Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200998
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:4013200998.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo
vlastníkov bytov Farská, IČO: 42 040 965, Farská 50, Nitra, zastúpený: JUDr. Jozef Hanák, advokát,
Farská 50, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. MK-XXXX/XXXX-XXX/
XXXXX zo dňa 19.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

V októbri 2011 vypracoval Krajský pamiatkový úrad v Nitre (K.. arch. A. U.) Podklad pre vyhlásenie
nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku, týkajúci sa bytového domu na S. ulici XX v W..
Listom č. PÚ-XX/XXX-X/XXXX/BRO zo dňa 11.03.2013 Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej
aj len „prvostupňový správny orgán“) oznámil účastníkom konania začatie správneho konania vo veci

vyhlásenia bytového domu Farská 50, Nitra za národnú kultúrnu pamiatku. Účastníci konania sa k
oznámeniu nevyjadrili.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. PÚ-XX/XXX-X/XXXX/BRO zo dňa 05.04.2013 podľa § 15
ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „zákon č. 49/2002 Z. z.“) vyhlásil bytový dom S. XX, W. za národnú kultúrnu pamiatku. Vychádzal zo
skutočnosti, že predmetný objekt trojkrídlového pôdorysu v tvare písmena U bol postavený začiatkom

20. storočia v secesnom slohu, ktorého stavebníkmi boli príslušníci početnej nitrianskej obchodníckej
a podnikateľskej rodiny L. a R. V.. Tento objekt situovaný v pamiatkovej zóne disponuje súborom
významných pamiatkových hodnôt - hodnotou urbanistickou, architektonickou, výtvarnou a umelecko-
remeselnou, v zachovaných architektonických prvkoch a remeselných detailoch. Aj napriek čiastočným
dispozičným úpravám nebola narušená jeho celistvosť a autentický slohový výraz a boli zachované jeho
pôvodné súčasti, čím nedošlo k úbytku pamiatkových hodnôt.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. MK-
XXXX/XXXX-XXX/XXXXX zo dňa 19.06.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie
zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako
vyjadrenie k žalobe.II.
Žaloba

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 27.08.2013, doplnenou podaním zo dňa 13.12.2013
a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením č. k. 11S/333/2013-40 zo dňa 29.01.2014, sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť.
Uviedol, že konanie správnych orgánov oboch stupňov malo za následok zamedzenie získania investora

pre rekonštrukciu obytného domu napriek tomu, že vo viacerých prípadoch umožnili rekonštrukciou
zmeniť strechu a vybudovať ďalšie nadzemné podlažia. Správne orgány sa nevysporiadali s troma
žalobcom namietanými skutočnosťami.

Prvou namietanou skutočnosťou bolo, že prvostupňový správny orgán nedoručil zástupcovi žalobcu do
vlastných rúk návrh na začatie konania vo veci vyhlásenia bytového domu Farská 50 v Nitre za národnú

kultúrnu pamiatku, pretože sa v tom čase nachádzal na kúpeľnej zdravotnej liečbe. Prvostupňový
správny orgán mu v oznámení o začatí správneho konania určil lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k nemu
aj napriek tomu, že § 27 správneho poriadku takúto lehotu neurčuje.

Druhou skutočnosťou, na ktorú žalobca poukázal, bolo, že Krajský pamiatkový úrad v Nitre pri získavaní

podkladov hrubo porušil čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR zabezpečujúci nedotknuteľnosť obydlia, nakoľko
nikto z vlastníkov mu nedal povolenie na vstup do obydlia, čo považoval za porušenie domovej slobody
v zmysle § 194 a § 194a Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na čl. 12 Listiny základných
ľudských práv a slobôd, podľa ktorého je obydlie nenarušiteľné a nie je doň povolené vstúpiť bez súhlasu
toho,ktovňombýva.Vzhľadomnaabsenciusúhlasunavstupdoobjektusúakékoľvekzískanépodklady

v rozpore s právnym poriadkom a neplatné od samého začiatku.

Treťou namietanou skutočnosťou bolo uskutočnenie zápisu národnej kultúrnej pamiatky napriek tomu,
že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bolo podané odvolanie, o ktorom nebolo
rozhodnuté. Zápis bol vykonaný na základe oznámenia zo dňa 22.05.2013, pričom prvostupňový

správny orgán oznámil žalobcovi predloženie odvolania žalovanému až po oznámení zápisu. Žalovaný
aj napriek uvedeným skutočnostiam napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a bez ohľadu na
žalobcom namietané porušenie právnych predpisov rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.
V súvislosti s prvou námietkou žalobcu uviedol účastníkov konania, ktorým bolo doručené oznámenie

