Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213503
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1312213503.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., , so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO : 35807598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO :
36864421, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy sumu 125 eur a sumu 275 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

2. V žalobe tvrdil, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu,
ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnej Terézii Štítnej. Súdny exekútor predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosť
súdu bola rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobca tvrdil, že neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,

že ku vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu a rozhodnutím o ňom. Podľa
žalobcu vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70 eur,
na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15 eur, spolu 125 eur. Nemajetkovú ujmu v peniazoch
si žalobca uplatnil preto, že došlo k vyvolaniu rizík a náhradu vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho nárokov a práv. Súd bol nečinný 162 dní, preto si uplatňuje titulom
nemajetkovej ujmy sumu 275 eur (55 eur za mesiac).

3. Ako dôkazy označil exekučný spis.

4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to,
že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012
a preto považuje žalobný návrh za predčasne uplatnený. Ďalej poukázal na to, že žalobca neposkytolžiadnu súčinnosť na predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť ich
prerokovať.Zároveňuviedol,žežiadenzuplatnenýchnárokovuspokojenýnebol.Nedodržaniezákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, žalovaný nepovažoval prieťahy v konaní

za preukázané. Ďalej vzniesol námietku premlčania. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal . že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradný postupom súdu a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou, preto žiadal
žalobu zamietnuť.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu 36Er/1212/2010, z ktorého zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 04.08.2010, titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Súd udelil poverenie dňa 08.10.2010. Dňa 11.05.2011 bolo
súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým vrátil poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko
exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva ako aj trov

exekučného konania.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia § 9 zákona
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických

osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť
štátu, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá
kumulatívne splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pretože úradný postup nie je spravidla možné

v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 60/2003, ZSP 1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu
môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci
jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené

vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo
znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá
nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.júna 2010, sp.zn.
5Cdo 126/2009).

7. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

8. V prejednávanom prípade si žalobca uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť tým, súd

nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti. Súd zistil, že o žiadosti nebolo rozhodnuté v lehote 15 dní, avšak dôvodom bola skutočnosť, že
exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu, v danom prípade nebol zákon porušený. V
prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup súdu.
Aj v prípade, že by sme pripustili opak a posúdili postup súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia ako

konanie so zbytočnými prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia
nie v primeranej lehote, žaloba na náhradu majetkovej škody nie je dôvodná ani v tomto prípade.
Podľa ustanovenia § 17 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej
praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodenéhoa reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého
stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R

55/1971). Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu
príčiny a následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno,
že škoda vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu. Žalobca tvrdil, že majetková
škoda mu vznikla správou pohľadávok, prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov,

takto vyčíslená škoda nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Ani ostatná škoda, ktorú si
vyčíslil a to administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné
a telekomunikačné náklady, jednak neboli v konaní preukázané a ani v tomto prípade nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou škodou a postupom súdu. Otázka príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba
v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak

je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. Tieto atribúty nebolo naplnené,
žalobca nepreukázal zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody.

9. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej
ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a
môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho
česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie
a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva
voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu

sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Aby však úvahy súdu neboli ponechané
na ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Žalobca
nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval nemajetkovú ujmu. Súd dospel k záveru, že neexistuje
príčinná súvislosť medzi deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vraj vznikla a postupom
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý žalobca označil ako nesprávny

úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako
nedôvodnú zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo

veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka

tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.