Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206769
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513206769.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., Bratislava, so sídlom Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom AK, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej G.
Z., nar. X.X.O., bytom J. XX v konaní o zaplatenie 1 073,79 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

III.Združenie-Pomocaochranaspotrebiteľa„POS“Prešovmánároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 27.11.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
1 073,79 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 814,57 eur od 6.3.2013 do zaplatenia a
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava
(ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanou dňa 28.6.2010 zmluvu o spotrebnom úvere číslo
0532756394 (ďalej len zmluva o úvere), podľa ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 578,-- eur pri

fixnej úrokovej sadzbe 17,9 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po
20,56 eur vždy ku 18. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na
deň 18.7.2010 a konečná splatnosť úveru na deň 18.12.2013. Zmluva upravovala podmienky čerpania
úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti
zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a podľa
zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).

Pôvodný veriteľ dňa 28. 3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky č. 0329/2013/CE postúpil žalobcovi
pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške1 158,70 eur, o čom bola žalovaná upovedomená
písomným oznámením postupcu.

2. Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a žalovanej doručil žalobu a ju vyzval,
aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadrila.

3.Podaním,doručenýmsúdudňa12.6.2014,vstúpilodokonanianastranežalovanejZdruženie-Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov (ďalej len Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“).
Súd poučil Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ o jeho procesných právach a povinnostiach
a žalovanú vyzval, aby sa vyjadrila, či súhlasí s jeho vstupom do konania. Žalovaná sa ani k vstupu

Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ Prešov na jej strane do konania a ani k žalobe v lehote
stanovenej súdom nevyjadrila.4. Súd vyzval žalobcu a pôvodného veriteľa na predloženie dôkazov, týkajúcich sa postúpenia
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, a to na predloženie písomnej výzvy pôvodného veriteľa žalovanej

na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky a dokladu o jej doručení žalovanej, dôkazu o tom, že
žalovaná bola viac ako 90 dní v omeškaní so splatením žalovanej sumy pred postúpením pohľadávky a
dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka žalovanej pred postúpením pohľadávky. Pôvodný
veriteľ oznámil súdu, že uvedené dôkazy nemá k dispozícii, keďže úverovú zmluvu a celú dokumentáciu
odovzdal postupníkovi, t.j. žalobcovi. Žalobca uviedol, že predložil relevantné oznámenie postupcu

žalovanej o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013, ktoré podľa neho zakladá jeho aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby.

5. Žalobca na výzvu súdu v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 5.5.2016, špecifikoval žalovanú
sumu. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovanou a vyčíslenia dlžnej sumy
predložil spolu s vyjadrením platobnú históriu splácania úveru č. 0532756394 a uviedol že žalovanej

bol poskytnutý úver vo výške 578,-- eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 17,9 %, ktorý sa zaviazala
platiť v 42 mesačných splátkach po 20,56 eur počnúc dňom 18.7.2010 a s konečnou splatnosťou dňa
18.12.2013. Za správu úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 2,99 eur mesačne. Žalovaná bola ku
dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný veriteľ konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB
a postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou zo dňa 28.3.2013 vo výške 1 158,70 eur. Písomnú výzvu

pôvodného veriteľa žalovanej pred postúpením pohľadávky súdu nepredložil.

6. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, resp. jeho pr. zástupcu, žalovanú a Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, ktorý
svoju účasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil. Žalovaná na pojednávaní potvrdila uzavretie

úverovej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu, keďže potrebovala vyrovnať debet na účte. V
tom čase pracovala, uhradila 4 splátky úveru, ale neskôr ochorela, preto nemohla naďalej splácať
splátky úveru. Žalovaná si nepamätala, či právny predchodca žalobcu jej zaslal oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru a tiež oznámenie o postúpení pohľadávky. Trovy konania si neuplatňovala.
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ na podporu žalovanej namietal aktívnu legitimáciu

