Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315010297
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4315010297.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej PhD., a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanému P. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného P. S., proti rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 1T/18/2015
zo dňa 03.02.2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. S. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný P. S. (ďalej len
obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom
základe, že:

dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. v obci W. pred pohostinstvom E. fyzicky napadol svoju sestru
Q. S. tým spôsobom, že najskôr ju chytil za vlasy a stiahol ju na zem, kde ju potom ešte viackrát kopol
nohou do hornej časti tela, čím jej spôsobil viaceré zranenia, a to otras mozgu, pomliaždenie temenno-
záhlavovej oblasti hlavy vľavo a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, ktoré zranenia vznikli
dôsledkom pádu poškodenej na zem a zároveň jej spôsobil pomliaždenie hrudnej steny, ktoré zranenie
vzniklo kopaním nohou silou malej až strednej intenzity, pričom pre uvedené zranenia bola stanovená

primeraná doba liečby a prípadnej práceneschopnosti v trvaní do 6 týždňov s obmedzením na bežnom
spôsobe života v trvaní do 3 týždňov.

Za to mu bol podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.,
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej F. zdravotnej
poisťovni, a.s. škodu vo výške 779,17 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bola odkázaná na
občianske súdne konanie.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Q. S. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske

súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný voči výroku o vine a výroku
o treste. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie.
Obžalovaný v písomnom zdôvodnení odvolania podanom prostredníctvom svojho obhajcu namietal,
že skutok nespáchal, naopak on sám bol napadnutý poškodenou, on jej dal iba v sebaobrane facku.

Poukázal na rozpornosť výpovedí poškodenej Q. S. a svedka X. K. ako i na závery znaleckého posudku
MUDr. Luciana Šuplatu, ktorý vylúčil vznik zlomeniny kľúčnej kosti, otras mozgu a pomliaždenia ľavejtemenno-záhlavovej oblasti hlavy kopaním do brucha, do rebier a do hlavy a skákaním po poškodenej.
Taktiežpoukázalnato,žejehokonanienebolovedenéúmyslomniekomuublížiťalebovyvolaťvýtržnosť.
Facku dal iba v sebaobrane, nepredpokladal, že by mohla poškodená spadnúť na zem, nebránil sa

neprimeraným spôsobom, nenaplnil znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. ani prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Rovnako ani rozhodnutie o náhrade
škody nepovažoval za správne.
Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil v celom rozsahu a rozhodol vo veci
tak, že ho oslobodí spod obžaloby a odkáže poškodených na občianske súdne konanie.

K predmetnému odvolaniu sa vyjadril aj okresný prokurátor, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za
zákonný a správny, pričom dôvody, ktoré obžalovaný uviedol vo svojom písomnom odvolaní, považuje
za nedôvodné, ktoré neberú úvahu reálne výsledky rozsiahleho dokazovania. Odvolanie je založené na
opakovaných dôvodoch obhajoby obžalovaného použitej tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní. Súd I. stupňa sa s týmito námietkami vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Podľa jeho názoru obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou poškodenej Q. S. a svedeckými

výpoveďami X. K. a P. H., ktorí v podstatných skutočnostiach zhodne popísali skutkové okolnosti
posudzovaného konania obžalovaného a v neposlednom rade tiež znaleckým posudkom znalca MUDr.
Luciana Šuplatu. Námietka, že obžaloba bola podaná pre iný skutok ako pre skutok uvedený v uznesení
o vznesení obvinenia, je nedôvodná, pretože podstata skutku bola zachovaná, lebo bola zachovaná
totožnosť konania obžalovaného a následok. V konečnom dôsledku navrhol odvolanie obžalovaného

zamietnuť ako nedôvodné.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného v zmysle
ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por., pretože obžalovaný sa naň bez riadneho ospravedlnenia nedostavil,
hoci termín verejného zasadnutia zobral na vedomie a taktiež sa tohto verejného zasadnutia bez

ospravedlnenia nezúčastnil ani obhajca obžalovaného.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu obžalovaného a navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť, keďže súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým a právne zisteniam a obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné
dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

pričom preskúmal výrok o vine i treste. Súčasne nadriadený súd preskúmal správnosť postupu konania,
ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd Levice v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 03.02.2016 sp.zn.1T/18/2015 uznal vinným
obžalovaného P. S. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s

prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu uložil úhrnný trest odňatia slobody
vtrvaní15mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobuvtrvaní2rokyapovinnosťouuhradiť
škodu F., zdravotnej poisťovni.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa

vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia
uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.