o začatí správneho konania zo dňa 11.03.2013, v ktorom boli zároveň vyzvaní vyjadriť sa k podkladu
na vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky v lehote 10 dní od jeho doručenia. Žiaden z účastníkov
konania sa k oznámeniu nevyjadril a neuplatnil žiadne pripomienky. Podľa názoru žalovaného bola
lehota 10 dní primeraná a v súlade s § 27 správneho poriadku, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia
je správny orgán oprávnený určiť dĺžku lehoty podľa vlastnej úvahy, ak nie je exaktne ustanovená v

správnom poriadku alebo v osobitnom zákone. V priebehu správneho konania žiaden z účastníkov
konania neprimeranosť lehoty nenamietal a ani nepožiadal o jej predĺženie. Žalovaný nesúhlasil s
tvrdením žalobcu o nedoručení oznámenia o začatí správneho konania jeho zástupcovi do vlastných rúk,
nakoľko túto písomnosť prevzala dňa 13.03.2013 jeho dcéra. Z doručenky, ktorá je dôkaznou listinou,
vyplýva, že dcéra je oprávneným splnomocnencom zástupcu žalobcu na preberanie zásielok v zmysle

§ 24 ods. 1 správneho poriadku, pretože inak by jej Slovenská pošta, a.s. zásielku do vlastných rúk
neodovzdala.

K druhej námietke týkajúcej sa porušenia čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR zabezpečujúceho nedotknuteľnosť
obydlia, žalovaný uviedol, že dokumentovanie stavebno-technického stavu a pamiatkových hodnôt

objektu vykonal Krajský pamiatkový úrad v Nitre pred začatím správneho konania. Z podkladu na
vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky vyplýva, že pracovníci krajského pamiatkového úradu pri
obhliadke nevstupovali do priestorov slúžiacich ako obydlie. Zákon č. 49/2002 Z. z. neukladá povinnosť
nariadiť v rámci konania, predmetom ktorého je vyhlasovanie nehnuteľnosti za národnú kultúrnupamiatku, obhliadku za účasti účastníkov konania. V zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 49/2002 Z.
z. sa súhlas na vstup do nehnuteľnosti v pamiatkovom území vyžaduje iba, ak je táto obydlím. Žalovaný
zároveňcitoval§2ods.2a7,§12ods.1písm.a),§15ods.1a§28ods.2písm.d)zákona č.

49/2002 Z. z. a § 32 ods. 2 správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán pri vyhlasovaní objektu za
národnú kultúrnu pamiatku vychádzal z podkladov vyhotovených krajským pamiatkovým úradom mimo
uvedeného správneho konania a bol získaný v súlade s právnymi predpismi.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom zamedzenia získania investora pre rekonštrukciu, žalovaný

citoval § 86 ods. 1 a 2 stavebného zákona a tiež uviedol, že vyhlásenie nehnuteľnosti za národnú
kultúrnu pamiatku neznamená, že žalobca nebude môcť vykonať jej obnovu. Podmienky obnovy
určuje § 32 zákona č. 49/2002 Z. z., pričom žalobca môže v rámci programu „Obnovme si svoj dom“
požiadať o poskytnutie finančného príspevku, prípadne môže nevyhnutnú rekonštrukciu financovať
prostredníctvom úveru.

Žalovaný k tretej námietke týkajúcej sa oznámenia o zápise uviedol, že žalobca mal asi na mysli „zápis
do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu“, ktorý je prvostupňový správny orgán povinný vykonať do
30 dní od vyhlásenia veci za národnú kultúrnu pamiatku podľa § 22 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z.. Ide o
operatívny zoznam vecí vyhlásených za národné kultúrne pamiatky a nezakladá žiadny právny status.
Žalovaný mal za to, že svoj právny názor v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, v konaní

neporušil žiadne právne predpisy a objekt vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku zákonným spôsobom.
Prvostupňový správny orgán riadne doručil rozhodnutie všetkým účastníkom konania, zistil skutočný
stav veci v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku a vychádzal z charakteristiky objektu špecifikovaného
v podklade získanom z úradnej činnosti Krajského pamiatkového úradu v Nitre. Na záver dodal, že
žalobca žiadne skutočnosti svedčiace proti existencii pamiatkovej hodnoty objektu nenamietal ani v

podanom odvolaní, ani v žalobe.

IV.
Posúdenie veci

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu

konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho,
kto v ňom býva.

Podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba
vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb,
na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa
obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť

zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z., pamiatková hodnota je súhrn významných historických,
spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo
umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej

ochrany.