žalobcu, keďže žalobca nepredložil dôkaz o tom, aby pred postúpením pohľadávky žalovaná bola v
omeškaní 90 dní, dôkaz o doručení výzvy pôvodného veriteľa žalovanej zo dňa 8.3.2011 na zaplatenie
sumy vo výške 84,24 eur a tiež nepredložil súdu dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky.
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ tiež uviedlo, že v úverovej zmluve neboli splnené
zákonné podmienky vymedzené v ZoSÚ, preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez

poplatkov. Z uvedených dôvodov žiadalo žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov
konania v plnej výške.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou
zmluvou o úvere (čl. 5), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (čl. 11), oznámením

pôvodného veriteľa žalovanej o postúpení pohľadávky (čl. 14), platobnou históriou (čl. 26 - 28), zmluvou
o postúpení pohľadávky a jej prílohou (čl. 29 - 31), informatívnym výpisom z OR žalobcu, písomným
vyjadrením žalobcu (čl. 25, 80), písomným vyjadrením Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“ (čl. 62 - 64), vyjadrením pôvodného veriteľa (čl. 76), ako aj obsahom celého spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 28.6.2010
zmluvu o spotrebnom úvere číslo 0532756394, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 578,-- eur
pri fixnej úrokovej sadzbe 17,9 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 42 mesačných splátkach
od prvého čerpania úveru do 30.6.2010 vo výške 2,85 eur mesačne, od 18.7.2010 vo výške 20,56 eur

mesačne vždy ku 18. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 18.7.2010 a konečná splatnosť
úveru bola dňa 18.12.2013. Spracovateľský poplatok bol stanovený vo výške 13,24 eur, poplatok za
vedenie úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne, RPMN 30,09 %, priemerná RPMN 51,49 % a
celková čiastka spojená s úverom vo výške 879,42 eur.
V záverečných ustanoveniach v čl. II. bod 2 zmluvy o úvere žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila

so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), Úverové
podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle
Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy
sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených
prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1,7,2007.
Podľa čl. II. bod 4 zmluvy Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť

príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi v tomto poradí.
Podľa čl. II. bod 5 zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa
§ 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 20.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku 19.2.2013 vo výške 1 135,99 eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručil
žalovanejdovlastnýchrúk,alezásielkusižalovanáneprevzala,tátosavrátilaspäťpôvodnémuveriteľovi
nedoručená dňa 18.3.2013, pričom v zmysle VOP sa táto považuje za doručenú.
Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 28.3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky
postúpil žalobcovi pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, spornou ale ostala výška postúpenej

pohľadávky 1 158,70 eur, pričom žalobca uplatňoval zaplatenie pohľadávky vo výške 1 073,79 eur,
pozostávajúcej z istiny vo výške 814,57 eur, z nesplatených riadnych úrokov vo výške 205,40 eur a z
poplatkov vo výške 53,82 eur.
Žalobca predložil súdu oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky žalobcovi zo dňa
5.4.2013 adresované žalovanej, ale nepredložil súdu dôkaz o doručení tohto oznámenia žalovanej.

9. Súd v konaní riešil nasledovné otázky:
- či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať len podľa ustanovení ObZ tak, ako to tvrdí
žalobca alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv
a postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa špeciálnych právnych

predpisov - zákon o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a zákona o bankách (ďalej len ZoB),
- či je platné postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92
ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy
a či jej túto výzvu aj doručil ,

- či žalovaná bola v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej
postúpením žalobcovi,
-vakejvýškebolasplatnápohľadávkazúverupredjejpostúpenímžalobcoviačipohľadávkapôvodného
veriteľa v čase postúpenia bola splatná v takej výške, ako ju postúpil žalobcovi ,
- či žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a či žalobca preukázal, ako dospel k žalovanej

sume a čo je v nej zahrnuté.

10. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3
písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá

úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľka, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej
zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto
zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej
časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa§ 497 až § 507 ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl. II. bod 4

a 5zmluvy,podľaktoréhoVšetkyprávnevzťahyvysloveneneupravenévÚverovejzmluvesabudúriadiť
príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

11. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ Okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so
Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia
pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a ustanoveniami zák. č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a ustanoveniami zákona č. 438/2001 Z.z. o
bankách (ďalej len Zob), v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky,
keďže ide o bankovú pohľadávku.

14. Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanou na základe zmluvy o úvere vznikli v období, keď
SR už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,

s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným
princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

15. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si
stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu. Slovenská republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú

prednosť pred slovenskými právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný
prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom
č. 150/2004 Z. z., účinným od 1.4. 2004, v ust. § 52 - 54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že

určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má

interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ku 28.6.2010) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 cit. OZ Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou

inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane

spotrebiteľa (ďalej len ZoOS).
Podľa § 2 písm. a, b ZoOS Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti
b/ predávajúcim

1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b/ podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k výrobu alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.1.18. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka) musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a/zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

19. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú, typovú,
vopred predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov. Pôvodný veriteľ vopred pripravil
a naformuloval obsah tejto zmluvy, stanovil podmienky jej realizácie, ako aj podmienky a možnosti
postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaná ako fyzická osoba

spotrebiteľka nemala možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy o
úvere a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohla vyjednávať a zmluvu mohla uzatvoriť len
za predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijme. Zmluva o úvere neobsahovala
obligatórne náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. c/ - adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. l/ - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom v mesačnej
splátke úveru 20,56 eur - nie je uvedené koľko je splátka istiny, koľko splátka úroku, koľko sú poplatky.
Z uvedených dôvodov sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tiež je neprijateľná
podmienka zmluvy v zmysle judikatúry súdov SR spracovateľský poplatok - 13,24 eur, ktorý predstavuje

neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je mu účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi
poskytovala skutočné protiplnenie, ale naopak toto je poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa a na jeho prospech.

20. Súd skúmal, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu zmluvou o

postúpení pohľadávky uzavretou medzi nimi. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na
základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a
postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť

v rozpore s citovanou Smernicou Rady 93/13, ani s vyššie uvedenými ustanoveniami § 52 - § 54 OZ,
upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a v rozpore so ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku.

21. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere, Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako

akciová spoločnosť, ktorá
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené
v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,

Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky
zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti,
z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať platobné služby pre iného v
rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.

Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu
vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk

alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež
nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 ), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa
§ 49c .

Podľa § 6 ods. 8 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.

Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať
na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.

Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu
ani neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a
môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím

povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh
na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do
desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť.

22. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky súd udáva, že
ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok
má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na
ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB

v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu.
Podľa § 92 ods. 8 ZoB Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej

osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkovýchvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom a všeobecne môže byť predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,
nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka
bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis ZoB (lex specialis) dopĺňa zákonné
pravidlá pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:

1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.
Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky

klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok
úveru. Žalobca na výzvu súdu nepredložil dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ pred postúpením
pohľadávky doručil žalovanej písomnú výzvu na úhradu dlžnej sumy, s ktorou bola v omeškaní

dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam pôvodného veriteľa,
Slovenskej sporiteľne, o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.2.2013, ani oznámenie
pôvodného veriteľa zo dňa 5. 4. 2013. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaná ako dlžníčka bola v
omeškaní so splatením celej pohľadávky viac ako 90 dní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
a teda aj pred postúpením pohľadávky. Žalobca nepreukázal, aby pôvodný veriteľ skutočne doručil

žalovanejoznámenieopostúpenípohľadávky,hociuviedol,žepôvodnýveriteľdoručovaltotooznámenie
obyčajnou zásielkou, ale nepredložil o tom žiaden dôkaz, či skutočne toto oznámenie žalovanej bolo
aj doručené.

23. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel

k záveru, že nároku tak, ako si ho uplatnil žalobca, nie je možné vyhovieť. Žalobca nepredložil žiaden
dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ - banka ukončila zmluvný úverový vzťah so žalovanou, či už
odstúpením od zmluvy alebo jej výpoveďou. Banka postúpila pohľadávku žalobcovi, no súd nemal
preukázané, aby postúpenie pohľadávky žalobcovi oznámila žalovanej.
Podľa § 92 ods. 8 ZoB môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve

dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon,
ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo
strany banky. Súd zdôrazňuje, že žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz o doručení písomnej
výzvy banky žalovanej na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca
v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky -

ako postupcu žalobcovi ako postupníkovi a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení
podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565 OZ. Z výpisu OR žalobcu vyplýva, že
žalobcovi NBS neudelila bankové povolenie.
Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom
a pôvodným veriteľom - bankou je v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a § 39 OZ absolútne neplatný právny

úkon, naneplatnosťktoréhosúdmusíprihliadaťzúradnejpovinnosti.Vdôsledkuneplatnéhopostúpenia
bankovej pohľadávky na žalobcu, žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní a teda nemôže
uplatňovať voči žalovanej zaplatenie bankovej pohľadávky, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v žalobe sa okrem všeobecných

náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

25. Súd ešte dodáva, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného
bremena na skutočností, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovaniadôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový
základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad

(neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.
Žalobcanepreukázal,akojeuvedenévyššie,abydošlokplatnémupostúpeniupohľadávkyz pôvodného
veriteľa - banky - ako postupcu na žalobcu ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky

po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565 OZ.

