Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/27/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308203615
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4308203615.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. A., nar. XX. XX.XXXX, bydlisko: W. XXX, o vymoženie
33,19 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Levice zo dňa 23. februára 2012 pod č. k. 7Er/199/2008-20 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvého stupňa zastavil exekučné
konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7Er/199/2008, súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad so sídlom v Šali, P. Pázmaňa 49/3, náhradu trov exekúcie
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm b/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995
Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok „EP“), § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ako aj zisteným
skutkovým stavom. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v danej veci je blok
na pokutu nezaplatenú na mieste na sumu 33,19 eura. Poukázal na ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení do 31. 08. 2008, v zmysle ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok
možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehotou na zaplatenie pokuty
za priestupok bol deň vykonateľnosti vyznačenej na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č.
bloku AA 1984204, a to deň 19.6.2007, došlo teda k preklúzii nároku na vymáhanie pohľadávky, ktorá
je predmetom exekúcie. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, nakoľko ich nežiadal priznať.
Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie oprávnená. Uviedla, že trojročná prekluzívna lehota na
vymáhanie pohľadávky stanovená v § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. účinného do 31.08.2008 v danom
prípade uplynula 19.06.2010, avšak v priebehu jej uplynutia bolo znenie o trojročnej prekluzívnej lehote
vypustené zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01.09.2008 a vymáhanie pokút za priestupky nie
je obmedzené lehotou počnúc dňom 01.09.2008. Preto mal súd subsidiárne použiť ust. § 71 ods. 3
Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí
lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Ku dňu 19.06.2010 už nemožno aplikovať normu, ktorá
v rozhodnom období nebola platná. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnila so skutkovým a právnym
posúdením veci.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne
argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Z ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 vyplýva, že rozhodnutia vydané
v konaní o priestupkoch bolo možné súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov
od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná lehota bola prekluzívna,
preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i
skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo právo domáhať sa vymoženia pohľadávky vyplývajúcej
z rozhodnutia a rozhodnutie sa stalo neúčinným. Novelou zákona o priestupkoch vykonanou zákonom
č. 298/2008 Z. z. bola z ustanovenia § 88 prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutí vypustená a
to s účinnosťou od 01.09.2008. K základným kategóriám časovej pôsobnosti právnych noriem patrí
okrem platnosti a účinnosti aj aretroaktivita/retroaktivita právnych noriem. Normatívne právne akty
obsahujú aj spoločné, záverečné a prechodné (intertemporálne) ustanovenia, ktorých súčasťou sú
aj ustanovenia, ktoré deklarujú aretroaktivitu alebo vymedzujú retroaktivitu. Retroaktivita je spätným
spôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V podmienkach demokratického štátu platí zásada,
že právne normy pôsobia a majú pôsobiť v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, čo vyjadruje princíp
aretroaktivity, teda zákazu spätnej pôsobnosti právnej normy. Na tomto princípe je založená ochrana
občianskej slobody jednotlivca, ochrana jeho právneho konania v minulosti a právnych účinkov tohto
konania aj smerom k prítomnosti a budúcnosti. Aj v ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje
zásada lex retro non agit (teda zákon nemá spätnú účinnosť) - Ústava Slovenskej republiky explicitne
stanovuje (čl. 50 ods. 6): "Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie". Táto zásada
určená Ústavou Slovenskej republiky sa vzťahuje na všetky delikty v oblasti verejného práva. Pokrýva
preto tak pôsobnosť Trestného zákona, ako aj zákona o priestupkoch, vrátane osobitných zákonov,
ktoré obsahujú sankcie za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. Ústava
upravuje zásadu aretroaktivity v čl. 50 ods. 6 nielen pre oblasť trestného práva. Extenzívnym výkladom
ústavy možno dôjsť k zákazu retroaktivity aj pokiaľ ide o protiprávne úkony v súkromnom práve. Právna
teória rozoznáva pravú a nepravú retroaktivitu. Pri pravej retroaktivite sa neuznávajú práva a povinnosti
založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti za platnosti skoršieho zákona (nový
zákon pôsobí aj pre minulú dobu). Pri nepravej retroaktivite sa tieto skutočnosti uznávajú, no právna
úprava mení alebo zavádza nové práva a povinnosti. Nepravá retroaktivita teda spočíva v tom, že právne
vzťahy, ktoré vznikli za platnosti starého práva, sa spravujú starým právom až do doby účinnosti nového
práva a po nadobudnutí účinnosti nového práva sa spravujú už týmto novým právom. Teória teda každý
vplyv pôsobenia neskoršieho zákona do minulosti nepovažuje za spätné pôsobenie, a preto hovorí aj
o nepravej retroaktivite. Výnimku z princípu aretroaktivity však musí stanoviť právny predpis, inak sa
treba spravovať princípom aretroaktivity. Zákon č. 298/2008 Z. z. ustanovenie k § 88 ods. 1 zákona o
priestupkoch, ktoré by upravovalo výnimku zo zásady aretroaktivity neobsahuje. Novú právnu úpravu
zákona o priestupkoch účinnú od 01.09.2008, ktorá vypustila z ustanovenia § 88 ods. 1 prekluzívnu
lehotu na vykonanie rozhodnutí, tak na právne vzťahy založené staršou právnou úpravou účinnou do
31.08.2008 nemožno aplikovať.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že je nesporné, že medzi účastníkmi vznikol
právny vzťah, ktorého vznik a z neho vyplývajúce práva a povinnosti je potrebné posudzovať podľa
právnej úpravy platnej v čase vzniku tohto práva, t. j. účinnej do 31.08.2008. V predmetnej veci exekučný
titul, t.j. blok na pokutu nezaplatenú na mieste nadobudol vykonateľnosť 19.06.2007. Žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie došla exekučnému súdu dňa 31.03.2008, poverenie bolo vydané
dňa 07.04.2008. Trojročná lehota na vykonanie exekúcie uplynula 19.06.2010. Súd prvého stupňa teda
správne rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že došlo k preklúzii vymáhaného nároku. Odvolací
súd sa stotožňuje s analogickým použitím Stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky k zjednoteniu výkladu pri uplatňovaní práva § 30 v spojení s § 24 zák. č. 274/1994 Z. z. (Snj
84/202) R 21/2003 súdom prvého stupňa, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.