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 49/2002 Z. z., osoby, ktoré podľa § 5, 10 a 11 plnia úlohy štátnej
správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, sú pri výkone štátneho dohľadu oprávnené vstupovať naarcheologické nálezy a archeologické náleziská, do priestorov nehnuteľných kultúrnych pamiatok a na
nehnuteľnosti v pamiatkovom území; ak sú obydlím, len so súhlasom toho, kto v nich býva.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku hnuteľnú
vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu. Za kultúrnu pamiatku môže vyhlásiť aj súbor
takých vecí.

Podľa § 28 ods. 2 písm. d) zákona č. 49/2002 Z. z., vlastník kultúrnej pamiatky je povinný

umožniť zamestnancom orgánu na ochranu pamiatkového fondu a oprávneným osobám po predložení
služobného preukazu vstupovať do priestorov nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky, ak nie sú obydlím,
alebo im predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na dokumentačné účely, výskumné účely alebo s cieľom
zabrániť poškodeniu alebo zničeniu kultúrnej pamiatky.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a

vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy

piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho
orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu a podklady na jeho
vydanie boli získané v súlade so zákonom.

K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd zaujal nasledovné stanovisko:

Námietku žalobcu, že oznámenie o začatí správneho konania nebolo jeho zástupcovi doručené do
vlastných rúk, nakoľko sa v tom čase nachádzal na kúpeľnej zdravotnej liečbe, súd vyhodnotil ako

nedôvodnú. Z doručenky priloženej k oznámeniu tvoriacemu súčasť administratívneho spisu má súd
za preukázané doručenie tejto písomnosti dcére zástupcu žalobcu ako ním splnomocnenej osoby na
preberanie zásielok, ktorá prevzatie potvrdila svojím podpisom a poznámkou „dcéra“. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že Slovenská pošta, a.s. doručuje úradné zásielky do vlastných rúk adresátovi,
respektíve osobe, ktorú adresát písomne splnomocnil na prevzatie takýchto zásielok. Pri doručovaní do

vlastných rúk nie je povinnosťou správneho orgánu skúmať, či určitý druh zásielky môže splnomocnenec
prevziať alebo nemôže. Vzhľadom na to, že zákonnou povinnosťou pošty je povinnosť doručiť zásielku
adresátovi alebo osobe splnomocnenej na jej prebratie, zásielka by dcére zástupcu žalobcu bez
predloženia splnomocnenia v zmysle § 24 ods. 1 správneho poriadku nebola odovzdaná. Podľa názoru
súdu prvostupňový správny orgán neporušil zákonnú povinnosť pri doručovaní oznámenia o začatí

správneho konania. Ak by aj došlo k vadnému doručeniu zásielky, táto vada by vzhľadom na to, že JUDr.
Hanák bol nesporne o veci dobre informovaný, vo veci aktívne konal a na jeho právach sa to negatívne
nijako neprejavilo, nemala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že 10-dňová lehota na vyjadrenie sa k podkladu pre vyhlásenie

kultúrnej pamiatky stanovená prvostupňovým správnym orgánom bola v rozpore s § 27 ods. 1 správneho
poriadku. V zmysle § 27 ods. 1 správneho poriadku správny orgán v prípade absencie úpravy určitej
lehoty v správnom poriadku alebo v osobitnom zákone určí lehotu na vykonanie úkonu, pričom sa
vyžaduje splnenie podmienky jej primeranosti. Lehotu určuje správny orgán na základe vlastnej úvahy.Žalobca mal možnosť požiadať o predĺženie stanovenej lehoty, ak ju považoval za neprimeranú, čo
nevyužil a ani nenamietal jej neprimeranosť. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 v
spojení s § 27 ods. 1 správneho poriadku poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu Krajského

pamiatkového úradu v Nitre pre vydanie rozhodnutia o vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku, pričom
ani túto možnosť žalobca nevyužil a nevzniesol akékoľvek námietky či pripomienky.

Žalobca tiež namietal porušenie čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR zabezpečujúci nedotknuteľnosť obydlia
pri získavaní podkladov pre vydanie rozhodnutia o vyhlásení objektu za národnú kultúrnu pamiatku,

porušenie domovej slobody a absenciu súhlasu na vstup do obydlia. Po preskúmaní veci súd dospel
k záveru, že postupom správnych orgánov nebola porušená nedotknuteľnosť obydlia ani domová
sloboda a podklady pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli získané v súlade
so zákonom.

