Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710211314
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8710211314.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou, v právnej veci žalobcu OTP Banka

Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanej J. S., R.. XX.X.XXXX, D. O.
XXXX/XX, N., štátny občan SR, právne zastúpenej JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, PhD., advokátom,
Timravina 9, Bratislava, o zaplatenie 2.488 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 149 eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.606,44 eur, ktoré je povinný žalobca

zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej na bankový účet, č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
C. Č., a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu v sume 38 eur na účet tunajšieho súdu, a to v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 13.10.2010, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2010 domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 2.488 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
1.4.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 11.5.2006 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá pracovná
zmluva, čím vznikol pracovný pomer medzi účastníkmi konania. Žalovaná pracovala na pozícii úverový
poradca pre P. W., neskôr relationship manager, s miestom výkonu práce Bratislava. Medzi jej pracovné
úlohy patrilo spracovanie úverových obchodov a uzatváranie úverových zmlúv, v zastúpení žalobcu.
Dňa 17.10.2008 žalobca so Stavebným bytovým družstvom Topoľčany, ako klientom (ďalej len klient)
uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX, na obnovu bytového domu na H. B. Č.. XXXX

s dátumom čerpania úveru do 31.12.2008. Dňa 30.4.2009 bola žalobcovi, jeho klientom predložená
faktúra na sumu 2.488 eur, vrátane DPH. Túto sumu 2.488 eur bol povinný tento klient uhradiť
svojmu zmluvnému dodávateľovi stavebných prác, ako úroky z omeškania, z dôvodu oneskorenej
úhrady faktúry, zapríčinenej žalobcom, keďže neumožnil klientovi čerpať úver v zmysle zmluvných
podmienok, do 31.12.2008, napriek tomu, že zo strany klienta boli doručené všetky dokumenty. Dňa
19.5.2009 zaplatil klientovi faktúru na sumu 2.488 eur. Následným šetrením danej veci zistil, že dňa
15.12.2008klientzisťovalužalovanejemailovoukomunikáciou,čijejbolidoručenéfaktúry,vsúvislostiso

schválením úveru. Dňa 17.12.2008 žalovaná informovala klienta, že obdržala faktúru k bytovému domu
Č.. XXXX na preplatenie, pričom požiadala klienta o odfaxovanie podpísaných prevodných príkazov.
Dňa 29.12.2008 klient žiadal o potvrdenie skutočnosti, či žalovaná obdržala podklady k čerpaniu úveru
a žalovaná informovala klienta, že podklady na bytový dom Č.. XXXX došli, ale na ďalší bytový dom Č..XXXX nedošli. O 6 minút neskôr žalovaná informovala klienta, že práve otvorila obálku a predchádzajúci
email je bezpredmetný. Táto skutočnosť bola preverená aj v denníku pošty, kde je uvedený záznam
o pošte od klienta, prijatej dňa 29.12.2008. Dňa 30.12.2008 klient opäť žiadal potvrdenie, že podklady

na obidva bytové domy sú v poriadku s tým, že žalovaná odpovedala, že podklady sú v poriadku a
úver na bytový dom Č.. XXXX už bol čerpaný dňa 29.12.2008 a úver na bytový dom Č.. XXXX bude
čerpaný dnes, tzv. dňa 30.12.2008. Dňa 5.1.2009 klient opätovne informoval žalovanú, že dodávateľovi
nebol poskytnutý úver za bytový dom Č.. XXXX. Dňa 7.1.2009 žalovaná oznámila klientovi, že z dôvodu
eurokonverzie bolo možné realizovať čerpanie úveru iba do 29.12.2008, ale pokúsi sa situáciu vybaviť.

Pokiaľ to však nebude možné, potrebuje od klienta prevodné príkazy v euro mene. Dňa 13.1.2009
žalovaná zaslala klientovi emailovú správu, že poštou posiela dodatok a žiadala, aby bol dodatok
po podpísaní zaslaný späť spolu s prevodnými príkazmi v mene euro. Dňa 21.1.2009 klient oznámil,
že dodatok nedostal a žalovaná uviedla, že prevodné príkazy obdržala a dodatok zašle akonáhle
bude schválená zmena zmluvných podmienok. Dňa 23.1.2009 žalovaná informovala klienta, že zmena
podmienok bola schválená a dodatok mu bude zaslaný dňa 26.1.2009. Dňa 10.2.2009 klient upozornil

žalovanú, že stále nedostal dodatky a dodávateľovi je potrebné zabezpečiť úhradu. Dňa 18.2.2009
žalovaná informovala klienta o dokončovaní dodatkov zo strany banky. Dňa 24.2.2009 klient opäť
upozornil žalovanú, že im stále dodatky neprišli a následne zaslala žalovaná faxom dodatky na podpis
klientovi a požiadala ho o následné odfaxovanie späť z dôvodu, že nárok na čerpanie úveru je len
do dňa 25.2.2009. Dňa 25.2.2009 bol úver úspešne čerpaný. Žalovaná v ústnom rozhovore za účasti

iných zamestnancov žalobcu uviedla, že žiadosť na čerpanie úveru chcela podať dňa 30.12.2008, na
oddelenie správy úverov, ale z reakcie odboru centrálneho vysporiadania to vraj už nebolo možné
kvôli eurokonverzii. Záležitosť sa preto posúvala až k 31.12.2008 kvôli nekompletnosti dokumentácie.
Z vyjadrenia oddelenia správy úverov vyplynulo, že v dňoch 29.12.2008 - 31.12.2008 neobdržali
žiadnu požiadavku na zrealizovanie čerpania úveru pre klienta. Týmto spôsobom došlo zo strany

žalovanej k nedbanlivosti pri plnení pracovných úloh, v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej, čím bola
spôsobenáškodavovýške2.488eur,ktorúuhradilžalobcaklientovidňa19.5.2008.Dohodouoskončení
pracovného pomeru zo dňa 15.1.2009, bol so žalovanou skončený pracovný pomer ku dňu 28.2.2009.
Dňa 25.3.2010 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie náhrady škody. Keďže sa dostala do omeškania
neuhradením svojho záväzku, požadoval aj úrok z omeškania od 1.4.2010, od nasledujúceho dňa po

doručení výzvy na úhradu dlžnej sumy.

