Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/364/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244855
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: J.. Q. Q., C. A.: S.
XXXX/X, A., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom: Radlinského
2, Bratislava proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, IČO: 30
844 789, so sídlom: Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 4C/210/2011-85 zo dňa 17.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zo dňa 10.01.2014 na podanie
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol. Ďalším výrokom rozsudku súd prvého
stupňa zamietol návrh navrhovateľa na náhradu škody vo výške 4.254,88 eura s príslušenstvom.
Odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 3 ods. 1, ods. 2, § 9
ods. 1 veta prvá a druhá, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania
podaným dňa 30.12.2011 voči odporcovi domáhal zaplatenia 4.254,88 eura s príslušenstvom titulom
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Návrh
odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich
členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (ďalej aj "zákon č. 566/2001 Z. z.") na základe verejnej ponuky majetkových

hodnôt na základe prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS"),
pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej aj
"obchodník s CP"), s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej aj
"Zmluva"). Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť
v súlade s Prospektom investície 8% (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s CP skončil svoju
činnosťkudňu30.04.2010;Družstvuneodovzdalžiadneportfóliocennýchpapierovanizverenépeňažné
prostriedky. Družstvo preto nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov,

vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním obchodníka s CP, v spojení s jeho činnosťou pre
Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených
finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom NBS, ktorá 1/ neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistenýchnedostatkov ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela alebo musela vedieť, že zistené
nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva
vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, 2/ vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia

na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP, najmä však neupozornila
včas Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP, 3/ nezasiahla včas a účinne voči
Obchodníkovi s CP a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v
protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď mu
odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb, 4/ NBS nereagovala na list Družstva zo dňa

24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka
s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok
na náhradu za nedostupný klientský majetok zverený navrhovateľom Obchodníkovi s CP v Garančnom
fonde investícií a uspokojiť tak následné nároky svojich členov, 5/ NBS inými zbytočnými prieťahmi,
resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala voči Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia (sankcie),
ktorými by zabezpečila, že by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia

pohľadávky navrhovateľa, resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela vedieť, že Obchodník s CP pri
vykonávaní činnosti porušuje zákon.

Následne navrhovateľ v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.04.2013 bližšie špecifikoval nesprávny
úradný postup, spočívajúci v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do prospektu

investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva, 2/
prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov
a 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči družstvu.

Pokiaľ ide o bod 1/, navrhovateľ argumentoval, že Prospekt investície bol vypracovaný ku dňu
20.02.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. NBS rozhodnutím zo dňa
30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom na zmenu skutočností v
ňom uvedených (absencia aktuálnych údajov o a/ predmete podnikania, b/ členoch predstavenstva a

dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú družstvo, d/ subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo
prepojené a ďalšie). NBS v rozhodnutí ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu od mája 2010, teda
účelovo len necelé dva týždne po tom, ako v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom doručila Družstvu
výzvu zo dňa 20.04.2010 na predloženie dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu
investície. Neaktuálnosť Prospektu investície pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.08.2007

došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu
nedodržiavania Prospektu investície. Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v
spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.
z. od roku 2006 avšak NBS voči Družstvu zakročila až v máji 2011.

K bodu 2/ navrhovateľ uviedol, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt a
obchodník patrili k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a vyhodnocovať
informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov v zmysle § 137 ods. 2
zákona č. 566/2001 Z. z.. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné rozloženie
portfólia, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING a.s., pričom

rizikovosť rozloženia portfólia dohliadaného subjektu patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov,
ktoré má NBS sledovať pri výkone dohľadu. NBS sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej
do troch zmeniek bez využitia akýchkoľvek dostupných sankčných a nápravných opatrení voči Družstvu
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z.

