Uznesenie ,
Zrušené, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110222392
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:3110222392.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: L. W., bytom G., K. XX, t.č. P. na výkon trestu odňatia
slobody Y., proti odporcom: X/JUDr. L. O., sudca N. súdu G., X/JUDr. V. N., sudca N. súdu G., X/JUDr. S.
E., sudkyňa N. súdu G., o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčínzodňa4.júna2013,č.k.12C/240/2010-94,oodvolanínavrhovateľaprotiuzneseniuOkresného
súdu Trenčín zo dňa 5. augusta 2013 č.k. 12C/240/2010-99, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. septembra 2013, č.k. 12C/240/2010-107 a odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. novembra 2013 č.k. 12C/240/2010-112 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 05. augusta 2013 č.k. 12C/240/2010-99 z r u š u j e .
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11. septembra 2013, č.k. 12C/240/2010-107 z r
u š u j e.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. novembra 2013 č.k. 12C/240/2010-112 z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom
domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporcom náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 31 ods. 1, 2, 3, § 32 ods. 6

Trestného poriadku, § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na
základe čoho považoval za preukázané, že proti navrhovateľovi ako obžalovanému bolo vedené trestné
stíhanie za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 oods. 1, 2 písm. b), e) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. c) Trestného zákona a to na Okresnom súde Trenčín ako
na súde prvého stupňa a na Krajskom súde v Trenčíne ako na súde odvolacom. Poukázal na to, že
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 1T/27/2008-740 zo dňa 16.07.2007 bol navrhovateľ uznaný

vinným zo spáchania zvlášť závažného zločinu vraždy a bol mu za to uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ ako obžalovaný a o jeho odvolaní
rozhodoval Krajský súd v Trenčíne v senáte predsedu V.. X. S.. V štádiu odvolacieho konania podal
navrhovateľ ako obžalovaný písomnú námietku zaujatosti voči sudcovi V.. X. S., o ktorej námietke
zaujatosti rozhodol Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu V.. L. O. a sudcov
V.. V. N. a V.. S. E. v konaní pod sp. zn. 6 Nto/1/09 uznesením zo dňa 13 januára 2009 tak , že

V.. X. S. predseda odvolacieho senátu Krajského súdu v Trenčíne nie je vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania v trestnej veci proti obžalovanému vedenej na Krajskom súde v Trenčíne
pod sp. zn. 2To/114/2008. Následne Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom
z predsedu senátu V.. X. S. a členov senátu V.. V. W. a W. E. v trestnej veci proti navrhovateľovi
ako obžalovanému rozhodol uznesením č.k. 2To/114/2008-919 zo dňa 15 januára 2009 tak, že podľa
§ 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa zamietol.

Navrhovateľ neoprávnený zásah do svojich osobnostných práv videl v konaní odporcov , ktorí ako
senát odvolacieho súdu konali a rozhodovali o jeho námietke zaujatosti, ktorú vzniesol v trestnomkonaní voči sudcovi Krajského súdu v Trenčíne V.. X. S.. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ
nepreukázal existenciu neoprávneného zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že navrhovateľ

ako obžalovaný v jeho trestnej veci podal námietku zaujatosti voči sudcovi odvolacieho súdu V.. X. S.,
ktorý mal rozhodovať v jeho trestnej veci, o ktorej námietke zaujatosti rozhodoval iný senát Krajského
súdu v Trenčíne ako odvolacieho súdu, ktorý bol tvorený odporcami. Krajský súd v Trenčíne v senáte
zloženom odporcami uznesením sp. zn. 6 Nto/1/09 zo dňa 13. januára 2009 rozhodol o námietke
zaujatosti podanej navrhovateľom tak, že JUDr. X. S., predsedu odvolacieho senátu Krajského súdu

