Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206843
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8714206843.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom
collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zast. SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
žalovanému: Y. V., V.. XX.X.XXXX, B. P. K. T. XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov,

IČO: 42 343 828, právne zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, AK so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník, v konaní o zaplatenie 396,04 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 97,04 eur spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 19,71 eur od 18.6.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 24,43 eur od 18.7.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 22,27 eur od 18.8.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 31,63 eur do 18.9.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania
vo výške 79,70 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Igora Šafranka, advokáta, AK so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
396,04 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania.
Nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 uzatvorenej

medzi ním ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom bola pohľadávka voči
žalovanému postúpená na žalobcu.
Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle §
43 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o
pripojení (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby
právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle ust. § 4 ods. 8 zák. č. 610/2003 Z. z.)

žalovanému (ako účastníkovi v zmysle ust. § 5 ods. 7 zák. č. 610/2003 Z. z.). Na základe predmetnej
Zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti zmluvy žalovanému služby elektronickej
komunikácie, najmä umožnil žalovanému uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvomprideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave,
poskytoval žalovanému servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok.
Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a

prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca
žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a
aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím, a to:
- faktúra č. 3727844917, splatná 17.6.2011 na sumu 19,71 eur,

- faktúra č. 9731859404, splatná 17.10.2011 na sumu 299,- eur,
- faktúra č. 3730858419, splatná 17.9.2011 na sumu 31,63 eur,
- faktúra č. 6729854689, splatná 17.8.2011 na sumu 28,03 eur,
- faktúra č. 2728850956, splatná 17.7.2011 na sumu 23,43 eur.
Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb
žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatil ich pomernú časť, čím porušil povinnosti mu vyplývajúce zo Zmluvy

v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh žalovaného voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe vyššie
uvedených skutočností predstavuje celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky vo výške
396,04 eur, úhrady po postúpení pohľadávky žalovaný nevykonal. Nakoľko sa nezaplatením faktúr v
lehote ich splatnosti riadne a včas dostal žalovaný vo vzťahu k žalobcovi do omeškania v zmysle ust. §
517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka, uplatňuje si žalobca aj úrok z omeškania z dlžnej sumy vo

výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Podaním doručeným súdu 23.7.2014 Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ oznámilo
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstupujú do konania na podporu
žalovaného ako vedľajší účastník.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 24.2.2015 namietal vstup vedľajšieho účastníka do
konania, pričom mal za to, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup
do konania, pričom uvádzal dôvody svojich tvrdení.

Súd uznesením zo dňa 22.6.2015 pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Voči
tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom následne rozhodoval Krajský
súd v Prešove, ktorý uznesením zo dňa 28.1.2016 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Dňa 29.3.2016 sa vedľajší účastník vyjadril k doručenej žalobe a listinným dôkazom doručeným mu zo

strany súdu, pričom uviedol, že vstúpil do konania na strane žalovaného len čo sa týka zmluvnej pokuty
vo výške 299,- eur vyúčtovanej faktúrou č. 9731859404 s dátumom splatnosti 17.10.2011, nakoľko
túto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú. Poukázal na to, že otázka
neprijateľnosti, a teda neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Slovak Telekom už bola judikovaná
viacerými rozhodnutiami prvostupňových súdov s v spojení s rozhodnutiami odvolacích súdov. Uviedol,

že žalobca má zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať a navyše, táto
zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky pre jej neurčitosť. Z uvedených dôvodov
navrhol zamietnuť žalobu v časti, v ktorej žalobca si uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 299,-
eur a žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

V písomnom podaní doručenom súdu dňa 9.5.2016 právny zástupca žalobcu poukázal na prijateľnosť
dojednania zmluvnej pokuty a jej primeranosť, odkázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov z
19.3.2013 vo veci č. k. 9Co 31/2012-157, ako aj na neúčelnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 396,04 eur s prísl. a v zmysle § 200ea OSP ide o drobný
spor, pretože predmet konania nepresahuje sumu 1 000,- eur. V nadväznosti na to podľa § 115a ods. 2
OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch, na základe čoho súd verejne vyhlásil
rozsudok dňa 19.5.2016 bez nariadenia pojednávania a bez predvolania účastníkov, a to v zmysle §

156 ods. 3 OSP.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to
faktúrami pripojenými k žalobe, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 14.3.2011, zistil nasledovný
skutkový stav:

Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so žalovaným uzavrela dňa 14.3.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení
č. 9902112296, kedy predmetom zmluvy bolo poskytnutie služby Magio TV Optic - Clasic a nie
služby tak ako uvádza žalobca vo svojej žalobe, a teda uskutočňovanie a prijímanie hlasových hovor
prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, ale tak ako súd uvádza, išlo o službu Magio TV Opatic

- Clasic s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Žalovaný neplnil riadne zmluvný záväzok, porušil zmluvnú povinnosť uhradiť faktúry vystavené za
poskytnuté služby, z čoho mu vyplynula povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 299,- eur v lehote
splatnosti 17.10.2011.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

V § 80 zák. č. 351/2011 Z. z. je uvedené, že sa zrušuje zákon č. 610/2003 Z. z. v znení noviel.

Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 14.3.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 14.3.2011, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 14.3.2011,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 14.3.2011, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 14.3.2011, neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993,
strana 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a

Európskej únie.Podľa čl. 4 bod 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS, hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje
ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar
alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených zo spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluvy bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie neuhradených faktúr žalovaným za poskytnuté služby, v tejto časti súd
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 97,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške a za dobu tak, ako bude uvedené nižšie.

Pre predmetnú vec je relevantným posúdenie, či v predmetnej veci išlo o spotrebiteľský vzťah medzi

účastníkmi konania, ktorí uzatvárali predmetnú zmluvu o pripojení v spojení s dodatkom. Táto otázka je
zásadnou pre rozhodnutie v predmetnej veci.

Podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa za
spotrebiteľa podľa čl. 2 písm. b) považuje fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici

koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Podobne aj smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podľa čl. 2 písm. a)
považuje za spotrebiteľa iba fyzickú osobu, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje
táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo
profesijnej činnosti. Aj v smernici 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady o ochrane spotrebiteľa

pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi v čl. 2 písm. e) sa stretávame s definíciou
spotrebiteľa iba ako s fyzickou osobou, kupujúcou výrobok, ktorý nesúvisí s jej obchodnou alebo
pracovnou činnosťou. I podľa nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako nariadenie Brusel I), kde podľa čl.
15 je spotrebiteľom osoba, ktorá uzatvára zmluvu na účel, ktorý sa netýka jej profesionálnej alebo

podnikateľskej činnosti.

Slovenská právna úprava definuje spotrebiteľa z pohľadu súkromného práva v Občianskom zákonníku
v § 52 ods. 4 ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Podľa§3ods.3zákonaoochrane

spotrebiteľa každý spotrebiteľ (v zmysle § 2 písm. a) tohto zákona fyzická aj právnická osoba), pokiaľ
nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu svoju alebo príslušníkov svojej domácnosti,
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom odkazuje
na § 52 až 54 OZ.

Smernica Rady 93/13/EHS neobsahuje definíciu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 OZ je
spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Teda nejde o nový druh typických zmlúv osobitne upravených v OZ alebo ObchZ, ktoré sa
od seba odlišujú primárnym predmetom plnenia (predaj, nájom, darovanie, požičanie a pod.), naopak,
spotrebiteľskou zmluvou môže byť ktorákoľvek typická zmluva (napr. kúpna, darovacia, nájomná,

úverová), ak sú splnené podmienky, že práve jedna zmluvná strana je považovaná za spotrebiteľa.
Spotrebiteľskázmluvasaod"klasickej"zmluvylíšitým,žepodmienky,ktorébyspôsobovalinerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neplatné ( § 53 ods. 5 OZ), pričom musia byť
splnené nasledujúce kumulatívne predpoklady:
- uvedené podmienky neboli individuálne dojednané, t.j. spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemohol

ovplyvniť existenciu tejto podmienky v zmluve (najmä v prípade tzv. adhéznych zmlúv),
- nejde o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny za predpokladu, že sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj

keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovaťnáhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ
dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením
povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou
sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a

riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo
iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej
pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým
sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkciu

zmluvnej pokuty (funkcia preventívna, uhradzovacia a sankčná). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je
treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval.
Do úvahy treba tiež vziať výšku zaistenej čiastky, z ktorej je možné usúdiť neprimeranosť zmluvnej
pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo
438/2005).

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach (ďalej len „smernica 93/13") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000,

Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro,
C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/
Korčovská).
So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať do
vnútroštátneho právneho poriadku úpravu zo smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto

smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré
smernice(napr.viďprílohasmerniceEPaRadyz23.4.2009č.2009/22osúdnychpríkazochnaochranu
spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13")
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym

zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC 240/98 až C 344/98 konštatuje,
že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej
podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu
prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).
Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má

klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality
života (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská, bod 50).

Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty a jej dojednania v záväzkových vzťahoch, pričom
však je potrebné prihliadať na zmysel a cieľ zmluvnej pokuty zvlášť pri osobitne chránených

spotrebiteľských vzťahoch. Právny predchodca žalobcu ponúkal žalovanému svoje služby ako
spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a pri ktorých spotrebiteľ
nevie a nemôže ovplyvniť zmluvné podmienky. Uvedené súvisí aj so zmluvnou pokutou, ktorú právny
predchodca žalobcu žiadal zaplatiť od spotrebiteľov v paušálnej výške.

Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žalobe v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nemožno vyhovieť. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty uvedenej v časti B - osobitné ustanovenia k jednotlivým službám typu Optic Dodatku k zmluve o
pripojení. Je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluvao poskytovaní telekomunikačných služieb, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, právny vzťah je
potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie týkajúce sa zmluvnej
pokuty v Dodatku k zmluve o pripojení súd považuje po posúdení obsahu ustanovenia za v rozpore s

právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa. Žalobca si uplatňuje od žalovaného sankciu - zmluvnú pokutu
za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorou je 24 mesačná doba viazanosti pri využívaní služby Magio TV
Optic, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. V prípade, že
žalovaný by v posledný mesiac viazanosti neuhradil poplatok za služby, vzťahuje sa na neho povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu, hoci celé predchádzajúce obdobie mohol riadne plniť zmluvné povinnosti.

Dojednanie o zmluvnej pokute žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Plnenie záväzku je
možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, ale táto musí byť primeraná, určitá a zrozumiteľná. Navyše výška
zmluvnej pokuty je obsahom zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a teda spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť, musel ju akceptovať, pokiaľ chcel zmluvu
uzavrieť. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia súdov ohľadom neprijateľnosti, a
teda neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktorá už bola judikovaná v mnohých

rozhodnutiach s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 91/2011, 16Co 32/2012.
Zároveň uviedol, že žalobca má zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať.

Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd žalobu v prevyšujúcej
časti, t. j. v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 299,- eur, zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide

o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c prechodných ustanovení k úprave účinnej od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol

pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu
omeškania po 31.1.2013.

Podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v platnom znení do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania.

Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9,25 % a 9,50 % z jednotlivej výšky neuhradených
faktúr za poskytnuté služby, čomu súd aj vyhovel, keďže výška žalobcom požadovaného úroku z
omeškania je v súlade s vyššie cit. zákonnou úpravou.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V konaní úspech žalobcu predstavoval vo vzťahu k uhradeniu sumy 97,04 eur s prísl. 24,5 %. Úspech

žalovaného, pokiaľ išlo o zamietnutie žaloby vo výške 299,- eur, predstavoval 75,5 %. Po odrátaní
úspechu žalobcu od úspechu žalovaného v konaní, by mal žalovaný právo na náhradu vzniknutých trov
konania vo výške 51 %. Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd
nepriznal.

Na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania ohľadom povinnosti
žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 299,- eur. Vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu
žalovaného iba vo vzťahu k zmluvnej pokute a to z toho dôvodu, že žalobca si žalobou uplatnil
dva rôzne nároky, ktoré spočívajú na rôznom právnom základe a ktoré si mohol uplatniť v dvoch
samostatných konaniach. V danom prípade tak učinil podaním jednej žaloby. Pokiaľ chcel vedľajší

účastník účinne brániť spotrebiteľa pred uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu, musel do konania
vstúpiť (navonok do celého konania), avšak hneď po doručení žaloby a jej príloh špecifikoval, aký nárok
žalobcu namieta. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vedľajší účastník poskytol žalovanému náležitú
ochranu pred nekalou zmluvnou podmienkou, z toho dôvodu má nárok na náhradu trov konania. Žalobav časti o zaplatenie zmluvnej pokuty bola zamietnutá. Súd zaviazal neúspešného žalobcu na zaplatenie
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil trovy právneho
zastúpenia písomným podaním zo dňa 29.3.2016, kde si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej

výške 129,63 eur za 4 úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia á 24,90 eur, vyjadrenie
z 5.5.2015 á 12,45 eur, vyjadrenie z 11.12.2015 á 12,45 eur a vyjadrenie z 18.3.2016 á 24,90 eur. K
tomu si uplatnil režijný paušál 1 x 8,04 eur, 2 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur ako aj príslušnú 20 % DPH. Súd
však priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania len vo výške za dva úkony právnej pomoci s
príslušným režijným paušálom navýšené o DPH, kedy nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov

právneho zastúpenia, a to za úkon právnej pomoci - vyjadrenie zo dňa 5.5.2015 a k tomu prislúchajúci
režijný paušál, ktoré vyjadrenie súviselo s námietkou žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, kedy toto vyjadrenie súd nepovažuje za uskutočnené v súvislosti s bránením práv žalovaného
v súdnom konaní, a teda ako úkon, ktorý bol účelne vynaložený, keďže o námietke žalobcu ohľadom
vedľajšieho účastníctva by súd rozhodol aj bez jeho vyjadrenia, ktoré v danom prípade nesmerovalo k
merituveci,atedakpredmetukonania,ktorýbolžalobouuplatnený.Ideopodanie,ktorédoručujeprávny

zástupca vedľajšieho účastníka vo všetkých konaniach a nesúviselo toto podanie len s konkrétnym
konaním v tejto veci. Zároveň mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci
- vyjadrenie zo dňa 11.12.2015 a k tomu prislúchajúci režijný paušál, a to z totožných dôvodov ako je
to pri podaní z 5.5.2012. Z uvedeného dôvodu priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov
konania vo výške 79,70 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Proti druhému výroku odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.