V súvislosti s bodom 3/ poukázal na to, že NBS v rámci kontroly rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č.
OPK-9750/3/2007, uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie povinností
stanovených zákonom č. 566/2001 Z. z., pričom o výsledkoch kontroly ani navrhovateľa ani Družstvo
nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje
kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z. z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné

alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s CP či voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu
činnosť a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície.Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 01.06.2012
a 03.08.2012 a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že Družstvo ako podnikateľský
subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obch. zákonník, za ktorú zodpovedalo

predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a zásadne rozhodoval o
všetkých záležitostiach Družstva. Navrhovateľ musel vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov
doDružstvajespojenéurčitérizikoadoterajší,príp.propagovanývýnosniejezárukoubudúcichvýnosov
v súlade s § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z. Úrad pre finančný trh schválil dňa 21.03.2002
Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z., na základe ktorého bolo Družstvo

oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri
schvaľovaní Prospektu investície úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7
zákona č. 566/2001 Z. z., pri ktorom posudzoval najmä jeho úplnosť podľa § 128 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z. z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť
jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Prospekt investície neobsahoval Zmluvu o správe portfólia ani Zmluvu o riadení

portfólia, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a/, bod 10
zákona č. 566/2001 Z. z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície
teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s CP, keďže jeho schválením
nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom s CP zmluvný vzťah. Eventuálne nedodržiavanie povinností

zo zmluvy zo strany obchodníka s CP by bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením
Prospektu investície. Odporkyňa potvrdila, že vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č.
566/2001 Z. z, keď kontrolovala 1/ zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej

ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/ aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky,
3/ plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt
ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. Až s účinnosťou od 01.06.2010
bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt

dodržiava schválený Prospekt investície; NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Zo správ
predkladaných Družstvom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporkyni
neoznámilo, že obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s
Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s CP neprejavilo žiadne výhrady a v tomto

smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporkyňa až po 8 rokoch
spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo odporkyňu o preskúmanie postupu
obchodníka s CP a vykonanie dohľadu na mieste. V období od 20.04.2010 do 06.05.2010 vykonala
dohľad na mieste u obchodníka s CP pričom zistila, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie
portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z.. Dňa 12.07.2010 tak vydala rozhodnutie, č. ODT-8305/2010,

o predbežnom opatrení a obchodníkovi s CP uložila povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho
klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010, odporkyňa odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných
služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo
dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní mala odporkyňa za to, že samotné Družstvo

sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby odporkyňa mohla zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať
dôkazy potrebné na ďalšie konanie. Tiež vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom s CP odporkyňa
vyzvala Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo podalo žiadosť o schválenie dodatku
k Prospektu investície, avšak ani na výzvu NBS žiadosť nedoplnilo napriek viacnásobnému predlženiu
lehoty na odstránenie nedostatkov. Z uvedeného dôvodu NBS rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č.

OPK-5664/1-5/2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila, ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada
NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010,
č. ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b/, c/ a h/ zákona č. 566/2001 Z. z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 cit. zákona, keďže
Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo.

Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým
odporkyňa Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. Odporkyňa tak pri výkone dohľadu podľa
ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní a nedopustila
sa ani navrhovateľom vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla nejakámajetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, mala odporkyňa za to, že je povinný ju objektívne
preukázať. Zdôraznila, že na majetok Družstva bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
11.04.2011, sp. zn.: 3K 95/2010, vyhlásený konkurz; pokiaľ tak navrhovateľ vložil svoje finančné

prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky
správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň
i bývalé predstavenstvo Družstva sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči
odporcovi náhrady škody vo výške 63.163.426,03 eura s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá
škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ sa stal členom
Družstva, a to podľa rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 31.03.2010 o prijatí ďalšieho
členského vkladu navrhovateľa. Žiadosťou zo dňa 11.02.2011 požiadal o zrušenie členského podielu v
Družstve. Zo strany Družstva mu bola vydaná zmenka vystavená dňa 10.12.2010 na sumu 4.254,88
eura so splatnosťou na videnie. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn.:

3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz. Navrhovateľ si voči Družstvu
prihlásilpohľadávkuvovýškežalovanejsumy,ktorábolasprávcomkonkurznejpodstatyvcelomrozsahu
popretá. Na Okresnom súde Bratislava I je vedené incidenčné konanie, sp. zn.: 8Cbi 25/2011, ktoré v
čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebolo právoplatne skončené.

