Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/335/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616201958
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616201958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudkýň JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobkyne D. X., nar. X.XX.XXXX, bytom v H. P.
J., G.. L. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za
Šestnástkou17protižalovanémuHomeCreditSlovakiaa.s.,sosídlomvPiešťanoch,Teplická7434/147,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája
173/11, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/42/2016-17 zo dňa 6.5.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú žalobkyňa uplatnila na súde 10.2.2016 s požiadavkou,
aby súd uložil žalovanému nahradiť jej 300,00 eur a trovy konania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení uzavrel, že žaloba, ktorou žalobkyňa uplatňuje

300,00 eur za porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa je neopodstatnená. Vychádzal z
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalobkyni žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver.
Žalobkyňa sa domáhala v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/363/2015 určenia, že
tento, poskytnutýjejžalovanýmje bezúročnýabezpoplatkovakoaj vydaniabezdôvodnéhoobohatenia
2.078,06, právne s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.(zmluvaneobsahovalaúdajeuvedenévtomzák.ustanoveníovýške,počteatermínochsplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov) Žalovaný pred začatím pojednávania žalobkyni požadovanú sumu

uhradil, súd konanie zastavil a priznal žalobkyni trovy konania vrátene trov právneho zastúpenia. V
prejednávanej veci súd prvej inštancie mal tak za preukázané, že zastavením konania odpadol predmet
sporu. Žalobkyňa ujmu, ktorá by jej mala vzniknúť uplatnením práva nepreukázala a neuniesla dôkazné
bremeno, že žalovaný sa neprimeraným spôsobom domáhal plnenia podľa zmluvy, že zneužil jej ťaživú
situáciu a zhoršil jej životnú úroveň neprimeraným zadlžením. Dospel k záveru, že nárok uplatnený
žalobkyňou je neodôvodený, lebo zastavenie súdneho konania nepokladal za úspešné uplatnenie práva
a nepovažoval za preukázané, že žalobkyni úverovou zmluvou bola spôsobený ujma. Žalobkyňa podľa

súdu prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by sa žalovaný uzavretia alebo
splatenia úveru od nej neprimeraným spôsobom domáhal, že by zneužil jej ťaživú životnú situáciu
alebo že by jej spôsobil prehĺbenie príp. zhoršenie jej životnej úrovni neprimeraným zadlžením. V
odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie tiež hodnotí zmysel inštitútu adekvátneho peňažnéhozadosťučinenia, ktorým podľa súdu je odradenie žalovaného od nekalých praktík a satisfakcia žalobkyne
za spôsobený stav nezákonnosti. Výška tohto zadosťučinenia však nevyplýva z právneho predpisu,
ale je závislá na voľnej úvahe súdu, ktorý musí vyhodnotiť primeranosť finančného zadosťučinenia

vzhľadom na okolnosti prípadu. Súd vzal na zreteľ písomné vyjadrenie žalovaného, ktorý poukázal
práve na znenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. , ktoré predpokladá, aby žalobkyni vznikla ujma.
Žalovaný mal to, že žalobkyňa nesplnila podmienku reparovať ujmu priznaním zadosťučinenia, keďže
žalovaný jej uhradil okrem istiny 2.078,06 eur a trovy konania vo výške 398,72 eur. Súd prvej inštancie
dôvodil tiež tým, že zmyslom tohto inštitútu, je poskytnúť peňažné zadosťučinenie, aby žalovaný bol

