Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/141/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111224561
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111224561.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave vo veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01
Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811
02 Bratislava, IČO: 35 893 893, proti odporcovi: H. X., Q.. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX K., o
zaplatenie istiny 2.779,34 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 25Cb/125/2011-70 zo dňa 30.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/125/2011-70 zo dňa
30.01.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímprvýmvýrokomkonaniezastavil.Druhýmvýrokomrozhodol,

že navrhovateľovi bude vrátený súdny poplatok a tretím výrokom uložil odporcovi povinnosť nahradiť
trovy konania navrhovateľa vo výške 284,68 eur.
V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 05.08.2014 vzal navrhovateľ svoj návrh na
začatie konania späť, nakoľko odporca mu zaplatil dňa 07.07.2014, po podaní žaloby, istinu vo výške
2.779,34 eur. Netrval na zaplatení príslušenstva s výnimkou zaplatenia trov konania. Podaním zo dňa
20.01.2015 navrhovateľ oznámil súdu, že odporca zaplatil navrhovateľovi aj súdny poplatok vo výške

166,50 eur.
Súd prvého stupňa podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení krátenej časti súdneho poplatku
a podľa § 146 ods. 2 O.s.p. o náhrade trov konania. Nakoľko dôvodom späťvzatia návrhu na začatie
konania bola skutočnosť, že odporca uhradil navrhovateľovi istinu, a to po podaní návrhu na začatie
konania, konajúci súd mal za to, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže
odporca navrhovateľovi iné trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku uhradil,

konajúci súd rozhodoval iba o náhrade trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, každý
po 111,21 eur, a to: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a návrh na začatie
konania. Ku každému úkonu priznal súd prvého stupňa režijný paušál vo výške 7,41 eur a 20 % DPH.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, pričom z obsahu
odvolania vyplýva, že sa odvoláva voči výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že dňa 08.07.2014

uhradil navrhovateľovi istinu, potom mu bolo oznámené, že je dlžný ešte nejaký poplatok právneho
zastúpenia 380,30 eur. Uviedol, že využil možnosť nahliadnuť do súdneho spisu, kde zistil, že právni
zástupcovia, ktorí zastupovali navrhovateľa, podali naňho žalobu. To bolo všetko, čo spravili, na
pojednávanie sa nedostavili, ale písali listy, že sa ospravedlňujú z neúčasti a súd môže rozhodnúť v ich
neprítomnosti. Navrhovateľ mal novú kontaktnú adresu odporcu, ale všade uvádzal starú, na ktorej už
nebýva od roku 2006. Korešpondenciu tým pádom nemohol preberať a ak aj bola prevzatá, nepreberal

ju on. Právnickú kanceláriu požiadal o odpustenie trov právneho zastúpenia, táto však bola zamietnutá.
Ďalej poukázal na to, že je dôchodca a jeho dôchodok činí 308 eur. Na záver vyslovil podozrenie, žejeho správnu kontaktnú adresu navrhovateľ neuvádzal zámerne, aby sa tohto súdneho konania nemohol
zúčastniť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu podľa
§ 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozhodnutie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania žalovaný.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p.. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za
zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v
dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z

účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaže na náhradu
trov konania žalovaného iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho
správania po podaní návrhu na začatie konania (napr. žalovaný po podaní návrhu na začatie konania

uhradil žalobcovi žalovanú pohľadávku). Ak však došlo k zastaveniu konania v dôsledku
späťvzatia návrhu, ale bez uvedenia dôvodu alebo dôvodu, ktorý nespočíva v správaní žalovaného, súd
zaviaže na náhradu trov konania žalobcu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 „k zastaveniu

konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,

čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto

prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z
hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je

podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí. Dôvodnosť
podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa
odporcu k nároku navrhovateľa.

Pokiaľ bol dôvodný návrh vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nemôžu ísť trovy konania na

ťarchu navrhovateľa, aj keď ten späťvzatím zastavenie konania vyvolal.

Odvolací súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku
správania sa odporcu, ktorý hoci o začatí konania nemal vedomosť, plnil požadovanú sumu až po
podaní návrhu na začatie konania. Na tejto skutočnosti by nemenilo nič ani to, ak by odporcovi bol

návrh na začatie konania riadne doručený a následne by plnil žalovaný záväzok. Odporca mohol
dôsledky súdneho konania odvrátiť včasným plnením svojich povinností vo vzťahu k navrhovateľovi.
Nároky požadované navrhovateľom uspokojil však až po začatí konania. Navyše sám odporca nijakým
spôsobom nespochybnil nárok navrhovateľa. Odvolací súd mal za to, že výsledok správania sa odporcuk nároku navrhovateľa v danom prípade predstavuje dôvodnosť podania návrhu na začatie konania. Z
uvedeného vyplýva, že návrh, ktorý bol podaný dôvodne, bol vzatý späť pre správanie odporcu. Ostatné
argumenty uvedené v odvolaní týkajúce sa postavenia odporcu ako dôchodcu, podozrenie o zámernom

neuvedení správnej adresy, vyhodnotil odvolací súd ako bezpredmetné.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné