Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201539
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7812201539.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.EditouKušnírovou,vprávnejvecižalobcuHomeCreditSlovakia,

a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej R. R., F.. XX. XX.
XXXX, T. S., L. Č.. X, v konaní o zaplatenie 1.388,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v sume prevyšujúcej sumu vo výške 609,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 %
denne z uvedenej sumy, za čas od 26.08.2009 do zaplatenia, zamieta.

Súd nepriznáva náhradu trov konania stranám sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.388,15 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,024 % denne z uvedenej sumy, za obdobie od 26. 08. 2009 do zaplatenia a

náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 12. 2006 uzavrel žalobca so žalovanou úverovú zmluvu č.
3612332114, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.958,44 Eur. Zmluvou sa menovaná
zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 2.933,40 Eur v 60 mesačných splátkach vo výške 48,89
Eur. Výzvou zo dňa 25. 08. 2009 bola žalovaná vyzvaná k splateniu celého dlhu vo výške 1.632,60 Eur.
Žalovaná po zosplatnení zaplatila ešte sumu 244,45 Eur, preto dlh predstavuje sumu 1.388,15 Eur. V
dôsledku toho, že sa žalovaná dostala do omeškania, žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške

0,024 % denne, čo predstavuje ročný úrok vo výške 8,76 %.

3. Tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 12C/43/2012 - 41 zo dňa 08.06.2012. Súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 609,27 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne
z uvedenej sumy, za čas od 26.08.2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

4. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote.

5. Odvolací súd uznesením č. k. 1 Co/211/2012 - 63 zo dňa 23.04.2014 zrušil rozsudok v zamietavom
výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Odvolací súd zdôraznil, že žalobca v žalobe časť nároku prevyšujúcu časť istiny nešpecifikoval
a pokiaľ súd rozhodol, učinil tak bez vyporiadania sa s vadou žaloby. Až po doplnení dodatočnej
špecifikácie, bude možné vo veci rozhodnúť. Úlohou súdu prvého stupňa bolo v ďalšom konaní vyzvať

žalobcu, aby svoj nárok nad výšku istiny dodatočne špecifikoval a následne súd vo veci rozhodol.

6. Súd doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu.7. Na výzvu súdu, žalobca upresnil svoj nárok. Uviedol, že žalovaná sa v úverovej zmluve č. 3612332114
zaviazala splatiť úver v 60 mesačných splátkach po 48,89 Eur, teda spolu 1.958,44 Eur. V zmysle
splátkového kalendára, žalovaná uhradila žalobcovi 31 mesačných splátok po 48,89 Eur a časť 32

mesačnej splátky vo výške 29,66 Eur. Žalovaná suma vo výške 1.388,15 Eur pozostávala z neuhradenej
časti 32 mesačnej splátky vo výške 19,23 Eur a z neuhradených splátok od 33 až 60 splátky, v celkovej
výške 1.368,92 Eur. Zo sumy 1.388,15 Eur tvorila neuhradená istina sumu 1.158,22 Eur a neuhradený
úrok sumu 229,93 Eur, jedná sa o úrok po zosplatnení. Žalobca si žalobou neuplatňoval nárok z titulu
zmluvnej pokuty.

8. Žalovaná sa pôvodne na súde prvej inštancie vyjadrila v tom zmysle, že potvrdila uzavretie zmluvy so
žalobcom, rovnako potvrdila aj výšku poskytnutého úveru 59.000,- Sk. Uviedla, že pravidelne splácala
úver do augusta 2009, následne prestala platiť z dôvodu, že v roku 2008 prišla o zamestnanie. Pol
roka poberala prostriedky z odstupného a po ukončení uvedeného obdobia požiadala žalobcu o odklad
splátok, pretože bola bez príjmu. Súhlas nedostala, úver bol ihneď zosplatnený. Ešte pred súdnym

konaním požiadala žalobcu, aby sa vec riešila mimosúdne, napriek tomu vec predložili rozhodcovskému
súdu, ktorý ju zaviazal na zaplatenie vyššej sumy, ako bola suma žalovaná v tomto konaní. Následne bol
podaný návrh na exekučné konanie, ktoré sa viedlo na tunajšom súde. Žiadosť exekútora na vykonanie
exekúcie bola zamietnutá, z dôvodov neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spočívali v tom, že
žalobca sa domáhal svojho nároku výlučné prostredníctvom rozhodcovského súdu, ktorý žalovaná

musela rešpektovať, pretože nemala inú možnosť. Žalovaná uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči
žalobcovi, avšak dlhu, ktorý zodpovedá primeraným zákonným podmienkam, pretože podľa jej názoru
navýšenie úveru sa jej zdalo skutočne vysoké, z čoho plynie, že aj úrok z úveru bol zrejme neprimerane
vysoký, vo vzťahu k poskytnutej finančnej sume. Z toho dôvodov trvala na tom, aby súd preskúmal,
do akej miery je nárok žalobcu dôvodný, s tým, že žalobcovi bude uhrádzať dlh, ktorý je v súlade so

súčasnými zákonnými podmienkami. Po zrušení rozsudku, naďalej trvala na svojej výpovedi, s tým, aby
súd preskúmal primeranosť uplatneného nároku aj z hľadiska nákladov. Zdôraznila, že čo sa týka úroku
z úveru, je úverová zmluva nezrozumiteľná, nie je tam riadne uvedená výška úroku, je tam uvedený
len pojem v percentách, čo je pre ňu nepochopiteľné ako pre bežné človeka - laika. Z úverovej zmluvy
nebolo možné zistiť, čo tvorí náklady zmluvy.