26.Nadoplneniesúdeštedodáva,žesúdnesúhlasístvrdenímžalobcu,žeust.§92ods.8ZoBupravuje
len podmienky, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Súd poukazuje na
judikatúru súdov SR, ako napr. rozsudok OS Nitra, č.k 9C/261/2013 zo dňa 17.02.2015, rozsudok OS
Banská Bystrica č.k. 7C/209/2014 zo dňa 04.03.2015, rozsudok OS Galanta č.k. 26C/261/2014 zo dňa

27.01.2015, rozsudok OS Považská Bystrica č.k. 3C/195/2014 zo dňa 05.03.2015, rozsudok OS Prešov
č.k. 9C/153/2014 zo dňa 12.03.2015 a tiež, ako to vyplýva z dôvodovej správy k § 92 ods. 7 ZoB (teraz §
92 ods. 8 ZoB), že v uvedenom ustanovení sú stanovené podmienky pre splnenie platného postúpenia
bankovej pohľadávky tak, ako je to uvedené vyššie.
27. Súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o

výšku uplatňovanej pohľadávky. Pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby súd vychádzal z týchto úvah:
Vyššie citované zákonné ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na
účastníkoch konania. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranyniejepreukázané(vtomzmysle,žesúdhonepovažuje

za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez
návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť
- označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Ak strana nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,

má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva,
potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky rozhodujúce skutočnosti;
teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje

sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

28. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že strana civilného sporového súdneho konania má povinnosť
tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd

nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v
sporových konaniach za následok neúspech strany, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na
strane sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že
úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt

- „práva patria len bdelým“) a strana je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu
predložené a aby na ne aj označila dôkazy.

29. V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorá má základ v zmluve o
úvere č. 0532756394 zo dňa 28.6.2010 uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou. Žalobca

v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bol záväzkový
vzťah, z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovanej, ktorú je potrebné čo do základu a výšky patrične
zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia
potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že tento záväzkovývzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovanou skutočne platne vznikol. Keďže dokazovať možno len to,
čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo, bolo by potom na žalovanej, aby vyvrátila tvrdenie žalobcu,
že svoju povinnosť nesplnila. Ak by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol tak bremeno

tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno.

30.V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe, bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné,
aby na preukázanie svojho tvrdenia predložil predovšetkým úverovú zmluvu č. 0532756394 zo dňa
28.6.2010, na ktorú sa v žalobe odvolával a ktorú označil za dôkaz a na základe ktorej mal vzniknúť

záväzkovývzťahmedzipôvodnýmveriteľomažalovanou.Tútosvojupovinnosťsižalobcasplnil.Žalobca
tiež preukázal čerpanie úveru poskytnutého žalovanej na základe predmetnej úverovej zmluvy. Teda
žalobca svoj nárok, čo do jeho základu súdu preukázal. Avšak súdu nepreukázal dôvodnosť výšky ním
uplatneného nároku majúceho základ v predmetnej úverovej zmluve, a to ani v podanej žalobe, ani na
výzvu súdu.
Súd písomne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich výšku žalovanej dlžnej sumy 1

073,79 eur, keď zo žaloby vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 bola na
žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 1 158,70 eur. Súd ho tiež vyzval na objasnenie, z čoho
pozostáva postúpená a vymáhaná suma, ako aj na jej špecifikáciu a, aby uviedol, akú sumu žalovaná
uhradila, v akej výške boli platby žalovanej započítané na istinu, na úroky, na poplatky a prípadné iné
príslušenstvo, na ktorú žalobca reagoval vyjadrením a predložením prehľadu splátok.

31. Súd však zo žaloby a jej príloh, ako aj z vyjadrenia žalobcu a z výpisu obratov na úverovej
zmluve, nemal preukázanú dôvodnosť výšky žalobcom uplatnených nárokov. Vo vyjadrení žalobca síce
uviedol, že žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi sumu vo výške 84,40 eur, ale túto sumu žalobca
nešpecifikoval. Z listinných dôkazov predložených k žalobe vyplýva tak , ako je to uvedené vyššie, iba

