Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 17, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010274
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816010274.1

Rozhodnutie

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Ing. Janky
Hrušovskej a Dezidera Mátého, v trestnej veci obžalovaného Y. J. J. V., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 17. augusta 2016 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. J. J. V., W.. XX.XX.XXXX U. C.,
M. F. C., V. XXXX/XX, bez

pracovného pomeru, t. č. vo väzbe v Ústave na
výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody v Košiciach,

j e v i n n ý,

že od 25.09.2014 do 22.04.2016, kedy bol zadržaný, v Rožňave na Ulici V. XXXX/XX, v spoločnej
domácnosti so svojim partnerom-druhom, poškodeným JUDr. Ing. Ľ. Ď. /predtým V./, sa tomuto počas
ich spolužitia opakovane vyhrážal zabitím a jeho likvidáciou, a to slovami, že ho podreže, že ho vidí
mŕtveho po ružami, že ho v noci zadusí vankúšom a že mu podpáli byt, fyzicky ho napádal tak, viackrát
po ňom hodil nôž, tiež ho porezal nožom na ľavej ruke a udrel ho dlaždicou do ľavého lakťa, denne

ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života rôznymi zákazmi ako stretávanie sa s kamarátmi a
kolegami, rozprávanie sa s mužmi, zakazoval mu chodiť do práce a športovať, neustále ho sledoval
a kontroloval čo robí, a to aj v práci, kde mu denne, niekedy aj 60-70 krát telefonoval, kontroloval mu
obsah jeho mobilného telefónu, odprevádzal ho do práce a z práce domov, zamykal ho v byte, denne mu
dával príkazy a poškodený vždy musel robiť len to, čo chcel obžalovaný, donútil poškodeného zmeniť
si priezvisko na „V.“ a podať žiadosť o prepustenie zo zamestnania z armády, čím u poškodeného týmto

konaním opakovane vyvolával pocity strachu, stresu a obavy o život a zdravie a dlhodobo mu týmto
konaním spôsoboval fyzické a psychické utrpenie,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán, neustálym

sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické
a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť, a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. d) Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 444/2015 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na

poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Trestného zákona § 39 ods. 1 Trestnéhozákona s použitím § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 36
(tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá s probačným
dohľadom.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v

príkazenepriblížiťsakpoškodenémuJUDr.Ing.Ľ.Ď.,navzdialenosťmenšiuako5metrovanezdržiavať
sa v blízkosti jeho obydlia, a akýmkoľvek spôsobom kontaktovať poškodeného počas trvania skúšobnej
doby.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranné psychiatrické
liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Y. J. J. V. na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel spáchanie skutku, ktorý mu bol
kladený za vinu, neprejavil záujem o konanie o dohode o vine a treste a prehlásil, že je nevinný. Na
svoju obhajobu uviedol, že v spoločnej domácnosti s poškodeným, ktorého nazýval bývalým partnerom,

býval od 02.10.2011 po asi štvormesačnej známosti. Medzi nimi vznikali len bežné hádky a tvrdil, že
aj pred jeho zadržaním bolo všetko v poriadku a nič nenaznačovalo tomu, že by boli nejaké problémy.
Poukázal na to, že poškodený mu vytýkal (najmä 21.04.2016), že nikde nepracoval, aj keď mal pozvánku
na verejnoprospešné práce, že musí živiť oboch a bol z toho nervózny. Obžalovaný poprel, že by bol
kedykoľvek bránil bývalému partnerovi stretávať sa s jeho kamarátmi alebo kolegami, alebo že by ho bol

držal doma. Nezakazoval mu chodiť do práce, a ani športovať, nikdy ho v byte nezamykal a do práce ho
chodil čakať len sporadicky a aj to len po vzájomnej dohode. Do práce ho nevyprevádzal a telefonovali si
vzájomne len niekoľkokrát denne, aj to len preto, aby sa dohodli na dennom programe. Obžalovaný tiež
uviedol, že poškodený chcel sám odísť a armády, lebo mal pracovať ako právnik pri vojsku v Bratislave.
Nikdy na neho nežiarlil, ale naopak, poškodený bol žiarlivý na neho. Prekážalo mu, že sa o seba staral,

chodil ku kaderníčke a podobne. On poškodeného neprinútil si zmeniť priezvisko a poprel, že by bol
na matrike pri vybavovaní formalít. Vyslovil názor, že poškodený sa ho chce takýmto spôsobom zbaviť.
Poprel, že by sa kedykoľvek poškodenému vyhrážal, alebo že by ho bol niekedy fyzicky napadol. Všetky
poranenia mal z iných príčin.