9. Zmluva o úvere č. 3612332114 bola uzavretá dňa 02. 01. 2007 medzi žalobcom a žalovanou.
Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 59.000,- Sk (1.958,44 Eur), ktorú mala splácať v 60 mesačných
splátkach vo výške 1.473,- Sk (48,89 Eur), s tým, že konečná výška úveru predstavovala sumu 88.380,-
Sk (2.933,68 Eur). Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 18,7 % a spôsob

úhrady splátok poštovou poukážkou.

10. Z Úverových zmluvných podmienok žalobcu, z Hlavy 5, § 1 vyplynulo, že klient je povinný riadne
a včas splácať poskytnutý úver, v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín
splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej

istiny a úroky, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy povinný platiť. Podľa Hlavy 7, § 3, klient je
povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade že, písm. a.), klient sa oneskoril s
platenímaspoňdvochsplátokalebosaoneskorilsplatenímjednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace.
Podľa Hlavy 7, § 6, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a.), b.), c.), § 3
tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient

povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

11. Zo splátkového kalendára bolo zistené, že žalovaná uhradila spolu sumu vo výške 1.564,59 Eur.

12. Listom zo dňa 25. 08. 2009 bola žalovaná vyzvaná k uhradeniu celej dlžnej čiastky vo výške 1.632,60
Eur, v lehote do 15 dní odo dňa spísania uvedeného listu. Súčasne jej bolo oznámené, že v prípade
neuhradenia horeuvedenej pohľadávky, bude pohľadávka vymáhaná prostredníctvom rozhodcovského
konania alebo súdnou cestou.

13. V zmysle Obchodných podmienok si dohodli účastníci záväzkového vzťahu aplikáciu Obchodného
zákonníka, podľa ust. § 497 a nasledujúcich, vzťahujúcich sa k úprave Zmluvy o úvere.14. V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
15. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
18. Podľa odseku 3 písm.a.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
19. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
21. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

22. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa ust. § 2a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku
dňu uzavretia úverovej zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite,

na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na
náhradu škody.
24. Podľa ust. § 8 ods. 1 uvedeného zákona, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať
nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo
zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.

25. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom
vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom - nepodnikateľom, ktorý nemá možnosť
reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu,

s možnosťou dosiahnutia úspechu. Podmienky spotrebiteľských zmlúv boli v čase uzavretia zmluvy
medzi účastníkmi upravené Zákonom o ochrane spotrebiteľa a Zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Spotrebiteľská zmluva bola zavedená do Občianskeho zákonníka až novelou č. 150/2004 Z. z, kedy bolaimplementovaná Smernica č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z
týchto dôvodov súd pri hodnotení zmluvných podmienok vychádzal z vyššie uvedených právnych úprav.

26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o úvere
dňa 02. 01. 2007, na základe ktorej žalobca poskytol dohodnuté finančné prostriedky žalovanej vo výške
59.000,- Sk (1.958,44 Eur). Povinnosťou žalovanej bolo splatiť poskytnutý úver po 1.473,- Sk /48,89
Eur/ v 60 mesačných splátkach. Konečná výška úveru predstavovala sumu 88.380,- Sk /2.933,68
Eur/. Úverová zmluva obsahovala RPMN vo výške 18,7 %, termín splatnosti bol riešený odkazom na

ďalší text, z ktorého vyplynulo, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach,
počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, s tým, že prvá splátka mala
byť splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Takéto vymedzenie splátok, súd považuje za
nedostatočné a rozhodne nie v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a.) Zákona č. 258/2001 Z. z., v zmysle
ktorého má byť zo zmluvy zrejmý nielen počet a výška splátky, ale aj ich skladba, vrátane úrokov a
iných poplatkov, čo z danej zmluvy nijakým spôsobom nevyplynulo. Okrem toho súd zistil, že v úverovej

zmluve nie je uvedený úrok z úveru, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť takéhoto úveru
v zmysle ust. § 4 ods. 5 uvedeného zákona. Za daného stavu súd dospel k záveru, že je nadbytočné
skúmať primeranosť výšky úroku z úveru, vzhľadom k tomu, že úver je v tomto prípade hodnotený ako
bezpoplatkový a bezúročný, z dôvodu absencie podstatných náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.958,44 Eur, žalovaná

zaplatila na úver sumu 1.564,59 Eur, čo vyplynulo z predložených úhrad splátok žalobcom. Za stavu,
keď je úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový, súd priznáva len rozdiel medzi poskytnutým
úverom a zaplatenou sumou. V danom prípade tento rozdiel predstavoval sumu 393,85 Eur.
27. V zmysle rozsudku č. k. 12C/43/2012 - 41 zo dňa 08.06.2012 bolo o časti nároku už právoplatne
rozhodnuté, vo výške presahujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou. Z toho

dôvodu súd považuje nárok žalobcu presahujúci sumu už priznanú právoplatne predchádzajúcim
rozsudkom, za nedôvodný, preto žalobu zamietol.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

29. Obe strany sporu boli v konaní úspešné len čiastočne, žalobca v rozsahu 44 %, žalovaná v rozsahu
56 %, konečný úspech v konaní mala žalovaná v rozsahu 12 %, ktorá si však žiadnu náhradu trov

konania neuplatnila, z týchto dôvodov súd nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.