Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221667
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412221667.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno a zo dňa 10. februára 2015 č.k.

7C/158/2012-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa
28. 11. 2014. Poukázal na to, že navrhovateľ doručil súdu prvého stupňa návrh na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, s odôvodnením, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 7C/6/2010 rozhodol súd na návrh žalovanej v 1.) rade, t. j. Slovenskej republiky zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, o prerušení predmetného konania v zmysle § 109
ods. 1 písm. c) OSP, pretože sa rozhodol požiadať Súdny dvor Európskej únie o zodpovedanie
prejudiciálnych otázok, ktorých posúdenie má dôležitý význam pre jeho rozhodnutie v predmetnej
právnej veci. Ide o otázky:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu

nečinnosťžalobkyneavzhľadomnanevyčerpanievšetkýchprávnychprostriedkovnápravyumožnených
právom členského štátu?
3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou

škody?
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP ako aj skutočnosťami
zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky
na prerušenie konania. Dôvodom navrhovaného prerušenia tohto konania mala byť podľa navrhovateľa
skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa riešia vyššie
uvedené prejudiciálne otázky, ktorých následné zodpovedanie bude dôležité i pre toto konanie, a to z

hľadiska posúdenia správnosti vydania alebo nevydania poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. V súvislosti s tým zdôraznil, že položenýmiprejudiciálnymi otázkami Okresný súd Prešov nesleduje zistiť, či jeho rozhodnutie o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi bolo samo o sebe správne, ako sa domnieva navrhovateľ, ale
v skutočnosti v nich prešovský súd žiada Súdny dvor Európskej únie jednak o výklad predpokladov pre

založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú už nesprávne vydaným poverením na vykonanie
exekúcie (t. j. aký vplyv má na vznik zodpovednosti štátu v danej veci napr. pasivita povinnej, resp. jej
nevyužitie zákonom ponúkaných prostriedkov obrany v predmetnom exekučnom konaní) a taktiež žiada
o vysvetlenie vzťahu inštitútu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody v danej veci. Okresný súd
Prešov v konaní posudzuje nároky navrhovateľky (povinnej) na náhradu škody vzniknutej z údajného

nezákonného zexekvovania jej majetku a nie nároky na náhradu potenciálnej škody spôsobenej v
exekučnom konaní oprávnenému oneskoreným súdnym rozhodnutím, ako je tomu v tomto konaní.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam dospel súd prvého stupňa k záveru, že vyššie citované otázky
Okresného súdu Prešov s predmetom tohto konania nijako nesúvisia, a teda i odpovede na ne
sú pre rozhodnutie Okresného súdu Komárno v tejto veci nepodstatné. Vzhľadom na to, že v
navrhovateľom poukazovanom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa

nerieši otázka, ktorá by mohla mať vplyv pre rozhodnutie súdu v tejto veci, bolo potrebné predkladaný
návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP zamietnuť.

Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby
odvolacísúdzmenilnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňa,atotak,ženávrhunaprerušeniekonania

vyhovie. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav
veci, ako aj konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych
otázok vidí v tom, že v danom konaní bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu
je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré navrhovateľ navrhol prerušiť je náhrada
škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného
súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu

v prejednávanej veci, a stým súvisiacim založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu
spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru
je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP, a preto je potrebné toto konanie prerušiť až
do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ustanovenie § 109 ods. 2 OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania.. Podľa § 109 ods. 2 písm.
c) OSP súd môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré
nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd

môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr
zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s
prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17. 02. 2011, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej doby, s
omeškaním viac ako 486 dní, keďže konanie začalo dňa 19.10.2009 . Z uvedeného dôvodu prijal záver,
že týmto postupom súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.
Zn. 15Er/1214/2009 došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku
škody .

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa zo dňa 18. 11. 2014 navrhovateľ podal súdu
prvéhostupňanávrhnaprerušeniekonania.Dôvodiltým,žepredOkresnýmsúdomPrešovprebiehapod
sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa
návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie
zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. S poukazom na znenie prejudiciálnych otázok
bol toho názoru, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre ďalší
priebeh a rozhodnutie v konaní, pretože pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam
posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade

exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, a preto navrhol konanie
prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa, ktorý návrh
navrhovateľa na prerušenie konania zamietol bol vecne správny. Súd prvého stupňa správne zvažoval,

či položené prejudiciálne otázky v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov riešia podstatu sporu
v predmetnom konaní a dospel k správnemu záveru, že v danej veci nie je nevyhnutné konanie podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) OSP konanie prerušiť. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil,
pričom odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že otázka zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, je upravená zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a preto je aj
predmetom vnútroštátneho preskúmania všeobecnými súdmi. Úlohou súdu v tomto konaní je zaoberať
sa tvrdením navrhovateľa, že nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní mu vznikol

nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pretože súd nerozhodol o žiadosti exekútora na vydanie
poverenia v zákonnej lehote ale až po jej uplynutí viac ako 486 dní. Súd prvého stupňa sa vo veci samej
musí vyporiadať s tým, či exekučný súd porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z exekučného poriadku
v dôsledku čoho došlo z jeho strany k nesprávnemu úradnému postupu a v kladnom prípade, či došlo
k splneniu zákonných podmienok pre vznik škody.

S poukazom na uvedené rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že v danom
prípade nie je nevyhnutné konanie v tejto veci prerušiť a počkať na rozhodnutie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré sa v konečnom dôsledku týkali iného skutkového a právneho stavu. Z odôvodnenia
návrhu na prerušenie konania vyplývalo, že predmetom konania na Okresnom súde Prešov (sp. zn.

7C/6/2010) je konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť
Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky a predmetom konania v prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej
ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní, ktorý
podľa tvrdenia navrhovateľa nerozhodol o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v

zákonnej lehote.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.