Svedok-poškodenýJUDr.Ing.Ľ.Ď./predtýmV./takakovprípravnomkonaní,ajnahlavnompojednávaní
v celom rozsahu a bezrozporne zotrval na svojich výpovediach a konanie, či správanie sa obžalovaného
V. popísal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Potvrdil, že od počiatku neboli medzi
nimi problémy, ale tieto prišli postupne, ako sa vyhrotil tlak zo strany obžalovaného. Začalo to po hádke
od 25.09.2014, kedy mu obžalovaný vytýkal, že sa zdržal na posedení z práce. Od tohto momentu ho

začal sledovať, častejšie mu telefonoval do práce, no keď telefonátov bolo aj 60 až 70 denne, stalo sa
to neznesiteľné, poškodený sa nevedel v práci sústrediť a bol z toho nervózny. Denne ho odprevádzal
do práce a tak isto z práce domov, nemohol nikde chodiť, s nikým sa rozprávať, a to najmä nie s mužmi,
neskôr ani so ženami. Pri vzájomnom stretnutí so známymi musel otáčať hlavu. Všade chodil s ním, čo
bolo preňho veľmi zlé. Poškodený si uvedomil, že takúto situáciu nemal dopustiť a viackrát upozorňoval

obžalovaného, že ho tým obmedzuje a žiadal ho, aby mu poskytoval životný priestor. On to nepovažoval
za nutné s odôvodnením, že majú jeden druhého. Viackrát sa mu vyhrážal zabitím a likvidáciou v takom
rozsahu, ako je to vyššie popísané, a to s odôvodnením, že ak nechce byť s obžalovaným, tak nebude
s nikým. Viackrát na neho aj popísaným spôsobom zaútočil, čomu sa on bránil, ale vždy bol agresorom
obžalovaný. Poranil ho aj nožom tak, že mu čepeľou potiahol po ľavej ruke a asi v 3 alebo 4 prípadoch

po ňom nôž aj hodil. Dňa 14.03.2016 po hádke ho udrel po lakti s dlaždicou, v dôsledku čoho bol ajna lekárskom ošetrení. Okrem iného poukázal aj na to, že priezvisko si musel zmeniť na naliehanie
obžalovaného, pričom ho nasledoval aj do Martina na matriku, kde sedel s ním, pretože inak by bol
určite od dverí utiekol. Obžalovaný sa vtedy predstavil tak, že je to jeho bratranec. Keď poškodenému

bola sľúbená funkcia pri vojenskom útvare, obžalovaný bol z toho nervózny a naliehal na neho, aby
dal výpoveď a nesúhlasil s tým, aby zostal v Rožňave. Poškodený tak musel konať napriek tomu, že
z armády nechcel odísť, pretože sa mu tá práca páčila. Svojim spôsobom poškodený ospravedlňoval
konanie obžalovaného a vysvetlil to tým, že zrejme sa bál, aby ho nestratil. Napriek tomu však podal
na neho trestné oznámenie, pretože situáciu už nezvládal, nevládal to všetko vydržať, nemohol nikde

