Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205023
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615205023.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave 811 09, Grösslingova 4, advokátom a konateľom doc. JUDr.
Branislavom Fridrichom, PhD. proti povinnému Z. A., bytom B., F. č. XXX/X o vymoženie 107,24 €

s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 05.
novembra 2015 č.k. 2Er/843/2015 - 16 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p.. O trovách exekučného konania rozhodol podľa § 146

ods. 1 písm. c) O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci oprávnený navrhol
vykonať exekúciu voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava,
Karloveskérameno8,sp.zn.SR02274/09zodňa26.05.2009.Zúradnejčinnostimalsúdzapreukázané,
že exekúcia vedená pod spisovou značkou 3Er/250/2009 v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava proti rovnakému povinnému bola uznesením zo dňa 29.03.2011 č.k. 3Er/250/2009 - 29,

právoplatným dňa 16.04.2011 zastavená z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Exekučným
titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava,
sp.zn. SR 02274/09 zo dňa 26.05.2009. Súd prvej inštancie posúdil podmienky konania a dospel k
záveru, že v konaní nie je možné pokračovať, pretože je tu prekážka veci rozhodnutej. Existencia
prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci,

o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd
viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia
ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky
rozhodnutej veci neprichádza do úvahy.) Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis
in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené

tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa
opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní je
podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,
v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 3Er/250/2009 - 29 zo dňa 29.03.2011,
právoplatným dňa 16.04.2011 exekúciu zastavil, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť. S poukazom na skutočnosť,

že exekučné konanie bolo zastavené, o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c)
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie

poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvejinštancie
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesenímozastaveníexekúcie.Zastávalnázor,ževdanomprípadeexekučnýsúdnesprávneaplikoval
ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní

nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať
zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie
nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek

skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal
na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom
konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) v rozsahu dôvodov podaného odvolania bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

5. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, sp.zn.
SR 02274/09 zo dňa 26. mája 2009, právoplatný dňa 08.06.2009 a vykonateľný dňa 11.06.2009.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom
exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský

rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd svojim skorším rozhodnutím zo dňa 29.03.2011 č.k. 3Er/250/2009
- 29, právoplatným dňa 16.04.2011 exekúciu ex offo zastavil. Dôvodom pre zastavenie bolo, že
predložený exekučný titul bol posúdený ako nevykonateľný pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky,
ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech
povinného.

6. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie v čase
účinnosti zák.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným
ustanoveniam CSP (§ 470 ods. 2) vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, t.j. zák.č. 99/1963 Zb.

7. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

8. Podľa § 103 O.s.p. účinného do 1. júla 2016, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

9. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. účinného do 1. júla 2016, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať
iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu;

právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

10. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova.11. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný

orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či

sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

12. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky
rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

13. 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

14. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je
nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s
podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok

konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné
konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p .. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku

rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

15. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov

vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi

tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 29.03.2011
č.k. 3Er/250/2009 - 29, právoplatným dňa 16.04.2011, ktorým bola exekúcia ex offo zastavená.
Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo

prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny
názor, že predmetné uznesenie založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je
potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. 387 ods.

1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).