v G., z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti navrhovateľovi ako obžalovanému
nevylúčil. Predmetné rozhodnutie je právoplatné a nebolo zrušené v konaní o riadnom, či mimoriadnom
opravnom prostriedku alebo v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Keďže v slovenskom
právnom systéme platí prezumpcia správnosti a zákonnosti súdnych rozhodnutí, ktoré sú vydávané
súdmi v rámci ich právomoci, súd prvého stupňa predmetné uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
považoval za bezvadné a vyvolávajúce právne účinky, ktoré sa s ním spájajú, a preto ako také

nemôže predstavovať neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Vzhľadom na absenciu
neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 151 ods. 1 OSP a odporcom, ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov konania nepriznal, keďže
odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ,
ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že uviedol všetky relevantné argumenty a dôkazy. Z uvedených dôvodov považoval
napadnutý rozsudok za úmyselne účelový . Bol toho názoru, že rozsudok bol vynesený na základe

ovplyvniteľnosti vec prejednávajúceho sudcu.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 05. augusta 2013 č.k. 12C/240/2010-99 podľa

položky č. 7b písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v lehote desať dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za
odvolanie vo výške 1.416 eura .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal uznesenie súdu

prvého stupňa zrušiť v plnom rozsahu. Namietal, že súd nemôže vymáhať to, čo mu odpustil. Poukázal
na to, že mu bol súdny poplatok odpustený na celé konanie, t.j. na prvostupňovom súde a aj na
odvolacom súde.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 11. septembra 2013 č.k. 12C/240/2010-107 podľa

položky č. 7b písm. a), b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v lehote desať dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za návrh
na začatie konania vo výške 1.416 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ dôvodiac, že mu bol súdny

poplatok bol odpustený, pretože je vo výkone trestu a nemá stály príjem, nič nevlastní.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 14. novembra 2013 č.k. 12C/240/2010-112
navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 138 ods. 1 OSP konštatujúc, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti

odporcom ochrany osobnosti, konkrétne žiadal, aby súd uložil každému z odporcov povinnosť zaplatiť
mu 15.000,-eur titulom nemajetkovej ujmy za diskrimináciu a psychickú ujmu, ktorú mu spôsobili. Z
podania navrhovateľa zo dňa 07.10.2013 vyplýva, že navrhovateľ žiada o oslobodenie od súdnych
poplatkov, čo odôvodnil tým, že mu bol súdny poplatok Okresným súdom v Trenčíne už odpustený
a ďalej tým, že nič nevlastní a nemá stály príjem, pretože je vo výkone trestu. Vzhľadom na to, že

vykonanýmdokazovanímvovecisamejnebolapreukázanázákladnápodmienka,ktorájepredpokladom
úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti , a to neoprávnený zásah do osobnostných práv, súd
prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, a
preto navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal priznať oslobodenie
od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, pretože je nemajetný, nemá stály príjem, nič nevlastní a jeho

mesačná odmena vo výkone trestu je vo výške 3 eur.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi navrhovateľa (§
212 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa,
ako aj konanie ktoré im predchádzalo, a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zo dňa 14. novembra 2013 č.k. 12C/240/2010-112 o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov navrhovateľovi je treba podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a napadnuté uznesenie zo dňa 05. augusta 2013 č.k. 12C/240/2010-99
a uznesenie zo dňa 11. septembra 2013, č.k. 12C/240/2010-107 je treba podľa § 221 ods. 1 písm. i)
OSP zrušiť.

Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal každého z odporcov
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 15.000 eur z dôvodu, že odporcovia ako sudcovia Krajského
súdu v G. mu spôsobili ujmu formou „diskriminácie“. V návrhu uviedol, že odporcovia ako sudcovia
Krajského súdu v G. neakceptovali jeho námietky a sudcu Krajského súdu v G. V.. S. nevylúčili z

odvolacieho konania, pričom sudca V.. S. nezákonne potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín za
niečo, čo nespáchal. Odporcovia tak uvedeným konaním spôsobili navrhovateľovi psychickú ujmu ,
poškodili ho formou „diskriminácie“, porušili jeho právo na obhajobu, Ústavu SR a Dohovor o ľudských
právach a slobodách .