uzavretie zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanou a čerpanie úveru žalovanou. Z prehľadu výpisu
obratov na úverovej zmluve predloženým súdu žalobcom, nevyplýva výpočet žalobcom uplatnenej sumy
a jej zložiek. Nevyplýva z neho suma, ktorú žalovaná jednotlivými splátkami uhradila, ani to, aká časť
žalovanou uhradenej sumy, resp. sumy jednotlivých splátok, bola započítaná pôvodným veriteľom na
úhradu istiny úveru, na úhradu úrokov z úveru a poplatkov. Tiež nevyplýva zo žalobcom predložených

listinných dôkazov spôsob výpočtu nezaplateného úroku z úveru a úroku z omeškania a ich špecifikácia.
Zo žalobcom predloženého prehľadu nie je možné určiť, koľko splátok a v akej výške žalovaná uhradila,
kedy uhradila poslednú splátku a koľko splátok a v akej výške žalovaná neuhradila. Tiež z predložených
listinných dôkazov nevyplýva, či pôvodný veriteľ poplatky pripisoval k istine, ak áno, v akej výške a či
ich úročil spolu s istinou.

32. Súd poukazuje, na to, že pôvodný veriteľ bol bankou, ktorej predmetom bolo poskytovanie úverov,
s čím je jednoznačne spojená aj správa takéhoto úveru a vedenie presnej a podrobnej evidencie o
poskytnutom úvere, ako aj o transakciách s ním súvisiacich, pričom pôvodný veriteľ na plnenie týchto
úloh musel byť aj dostatočne personálne a technicky zabezpečený. Podľa názoru súdu mohol žalobca

bez akýchkoľvek komplikácií poskytnúť súdu podrobnú a prehľadnú špecifikáciu žalovanej sumy a jej
výpočet s poukazom na úhrady žalovanej, ako aj konkrétnu sumu týchto úhrad s prihliadnutím na
tvrdeniepôvodnéhoveriteľa,ževšetkudokumentáciuohľadompostúpeniapohľadávkyzúveruodovzdal
žalobcovi.

33. V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku
uplatneného nároku. Na výzvu súdu mal žalobca možnosť odstrániť nedostatky, spočívajúce v
špecifikácii žalovanej sumy, ako aj v nepredložení dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky žalovanej
sumy. Žalobca síce predložil súdu výpis obratov na úverovej zmluve, z ktorého však nebola zrejmá
celková suma úhrad žalovanou a splátky nebolo možné jednoznačne určiť ich súčtom, nakoľko zo

žalobcompredloženéhoprehľadunebolomožnéurčiť,čitáktorásumavtomtoprehľadebola zaplatenou
splátkou alebo už len zápočtom na istinu, úroky, poplatky alebo úroky z omeškania.

34.Pozhodnotenívykonanéhodokazovaniaaspoukazomnacitovanézákonnéustanoveniasúdžalobu
celkom zamietol. Súd žalobu zamietol z toho dôvodu, že postúpenie bankovej pohľadávky žalobcovi v

zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je absolútne neplatný právny úkon a
preto žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní.
Súd žalobu zamietol aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom ohľadom výšky
uplatňovaného nároku. Žalobca na výzvu súdu nereagoval a neobjasnil skutočnosti, ktoré boli prerozhodnutie súdu rozhodujúce. Napriek snahe súdu, k súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Súd nesmie
donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy, na základe ktorých by mu súd tvrdené právo mohol
prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a tiež platné procesné

zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a tiež to, že procesná
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na
stranáchsporu.Nepredloženiedôkazovžalobcomnebrániloprejednaniuveci,keďženejdeonedostatky,
prektorénemožnovkonanípokračovať,alevzmysleužuvedenýchzákonnýchustanoveníaprocesných
zásad súd žalobe nemohol vyhovieť a preto ju aj z týchto dôvodov zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP Výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná mala vo veci
plný úspech, ale žiadne trovy konania si neuplatnila a zo spisu nevyplýva, aby jej nejaké trovy konania
vznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
36. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie legionárov 5, Prešov na podporu

žalovanej má právo náhradu trov konania v zmysle judikatúry KS Prešov, keďže jeho písomné podanie
mohlo byť podkladom pre rozhodnutie vo veci. Združenie namietalo aktívnu legitimáciu žalobcu a
poukázalo tiež aj na to, že aj v prípade platného postúpenia pohľadávky poskytnutý úver je potrebné
považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Súd preto priznal Zduženiu - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“, Prešov podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ,

keďže žalovaná, na podporu ktorej v konaní vystupoval, bola v konaní úspešná. O výške náhrady trov
konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.