Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202620
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814202620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting,

s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO:
26 429 705, zastúpený splnomocneným zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č.
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: O. H., bytom H., R. XXX/X, v konaní o zaplatenie
1013,01 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1013,01 EUR s úrokom 6 % ročne od 16.03.2011 do
zaplatenia a 3,38 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len nariadenie) doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 17. 04. 2014 na
vzorovom tlačive A, domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu zmenkovú sumu 1013,01 EUR so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 29. 01. 2011 do zaplatenia, úrokom vo výške 6 % ročne

zo sumy 1013,01 EUR od 17. 05. 2010 do zaplatenia, a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, t.j. vo výške 3,38 EUR. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky,ktorúžalovanývystavildňa27.08.2010nazmenkovúsumu1013,01EUR,pričomsazaviazalaj
kúhradezmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denneod29.01.2011.Zmenkajevistazmenkouopatrenou
doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Za miesto platenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na
zmenku nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal

uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

I keď v zmysle článku 5 bodu 1 nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v zásade písomné, súd vzhľadom na uplatnený nárok, predovšetkým výšku požadovaného
zmenkového úroku, ako aj povahu vystaviteľa zmenky a indosanta (pôvodne oprávneného zo zmenky),
ktoré nasvedčovali, že zmenka vychádzala pôvodne zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval za potrebné
prejednať vec na pojednávaní, ktoré vykonal dňa 20. 04. 2015 v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd na pojednávaní oboznámil listinné dôkazy, a to zmenku a úplný výpis z obchodného registra na
žalobcu. Zo zmenky predloženej žalobcom spolu s návrhom súd zistil, že žalovaný zmenku vystavil v
H. dňa 27. 08. 2010 a zaviazal sa na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predloženísumu1013,01EURspolusozmenkovýmúrokom0,25%denneod29.01.2011.Zmenkabolavystavená
s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Miesto splatnosti je
uvedené sídlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Na rube zmenky je zapísaný indosament na rad žalobcu.

Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len zákon č. 191/1950 Zb.) vlastná
zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 cit. zákona listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 cit. zákona o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na
videnie.

Podľa§77ods.1až3cit.zákonapokiaľtoneodporujepovahevlastnejzmenky,platiapreňuustanovenia

dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u
tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5),

o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok §
7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila
takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o
zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,
za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 cit. zákona vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok
sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom,
ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku

blankoindosamentom.Podľa § 34 ods. 1 cit. zákona zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Zmenka predložená žalobcom, okrem údaja splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané § 75
zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Napriek absencii údaja splatnosti je zmenka platná, keďže
v zmysle § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti platí,

že je splatná na videnie, t.j. vystaviteľ musí zmenku preplatiť pri jej predložení, pričom v súlade s § 34
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. vystaviteľ určil pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 rokov odo
dňa vystavenia. Z predloženej zmenky je nesporné, že bola vystavená žalovaným, žalovaný uvedenú
skutočnosťaninerozporoval.Zmenkabolavsúlades§11zákonač.191/1950Zb.indosovanážalobcovi,
ktorý tým nadobudol všetky práva zo zmenky a stal sa jej oprávneným majiteľom. Vzhľadom na uvedené

má súd zato, že nárok žalobcu voči žalovanej ako vystaviteľovi zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 1052,53 EUR a úrokov vo výške 6 % tak ako sú špecifikované vo výroku rozsudku, ako aj
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. vo výške 5,01 EUR je dôvodný, z ktorého
dôvodu súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel. Súd vyhovel žiadosti žalovanej o povolenie platenia
dlhu voči žalobcovi v splátkach, pretože vzhľadom na jej nízky príjem výlučne z invalidného dôchodku

by bolo splatenie dlhu v danej výške neúmerne zaťažujúce a podstatne by zhoršilo jej sociálnu situáciu.

Pokiaľ ide o úrok vo výške 0,25 % denne, súd návrh v tejto časti zamietol. I keď v zmenkách splatných
na videnie môže vystaviteľ v zmysle § 5 zákona č. 191/1950 Zb. stanoviť úročenie zmenkovej sumy,
pričom citovaný zákon výšku úrokovej miery neustanovuje, nie je jej stanovenie ponechané len na

ľubovôli vystaviteľa. Zmenka ako každý iný právny úkon, keďže zákon č. 191/1950 Zb. neobsahuje
osobitnú úpravu, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a teda i úroková
doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným zákonom
pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. V prípade rozporu úrokovej
doložky s dobrými mravmi môže byť táto časť zmenky postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa §

39 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník
neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou
teóriou i súdnou praxou, možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne
uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v
rozpore s týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou,

ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol
urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti, ex offo.

Z predloženej zmenky vyplýva, že vystaviteľom zmenky bol stanovený úrok vo výške 0,25 % denne, čo
v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Je zrejmé, že zmenkový úrok, rovnako ako úrok

z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí
zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nemožno
považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ale v takom prípade možno hovoriť už
o úžere, keď takto stanovený úrok niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadby uplatňované bankamipri spotrebiteľských a ostatných úveroch (voľne prístupný údaj na internetovej stránke NBS), na ktorej
skutočnosti nič nemení, že úrok stanovil sám vystaviteľ, keď nie je zrejmé, či si bol vedomý následkov
takéhoto konania (keď súd má z vlastnej činnosti za to, že v danom prípade zmenka predstavovala len

zabezpečovací inštitút k spotrebiteľskej zmluve medzi pôvodným oprávneným zo zmenky a žalovaným) .
Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
z dlžnej sumy zamietol, majúc zato, že ide o neplatnú časť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.12 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému

náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný mal ( pomerný ) úspech vo veci, pretože , hoci súd zamietol
návrh žalobcu len v časti uplatneného zmenkového úroku, tento, vzhľadom na jeho výšku, je potrebné
pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť, keď zmenkový úrok len za žalobcom uplatnené obdobie
ku dňu rozhodnutia súdu už prevyšuje uplatnenú istinu, vrátane 6 % ročného úroku. Žalovaný si však
náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).