Napriek tomu, že slovenský právny poriadok nedefinuje presne, čo sa rozumie pod pojmom obydlie,

jeho definíciu možno odvodiť z Trestného zákona. V zmysle § 122 ods. 5 Trestného zákona trestným
činom spáchaným v obydlí sa rozumie, ak „je spáchaný v dome alebo byte iného, alebo v iných
priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť
obydlia uzavreté.“

Ochrana obydlia sa vzťahuje na tie priestory, ktoré človek využíva na bývanie, teda kde má svoju
domácnosť a svoje súkromie, pričom záleží na spôsobe používania, nie na konštrukcii stavby či iného
zariadenia na ubytovanie. Spoločné priestory (spoločné časti a príslušenstvo) a pozemky bytov v
bytovom dome, napríklad chodby, schodisko, výťah, povala či spoločný dvor, nie sú súčasťou obydlia,
pretože sú vo všeobecnosti prístupné takému širokému okruhu osôb bývajúcich v bytovom dome s

týmito bytmi alebo navštevujúcich či pokúšajúcich sa navštíviť niektorého z obyvateľov týchto bytov, že
by bolo neúčelné a navyše nemožné presne určiť, o koho obydlie ide a koho domová sloboda alebo
nedotknuteľnosť obydlia bola porušená.

Vzhľadom na to, že schodisko, chodby bytového domu, povala alebo spoločný dvor sa nepovažujú

za obydlie, Krajský pamiatkový úrad v Nitre pri získavaní podkladov potrebných pre vydanie
prvostupňového rozhodnutia neporušil čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR ani čl. 12 Listiny základných
ľudských práv a slobôd zabezpečujúcej nedotknuteľnosť obydlia. V danom prípade sa nevyžadoval
súhlas vlastníkov bytov na vstup do objektu, nakoľko takýto súhlas sa vyžaduje iba v prípade obydlia.
Navyše, bolo zákonnou povinnosťou vlastníkov kultúrnej pamiatky v zmysle § 28 ods. 2 písm. d) zákona

č. 49/2002 Z. z. umožniť zamestnancom orgánu na ochranu pamiatkového fondu vstup do priestorov
nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky, ktorá nie je obydlím. Súd zároveň dodáva, že súhlas vlastníkov by
sa vyžadoval na vstup zamestnancov do ich bytov ako obydlia, ktoré sú nepochybne ich „útočiskom
súkromia“.

Dokumentáciu stavebno-technického stavu a pamiatkových hodnôt objektu vykonanú Krajským
pamiatkovýmúradomvNitrebezsúhlasuvlastníkovnemožnovžiadnomprípadeoznačiťzaporušovanie
domovej slobody. Uvedeným konaním nedošlo k naplneniu skutkových podstát trestných činov
ustanovených v § 194 a § 194a Trestného zákona, na ktoré poukázal žalobca. Na naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu porušovania domovej slobody ustanoveného v § 194 Trestného zákona sa

vyžaduje neoprávnené vniknutie do obydlia alebo neoprávnené zotrvanie v ňom, čo v danom prípade
nebolo splnené, nakoľko nemožno hovoriť ani o obydlí, ani o neoprávnenosti konania, keďže pracovníci
krajského pamiatkového úradu vykonávali oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny dohľad na úseku
ochrany pamiatkového fondu uvedené v § 12 zákona č. 49/2002 Z. z.. Rovnako nebola naplnená
skutková podstata trestného činu ochrany súkromia v obydlí zakotveného v § 194a Trestného zákona z

dôvodu nenaplnenia objektívnej stránky, ktorou je trestný čin spáchaný v obydlí ani subjektívnej stránky,
pri ktorej sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

K námietke žalobcu týkajúcej sa uskutočnenia zápisu národnej kultúrnej pamiatky napriek tomu,
že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bolo podané odvolanie, o ktorom nebolo

rozhodnuté, súd uvádza, že o odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo riadne
doručené zástupcovi žalobcu dňa 20.06.2013. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zápis bol vykonaný na
základe oznámenia zo dňa 22.05.2013, pričom prvostupňový správny orgán mu oznámil predloženie
odvolania žalovanému až po oznámení zápisu, súd poukazuje na to, že prvostupňový správny orgánprostredníctvom oznámenia č. PÚ-13/584-4/33066/BRO zo dňa 22.05.2013 iba dal na vedomie
žalobcovi realizáciu povinnosti ustanovenej v § 22 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. a to povinnosti vykonať
zápis veci do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu do 30 dní od jej vyhlásenia za národnú kultúrnu

pamiatku. Objekt bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu č. PÚ-13/584-3/3170/BRO zo dňa 05.04.2013. Uvedeným postupom správnych orgánov oboch
stupňov nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov.

Súd v zhode s názorom žalovaného dodáva, že skutočnosť, že v objekte boli v súlade s rekonštrukciou

povolené viaceré stavebné zásahy, nemá za následok stratu pamiatkových hodnôt, ktoré je potrebné pri
ďalšej rekonštrukcii zachovávať. Žalobca bude môcť aj naďalej vykonávať jej obnovu.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.