odradený od nekalých praktík pri poskytovaní svojich služieb a aby bola poskytnutá satisfakcia žalobkyni
za nezákonný stav, ktorý do rozhodnutia súdu trpela. Súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by sa žalovaný domáhal splatenia úveru
neprimeraným spôsobom, alebo že by zneužil ťažkú životnú situáciu a prehĺbil alebo zhoršil životnú
úroveň neprimeraným zadĺžením. Súd vyhodnotil žalobu za nedôvodnú a túto v celom rozsahu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyni, ktorá bola neúspešná náhradu trov
konania nepriznal. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktoré ho považovala za vecne
nesprávne a navrhla odvolaciemu súdu tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Podľa jej názoru zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.
258/2001 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku 4.3.2009. Zopakovala argumentáciu
o spotrebiteľskom úvere, ktorý neobsahoval náležitosti ako výšku, počet a termín splátok, istiny úroku a
iných poplatkov, čo s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa
a znamená bezúročnosť a bezodplatnosť poskytnutého úveru. Tým mala za to, že boli naplnené

podmienky podľa § 3 ods. 5 posledná veta cit. zákona, aby mohla uplatniť tzv. sankčnú náhradu škody,
ktorá nielen trestá, ale pôsobí súčasne preventívne a kedy nie je potrebný vznik škody, lebo ide o
zadosťučinenie vyjadrené vo finančnom plnení, keď sa spotrebiteľ úspešne domohol vrátenia veci, lege
artis.

5. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a
uviedol, že doposiaľ neboli splnené podmienky pre priznanie finančného zadosťučinenia, lebo nebolo
preukázané, že došlo zo strany žalovaného k uzavretiu úverovej zmluvy bez náležitostí upravených v §
4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na zastavenie súdneho
konania. Vychádza z preventívneho charakteru finančného zadosťučinenia, keď právna úprava je strohá

a žalovaný spotrebiteľovi, poskytol finančnú službu peniaze bez vád, riadne a včas. Podľa žalovaného
výsledokkonaniavedenéhopod.sp.zn.9C/363/2015,sanedásubsumovaťpodhypotézuprávnejnormy
podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže toto právo vyplývalo z chýbajúcich náležitostí
úverovej zmluvy. Žalovaný vyjadril názor, že bol potrestaný už tým, že bol poskytnutý úver bezúročne a
bez poplatkov, lebo žalobkyni vrátil všetko nad rámec istiny.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 1 CSP, podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) v rozsahu danom ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobkyne nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok je v napadnutom výroku v zamietavej časti iba vo výroku vecne správny, preto odvolací
súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.9.2016 o 9,15 hod., v
pojednávacej miestnosti č.dv. 227/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 CSP.

9.Popreskúmaníobsahuspisuodvolacísúddospelkzáveru,ženamietanéodvolaciedôvodyžalobkyne
nie sú naplnené.10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd
rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Správne a zákonu zodpovedajúcu sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej zamietavej časti.

12. Odvolacie námietky uplatnené žalobkyňou nie sú naplnené a odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že spotrebiteľský charakter zmluvy

o úvere ju predurčuje na aplikáciu iných ustanovení Občianskeho zákonníka aj pri uplatnení práva
na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ten
upravuje, o. i., že spotrebiteľ sa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Žalobkyňa v dôsledku posúdenia úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.3.1999 samotným
žalovaným v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9C/363/2015 bola úspešná, t.j.

motivovaná ku späťvzatiu svojej žaloby. Žalovaný jej predmet sporu, ktorým bola suma bezdôvodného
obohatenia 2.702,90 eur, v kontexte ochrany spotrebiteľa uhradil pred prvým pojednávaním. Tým aj
uznal, že úverová zmluva, neobsahovala údaj o výške, počte a termíne splátok istiny a iných poplatkov
a je bezúročná. Jeho konanie síce bolo objektívne spôsobilé privodiť jej ujmu, ale odvolací súd dospel
k záveru, s prihliadnutím na konanie žalovaného, ktoré bolo preventívneho charakteru a svoje „právne“

pochybenie napravil. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenej
v odôvodnení, ktorý žalobu o priznanie finančného zadosťučinenia zamietol a poukázal na to, že
pohľadávka žalovanej bola uspokojená už vrátením bezdôvodného obohatenia na dobrovoľnej báze od
žalovaného.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňanebolavodvolacomkonaníúspešná,pretonemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania.
Úspešný žalovaný, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).