V skrátenom konaní bol dňa 19.1.2012 vydaný platobný rozkaz pod č. k. 7Ro/407/2010-52, ktorý bol
doručený do vlastných rúk žalovanej, ktorá podala riadne a včas odpor dňa 1.3.2012, čím sa platobný
rozkaz zrušil zo zákona. V odpore uviedla, že nie je si vedomá zanedbania pracovných povinností u

žalobcu a v čase keď klient I. T. splnil podmienky čerpania úveru dňa 30.12.2008, žalobca mu toto
čerpanie neumožnil, keďže vydal v tom čase zamestnancom Usmernenie, v ktorom informoval, že nie je
možné zadávať čerpanie úverov pre klientov v čase od 30.12. do 31.12.2008, z dôvodu prechodu meny
z SKK na EURO a tým klienta poškodil.

Napojednávanídňa23.5.2013právnyzástupcažalovanejuviedol,žežalovanásanedopustilaporušenia
pracovnoprávnych povinností, preto nemôže byť zodpovedná za škodu z dôvodu, že žalobca podpisoval
predmetnú zmluvu s klientom I. T., u ktorého mala vzniknúť škoda vo forme úroku, dňa 17.10.2008.
Žalobca sa zmluvou zaviazal poskytnúť úver klientovi do 31.12.2008. Táto zmluva bola predložená
žalobcom a z uvedeného dôvodu 3 základné podmienky na zodpovednosť za škodu sú splnené len

voči banke. Poukázal na to, že banka porušila povinnosť, ku ktorej sa písomne zaviazala poskytnúť
úver do 31.12.2008 klientovi. Uviedol, že nie sú dané podmienky na požadovanie náhrady škody. Mal
za to, že porušenie povinnosti bolo zo strany banky, z čoho vyplýva, že zodpovednosť nesie výlučne
žalobca. Poukázal, že aj z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť. Namietal pasívnu legitimáciu
žalovanej z dôvodov, že banka je zodpovedná za neposkytnutie úveru, nie žalovaná. Uviedol, že žalobu

považujeme za neopodstatnenú, keďže v zmysle § 179 zákonníka práce žalobca nepreukázal zavinenie
žalovanej, keďže sa nedopustila porušenia žiadnej povinnosti danej pracovnou zmluvou. Nie je splnená
podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Žalobca predložil mailovú
komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalovaná dňa 29.12.2008 prevzala od klienta materiály potrebné k
čerpaniu úveru. Následne zistila, že v obálke nie sú všetky potrebné podklady a obratom telefonicky

kontaktovala klienta, pričom podklady boli doplnené tak, že bolo možné požiadať o čerpanie až dňa
30.12.2008. Ďalej uviedol, že dňa 30.12.2008 sa žalovaná snažila u nadriadenej - vedúcej oddelenia
X.. A. J. presadiť výnimku z čerpania úveru, čím ju upozornila ako svoju nadriadenú, že je potrebné
odvrátiť potenciálnu škodu. Týmto si splnila oznamovaciu povinnosť v zmysle zákonníka práce. Vedúcaoddelenia predmetnú výnimku nezabezpečila, a banka si nesplnila povinnosť, ku ktorej sa písomne
zaviazala poskytnúť úver do 31.12.2008, až následne týmto vznikla škoda. Žalovaná vybavila pre klienta
čerpanie časti úveru na bytový dom Č.. XXXX ešte dňa 29.12.2008, pričom nebol žiadny dôvod, aby tak

neurobila, pokiaľ by mohla aj pre bytový dom Č.. XXXX. Uviedol, že nie je možné prenášať povinnosť
banky - žalobcu na žalovanú, keďže musel vedieť, že v roku 2008 dôjde k eurokonverzii, a preto mal
dávať pre istotu do zmlúv čerpanie úveru do 29.12.2008, nie do 30.12.2008.

Žalobca uviedol, že z dôvodu prechodu na menu euro sa vydalo Usmernenie, že už nebolo možné

zadávať prevodné príkazy na čerpanie úverov, ale vo výnimočných prípadoch bolo možné zadávať
prevodné príkazy do 30.12.2008 do 12.00 hod., aby finančné prostriedky poskytnutého úveru prešli
na účet klienta. Vedúca oddelenia neprijala žiadnu požiadavku o zabezpečenie výnimky, keďže takáto
požiadavka je v kompetencii úverového poradcu. Poukázala na to, že pokiaľ žalovaná mala podklady už
dňa 29.12.2008, už v ten deň mohla požiadať oddelenie správy úverov o zadanie prevodného príkazu
na čerpanie úveru. Mohla požiadať ešte aj nasledujúci deň o zadanie prevodného príkazu 30.12.2008

do 12.00 hod., avšak žiadna takáto žiadosť nebola zadaná oddeleniu správy úverov, pretože oddelenie
musí mať doklad o takomto požiadaní.