ísť, nikdy a s nikým sa rozprávať, ani kontaktovať. Cítil sa úplne sám a po zmene priezviska sa s ním
dokonca prestali kontaktovať aj rodičia. Cítil sa veľmi zle, že stratil priestor a cítil sa akoby bol v klietke.
Situáciu nevedel riešiť aj preto, lebo sa bál, že zostane sám a obžalovaný vždy hovoril, že to bude lepšie.
Keď sa pokúsil vypnúť mobilný telefón v práci, alebo hovory od obžalovaného nedvíhal, tak obžalovaný
začal telefonovať aj jeho spolupracovníkom a nadriadeným. Viackrát vyzval obžalovaného, aby odišiel
preč, no on nechcel odísť. Keď chcel ísť na políciu, zamkol dvere a vzal mu kľúče. Spočiatku mal od

obžalovaného strach, a to najmä vtedy, keď sa mu vyhrážal zabitím. Následne situáciu nezvládol a po
psychickom kolapse vec oznámil nadriadeným. Poranenie na slabinách vysvetlil tým, že ho obžalovaný
nenapadol, ale bolo to v rámci vzájomnej bitky, keď boli na zemi a keď poškodený obžalovaného držal na
zemi. Vtedy došlo k jeho uhryznutiu. Všetky detaily konania obžalovaného poškodený popísal zhodne
ako v prípravnom konaní.

Svedok MUDr. M. Z. potvrdil, že dňa 24.03.2016 ošetroval poškodeného (v tom čase JUDr. Ing. Ľ. V.).
Pacient mu uviedol, že bol napadnutý doma priateľom dlaždicou do lakťa vľavo a hrudníka. Svedok
dodal, že v niektorých prípadoch sa pýta na meno útočníka, inokedy zas nie. Na konkrétny prípad
ošetrenia poškodeného sa pamätá len všeobecne. Na ošetrenie prišiel do ambulancie sám a k tomu,

kto sa nachádzal v čakárni sa vyjadriť nevedel.

Svedok pplk. Ing. I. M. o problémoch poškodeného vedel len neoficiálne z rôznych ústnych podaní.
V určitom období však menovaný prestal dvíhať telefóny alebo ich vypínal a prestal si plniť aj svoje
povinnosti. Keď sa vrátil zo stáže v Bratislave, podal žiadosť o premiestnenie do Bratislavy a vzápätí aj

žiadosť o prepustenie do zálohy so skrátením povinnej doby výpovede. Viackrát sa pýtal poškodeného,
či mu treba pomôcť, prípadne riešiť nejaké problémy. Vždy to odmietol, ale bol viditeľne „zlomený,
psychicky nesústredený“. V deň oznámenia veci mu zavolal logista a došlo k odhaleniu všetkých
problémov poškodeného. Vtedy poškodený vysvetlil, v akej situácii žije a taktiež, že žiadosť do zálohy
podal pod nátlakom s tým, že výslovne požiadal o jej stiahnutie, pretože do zálohy nechce odísť.

Následne došlo k oznámeniu celej veci tak po služobnej linke ako aj polícii. Od tej doby si poškodený
riadne plní pracovné povinnosti, je kľudný a nie sú s ním žiadne problémy. Svedok taktiež potvrdil veľké
množstvo telefonátov, ktoré poškodený musel prijímať a vybavovať, a to aj na pevnú linku z rovnakého
telefónneho čísla. Poukázal aj na obsah SMS-správy, ktorú podľa jeho názoru tak isto písal obžalovaný
a nie poškodený. Bolo všeobecne známou skutočnosťou, že obžalovaný poškodeného čakával pred

kasárňami a že ho do práce aj odprevádzal. O sústavných telefonátoch na pevnú linku mu hovorili aj
spolupracovníci poškodeného a z osobného kontaktu vie, že na mobilný telefón poškodeného boli „non
stop vyzváňania“.

Svedok Ing. R. F. tiež potvrdil, že poškodený začal mať v práci problémy, dostával veľa telefónnych

hovorov, čo vyvolávalo u neho značnú nervozitu, pretože ich musel prijímať aj počas služobných úkonov
so spolupracovníkmi ako aj nadriadenými. Situáciu v tomto smere svedok vyhodnotil z jeho hľadiska
ako „mobilný teror“. Následne mu poškodený v psychickej kríze rozpovedal, čo ho trápi a vec bola
oznámená. Obžalovaného osobne nepozná, ale viackrát ho videl pred bránou, ako poškodeného čakal.
Tiež poukázal na to, že po stabilizácii stavu poškodeného ide o úplne iného človeka, správa sa výborne,

je kľudný, vyrovnaný, usmievavý, nestráni sa kolektívu a plní si pracovné povinnosti. Stupňovanie
problémov u poškodeného si všimol približne od leta roku 2015.