Súd prvého stupňa mal ďalej za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody. Vychádzal z
ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84) v
zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003
Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Navrhovateľ sa ako bývalý člen

Družstva sa musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu
k nej v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ si uplatnil pohľadávku voči Družstvu v konkurze vyhlásenom na
majetok Družstva, avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich
právvočiDružstvu,atojednakzdôvodu,žeoprávnenosťjehonárokuuplatnenéhovkonkurznomkonaní

voči Družstvu je predmetom vyššie uvedeného konkurzného konania a tiež z dôvodu vyjadrenia správcu
konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 24.08.2011 a zo dňa 20.09.2013. V čase rozhodovania
súdu prvého stupňa tak nebolo možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, z ktorého majetku by mala byť
uspokojenájehopohľadávkauplatňovanáivprebiehajúcomkonaníNavrhovateľnepodalanižalobuproti
členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4

a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky
by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal
ani skutočnosť, či vystavenú zmenku predložil Družstvu na vyplatenie a s akým výsledkom. Nemohol
tak ustáliť či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, nárok tak mal uplatnený predčasne.
S poukazom na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty nebolo v danom konaní možné aplikovať ani

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.: 29Cdo 4968/2009.

Súd prvého stupňa nemal v konaní za preukázaný ani nesprávny úradný postupu odporkyne. Pokiaľ
ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých
do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a oneskorení zákazu činnosti Družstva

skonštatoval, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. vo vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole
povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie
schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností,
predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia

§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť
aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.
z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č.
566/2001 Z. z. V prípade novej významnej skutočnosti, vecnej chyby či nepresnosti týkajúcej sa údajov
zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt,

malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície
sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu
investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán dodatok nepredložil, NBS mohla tieto
skutočnosti zistiť až s časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnejpovinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva pritom počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h/ cit. zákona), pričom
schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá

bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/
bod 10 cit. zákona); NBS tak nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva.
Družstvo až do 15.04.2010, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie či nedostatky v
činnosti obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 NBS

zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt,
s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti. NBS preto vyzvala Družstvo
na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS
zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto
však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z. z., ktoré nedostatky neboli napriek
viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.

Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za
porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011,
č. ODT-10890-4/2010, ktorým Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. NBS tak konala v rámci
svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný
postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd
prvého stupňa uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporkyne, nie obchodníka
s CP; v priamej príčinnej súvislosti s ním tak mohla vzniknúť škoda len Družstvu. Navrhovateľ nebol

s obchodníkom s CP v žiadnom vzťahu. Účastníkom vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení
portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto vzťahu vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom.
Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS
zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o
dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, a to Družstvu. Zákon

Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS na
základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti
dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa platnej právnej úpravy nemohla Družstvu uložiť sankciu,
pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny orgán, ktorého činnosť je regulovaná článkom 2

ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom. Zistené nedostatky
v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a
dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej
sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície
podľa§144ods.4zákonač.566/2001Z.z.,ktoréoprávnenia použilaprizisteníneaktuálnostiProspektu

investície po 01.06.2010.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporkyne spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči
Družstvu súd prvého stupňa poukázal na absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na

strane navrhovateľa. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške
500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie
zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) mal zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s CP sledovala,
nebolo však jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o
dohľade v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS

voveciachdohľadurovnakoneverejné.Účastníkomkonaniavkonaníouloženípokutyaleboinejsankcie
alebo opatrenia na nápravu je tak len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne
sankcia uložiť. Vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s CP a Družstvom založený Zmluvou
bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka,
aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu.

Navrhovateľ sa pritom ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči
Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a
iných práv súvisiacich s Družstvom. Nárok navrhovateľa tak posúdil ako nedôvodný a v celom rozsahu
ho zamietol.Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.02.2014, navrhovateľ podal v predmetnej veci návrh na
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie.