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha ochrany proti (podľa jeho názoru) neoprávnenému zásahu

do osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť konaním odporcov , ktorí ako senát odvolacieho súdu
konali a rozhodovali o jeho námietke zaujatosti, ktorú vzniesol v trestnom konaní voči sudcovi Krajského
súdu v G. V.. X. S., pričom neakceptovali jeho námietky sudcu V.. S. nevylúčili z odvolacieho konania,
čím mu mala byť spôsobená psychická ujma formou diskriminácie. Ochrany sa navrhovateľ domáhal vo
forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď sa zaoberal
vecou samou bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie odporcov. Už z obsahu
podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že odporcovia sú sudcami Krajského súdu G., pričom
zásahu do osobnostných práv navrhovateľa sa mali dopustiť v rámci rozhodovacej činnosti. So zreteľom

na vyššie uvedené skutočnosti bolo pre rozhodnutie v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné najskôr vyriešiť pasívnu legitimáciu odporcov v tomto konaní.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza , že pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je
uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je pôvodca

neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ k zásahu do osobnostných práv malo v danom
prípade dôjsť rozhodnutím odporcov, ktorí ako senát Krajského súdu G. uznesením sp.zn. 6 Nto/1/09 zo
dňa 13 januára 2009 rozhodli o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom v jeho trestnej veci voči
sudcovi N. súdu V.. S. tak, že V.. X. S. predseda odvolacieho senátu N. súdu v G. nie je vylúčený zvykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obžalovanému vedenej na Krajskom súde
v G. pod sp. zn. 2To/114/2008, odvolací súd zastáva názor, že pasívne legitimovaným subjektom v
konaní na ochranu osobnosti v takomto prípade by mal byť štát. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej

moci je totiž výsledkom výkonu súdnej moci - súdnictva , t.j. výkon verejnej moci. Na tomto rozhodnutí
sa podieľajú sudcovia ako predstavitelia súdnej moci , ktorí sú podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000
Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v osobitnom vzťahu k štátu.
Ak pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
orgánmi verejnej moci je v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. štát, potom analogicky je štát pasívne

legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi
verejnej moci pri výkone tejto moci. Rovnako analogicky pri uplatňovaní takéhoto nároku koná za štát
Ministerstvo spravodlivosti. Obdobnú právnu problematiku riešil aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení
zo dňa 26. septembra 2012, sp. zn. 6Cdo/149/2011.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že kto je účastníkom konania, vymedzuje procesné právo.

Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna)
je teda stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník konania je nositeľom práva,
resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce
to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia,

alebo o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je
nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré
v konaní ide. To, či navrhovateľ a odporca sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia a hmotnoprávnej
povinnosti, sa ukáže až v samotnom konaní. Ak nebol účastník aktívne alebo pasívne legitimovaný
(výlučne legitimovaný), návrh na začatie konania sa zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh
smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie
je. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 OSP).

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h)

a f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP. V novom konaní bude súd
prvého stupňa postupovať v naznačenom smere, pričom najskôr sa súd prvého stupňa bude zaoberať
otázkou pasívnej legitimácie odporcov v tomto konaní.

Predmetom odvolacieho konania boli aj uznesenia súdu prvého stupňa , a to uznesenie

súdu prvého stupňa zo dňa 05. augusta 2013 č.k. 12C/240/2010-99, ktorým súd prvého stupňa podľa
položky č. 7b písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v lehote desať dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za
odvolanie vo výške 1.416 eura , ďalej uznesenie zo dňa 11. septembra 2013, č.k. 12C/240/2010-107,
ktorýmsúdprvéhostupňapodľapoložkyč.7bpísm.a),b)sadzobníkasúdnychpoplatkovzák.č.71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v lehote desať dní od doručenia
uznesenia súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 1.416 eura a uznesenie zo dňa 14.
novembra 2013 č.k. 12C/240/2010-112, ktorým súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov.

Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa § 138 ods. 2 OSP (účinného od 01. 01. 2012), v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované

vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo
rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súd musí dôsledne dbať na preukázanie
obochkumulatívnychpodmienok,ktorézákonvyžaduje.Prvouztýchtopodmienoksúpomeryúčastníka.

Pomery účastníka sa chápu ako spoločensko - ekonomické podmienky v ktorých žije, jeho majetkové,
zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré je povinný poplatník vyživovať, jeho oprávnené potreby. Druhou
podmienkou, ktorú súd skúma je, že účastník nesmie svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňovať
alebo brániť právo. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je zjavne každá žaloba aleboopravnýprostriedok,ktorýsavkonečnomdôsledkuukážeakošikanujúcivýkonprávanapodanienávrhu
alebo práva na podanie odvolania (dovolania, námietok) alebo úsilie spôsobiť druhému účastníkovi
zjavné ťažkosti bez zreteľa na výsledok konania. Aj keď to pomery účastníka odôvodňujú, nie je mu

možné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, ak svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje
alebo bráni právo. O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide predovšetkým vtedy,
ak je zo skutkových tvrdení nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené bez toho, aby bolo
treba vykonať dokazovanie. Skutočnosť, že pomery účastníka odôvodňujú priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov musí preukázať žiadateľ, ktorý je povinný v tomto smere označiť dôkazy a opísať

svoje sociálne a majetkové pomery.

Rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia
od súdnych poplatkov odvolací súd dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého uznesenia.
V danom prípade súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov z
dôvodu , že ide o zrejmé bezúspešné uplatnenie práva, keďže návrh navrhovateľa bol zamietnutý pre

nepreukázanie základnej podmienky a to neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa.
Odvolací súd dodáva, že o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide predovšetkým
vtedy, ak je zo skutkových tvrdení nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené bez toho, aby bolo
treba vykonať nejaké dokazovanie. Súd prvého stupňa sa však návrhom navrhovateľa z hľadiska veci
samej zaoberal a vo veci vykonal dokazovanie, na základe čoho návrh navrhovateľa ako nedôvodný

zamietol. Iba skutočnosť, že návrh navrhovateľa bol súdom prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania zamietnutý, však nebolo možné (s ohľadom na dôvody, pre ktoré bol návrh navrhovateľa
zamietnutý) považovať za zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva.
Z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že mu mal byť súdny poplatok Okresným súdom Trenčín už odpustený.
Z uvedených dôvodov bude preto potrebné lustráciou zistiť, či prebiehalo na súde prvého stupňa

iné konanie vo veci ochrany osobnosti navrhovateľa a v kladnom prípade zistiť, aké skutočnosti boli
dôvodom pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, a z akých záverov súd vychádzal.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne preskúma splnenie oboch podmienok stanovených v
§ 138 ods. 1 OSP, teda vykoná dokazovanie ohľadne majetkových pomerov navrhovateľa ku dňu
rozhodovania, za týmto účelom doručí navrhovateľovi aktuálne tlačivo na oslobodenie od súdnych

poplatkov. Následne opätovne rozhodne o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Svoje nové rozhodnutie súd odôvodní tak, aby odôvodnenie bolo presvedčivé a preskúmateľné, a aby
tak spĺňalo požiadavky kladené na súdne rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. §
167 ods. 2 OSP.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. novembra 2013 č.k.
12C/240/2010-112,ktorýmsúdprvéhostupňanepriznalnavrhovateľovioslobodenieodplateniasúdnych
poplatkov zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) , h) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V nadväznosti
na uvedené odvolací súd ako predčasné podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP zrušil aj uznesenia o
poplatkovej povinnosti navrhovateľa za návrh na začatie konania a za podané odvolanie .

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.