Svedok C. F., sused poškodeného, poukázal na to, že s rodinou býva pod bytom poškodeného. Dlhšiu
dobu mu vadili vzájomné hádky poškodeného s obžalovaným, zreteľne počul „večné bitky“ a padanie

nábytku. Tieto zvuky dosahovali také intenzity, že sa jeho deti od strachu schovávali pod posteľ. Bolo
počuťajrôznevulgarizmy,vzájomné nadávky,aleajsexuálnehry.Podľanázorusvedkašloožiarlivostné
scény. Hádky sa vyskytovali veľmi často.Svedkyňa Y. Č., krstná mama a teta obžalovaného, vypovedala, že jej obžalovaný často rozprával, kde
boli spolu s poškodeným, čo robili, pričom väčšinou všade chodili spolu. O ich pomere sa dozvedeli pred
niekoľkými rokmi. Poškodený ich pred zadržaním obžalovaného nenavštevoval a navštívil ich až po jeho

zadržaní, pretože potreboval sa zbaviť osobných vecí obžalovaného. O poškodenom sa obžalovaný
vždy vyjadroval pekne, bolo vidieť, že si ho váži.

Svedok Y. V., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný k poškodenému
odišiel asi pred piatimi rokmi. Svedok sa s poškodeným stretával veľmi málo, väčšinou na ulici. Až po

zadržaní im poškodený zatelefonoval, že obžalovaný má zbalené veci a treba ich odviesť preč. Vtedy
im oznámil, že syn je na polícii, pretože ho týral. Syna svedok hodnotil ako utiahnutého s tým, že nemal
veľa kamarátov, vážnejšie problémy s ním nemali, iba sem-tam sa pohádali. Potvrdil, že prchkú povahu
mal napr. vtedy, keď sa mu niečo nepáčilo, alebo keď niečo od neho svedok chcel.

Vo veci boli podané písomné znalecké posudky znalkyňou MUDr. R. J., z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvia psychiatria (na obžalovaného Y..J..J..V.) a znalkyňou PhDr. A. U., z odboru
psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých (na obžalovaného Y..J..J..V. i poškodeného JUDr.
Ing. Ľ. Ď.G. /predtým V./). Obaja znalci na hlavnom pojednávaní zotrvali na obsahu záverov písomných
znaleckých posudkov.

Znalkyňa MUDr. R. J. na hlavnom pojednávaní poukázala na to, že obžalovaný nie je duševne chorý,
ale jeho prejavy a jeho správanie sú výsledkom emočne labilnej, senzitívnej osobnosti s neurotickými
rysmi. Znalkyňa nezistila známky agresivity ani známky agresívneho správania, ani známy disociálneho
správania. Zistené prejavy a symptómy sú osobnostnými črtami a nikdy nenaplnili známky duševnej
poruchy. V čase trestnej činnosti bol plne schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Jeho

ovládacia schopnosť bola zmenšená, no nie podstatne a súvisí to s labilnou senzitívnou osobnosťou
obžalovaného s neurotickými rysmi. Znalkyňa nezistila známky chorobnej žiarlivosti. Vyslovila názor,
že vo vzťahu s poškodeným bol on submisívnejší, labilnejší a možno práve preto, že veľmi „miloval“
tak preto nevedel niektoré veci racionálne riešiť. V tomto typu osobnosti veľkú úlohu zohráva citová
sféra a citové väzby, alebo citové naviazanie sa. Akékoľvek stresové udalosti obžalovaný zvláda menej

racionálneaskôrsenzitívnymspôsobom amánízkyprahdráždivosti.Jetotyposobnosti,ktorýneznesie
veľa a preto nutne potrebuje psychickú liečbu. V stresovej situácii obžalovaný nedokáže racionálne
ovládať všetky svoje city a bol enormne citovo na poškodeného naviazaný a zrejme nevedel prijať to,
že by ho stratil. Neznamená to však, že by bol „agresorom“. Ide o človeka, ktorý potrebuje v záťažových
situáciách pomoc, a to z dôvodu, že je labilný, senzitívny a jednoducho nevie si poradiť. Znalkyňa