V predmetnej súvislosti súd prvého stupňa uzavrel, že mu v prejednávanej veci neprináleží povinnosť
predložiť prejudiciálnu otázku vyvolanú navrhovateľom Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd
rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde

tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej
únie, resp. jeho porušenia. Po posúdení návrhu navrhovateľa na predloženie ním navrhovaných
prejudiciálnych otázok dospel k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na položené otázky
nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním, ktoré by determinovala po právnej stránke.
Predmetom konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobná údajným nesprávnym
úradným postupom odporkyne, ktorá nemala vykonať riadne a odborne dohľad nad Družstvom ako

vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s CP ani neprijala vhodné
opatrenia, aby zabránila škode navrhovateľa na majetku. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa,
že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky CP,
keďže tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej únie a sú upravené a zadefinované v
rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky. Úprava verejnej ponuky

majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už
existujúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a
ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie
a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej
ponuke cenných papierov na základe zverejneného prospektu cenných papierov.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny
4.254,88 eura s príslušenstvom zamietol, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.
d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrhu vyhovieť, resp.
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že
súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu,
ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že
sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v

súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva
predvídateľný. Spoliehal sa na to, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie
odporkyne ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa
odporkyne len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu odporkyne, pretože zákon o
dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval a postup odporkyne

bol svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na odporkyňu z hľadiska stability a ochrany investície
spoľahol. Argument odporkyne, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva
ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale
nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto
zúženom dohľade orgánu vedomosť a nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná

súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností odporkyne, spočívajúcom v nesprávnom
výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z. Za obzvlášť nepochopiteľný navrhovateľ
považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady „právo
patrí bdelým“, nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať
zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol „bdelý“ s tým, že mu nepatrili

ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s CP, ktorými
mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona
porušujúci subjekt donútiť. Uviedol, že povinnosťou NBS podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných
papierochjeabolozisťovanieavyhodnocovanieinformáciíapodkladovoskutočnostiach,ktorésatýkajúdohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch,
ktorý platí v tomto znení už od 1. mája 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, napriek tomu,

že odporkyňa v priebehu celého konania tvrdila opak a preto mala NBS zisťovať všetky informácie a
podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu (Prospekt
investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou
bankou Slovenska) a obchodníkovi s CP s tým, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca
koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich

z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo
činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných
subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. Zdenka Juricu, Csc., preukázané, že
NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a.

s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, z čoho vyplýva, že Družstvo malo všetky
peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom
s obchodníkom a Družstvom a NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou
nápravou stavu, že toto portfólio bolo po tomto vytknutí zo strany banky, rozložené namiesto jednej
do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a

GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami
CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo
konateľom, Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odporkyňa naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s
CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči

obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci
nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch ani po vydaní tohto rozhodnutia, okrem
udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov
a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia. Mal za to, že následné podcenenie
situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s CP, vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti

ním vložených prostriedkov do Družstva. Odporkyňa svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k
svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto
investíciu mu odporkyňa svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila.
Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu
na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných

papieroch, z čoho vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do
roku 2011 NBS. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že odporkyňa svojím rozhodnutím zo dňa 30. mája
2011, č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18. júla 2011, zakázala Družstvu predaj majetkových
hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že odporkyňa ustálila trvanie neaktuálnosti
Prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne

dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27. augusta
2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí
a problémov v jeho činnosti a údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli
neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné

strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva, boli neaktuálne už k 31. decembru 2006 z čoho
vyplýva, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a
h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak
odporkyňa voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy činnosť Družstva zakázala. Bol názoru,
že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili

svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným,
pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania
objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno,
v akom rozsahu, pričom súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové
uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp.

