Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/417/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207202481
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8207202481.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR,
so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866 (pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Prešove), proti povinnému S. O., A.. XX.XX.XXXX, W. F. F. XXXX/XX, W., o vymoženie 33,19 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi trovy exekúcie vo
výške 32,24 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 30.04.2007 sa začalo exekučné
konanie proti povinnému na vymoženie sumy 33,19 EUR na základe exekučného titulu - bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA 1905859 zo dňa 11.11.2005. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie

na vykonanie exekúcie pod č. 5701 024413* dňa 18.05.2007.
V priebehu exekúcie súdny exekútor predložil súdu exekučný spis na rozhodnutie - zastavenie
exekučného konania z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre výkon rozhodnutia
(§88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008). V zmysle
uvedenéhožiadalsúd,abyvsúladesust.§57ods.1písm.f)Exekučnéhoporiadkusúdzastavilexekúciu
a rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktorých vyúčtovanie predložil v prílohe k oznámeniu, a to tak, aby

súd zaviazal na náhradu trov exekúcie povinného.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od

uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v
zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie
súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka
sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a
plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto
je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2005, teda povinný mal uhradiť pokutu a
trovy konania najneskôr dňa 28.11.2005. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty
s príslušenstvom uplatniť dňa 29.11.2005, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Z uvedeného
vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 29.11.2008 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o
priestupkoch.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.

298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je

preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení
sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.
Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné

rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady

platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna

úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne

platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej
normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a
nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,

keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka,
ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie

rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon
o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy
prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. o
priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa
nej aj skončiť.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
V zmysle ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie,
teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods.
1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný.

Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade
zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je
situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z

možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že
oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej
lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacomkonaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda
aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol
ovplyvniť.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 2 v spojení s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995Z.z.
a §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej
do 30.04.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,24 EUR a zaviazal povinného,
aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V rámci náhrady trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 30 minút exekučnej činnosti

podľa §14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky (za úkon predvolanie a výzva na úhradu) v celkovej výške 6,64 EUR.
Súd primerane krátil súdnemu exekútorovi odmenu podľa hodinovej sadzby, nakoľko je toho názoru, že
jednotlivé úkony je možné vykonať aj v kratšom časovom úseku ako uviedol súdny exekútor v súlade
s požiadavkou, že exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200
ods. 1 Exekučného poriadku). Súd má za to, že časová dĺžka jednotlivých úkonov určená exekútorom
je neprimerane dlhá.

Súd nepriznal exekútorovi odmenu podľa §14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky za úkon prevzatie návrhu na
vykonanie exekúcie, štúdiu a zaevidovanie návrhu, nakoľko súd poukazuje na to, že tieto nemožno v
súlade s vyhláškou považovať za účelne vynaložené na exekúciu. Rovnako súd nepriznal exekútorovi
odmenu za čas vynaložený na vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie, vyhotovenie príkazu na
začatie exekúcie, vyhotovenie exekučného príkazu a vyhotovenie žiadostí o poskytnutie súčinností,

nakoľko tieto úkony sú odmeňované podľa §14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky (doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného) a tieto nemôžu byť odmeňované duplicitne.
Dočasuúčelnevynaloženéhonavykonanieexekúciesúdnezapočítalčaszaúkon„vypracovanienávrhu
na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP exekučný úkon vykonaný dňa 16.03.2015“ v trvaní 20 minút,
pretože súd nepovažuje tento úkon za úkon smerujúci k uskutočneniu účelu exekúcie, a teda má za to,

že uvedený úkon nie je úkonom účelne vynaloženým na vykonanie exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. Uvedený úkon má administratívnu povahu, pričom odmena zaň je už
zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. Vyhlášky.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú odmenu za vydanie odpisu alebo potvrdenia súdu zo
spisu podľa § 27a vyhlášky vo výške 19,92 EUR. Cieľom zavedenia ustanovenia zakladajúceho právo

exekútora na odmenu za vyhotovenie odpisu alebo potvrdenia zo spisu bolo vytvoriť takú právnu úpravu,
ktorá by umožňovala súdnemu exekútorovi vyhotovovať odpisy alebo potvrdenia zo spisu na žiadosť
účastníka bez toho, aby náklady plnenia takejto povinnosti súdny exekútor znášal sám. Obdobný bol
prístup zákonodarcu i vo vzťahu k súdom, ktorým takisto umožňuje platná právna úprava v prípadoch
vydávania odpisov alebo potvrdení zo súdnych spisov účtovať za ich vyhotovenie odplatu účastníkom

konania. Takýto cieľ, teda vo všeobecnosti zabezpečenie chodu justície, ktoré sa v danom prípade
premieta do potreby zabezpečenia fungovania systému núteného výkonu rozhodnutia prostredníctvom
štátom poverenej osoby - súdneho exekútora a jeho úradu, je nevyhnutné považovať za cieľ legitímny.
Z uvedeného vyplýva, že na odmenu za vydanie odpisu poverenia na vykonanie exekúcie by mal
súdny exekútor v prípade, ak by o takýto odpis požiadal účastník konania. V danom prípade išlo len o

splnenie povinnosti súdneho exekútora, ktorá mu vyplýva z ust. § 35 Exekučného poriadku. Ide teda o
administratívny úkon, náhrada za ktorý je už zohľadnená v odmene súdneho exekútora.
Súd v rámci odmeny podľa § 47 ods. 1 písm. b) Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške
16,60 EUR za 5 úkonov podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé ďalšie

zisťovanie majetku povinného /DI/). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného vo výške 16,60, nakoľko zo spisu vyplývalo vykonanie len jedného úkonu
podľa §15 ods. 1 písm. j) vyhlášky.
V rámci náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za vynaložené poštovné
vo výške 9 EUR podľa predloženého vyúčtovania a spisu súdneho exekútora. V prevyšujúcom rozsahu

súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov na poštovnom nepriznal, nakoľko ich výšku nemal za
preukázanú.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti celková suma priznanej náhrady trov predstavuje sumu 32,24 EUR.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Bardejov.Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.