pripustila situáciu, keď obžalovaný bol napr. v afektoch, mal zlosť, plač, ale poukázala na to, že fyzická
agresivita si vyžaduje silu a typ osobnosti, čo však obžalovaný nespĺňa. Typológia osobnosti je stav
nemenný, avšak psychiatrickým liečením a adekvátnymi postupmi sa dá zmierniť negatívne prežívanie
situácií, dá sa zmierniť dopad stresu jednak na psychickú, ale aj fyzickú stránku. Obžalovaný nie je
schopný podľa záveru znalkyne psychicky týrať inú osobu s cieľom ublížiť mu, s cieľom týrať ho, ale

môže tak konať s cieľom nestratiť partnera, pretože existuje silná citová väzba na tomto partnerovi, čo
mohlo vyvolať poruchy správania sa.

Znalkyňa PhDr. A. U. k osobe obžalovaného Y..J..J..V. uviedla, že jeho rozumové a intelektové
schopnosti sa nachádzajú v pásme subnormy. Vo vzťahu k trestnému čin možno očakávať nie

úplne presné reprodukovanie prežitých udalostí, avšak toto oslabenie nie je v podstatnej miere. Jeho
osobnostná štruktúra je menej diferencovaná, nezrelá, sugestibilná s difúznou sebaidentitou a so
zvýraznenými rysmi egocentrickej, orálnej vzťahovej závislosti až s oslabeným citom preto, čo je vo
vzťahu obvyklé. Myslenie je so sklonom k agravácii s vyžadovaním centrovania pozornosti na jeho
osobnosť s pasívne receptívnym zameraním a očakávaním, vzťahovou nezrelosťou a nedostatočnou

schopnosťou využitia konštruktívnej komunikácie v riešení problémov. V prípade prejavov agresivity
znalkyňa vyslovila záver, že ide skôr o nezvládnutie vnútorného napätia pri okamžitom neuspokojení
svojich potrieb, než o disociálne agresívne prejavy. Racionálna kontrola a mentálne brzdy fungujú
slabšie, do popredia sa môžu dostávať fantazijné produkcie a želania, nie úplne zodpovedajúce realite a
vofrustrujúcichmomentochmôžedochádzaťkneadaptabilnémukonaniu,ažkúplnejstranekontrolynad

emóciami,čomôževyvolaťajrizikoagresívnychimpulzívnychneriadenýchprejavovarizikoskratovitého
konania. Obžalovaný netrpí duševnom poruchou v pravou slova zmysle. Uvedené osobnostné črty môžu
doistejmieryderetminovaťvierohodnosťvýpovedeobžalovanéhovzmyslejejzníženia.Vzhľadomnato,
že obžalovaný je emočnej labilnou osobnosťou, tak týmto emóciám podlieha, idú do väčšej intenzity, akoje to v bežnej norme. Následky svojho konania si však uvedomil. Takáto štruktúra osobnosti je nemenná.
Pri poruchách osobnosti vždy trpí okolie konkrétneho človeka a nie ten človek, pretože tento to považuje
za svoju vlastnosť, za svoju povahu a myslí si, že to jeho správanie, ktoré robí, a ktoré vykonáva, je tak,

akomábyť,teda,žejesprávne.Ajvdanomprípadetakobžalovanýkonalvdomnení,žetorobípredobro
poškodeného. U obžalovaného sa jedná o poruchu osobnosti, ktorá funguje patologicky, chorobne. Pre
neho je to prirodzené a normálne. Pri poruchách osobnosti sa veľmi ťažko mení štruktúra, lebo to sú
postoje, ktoré sú vyvíjané od narodenia. Farmakologicky sa dá jedine znížiť a ovplyvniť intenzita afektov
a pri poruchách osobnosti je preto potrebná dlhodobá psychoterapia.

Znalkyňa podala znalecký posudok aj k osobnosti poškodeného JUDr. Ing. Ľ. Ď. /predtým V./. Z jej
záverov vyplýva, že menovaný je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité
udalosti. Akcentácia osobnosti v kontexte narcistických, histriónskych rysov so sklonom k teatrálnym
prejavom a dependentných rysov s citovou nezrelosťou a možnou emočnou ovplyvniteľnosťou môžu
mať vplyv na agravačné prezentovanie zažitých udalostí, pričom tieto rysy sú vo všeobecnom

ponímaní faktormi ovplyvňujúcimi presnosť výpovede. Nevyzrelosť osobnosti sa môže prejaviť potrebou
podriaďovať sa druhému, nechať sa emočne ovplyvniť., a to v kontexte získania pozornosti, starostlivosti
a ochrany s rizikom aj nezrelých požadovačných prejavov aj teatrálneho charakteru. Psychologickým
vyšetrením neboli zachytené snahy o vedomé klamanie. Na základe klinického vyšetrenia možno
vysloviť aj predpoklady ku bagatelizácii v rámci stále citovo ambivalentného emočného postoja voči

bývalému partnerovi aj keď racionálne vyjasneného. U poškodeného neboli zistené žiadne známky
duševnej poruchy. Prejavili sa u neho znaky zníženej schopnosti adekvátne a promptne reagovať na
prejavy udávaného psychického násilia, zmeny v emocionálnej oblasti v zmysle prežívania pocitov
viny a hanby pred sociálnym okolím, snaha vyhovieť partnerovi v jeho neprimeraných požiadavkách
a obmedzovaniach, naučená bezmocnosť a manipulácia so skutočnosťou, racionalizácia istých foriem

násilným prejavov. Znalkyňa zistila u poškodeného prejavy úzkostne subdepresívneho reaktívneho
ladenia, pričom v emočne napätých situáciách, a to najmä vzťahových nie je schopný pri dlhšej frustrácii
racionálne elaborovať a takto vznikajú sklony k impulzívnych reakciám, avšak za prítomnosti pociťovania
úzkosti a viny, resp. strachu z vlastnej agresivity, ktorá však aj pri prepuknutí nemá charakter klasického
disociálneho, chladného, agresívneho prejavu. U poškodeného boli zistené čiastočné parciálne znaky

syndrómu týranej osoby, avšak sú to znaky, ktoré sú v tomto prípade reverzibilné. Ide o osobnosť, ktorá
je extrovertovane ladená, sangvinistická, narcisticky štrukturovaná, t. z. že on má mechanizmy na to, aby
sa skompenzoval. Znalkyňa pripustila skutočnosť, že konanie obžalovaného voči nemu mohol skutočne
pociťovať ako týranie.

Súd sa podrobne oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a celým ďalším spisovým materiálom. Po
takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný skutok tak, ako je to
opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Oproti obžalobe súd vypustil zo skutkovej vety konštatovanie,
že mal obžalovaný pichnúť nožom poškodeného a že ho napadol o. i. aj tak, že ho viackrát uhryzol
do slabín. Z výpovede poškodeného vyplýva, že k uhryznutiu do slabín nedošlo k dôsledku útoku

obžalovaného na poškodeného, ale pri vzájomnej bitke, keď poškodený pridržiaval obžalovaného na
zemi. Tiež vysvetlil, že nedošlo v skutočnosti k pichnutiu nožom, ale porezaniu na ľavej ruke tak, že
obžalovaný potiahol čepeľou noža po tejto časti tela poškodeného.

