25.8.2004 a potom

zasa, že to bolo dňa 19.8.2004.

Čo sa týka investícii účastníkov do bytu na F. H. je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase ich
vykonávania (rok 2002) ani jeden z účastníkov nebol vlastníkom tohto bytu. Je len zhoda okolností, že

odporcasastaljehovlastníkom,aleažpozánikuBSM.Vprípade,žebytentobytnadobudlatretiaosoba,
účastnícibynažalobuonáhraduškodyprípadnebezdôvodnéobohatenienenašlioporuvzákone,keďže
jeho pôvodným vlastníkom bola právnická osoba ktorá tento byt prenajímala. Preto tieto investície neboli
do vyporiadania BSM zahrnuté.

Tak isto prínos navrhovateľky v sume 210 000,- Sk, ktorý mala získať odpredajom chaty súd do

vyporiadania BSM nepojal a to z toho dôvodu, že zo zmluvy o predaji tejto nehnuteľnosti vyplýva, že
bola odpredaná za sumu 49 660,- Sk dňa 7.6.2000, pričom peniaze boli vyplatené pred podpisom
zmluvy, pričom automobil ktorý mal byť z časti za túto sumu kúpený bol do prevádzky prvý krát uvedený
11.7.2001, takže z tejto časovej disproporcie vyplýva pochybnosť o navrhovateľkou tvrdenom použití
týchto peňažných prostriedkov. Na viac navrhovateľka žiadnym spôsobom nerozporovala skutočnosť,

že časť kúpnej ceny mala byť uhradená u odpredaja pôvodného automobilu účastníkov značky Favorit
v sume 70 000,- Sk.

Čo sa týka pasíva, a to záväzku účastníkov na vrátenie pôžičky v sume 30 000,- Sk rodičom
navrhovateľky, samotná matka navrhovateľky uviedla, že tieto fin. prostriedky dala dcére, mala ich v

hotovosti v domácnosti, a navrhovateľka mala zaplatiť časť poistnej sumy na životnej poistke odporcu.
Odporca tieto skutočnosti poprel. Súd má za to, že ani v tejto časti navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno.

Takto potom v rámci širšieho vyporiadania BSM po zahrnutí prínosu navrhovateľky v sume 850 000,- Sk

( 28 214,83 €) súd zaviazal odporcu na úplné vyrovnanie podielov uhradiť navrhovateľke sumu 2663,67
€ (28 214,83 € - 25 551,16 €).

Záverom je potrebné uviesť, že v každom konaní o vyporiadaní BSM samotní konkrétni účastníci majú
najlepšiu vedomosť o spôsobe nadobúdania majetku do BSM, avšak v danom prípade obaja účastníci

aj za cenu tvrdenia nepravdivých skutočností sa snažili dosiahnuť pre seba čo najpriaznivejší výsledok.

O náhrade trov súd rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. s určením, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože každý z účastníkov mal v konaní úspech len čiastočný, a

v pomere ich vzájomným návrhom ako žiadali BSM vyporiadať rovnomerný.

Súdny poplatok z predmetu konania v sume 1800 € sú povinní zaplatiť účastníci spoločne a nerozdielne
s tým, že súdny poplatok predstavuje 3 % z hodnoty vyporiadaného BSM ( položka č. 6 písm. b)
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).