zn. 29Cdo/4968/2009). Uviedol, že súd je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu
konkurznej podstaty o stave daného konkurzu a preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť
záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť
plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne a súdu prvého stupňa povinný mu danéplnenie vrátiť s tým, že ani zák. č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak pripúšťa regresnú náhradu. Mal za to, že ak by prebiehajúce
konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, zákon o

konkurze a reštrukturalizácii by fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za
škodu, ako i trestný zákon v platnom znení a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného
konania a súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či
trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Z
písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva,

že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami
z neukončených súdnych sporov proti Národnej banke Slovenska, Garančnému fondu investícií, či
poisťovni Chartis Europe a iným odporcom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju
pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa
vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené účastníkmi konania neboli
riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O. s. p., s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu

SR všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.

ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 241/07). Uviedla, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo
na úspech v konaní a teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa
a preto jeho tvrdenie, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti považuje za denegatio
iustitiae, je účelové. Navrhovateľ sa účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne
irelevantných dôkazov, ktoré iba odďaľujú vydanie rozhodnutí vo veci a zároveň sa snaží vyfabulovať

fiktívnu existenciu jej údajného nesprávneho postupu a tiež fikciu, kedy sa tak stalo, pretože údajný
nesprávny úradný postup nebol preukázaný a neexistuje. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ
nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadny návrh proti
členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie,
za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Taktiež poukázala na skutočnosť, že kompetencie

NBS pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich
medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnej
moci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich z článku
2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že NBS postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi,

nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s
CP dodržiavala zákonné pravidlá, zakotvené ustanoveniami zákona o dohľade a zákona o cenných
papieroch. Zaujala názor, že navrhovateľ mohol požiadať NBS o vysvetlenie jej zákonom zverených
kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom a muselo mu byť známe, že s investíciou je
spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov s tým, že NBS

môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú
dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu
dohľadu a až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch,
teda až od 1. júna 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené
tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj

povinnosťdodržiavaťschválenýProspektinvestície,atedaažodvtedymohlaNBSdohliadať,čiDružstvo
schválený Prospekt investície dodržiava. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola stanovená
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1. januára 2009, na základe novelizovaného
ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zák. č. 558/2008 Z. z. a počas celej doby od
vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v
Prospekte investície, pričom informácie a podklady, ktoré má NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu
sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom
uložených povinností. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôtpovinnostivoblastiobmedzeniaarozloženiarizíkanikrytia,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektova
preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať, nakoľko vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba informačnú povinnosť podľa ust. § 129

ods. 1 písm. b/ zákona o cenných papieroch, ktorá spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne
používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z
ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov a preto za dodržiavanie Prospektu investície Družstva bolo aj voči členom
družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán bez ohľadu na fakt či vyhlasovateľovi

verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne zákonom uložená. Ďalej
uviedla, že mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách
majetkových hodnôt či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a
či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle
vtedy účinného ust. § 130 zákona o cenných papieroch; tieto informácie odporkyňa nepotvrdzovala a ani
nemohla potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s vtedy platnými ustanoveniami § 129 a §

130 zákona o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva.
Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že vo vzťahu k Družstvu bola nečinná, nakoľko vydala relevantné
rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v rámci jej oprávnení a v súlade
so zákonom o cenných papieroch, zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Ústavou SR.

Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009 uviedla, že tento
primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne
sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Z jeho odôvodnenia
zároveň vyplýva, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov
osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, pričom zodpovednosť štátu v prípade,
ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť
a preto musia byť najskôr využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a následne
musia byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané všetky tri predpoklady tejto zodpovednosti za