Žalovaná uviedla, že je pravdou, že klient zaslal podklady na schválenie úveru dňa 29.12.2008, ale
tieto neboli kompletné. V rámci urýchleného konania z jej strany zvolila telefonickú komunikáciu s p. H.,

ktorá s ňou komunikovala za I. T. a obratom predložila chýbajúce doklady. Tieto doklady p. H. predložila
už v čase, keď už nebolo možné čerpať úver bez toho, aby bola schválená výnimka. Keďže vedela,
že čerpanie úveru bude v rozpore s Usmernením, telefonicky kontaktovala pracovníčku oddelenia p.
H. a upozornila ju na túto skutočnosť, že klientovi končí možnosť čerpania úveru. Upovedomila ju o
Usmernení s tým, že jej navrhla kontaktovať jej nadriadeného p. Š. o umožnení čerpania. Preto sa

obrátila na riaditeľku Ing. J., ktorá telefonicky hovorila s p. Š.. Vtedy jej bolo oznámené, že nebude
možné úver čerpať, keďže sa nemohla udeliť výnimka. K preukázaniu svojej oznamovacej povinnosti u
zamestnávateľanaodvrátenieškody,abydošlokčerpaniuúveruklientom,poukázalanasvedectvop.F..
Žalobca nezabezpečil výnimku na čerpanie úveru pre klienta. V čase keď vybavovala tento úver, chýbal
jej od klienta prevodný príkaz, bez ktorého nebolo možné čerpať úver. Poukázala na to, že napriek jej

čerpaniu dovolenky v mesiaci január 2009 žalobca nebol schopný zabezpečiť čerpanie úveru svojmu
klientovi a tento sa čerpal až 25.2.2009. Je preto potrebné zistiť aký úrok, za aké obdobie bol vypočítaný
dodávateľom klienta, či bol úrok vypočítaný do konca roka 2008 alebo aj za rok 2009, kedy mala banka
poskytnúť tento úver a neurobila tak, pretože celú zodpovednosť chce preniesť iba na ňu. Navrhli, aby
sa v prípade špecifikácie úrokov z omeškania sa písomne vyjadril priamo dodávateľ stavebných prác X.

N. O., N. H.W. XXX/XX, S.. Žalovaná uviedla, že všetky podklady, aby došlo k žiadosti o čerpanie úveru
na bytový dom č. 2070 mala pravdepodobne vtedy, keď obdržala obálku od klienta dňa 29.12.2008.
Podklady na zadanie čerpania úveru k bytovému domu č. 2306 mala až ku dňu 30.12.2008. V tento
deň požiadala o čerpanie úveru s tým, že už mala vedomosť o Usmernení, že sa úvery môžu žiadať len
do 12.00 hod. Zadanie žiadosti na čerpanie úveru sa realizuje tak, že klient predloží všetky potrebné

podklady a na základe podkladov ona vytvorí kontrolný list. Doklady s kontrolným listom, odnášala na
oddelenie centrálneho vysporiadania, z dôvodu, že sídlilo nad nimi, osobne. Fungovalo to tak, že prišla
na oddelenie a zamestnanec si túto položku, ktorú predložila odkontroloval a hneď nazrel do podkladov,
či to obsahuje všetky listiny, ktoré má mať a v prípade ak absentovali podklady, príp. niečo bolo chybne
uvedené, odovzdali by jej to späť s položkou, ak by nebol nejaký termín dodržaný. Uviedla, že ku dňu

29.12.2008 v obálke, ktorú jej zaslal klient keď uviedla v maili, že klient môže predchádzajúci mail
považovať za bezpredmetný, v obálke boli faktúry s požiadavkou na čerpanie úveru. V tom čase jej
chýbali prevodné príkazy od klienta a tieto jej zaslal až dňa 30.12.2008. Keď zistila, že chýba prevodný
príkaz, telefonovala p. H., aby zaslali príkaz. V mesiaci január a február sčasti bola zastupovaná aj
iným zamestnancom, z dôvodu, že čerpala dovolenku. Nemala fixne danú osobu na zástup v prípade

jej absencie. Mala vedomosť, že ju mal zastupovať X.. K. W., ktorého upovedomila v akom štádiu sa
nachádza vec týkajúca sa klienta. Po vrátení sa z dovolenky zistila, že v tomto prípade nebola zmena
schválená ani pripravený dodatok. Dodatok slúžil k tomu, aby došlo k inému termínu čerpania úveru,
keď sa to nestihlo do 31.12.2008.

K špecifikácii uplatneného úroku z omeškania 2.488 eur dodávateľa voči I.T. D. A. T.V., žalobca
uviedol, že zákonné úroky z omeškania boli v čase splatnosti predmetných faktúr vypočítané v zmysle
Obchodného zákonníka vo výške 10 % vyššie než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.Úroky z omeškania predstavujú 12,5 % ročne a uviedol, že budú počítané odo dňa 11.1.2009, tzv. deň
po termíne splatnosti faktúr podľa zápisu z rokovania medzi objednávateľom a zhotoviteľom zo dňa
20.10.2008 do dňa 25.2.2009, teda do dňa skutočného čerpania úveru, zo sumy, ktorú nebolo klientovi v

zmysle zmluvy o úvere umožnené čerpať v stanovenej lehote, teda 212.441,08 eur, ktorá bola čerpaná
až dňa 25.2.2009.

Z faktúry č. 2009/02/1 vyplynulo, že táto faktúra bola vystavená dodávateľom X. N. O. - I. dňa 26.2.2009,
s dátumom splatnosti 12.3.2009 na sumu 2.488 eur, v zmysle ktorej si vyfakturoval úrok z omeškania,

za práce vykonané na bytovom dome č. XXXX R. B. N.. V.. H..

Z vyjadrenia a výplatnej pásky žalovanej za obdobie január, február 2009 vyplynulo, že táto čerpala
dovolenku v počte 18,5 dňa v mesiaci január a vo februári 3,5 dňa s tým, že uviedla, že sa jej
nepodarilo ani po viacerých pokusoch od osobného oddelenia žalobcu získať osobitné potvrdenie o
čerpaní dovolenky.

Z písomného vyjadrenia svedka X.. C. Š. - zamestnanca žalobcu vyplynulo, že si nespomína na tento
konkrétny prípad ani na žalovanú. Všeobecne len môže uviesť, že v zmysle opatrení Národnej Banky
Slovenska, činnosti spadajúce pod gesciu Back Office, sú prísne oddelené až po najvyšší stupeň
riadenia od obchodných činností, ako aj činností hodnotenia rizika. Znamená to, že Back Office nemá

kompetenciu udeľovať výnimky z finálneho uznesenia schvaľovateľa alebo z pracovných postupov a
nastavení uvedených v interných normách banky.