Pri vyhodnotení obsahu vykonaných dôkazov je predovšetkým potrebné poukázať na špecifiká vzťahu

poškodeného s obžalovaným, t. z., že ide o blízky vzťah dvoch mužov. Je zrejmé, že obaja menovaní
v priebehu dokazovania zotrvali na svojich výpovediach a verziách. Obžalovaný v celom rozsahu
poprel, že by sa bol dopustil akéhokoľvek násilia voči poškodenému, ktorého mal veľmi rád, a to
či už psychického alebo fyzického. Zdôrazňoval, že ho veľmi miloval a že by zaňho položil aj život.
Nekonal v úmysle mu ublížiť. Súd obsah výpovedí a obranu obžalovaného vyhodnotil v kontexte so

závermi znaleckých posudkov. Z týchto záverov vyplýva, že hoci obžalovaný je zodpovedný za svoje
konanie, dokáže toto svoje konanie ovládať, aj rozpoznať jeho následky, koná v domnení, že koná
dobro, i keď to dotknutá osoba môže pociťovať odlišne. Zvlášť v emočne vyhrotených situáciách sa
znižuje jeho schopnosť racionálne ovládať svoje konanie a usmerniť ho, pretože sa snaží všetko
prispôsobiť svojim predstavám, a to pravdepodobne v obave zo straty partnera. Podľa názoru súdu

sú tvrdenia a obrana obžalovaného vyvrátené viacerými priamymi, objektívnymi dôkazmi, aj súhrnom
nepriamych dôkazov. Predovšetkým je nutné poukázať na bezrozporné výpovede svedka-poškodeného
JUDr. Ing. Ľ. Ď. v priebehu celého trestného stíhania, pričom o vieryhodnosti jeho výpovedí aj s
odvolaním sa na závery psychologického znaleckého posudku nemá súd žiadny dôvod pochybovať.Predovšetkým je nutné poukázať na to, že všetky dôkazy svedčia o tom, že konanie obžalovaného
malo postupný dopad na osobnosť poškodeného, na jeho život, správanie sa a plnenie si bežných
osobných a pracovných povinností. Je zrejmé, že postupom času sa stával nesústredený, nervózny,

konalnavonoknevysvetliteľnéveciaprestalsiplniťpracovnépovinnosti.Jetodôsledokzvyšovaniatlaku
zo strany obžalovaného, obmedzovania jeho životného priestoru a možnosti rozhodovať o svojom živote
a voľnom čase. Tento záver potvrdzujú viaceré svedecké výpovede, najmä výpovede spolupracovníkov
a nadriadených poškodeného, ktorý potvrdili, že obžalovaný sústavne odprevádzal poškodeného do
zamestnania a čakal ho pred bránou a najmä, že enormným množstvom telefonických hovorov ho

obmedzoval v práci. Pokiaľ ide o fyzické násilie, výpoveď svedka MUDr. Csorbu a obsah lekárskej
správy nepotvrdzuje obranu obžalovaného, ale naopak potvrdzuje výpovede poškodeného, ktorý od
počiatku tvrdil, že v domácnosti ho kachličkou napadol práve obžalovaný, ktorého pri ošetrení nazval
priateľom. Tvrdenia obžalovaného, že ďalšie poranenia poškodeného spôsobili buď iné osoby alebo
športová činnosť, sa ničím nepreukázali. Ostatné formy negatívneho správania resp. týrania tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, vyplývajú z elementárneho cieľa a motívu obžalovaného za

každú cenu si udržať vzťah s poškodeným. To, že k tomu došlo preukazuje v celom rozsahu aj správanie
sa poškodeného k svojmu okoliu, čo potvrdili aj svedkovia M. a F., teda že sa prestal stýkať s kolegami,
na obedoch sedával oddelene, neprijímal pomoc a vysvetlenia, s nikým sa nekontaktoval a podobne.

Z výpovedí poškodeného vyplýva, že opakovane žiadal obžalovaného, aby opustil ich spoločnú

domácnosť, resp. ho žiadal, aby mu poskytol životný priestor, pretože mu takýto spôsob života
nevyhovuje. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol schopný rozpoznať následky svojho konania, pretože
netrpí žiadnou duševnou chorobou, či poruchou, ktoré by túto schopnosť vylučovali a bol schopný
aj svoje konanie čiastočne ovládať, mohol si uvedomiť, že spôsobuje poškodenému určité utrpenie
resp. negatívne pocity. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že na túto tému viedli medzi

sebou rozhovory. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že obžalovaný poškodenému, teda blízkej
osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jeho fyzické a psychické
zdravie a obmedzovalo jeho bezpečnosť. Keďže takto konal po dlhší čas, súd uznal obžalovaného
vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. d)

Trestného zákona. Vzniknutý následok - ohrozenie fyzického a psychického zdravia poškodeného bolo
nepochybne preukázané závermi znaleckého posudku, ale aj skutočnosťou, že poškodený sa musel
následne podrobiť liečeniu, ktoré do určitej miery stabilizovali jeho zdravotný stav.

