Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 21, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/372/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202400
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2713202400.4

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Boris Sobolovský,
Exekútorský úrad so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava, sp. zn. EX 28730/2013, v prospech
oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:
35 942 436, proti povinnej: R. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. - S., Z. H. XXXX/X, podnikajúca
na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ľubica Škodová, IČO: 37 171 038, s

miestom podnikania Petrova Ves č. 295, zastúpená advokátom: JUDr. Milan Cíbik, so sídlom Bratislava,
Tomášikova č. 4, o vymoženie sumy 177,76 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinná je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Sobolovskému náhradu trov
exekúcie vo výške 46,19 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnenému súd nepriznáva nárok na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.3.2013 bolo začaté exekučné konanie podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Borisovi Sobolovskému, Exekútorský úrad so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava,
ktorým sa oprávnený domáha voči povinnej vymoženia svojej pohľadávky vo výške 177,76 € a poplatku

za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- € vyplývajúcich z exekučného titulu - výkazu nedoplatkov
DÔVERY zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1231506131 zo dňa 9.10.2012, ktorý sa stal právoplatným a
vykonateľným dňa 30.10.2012. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor dňa 4.4.2013 požiadal
tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 030852 zo dňa 11.4.2013 bol súdny exekútor JUDr. Boris

Sobolovský v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
poverený vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 177,76 €, trov predchádzajúceho konania 10,- € a
trov exekúcie.

3. Povinná podala v zákonnej lehote námietky proti exekúcii prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

O námietkach proti exekúcii rozhodol súd zastúpený vyššou súdnou úradníčkou uznesením č.k.
2Er/372/2013-25 zo dňa 27.5.2015, ktorým námietky v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu
sapovinnávčasodvolala.Rozhodnutievyššejsúdnejúradníčkysapodanímodvolaniazrušilovzmysle§
374ods.4poslednávetaObčianskehosúdnehoporiadkuplatnéhoaúčinnéhovčasepodaniaodvolania.
Následne o podaných námietkach povinnej rozhodla sudkyňa uznesením č.k. 2Er/372/2013-40 zo dňa
30.6.2016tak,ženámietkypovinnejprotiexekúciivcelomrozsahuzamietla.Totorozhodnutienadobudlo

právoplatnosť dňa 12.7.2016.4. Povinná v námietkach proti exekúcii okrem iného uviedla, že žiada exekúciu zastaviť, nakoľko uhradila
nedoplatok na poistnom vyplývajúci z exekučného titulu. Súd mal v rámci rozhodovania o námietkach
povinnej proti exekúcii preukázané, že povinná po začatí exekučného konania v celom rozsahu splnila

oprávnenému svoju povinnosť, ktorá jej bola uložená exekučným titulom, čo potvrdil aj oprávnený vo
svojich písomných vyjadreniach, keď uviedol, že povinná pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní
vysporiadala úhradami v sume 22,75 € zo dňa 29.12.2014 a v sume 165,01 € zo dňa 10.9.2013.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia

zaniklo právo ním priznané.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu
zastavil, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a to splnením povinnosti zo strany

povinnej. Aplikácia cit. ustanovenia prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného
konania došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po
vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie
exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku).

8. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu

vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Nárok oprávneného a súdneho exekútora na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku

je výslovne zakotvený v § 200 ods. 1, vety druhej Exekučného poriadku. Tieto trovy exekúcie uhrádza
zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku
je výnimkou z tejto zásady a jeho použitie prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené zákonné
predpoklady, to znamená, ak exekúcia bola zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná
príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pri zastavení exekučného

konania a pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vždy skúma, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie
exekúcie s poukazom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré je potrebné aplikovať v zmysle § 9a ods. 1
Exekučného poriadku, podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.

16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Prizastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či niektorý
z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.

17. Záver o zavinení niektorého z účastníkov vo vzťahu k zastaveniu konania je daný vo všeobecnej
rovine posúdením, či z procesného hľadiska bol návrh podaný dôvodne, alebo nie, t.j. či sa oprávnený
domohol nároku, ktorý v návrhu uplatnil, či už splnením záväzku zo strany povinného, prípadne iným
spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa povinného k
uplatneným požiadavkám oprávneného sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Nárok na náhradu trov

konania je nárokom, ktorý musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného.
Preto tiež otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať len z
hľadiska procesného výsledku. Všeobecne pre záver o zavinení strany na zastavení sporového konania
musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaná žaloba, 2. správanie žalovaného
vedúce k späťvzatiu žaloby chápané v tom zmysle, že žalovaný sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Obdobne potom aj dôvodnosť podania návrhu na vykonanie

exekúcie a skúmanie otázky zavinenia na zastavení exekučného konania je potrebné skúmať výlučne
z procesného hľadiska, kedy sa berie do úvahy vzťah výsledku chovania povinného k požiadavke
oprávneného. Rozhodujúce je, či sa oprávnený domohol nároku uplatneného návrhom na vykonanie
exekúcie. Povinný zaviní zastavenie konania vtedy, keď sa zachová v intenciách návrhu na vykonanie
exekúcie, teda ak bolo právo oprávneného uplatnené návrhom na vykonanie exekúcie uspokojené

neskorším správaním povinného.

18. Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol námietky povinnej proti exekúcii konštatoval, že návrh na
vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Podľa ust. § 36 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

V danom prípade bolo exekučné konanie začaté dňa 13.3.2013. Oprávnený žiadal vymôcť pohľadávku
z riadneho exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. h/ EP), ktorý bol materiálne i formálne vykonateľný.
Povinná nepreukázala súdu, že by do dňa začatia exekučného konania uhradila čo i len časť pohľadávky
oprávneného uplatnenej v návrhu na vykonanie exekúcie. Ku dňu začatia exekučného konania existoval
vykonateľný exekučný titul a pohľadávka oprávneného z tohto titulu vyplývajúca nebola uspokojená,

preto exekučné konanie bolo začaté oprávnene. Povinná uhradila exekvovaný nárok oprávneného v
celom rozsahu až po začatí exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že k zastaveniu exekúcie z
procesného hľadiska došlo zavinením povinnej, ktorá uhradila svoj dlh voči oprávnenému až po začatí
exekučného konania, a preto je povinná znášať trovy tohto konania, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi
a oprávnenému.

19. Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v
ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok
o náhrade trov exekúcie. Podľa Exekučného poriadku súd rozhoduje jednak o nároku na náhradu trov

exekúcie a súčasne tiež aj o výške tejto náhrady.

20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

21. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

22. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.23. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonaní exekúcie (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku). Súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní
o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonávanie

exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon
exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§
196 Exekučného poriadku).

24. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 46,19 €, a to základnú odmenu

33,19 € v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, náhradu hotových výdavkov vo výške 5,30 € (poplatok za súčinnosť 0,70 €, pošotvné 4,60
€) a DPH v sume 7,70 €. Z doloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty mal
súd preukázané, že poverený súdny exekútor je platiteľom DPH.

25. Odmena exekútora bola uplatnená v súlade s § 14 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, keď

exekútor žiadal priznať odmenu len v minimálnej výške 33,19 €, preto súd exekútorovi odmenu v tejto
výške priznal. Náhradu hotových výdavkov súd exekútorovi prizná, ak súdny exekútor preukáže ich
vynaloženie, pričom sa prizná len náhrada za tie hotové výdavky, ktoré boli vynaložené hospodárne a
účelne v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal výlučne z
obsahu spisu povereného exekútora a súdneho exekučného spisu a priznal mu náhradu za tie výdavky,

ktoré zo spisového materiálu spoľahlivo vyplývajú. Exekútor vyčíslil poštovné sumou 4,60 €. Súd zistil,
že poštovné v tejto výške skutočne bolo exekútorom v súvislosti s predmetným exekučným konaním
vynaložené (exekútorovi dokonca museli vzniknúť vyššie výdavky na poštovné), pričom sa jednalo o
úkony účelné a hospodárne (zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie 1,60 €, zaslanie námietok proti
exekúcii spojených s návrhom na zastavenie exekúcie 1,50 €, zaslanie vyčíslenia trov s príslušnou

časťou exekučného spisu 1,50 €, okrem toho súdnemu exekútorovi nepochybne vznikli hotové výdavky
aj na poštovné súvisiace so zaslaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší
súd, jeho náhradu si však neuplatnil). Obsahom spisu mal súd ďalej preukázané, že exekútor zasielal
žiadosť o elektronickú súčinnosť s bankami, za čo uhradil poplatok vo výške 0,70 €. Exekútorovi prináleží
náhrada hotových výdavkov v plnej uplatnenej výške 5,30 €. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane

z pridanej hodnoty, súd mu zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov o 20 % DPH v sume
7,70 € v zmysle § 196, veta posledná Exekučného poriadku. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi
nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 46,19 € (odmena 33,19 €, náhrada hotových výdavkov 5,30 €,
DPH 7,70 €) a k ich úhrade zaviazal povinnú v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti
s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko povinná procesne zavinila zastavenie exekúcie

úhradou vymáhaného plnenia až po začatí exekučného konania.

26. Okrem exekútora nárok na náhradu trov konania pri zastavení exekúcie vzniká i tomu účastníkovi
konania, ktorý zastavenie exekúcie nezavinil, v danom prípade oprávnenému. Súd však oprávnenému
nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko oprávnený si žiadne trovy exekúcie neuplatnil a podľa

obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia o trovách exekúcie súdneho exekútora a oprávneného odvolanie
nie je prípustné.
Proti výroku I. tohto uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.