Z písomného vyjadrenia svedka X.. A. J. - zamestnankyne žalobcu vyplynulo, že od roku 2008 si na tento
konkrétnyprípadnespomína.Zuvedenýchdôvodovnemáanimožnosťpripomenúťsiprípadvhistorickej

mailovej korešpondencii. Všeobecne však môže uviesť, že ako riaditeľka vtedajšieho Regionálneho
korporátneho centra Bratislava, nemala kompetenciu na udelenie výnimky z čerpania.

Z výpovede svedkyne D. F.j vyplynulo, že nie je už zamestnancom u žalobcu, ale v čase keď prechádzal
na menu euro, bola jeho zamestnankyňou. Pracovný vzťah so žalobcom ukončila k 31.01.2009.

So žalovanou boli na rovnakej pracovnej pozícii a mali vedľa seba stoly. Preto vedeli o veciach,
ktoré vybavovali. Fax bol uložený mimo kancelárie a vypomáhali si vzájomne, že chodili po faxy. Na
predmetný prípad si pamätala z dôvodu, že išlo o prípad z konca roka 2008, keď sa úvery splácali, nie
poskytovali. Keď klient avizoval, že mu hrozia pokuty, preto si to pamätala, išlo o hektické obdobie v
práci. Keď prišli doklady od klienta tesne pred ukončením čerpania úveru, a takémuto prípadu muselo

prechádzať množstvom ľudí, aby sa to odkontrolovalo, a spracovalo podkladov ako podpis, kontrola
nadriadeného, následná kontrola podkladov oddelením správy úveru a následne až potom dochádzalo k
čerpaniu úveru. Keď prišli doklady, čakalo sa na prevodný príkaz. Mali Usmernenie o čerpaní úverov do
31.12.2008 do 12.00 hod., a preto sa vybavovali veci rýchlo a aj osobným prenosom do oddelenie správy
úverov. Keďže sa čakalo na prevodný príkaz od klienta, nebolo v ich kompetencii žiadať o výnimku na

čerpanie úveru, ani udeliť túto výnimku, ale bolo to v kompetencii ich nadriadených. V ich prípade bola
kompetentná riaditeľka Ing. Katonová, ktorá mohla požiadať ďalšie oddelenie o udelenie výnimky a v
tomto prípade výnimka udelená nebola. Presný dôvod neudelenia výnimky nevedela uviesť. Uviedla, že
žalovaná sa telefonicky skontaktovala s klientom. Tiež si zdvíhali telefóny navzájom. Žalovaná volala aj
s p. J., aj s oddelením správy úverov. Pamätala si ďalej, že žalovaná mala pripravené podklady a čakala

na prevodný príkaz a išlo to na podpis nadriadenému. Uviedla, že keďže išlo v tom čase už o časovú
tieseň, žalovaná dávala podklady na kontrolu a vzápätí začala komunikovať aj s nadriadenou, že vznikal
problémajepotrebnéudeliťvýnimkuprečerpanietohtoúveru.Postupovalabytakýmtoistýmspôsobom.

Z písomného vyjadrenia svedkyne X.. N. I. vyplynulo, že koncom roka 2008 žalobca prijal opatrenie

obmedzujúce čerpanie úverov pre klientov a preto skrátila tento čas do 30.12.2008 do 12.00 hod. V
tomto čase požiadal klient žalovanej o posledné čerpanie úveru, ktorý splnil podmienky až po termíne
stanovenom žalobcom. Na bližšie podrobnosti si už nespomínala, ale uviedla, že môže potvrdiť, že
žalovaná v tejto veci vyvinula maximálne úsilie na zrealizovanie čerpania úveru pre klienta, ale žalobca
toto neumožnil.

Z písomného vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že žalovaná čerpala v roku 2009 dovolenku v dňoch 2.1.,
16.1., 20.1., od 26.1. do 30.1., od 2.2. do 4.2., od 25.2. do 26.2., 27.2.2009.Z písomného vyjadrenia I. D. A. T. zo dňa 19.11.2013 vyplynulo, že úrok bol počítaný za omeškanie 46
dní v zmysle Občianskeho zákonníka vo výške 3,50 %.
Z písomného vyjadrenia X.. U. H. zo dňa 19.11.2013 vyplynulo, že súbežne sa vybavovali z ich strany

dva úvery, pre bytový dom Č.. XXXX a bytový dom č. XXXX. Kým úver pre dom č. 2070 bol
poskytnutý v mene SKK, úver pre dom č. 2306 bol z dôvodov na strane žalobcu poskytnutý s časovým
posunom až v eurovej mene. Nakoľko je bežná a emailová pošta z tohto obdobia u nich už skartovaná,
nevedelasabližšievyjadriťkskutočnostiam,ktorésúpotrebnénaobjasneniealebodoplnenienadrámec
korešpondencie v čase vybavovania úveru.

Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 11.5.2006 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá pracovná zmluva, čím vznikol pracovný
pomer medzi účastníkmi konania. Žalovaná pracovala na pozícii úverový poradca pre P. W., neskôr
relationship manager, s miestom výkonu práce Bratislava. Medzi jej pracovné úlohy patrilo spracovanie

úverových obchodov a uzatváranie úverových zmlúv, v zastúpení žalobcu. Dňa 17.10.2008 žalobca so
I. D. A. T., ako klientom uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere Č.. XXXX/XX/XXX, na obnovu bytového
domu na H. B. Č.. XXXX s dátumom čerpania úveru do 31.12.2008. Identická zmluvy bola uzavretá aj
pre bytový dom č. XXXX. Obidva úvery na bytové domy č. XXXX a č. XXXX vybavovala žalovaná v
rovnakom čase. Dňa 29.12.2008 prostredníctvom mailovej komunikácie medzi žalovanou a p. H., ktorá

konala za D. A.Ž. T., p. H. sa o 11,00 hod. dožadovala, aby jej žalovaná potvrdila či obdržala podklady
k prefinancovaniu prác z úverov na dva obytné domy v ich správe. V ten istý deň o 12,36 hod. žalovaná
odpísala p. H. ,, Podklady na byt dom č. XXXX sme obdržali a úhrada bola zrealizovaná. Na druhý
dom faktúry nemáme." O 12,39 hod. žalovaná uvádza v maily ,,Práve som otvorila obálku s podkladmi.
Predchádzajúci mail považujte za bezpredmetný." Dňa 30.12.2008 o 10,37 hod. p. H. uviedla ,, Prosíme

o urýchlené potvrdenie, či sú podklady k 100% čerpaniu oboch úverov na obnovu domov v správe
nášho družstva v poriadku. Ak by bolo treba, ešte sme schopní prípadnú opravu podkladov zrealizovať."
O 0,46 hod. žalovaná uvádza v mailovej komunikácii ,,Podklady sú v poriadku. Bd XXXX bol včera
vyčerpaný, druhý bd bude vyčerpaný dnes." Do konca roka 2008 žalobca nedostal žiadnu požiadavku
o čerpanie úveru. Z dôvodu prechodu na menu euro sa vydalo Usmernenie, že nebolo možné zadávať

prevodné príkazy na čerpanie úverov, ale vo výnimočných prípadoch bolo možné zadávať prevodné
príkazy do 30.12.2008 do 12.00 hod., aby finančné prostriedky poskytnutého úveru prešli na účet klienta.
Vedúcaoddelenianeprijalažiadnupožiadavkuozabezpečenievýnimkynačerpanieúveru,keďžetakáto
požiadavka je v kompetencii úverového poradcu. Žalovanej klient zaslal podklady na schválenie úveru
až dňa 29.12.2008, ale tieto neboli kompletné. V rámci urýchleného konania žalovaná zvolila telefonickú

komunikáciu s p. H., ktorá s ňou komunikovala za I. T. a obratom predložila chýbajúce doklady. Žalovanej
chýbal od klienta prevodný príkaz, bez ktorého nebolo možné čerpať úver. V obálke boli faktúry s
požiadavkou na čerpanie úveru, ibaže jej chýbali prevodné príkazy od klienta a tieto jej zaslal až dňa
30.12.2008. Keď zistila, že chýba prevodný príkaz, telefonovala p. H., aby zaslali príkaz. Tieto doklady
k bytovému domu č. 2306 p. H. predložila už v čase, keď už nebolo možné čerpať úver bez toho, aby

bola schválená výnimka, ku dňu 30.12.2008. V tento deň požiadala o čerpanie úveru s tým, že už mala
vedomosť o Usmernení, že sa úvery môžu žiadať len do 12.00 hod. Telefonicky kontaktovala kolegyňu
p. H. a upozornila ju na túto skutočnosť, že klientovi končí možnosť čerpania úveru. Upovedomila ju
o Usmernení s tým, že navrhla kontaktovať žalovanej nadriadeného p. Š. o umožnení čerpania úveru.
Žalovaná sa obrátila na riaditeľku Ing. J., ktorá telefonicky kontaktovala p. Š. pre udelenie výnimky na

čerpanie úveru. Vtedy jej bolo oznámené, že nebude možné úver čerpať. Dňa 15.01.2009 žalobca so
žalovanou podpísali Dohodu o skončení pracovného pomeru, čím bol so žalovanou skončený pracovný
pomer ku dňu 28.2.2009. Z dôvodu podpísania Dohody, žalovaná čerpala dovolenku v roku 2009 v
počte 18,5 dňa v mesiaci január a vo februári 3,5 dňa, čo vyplynulo z výplatnej pásky žalovanej. Napriek
čerpaniu dovolenky v mesiaci január 2009 žalobca nebol schopný zabezpečiť čerpanie úveru klientovi. V

mesiaci január a február 2009 počas dovolenky, bola žalovaná zastupovaná aj iným zamestnancom X..
K. W., ktorého upovedomila v akom štádiu sa nachádza vec týkajúca sa klienta. V mailovej komunikácii
na to upozornila aj klienta. Po vrátení sa z dovolenky zistila, že v tomto prípade nebola zmena schválená
ani pripravený dodatok. Dodatok slúžil k tomu, aby došlo k inému termínu čerpania úveru, keď sa
to nestihlo do 31.12.2008. Úver bol čerpaný až dňa 25.2.2009. Dňa 30.4.2009 bola žalobcovi, jeho

klientom predložená faktúra na sumu 2.488 eur. Túto sumu bol povinný klient uhradiť zmluvnému
dodávateľovi stavebných prác uskutočnených na bytovom dome č. XXXX, ako úroky z omeškania, z
dôvodu oneskorenej úhrady faktúry, zapríčinenej žalobcom, keďže neumožnil klientovi čerpať úver v
zmysle zmluvných podmienok, do 31.12.2008. Dňa 19.5.2009 žalobca zaplatil klientovi faktúru na sumu2.488 eur. Dňa 25.3.2010 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie náhrady škody, ktorú nezaplatila, čím
sa dostala do omeškania.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.

Podľa § 181 ods. 1 Zákonníka práce, od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho
zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo
bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu

primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo
bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku.

Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u
jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú

zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu
alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd

môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Plnenie pracovných úloh v predmetnom prípade je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávneho vzťahu. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na
výkon práce. Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k škode. Ak hrozí škoda,
zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Zodpovednosť za škodu tvorí
podstatnúčasťdeliktnéhozáväzkovéhopráva.Spôsobenieškodypredstavujesamostatnýprávnydôvod

vzniku záväzku, je právnou skutočnosťou zakladajúcou zodpovednostný záväzkový právny vzťah. Ako
každý iný záväzkový právny vzťah, aj zodpovednosť za škodu je charakterizovaná svojimi subjektmi,
objektom a obsahom. Subjektom je na jednej strane osoba, ktorá utrpela škodu - poškodený, na
strane druhej zásadne osoba, ktorá škodu zapríčinila - škodca. Jeho obsah tvorí právo poškodeného
požadovať náhradu jemu spôsobenej škody a povinnosť škodcu požadovanú náhradu poskytnúť.

Objektom je ochrana narušeného vzťahu a odstránenie následkov jeho porušenia. Spôsobenie škody
tkvie zásadne v protiprávnomúkone škodcu. Namiesto protiprávneho úkonu však v niektorých prípadoch
býva zodpovednosťou za škodu sankcionovaná samotná existencia zákonom kvalifikovanej škodnej
udalosti, následkom ktorej škoda nastala. Vznikom zodpovednosti vzniká i nový právny vzťah -zodpovednostný, ktorý je v prípade pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu vždy odvodený od
základného pracovnoprávneho vzťahu vybaveného akousi potenciálnou zodpovednosťou. Pre tento
novo vzniknutý zodpovednostný právny vzťah však platí, že sa vyznačuje relatívne samostatným

„právnym životom“, nakoľko jeho ďalšia existencia už nie je bezprostredne spätá s existenciou
porušeného právneho vzťahu.

K tomu, aby v konkrétnom prípade nastala zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnávateľovi,
musia byť, vždy súčasne, naplnené určité predpoklady pre jej vznik. Základ zodpovednosti za škodu

upravenej pracovným právom tvoria rovnaké predpoklady, ktoré sa uplatňujú pri občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu, protiprávny úkon (škodná udalosť), vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom (škodnou udalosťou) a vznikom škody a zavinenie. Pre posúdenie zodpovednosti
zaškoduakopracovnoprávnejsanaviacvyžadujenaplnenieďalšíchdvochnevyhnutnýchpredpokladov.
V prvom rade je to nutnosť existencie tzv. základného pracovnoprávneho vzťahu a za druhé, činnosť,
pri ktorej bola spôsobená škoda, musí mať povahu plnenia pracovných úloh alebo s ním byť v priamej

súvislosti. So zodpovednosťou za škodu je nevyhnutne spätá zásada, všeobecne vyjadrená napríklad
ustanovením§415OZ.Ideovyjadreniejednejzozákladnýchsúkromnoprávnychzásad,známejtiežpod
starorímskym latinským výrazom „neminem laedere“, tzv. zásady prevencie. Povinnosti zamestnanca
v oblasti prevencie vzniku škôd vymedzuje Zákonník práce. To znamená, že bez toho, aby už hrozila
nejaká škoda, je zamestnancovi uložený určitý spôsob chovania v priebehu celého pracovného pomeru

a to zachovať taký stupeň pozornosti, ktorý od zamestnanca možno rozumne požadovať vzhľadom
ku konkrétnej časovej a miestnej situácii a ktorý je objektívne spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo
najviac obmedziť riziko vzniku škody. Zamestnancovi je stanovená tzv. oznamovacia povinnosť, v rámci
ktorej je povinný upozorniť nadriadeného vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu. Zamestnanec
má oznamovaciu povinnosť až vtedy, keď vznik škody hrozí. Všeobecná zodpovednosť, ako druh

zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom, ktorý upravuje Zák. práce, je jeho všeobecná
zodpovednosť podľa znenia ust. § 250 Zák. práce.

Aby mohol zamestnanec svojím jednaním založiť zodpovednosť za škodu, musí toto jednanie vykazovať
znaky protiprávneho úkonu. Protiprávny úkon (inak povedané i porušenie právnej povinnosti) možno vo

všeobecnosti charakterizovať ako rozpor ľudského chovania s objektívnym právom. Ten môže spočívať
buď v aktívnom konaní alebo v opomenutí, pokiaľ existovala povinnosť určitým spôsobom konať. V
súdnom konaní je úlohou žalobcu - poškodeného preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého
je odvodzovaná zodpovednosť žalovaného - škodcu za protiprávny úkon. Je na poškodenom, aby
presne špecifikoval konkrétne povinnosti, ktoré zamestnanec porušil a že práve tieto boli príčinou

vzniku škody. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávny, je posúdením právnym a náleží súdu.
Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd. Porušenie právnych
povinností zamestnanca je určitým excesom, vybočením z inak riadneho plnenia jeho pracovných úloh,
no tento exces sám o sebe ešte nespôsobuje vylúčenie prípadnej pracovnoprávnej zodpovednosti.
Ústredným predpokladom zodpovednosti za škodu je prirodzene existencia samotnej škody. Od vzniku

škody sa odvíja nielen nová právna povinnosť túto škodu nahradiť, ale i ďalšie otázky s jej náhradou
súvisiace, akými sú rozsah a spôsob náhrady. V konaní pred súdom leží dôkazné bremeno ohľadne
preukázania vzniku škody a jej výšky na poškodenom. Škoda sa môže navonok prejaviť napríklad
vo forme povinnosti zaplatiť pokutu. V tomto prípade súdy judikujú, že ku vzniku škody dochádza až
úhradou peňažných prostriedkov z majetku zamestnávateľa a nie v okamihu, kedy sa zamestnávateľ

dozvie, že bude musieť na základe rozhodnutia príslušného orgánu zaplatiť určitú náhradu. Príčinná
súvislosť predstavuje ten zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý spája
protiprávny úkon, ako príčinu na jednej strane, so vznikom škody, ako následkom na strane druhej.
Príčinná súvislosť rozhoduje o tom, či tu je vôbec základ zodpovednosti, i o tom, aký je jej konečný
rozsah, čo je dôležité najmä v prípadoch zodpovednosti viacerých subjektov. Taktiež platí, že v rozsahu,

v akom sa na vzniku škody podieľalo jednanie poškodeného, je pre nedostatok príčinnej súvislosti
vylúčená zodpovednosť škodcu. I existenciu tohto predpokladu dokazuje v konaní pred súdom vždy
poškodený. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti nejde o otázku právnu, ale skutkovú, ktorá nemôže byť
riešená všeobecne, ale len v konkrétnych súvislostiach. Pri splnení všetkých ostatných predpokladov
všeobecnej zodpovednosti zamestnanca bude závisieť už len od prítomnosti a následného preukázania

zavinenia, či sa zamestnávateľ s úspechom domôže náhrady jemu spôsobenej škody. Zavinenie, tzv.
subjektívny predpoklad zodpovednosti za škodu, je chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému
protiprávnemu jednaniu i ku škode, ktorá je jeho výsledkom. Pozostáva zo zložky rozumovej a zložky
vôle. V závislosti od prítomnosti tej ktorej zložky v jednaní právna teória rozlišuje medzi dvomaformami zavinenia, úmyselným zavinením a zavinením z nedbanlivosti. Nedbanlivostné zavinenie škody
je zvýhodnené limitáciou náhrady škody do výšky 4,5 násobku priemerného mesačného zárobku
zamestnanca dosahovaného pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.

Súd vykonaným dokazovaním a v zmysle citovanej právnej úpravy mal za to, že žalobcom uplatnený
nárok právnym titulom náhrady škody voči žalovanej v zmysle pracovnoprávnych predpisov, nie je
oprávnený. Z tohto dôvodu súd neprihliadol na námietku právneho zástupcu žalovanej, že žalobca nie
je oprávnený požadovať náhrady škody od žalovanej, keďže existuje iba hmotnoprávny vzťah medzi

žalobcom a Stavebným bytovým družstvom Topoľčany. Súd v konaní preskúmal pracovnoprávnu
zodpovednosť žalovanej, keďže žalobca si uplatnil náhradu škody z pracovnoprávneho vzťahu, čím
bola daná pasívna legitimácia žalovanej, ako zamestnankyne žalobcu. V konaní bol preukázaný platne
uzavretý pracovný pomer medzi účastníkmi konania, z ktorého pri porušení pracovnoprávnej povinnosti
žalovanej, ako tvrdí žalobca, vznikol zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi konania. Súd preskúmal
či sú dané základné atribúty pri uplatnení nároku na náhradu škody, protiprávny úkon (škodná udalosť),

vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodnou udalosťou) a vznikom škody a
zavinenie a každý z nich osobitne preskúmal v súvislosti s konkrétnym skutkovým stavom.

Žalobca tvrdí, že žalovaná porušila svoje pracovné povinnosti z nedbanlivosti, pretože nezadala
prevodný príkaz, v dôsledku čoho klientovi vznikla škoda, keďže nemohol z poskytnutého úveru

žalobcom, svojmu dodávateľovi preplatiť faktúru na stavebné práce vykonané na bytovom dome č 2306,
ktorú vystavil. V konaní síce bolo preukázané, že došlo k vzniku škody, z dôvodu, že nebol poskytnutý
úver žalobcom včas a v dôsledku tejto skutočnosti musel klient zaplatiť úrok z omeškania vo výške 2.488
eur, ale nie v dôsledku konania žalovanej.
Súd mal za to, že nebolo žalobcom jednoznačne preukázané nedbanlivostné protiprávne konanie

žalovanej, ktoré malo spočívať v jej nečinnosti a to nezadaní príkazu na čerpanie úveru. Naopak
svedkyňa p. F. potvrdila tvrdenie žalovanej, že žalovaná nedisponovala prevodným príkazom od klienta
a čakala naňho. Uviedla, že až keď prišli doklady od klienta tesne pred ukončením čerpania úveru,
a takémuto prípadu muselo prechádzať množstvom ľudí, aby sa vec odkontrolovala, a spracovalo
podkladov,akonapodpis,kontrolanadriadeného,následnákontrolapodkladovoddelenímsprávyúveru,

a následne až potom dochádzalo k čerpaniu úveru. Uviedla, že by postupovala rovnako, ako žalovaná.
Zároveň aj potvrdila, že žalovaná si splnila oznamovaciu povinnosť nadriadenej Ing. Katonovej, na
odvrátenie hroziacej škody, aby žalobca povolil výnimku na čerpanie úveru aj po 30.12.2008 po 12-stej
hodine, napriek prebiehajúcej eurokonverzii. Ďalej súd uvádza že zo zmluvy medzi žalobcom a klientom
vyplývalo, že úver bude poskytnutý do 31.12.2008. Ešte dňa 29.12.2008 žalovaná prostredníctvom

mailovej komunikácie s p. H., ktorá konala za D. A.Ž. T., o 11,00 hod. sa dožadovala, aby jej žalovaná
potvrdila či obdržala podklady na obidva bytové domy. Už dňa 30.12.2008 o 10,37 hod. p. H. uviedla ,,
Prosíme o urýchlené potvrdenie, či sú podklady k 100% čerpaniu oboch úverov v poriadku. Teda
vzhľadom na vytvorenú prekážku na strane žalobcu tým, že vydal Usmernenie o čerpaní úveru, iba
do 30.12.2008 a nie do 31.12.2008, ako sa zaviazal v zmluve, znemožnil žalovanej realizovať pre

klienta úver. Z dôvodu prechodu na menu euro sa vydalo Usmernenie, že nebolo možné zadávať
prevodné príkazy na čerpanie úverov, ale vo výnimočných prípadoch bolo možné zadávať prevodné
príkazy do 30.12.2008 po 12.00 hod., aby finančné prostriedky poskytnutého úveru prešli na účet klienta.
Žalovanej, klient zaslal podklady na schválenie úveru až dňa 29.12.2008, ale tieto neboli kompletné.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadny zamestnanec žalobcu si na tento prípad nepamätal

a k tomu nevedel uviesť bližšie skutočnosti. Naopak najbližší pracovník, ktorý pracoval so žalovanou
len potvrdil, že žalovaná postupovala správne a s náležitou starostlivosťou. Z uvedeného vyplýva, že
nemožno z vykonaných pracovných krokov žalovanou odvodiť jej zodpovednosť za škodu.