škodu, ktoré musia byť splnené súčasne. Skutočná existencia pohľadávky navrhovateľa a jej výška
voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní, pokiaľ ich správca konkurznej
podstaty družstva neuzná skôr a až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči Družstvu nebude
uspokojená v rámci konkurzu, môže navrhovateľovi vzniknúť škoda. Ďalej poukázala na písomné
vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa 14. septembra 2011, kde správca konkurznej

podstaty konštatuje katastrofálny stav účtovníctva úpadcu, ktoré bolo vedené len do júla 2010 a po tomto
dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady sú v neporiadku,
mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácii úpadcu bola realizovaná v hotovosti bez
riadneho zaznamenania v účtovníctve a pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že by boli nedostatočne
zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom. V

zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané určité
listiny alebo ich presne označené časti, ale z nej jasne vyplýva, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy,
nachádzajúce sa doteraz v súdnom spise, oboznámil a presne špecifikoval o aké doklady išlo s tým,
že v súlade s ust. § 121 O. s. p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti, keď z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. februára 2008, sp.

zn. 1Obo/283/2006 vyplýva, že dôkazy, na ktoré účastník dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne
známe,pretožeúčastníkviedoldesiatkysporovnarovnakomskutkovomaprávnomzákladevočirôznym
dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať, pričom odporkyni je známe, že
na Okresnom súde Bratislava I sú proti nej vedené stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom
základe a vo všetkých sporoch majú navrhovatelia rovnakého právneho zástupcu.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p., túto
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ichzáklade dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol členom PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ

INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej „Družstvo“), toho času v konkurze vyhlásenom
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla 2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa
5. mája 2011, s členským podielom ku dňu 20. apríla 2010 v sume 4.254,88 eura, pričom na základe
žiadosti navrhovateľa o zrušenie členského podielu v Družstve zo dňa 11. 2. 2011 došlo k zrušeniu jeho
členstva a navrhovateľovi vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 4.254,88 eura.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 2. 6. 2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou
spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, Poľná 1, Bratislava, ako obhospodarovateľom
uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa § 43 zák. č. 566/2001 Z. z., predmetom ktorej podľa
článku I. bod 2 Zmluvy bol záväzok obchodníka s CP hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne
sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup

cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva v súlade so
schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu
Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie
a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve sa obchodník s CP zaviazal zabezpečiť mieru
zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30. 3. 2010 zo strany
obchodníka s CP, NBS rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi
s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej
banky Slovenska zo dňa 1. 3. 2011, č. GUV - 274/2011 (ďalej „rozhodnutie o odobratí povolenia“) a

rozhodnutím zo dňa 30. 5. 2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu predaj majetkových
hodnôt (ďalej „rozhodnutie o zákaze činnosti“) podľa ust. § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z
dôvodu porušenia § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zák. č. 566/2001 Z. z. a ust.
§ 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu škodu v sume
4.254,88 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19. 4. 2011 do zaplatenia, ktorá mu mala
vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, ktorý spočíval v tom, že NBS
oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď Družstvo porušovalo ust. § 129 ods.
3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4

zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia
o zákaze činnosti, zakázala Družstvu činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola už od 31.
12. 2006, v prijatí nedostatočných opatrení zo strany NBS po 24. 8. 2007, kedy pri kontrole Družstva
zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t. j., že Družstvo malo
všetky získané peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s

obchodníkom s CP, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov,
ktoré NBS pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať, NBS prijala od 20. 8. 2008 do 4. 3. 2011, kedy
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že
navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s
cennými papiermi poskytol Družstvu investičnú službu, ktorú mu poskytovať nemohol.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ voči štátu domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák. č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody je ust. § 9 zák. č.

514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení trochpodmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon
č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.

Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a
ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková

ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím

vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v

komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a

vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),

bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný
pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,

že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so
zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdeniezodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho práva sa
chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch,
t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím
predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať
v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia
odseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom

a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody
preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Nevyhnutnýmpredpokladomprezáverotom,žepostupodporkynevpreskúmavanejvecibolnesprávny,

je normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že odporkyňa tento postup
nezachovala s tým, že v posudzovanej veci nesprávny úradný postup odporkyne mal spočívať aj v tom,
že odporkyňa oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak v posudzovanej veci úradným postupom je postup

odporkyne ako orgánu štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka navrhovateľa,
predovšetkým jeho individuálnych práv a povinností, tak neobstojí jeho námietka spočívajúca v tvrdení,
že povinnosťou odporkyne bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií.

Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1. 1. 2009 na

základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s ust. § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z.
z. a preto sa na odporkyňu nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií
realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1. 1. 2009, z čoho vyplýva, že ak v rozhodnom období, t. j. do
novelizácie zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala
samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany

odporkyne v tomto smere z dôvodu, že nebolo možné kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v
rozhodnom čase ani neexistovala.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície

až od 1. 6. 2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ Družstvo
od 31. 12. 2006 do 1. 6. 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla odporkyňa skúmať ani
túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt
investície dodržiavať.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti odporkyne v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti a preto ani odporkyni z neho nevyplývala
povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť

štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie
svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno
prehliadnuť,žeštátjepovinnýstriktnedodržiavaťprávovjehoideálnej(škodunepôsobiacej)interpretácii
vosvetlepresnezákonomstanovenýchpovinnostíodporkyneaštátbysanemoholzbaviťzodpovednosti
za postup odporkyne iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných

práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale
musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť odporkyni pri aplikácii zákonov viac povinností
ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona, čo je proporcionálne s tým, že nemožno
poskytovať ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí pri aplikácii zákona viac práv.Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančnýchoperáciízaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainých

operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval
vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého
obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok
III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom
prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím,

že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto
účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou
predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s
CP s tým, že až do rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. 3. 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto

činnosť ako regulovanú NBS a činnosť Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom,
spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia,
pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko
v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania a zodpovednosť štátu nemôže
nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči Družstvu či sekundárnu zodpovednosť

Družstva voči navrhovateľovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných opatreniach odporkyne
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči
Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu odporkyne k obchodníkovi s CP, preukázaného

jej rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu
vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou
radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007,
uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne rozhodnutím zo
dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na

poskytovanie investičných služieb, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné.

Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý
má spočívať v takom pochybení v postupe odporkyne, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci,
keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí odporkyne, nakoľko

nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či
aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten
účastník, koho práv, či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že

odporkyňa svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala
v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho
excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd,
a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že postup odporkyne bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ odporkyňa zisťovala podmienky a predpoklady
pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady
(dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila a iné opatrenia, ktoré od odporkyne

navrhovateľ očakával a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporkyni. V daných
prípadochišloočinnosťpriamosmerujúcukvydaniurozhodnutíaprípadnénesprávnostiavadypritomto
zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska
zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom navrhovateľ
v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup odporkyne.

Odvolací súd má za to, že pochybenia, či nedostatky spočívajúce v tom, že odporkyňa pred svojím
rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné posudzovať
v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so
zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia. Navrhovateľ tvrdený nesprávnyúradný postup odporkyne v konaní nepreukázal, pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
nedostatočnosť opatrení prijatých odporkyňou, podľa názoru navrhovateľa, bez opory v zákone, podľa
jeho subjektívneho presvedčenia, sa nemusia vždy legitímne zhodovať s objektívnou realitou.

V súvislosti s vyhlásením konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 4. 2011, č. k.
3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. 5. 2011 na majetok Družstva ako úpadcu, odvolací súd uvádza,
že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporkyni môže byť v
občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej

pohľadávky v konkurznom konaní. Navrhovateľ si pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu uplatnil
v konkurznom konaní, škoda mu ešte nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu.
Nárok na náhradu škody od štátu by mohol navrhovateľ úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal,
že sa bezúspešne domáhal jej vydania v konkurznom konaní, nakoľko existencia pohľadávky uplatnená
v konkurznom konaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy
zodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci nie

je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (analogicky
rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo 199/2005, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz/110/84, publikované pod č.
4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné).

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanou odvolaní, týkajúcej sa procesného
pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva,
že prvostupňový súd účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov a to nielen založených
v spise, ale aj ostatných dôkazov, spoločných pre všetky konania.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s
ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal

a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §

142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na
ich náhradu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.