I keď ide o trestnú činnosť, ktorá sa obtiažne preukazuje, pretože jej prejavy vznikajú väčšinou v

uzatvorených priestoroch medzi dvoma blízkymi osobami, v danom prípade súd má za to, že prejavy
trestnej činnosti obžalovaného sú preukázané aj navonok, čomu nasvedčujú vykonané vyššie popísané
dôkazy.

Konanie obžalovaného je závažné pre spoločnosť, pretože narušil úmyselným konaním jej záujmy na

ochrane rodiny, života a zdravia a osobnej slobody občanov.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený úplne všeobecne. T.č. nikde nepracuje a doposiaľ
súdne trestaný nebol.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34, § 39 ods.
1, § 38 ods. 2,3 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona).

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a

závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa.Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a teda ide o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd poukázal na osobitosť prejednávaného prípadu, kedy vzťah muža k
mužovi nie je obvyklou formou spolužitia dvoch ľudí. Práve z toho vyplýva, popri iných skutočnostiach
pomenovaných znalcami, okolnosť, že obžalovaný sa svojim konaním o to viac snažil o udržanie si
vzájomného vzťahu s poškodeným po tom, ako zistil, že sa cíti dobre aj v spoločnosti iných osôb

(pracovné posedenie) a začal ho viac sledovať, obmedzovať, usmerňovať a riadiť jeho život. K tomu sa
pridružujú okolnosti, ktoré spadajú do kategórie pomerov páchateľa, konkrétne že ide o emočne labilnú
senzitívnu osobnosť s neurotickými rysmi, ktorý stav je nemenný a trvalý. Práve tieto charakteristiky
osobnosti znižujú jeho schopnosť ovládať svoje konanie, keď v dôsledku veľmi blízkeho vzťahu k
poškodenému nevedel tento vzťah racionálne riešiť a rovnako nezvládal akékoľvek stresové udalosti a
záťažové situácie. Takto aj fyzického násilia voči poškodenému sa dopustil skôr v afekte za situácie, keď

nevedel takúto situáciu riešiť. Podľa názoru súdu všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne predstavujú
také okolnosti, ktoré má na mysli ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Pri správnom prístupe a
pomoci je možné korigovať správanie sa a vonkajšie prejavy obžalovaného.

Pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona je možné

páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov. Pri použití ustanovenia § 39 ods. 1 v
zmysle znenia ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej
časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Súd má zato, že účel trestu, ktorý predvída Trestný zákona, ale aj prevýchovu obžalovaného, je možné
s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, ale najmä výnimočné okolnosti prípadu
dosiahnuť trestom odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov, ale s tým, že jeho výkon bude podmienečne
odložený s probačným dohľadom. Súd popri takomto treste určil primeranú skúšobnú dobu v trvaní 60
mesiacov s tým, že zároveň uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepribližovať sa k

poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, žiadnym spôsobom ho nekontaktovať a nezdržiavať
sa v blízkosti jeho obydlia. Okrem toho mu bola uložená aj povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na
psychologickom poradenstve v záujme získania návykov na zvládanie záťažových situácii v živote.

Znalkyňa z odvetvia psychiatrie vyslovila záver, že existuje potreba obžalovaného psychiatricky preliečiť,

v podmienkach výkonu trestu ústavnou formou, prípadne na slobode ambulantnou formou. Z tohto
dôvodu súd uložil obžalovanému aj ochranné psychiatrické liečenie, ktoré vykoná ambulantnou formou.

Nakoľko poškodený si neuplatnil žiadny nárok na náhradu spôsobenej škody, súd o povinnosti nahradiť
spôsobenú škodu nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.