Čo sa týka už aj spomenutej prevenčnej povinnosti zo strany žalovanej voči žalobcovi ako

zamestnávateľovi, táto bola preukázaná tvrdeniami svedkýň - bývalých zamestnankýň žalobcu p. F.
a Ing. N. I.. Uviedli, že žalovaná si splnila prevenčnú povinnosť a informovala svoju nadriadenú Ing.
J., že je potrebné udeliť výnimku pre čerpanie úveru pre svojho klienta. Súd ďalej poukazuje aj na
tú skutočnosť, že po eurokonverzii, v mesiacoch január, február 2009, v ktorých žalovaná čerpala
dovolenku z dôvodu ukončenia jej pracovného pomeru u žalobcu Dohodou zo dňa 15.01.2009, ku dňu

28.02.2009, žalobca prostredníctvom svojich zamestnancov nepodnikol kroky, aby urýchlil poskytnutie
úveru klientovi, a tento úver bol poskytnutý až 25.02.2009. Úrok z omeškania ktorý predstavoval škodu
spôsobenú žalovanou, ktorý si vyčíslila spoločnosť X. N. O. - I., táto si úrok z omeškania vyčíslila až
od roku 2009, za 46 dní, teda mesiace január, február. V tomto smere možno konštatovať, že žalobcanedostatočne zabezpečil vybavenie úveru v mesiaci január a február počas dovolenky žalovanej, ktorá
bola nútená čerpať dovolenku z dôvodu, že po udalosti, ktorá sa stala dňa 30.12.2008, uzavrela dohodu
so žalobcom o ukončení pracovného pomeru.

Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupca žalovanej, že žalovaná neporušila povinnosti dané
pracovnou zmluvou a zákonníkom práce, pričom si dokonca splnila oznamovaciu povinnosť na
odvrátenie hroziacej škody. Žalovaná pre I. T. ešte dňa 29.12.2008 zabezpečila úver pre iný bytový dom
č. XXXX, čo jednoznačne preukazuje, že sa žalovaná nedopustila nedbanlivosti a po splnení všetkých

podmienok zo strany SBD nemala dôvod nepožiadať o čerpanie druhého úveru. Porušenie zmluvných
ustanovení vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo dňa 17.10.2008 nemôže banka, ako zamestnávateľ
prenášať na zamestnanca zodpovednosť, keďže o eurokonverzii banka v čase uzatvárania zmluvy
vedela a aj napriek tomu sa zaviazala k poskytnutiu čerpania úverov do 31.12.2008 a banka odmietla
poskytnúť úver dňa 31.12.2008 a poskytla ho až 25.2.2009.

Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bol žalobca neúspešný, preto mu ani nevzniklo právo na náhradu trov konania. V konaní bola
úspešná žalovaná, u ktorej vzniklo právo na náhradu trov konania a uplatnením trov konania právnym
zástupcom vznikol tak nárok na náhradu trov konania, ktoré vznikli za uhradenie súdneho poplatku
za podaný odpor vo výške 149 eur a za trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovanej si
uplatnil odmenu včas, a to mailovým podaním zo dňa 29.10.2014, ktoré doplnil písomným podaním na

súd 3.11.2014. Odmenu si vyčíslil v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych
predpisov, a to za právne úkony príprava a prevzatie právneho zastúpenia v roku 2013, 3 x účasť na
pojednávaní v dňoch 23.5.2013, 26.9.2013, 28.10.2014, 3 x písomné podanie vo veci samej v dňoch
31.7.2013, 18.10.2013, 22.7.2014. Základná sadzba tarifnej odmeny predstavovala 101,25 eur s tým,

že bolo vykonaných 7 úkonov podľa § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky v celkovej hodnote 708,75 eur. Teda
101,25 eur x 7 = 708,75 eur. Zároveň si uplatnil v zmysle § 16 a 17 vyhlášky cestovné, a to náhradu za
stratu času za cestu na pojednávania v počte 3 x zo sídla advokáta v Bratislave - Poprad a späť v počte
9 hodín. Spolu náhrada za stratu času predstavovala 13,01 eur x 36 začatých polhodín v roku 2013,
13,40 eur x 18 začatých polhodín v roku 2014, tzv. spolu 709,56 eur. Náhrada cestovných výdavkov za 3

spiatočné cesty vlakom spolu predstavuje sumu 133 eur. Paušálna suma náhrady výdavkov predstavuje
v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za 1 úkon režijný paušál 7,81 eur x 5 za rok 2013, 8,04 eur x 2 za rok 2014,
teda celkovo 55,13 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali 708,75 eur + 709,56 eur + 133
eur + 55,13 eur, čo je 1.606,44 eur. Iné trovy konania predstavovali v zmysle § 151 OSP súdny poplatok
zaplatený za odpor vo výške 149 eur. Preto celková výška trov konania predstavuje 1.755,44 eur.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 6 OSP, o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súdrozhodolotrováchštátutak,žezaviazalneúspešnéhožalobcuzaplatiťtrovy,ktorévzniklivsúvislosti
sosvedočnýmup.F.,oktoromsúdrozhodoluznesenímzodňa12.11.2013.Zrozpočtovýchprostriedkov
súdu bolo zaplatené svedočné svedkyni D. F. vo výške 38 eur. Z tohto dôvodu súd rozhodol o trovách
štátu a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov na účet súdu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.