v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom,

že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný P. S. spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku
a tento skutok správne po vykonaní dokazovania právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, tento v písomnom zdôvodnení odvolania napáda výrok
o vine tvrdiac, že poškodenú Q. S. nenapadol, iba sa bránil pred jej útokom, v dôsledku čoho jej dal
facku, po ktorej spadla na zadok, v žiadnom prípade nemohla utrpieť citované zranenia v dôsledku jeho

konania. S touto obranou obžalovaného sa už súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal v
súladesTrestnýmporiadkom,podrobnerozviedoldôvody,ktoréusvedčujúobžalovanéhozožalovaného
skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

Preto pokiaľ ide o vinu obžalovaného, nadriadený súd iba poukazuje na usvedčujúcu výpoveď

poškodenej Q. S. a výpoveď priameho svedka X. K., ktorí podrobne, s menšími odchýlkami, popísali
priebeh skutku a ich výpoveďami nebola podporená obrana obžalovaného, naopak obaja zhodne
potvrdili, že práve obžalovaný bezdôvodne fyzicky napadol poškodenú, v dôsledku čoho spadla na zem
a utrpela zranenie popísané v skutkovej vete, ktoré boli zdokumentované i lekárom.

Skutok sa stal dňa XX.XX.XXXX cca o XX.XX hodine, o XX.XX hodine bol skutok poškodenou oznámený

na polícii, poškodená bola ošetrená lekárom o XX.XX hodine a od nočných hodín dňa XX.XX.XXXX
až do XX.XX.XXXX bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení v nemocnici v M.. Z uvedeného je
zrejmé, že ani obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že poškodená bola ešte v tú noc v inej krčme
do rána, kde pila a kde si mohla spôsobiť utrpené zranenia, je vylúčená a bezpredmetná.

Výpoveď poškodenej a svedka X. K. je podporená i výpoveďou svedka P. H., ktorého privolal na
miesto činu svedok X. K. na pomoc poškodenej počas útoku obžalovaného a ktorý potvrdil, že videl
obžalovaného, stojaceho nad poškodenou ležiacou na zemi, ako tejto bezprostredne po fyzickom útoku
vulgárne nadával.

Vina obžalovaného je nepriamo preukázaná i skutočnosťou, že poškodená utrpela zranenia, v dôsledku
ktorých musela byť ošetrená lekárom a následne hospitalizovaná, pričom znaleckým posudkom znalca
MUDr. Luciana Šuplatu, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, bolo
jednoznačne preukázané, že poškodená utrpela otras mozgu, pomliaždenie temenno-záhlavovej oblasti
hlavy vľavo, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov a pomliaždenie hrudnej steny. Otras

mozgu, pomliaždenie temenno-záhlavovej oblasti hlavy vľavo a zlomenina ľavej kľúčnej kosti s posunom
úlomkov mohli vzniknúť úderom do tváre a po sotení poškodenej druhou osobou a jej následnom páde
na hlavu a na ľavé rameno na zem, čiže mechanizmom ako uviedla poškodená vo svojej výpovedi.

Pokiaľ ide o pomliaždenie hrudnej steny, toto vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou kopnutím nohou,

silou malej až strednej intenzity. Znalec vylúčil kopanie do hlavy a brucha uvádzané v prvotnej výpovedi
svedkaK.,ktorébolivypustenézoskutkuužprokurátorompripodaníobžaloby.Znalecsanevedelbližšie
k zraneniam hrudníka poškodenej vyjadriť z dôvodu, že v čase jeho vyšetrenia už boli zranenia hrudníka
zhojené a neboli popísané v prvotnej lekárskej správe, čo však nemalo vplyv na opis skutku uvedený
v napadnutom rozsudku a ani na právnu kvalifikáciu skutku. Každopádne závery znalca nepodporili

tvrdenie obžalovaného, že poškodená spadla po jeho údere na zem na zadok a nie na hlavu a ľavé
rameno.

Z vyššie uvádzaných dôvodov správne dospel súd I. stupňa k jednoznačnému záveru, že skutok
ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku sa stal, tento spáchal obžalovaný a je potrebné

ho právne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko bolo
preukázané, že obžalovaný poškodenej úmyselne ublížil na zdraví, pričom tohto konania sa dopustil na
osobe blízkej, svojej sestre a na mieste verejnosti prístupnom, preto považoval krajský súd odvolacie
námietky obžalovaného za nedôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, keďže súd I. stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a
jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. V tomto smere nie je možné napadnutému rozsudku
vytknúť žiadnu vadu. Pokiaľ odvolateľ namieta hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa a predkladá
odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z

dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach, treba uviesť, že hodnotenie dôkazov súdom I.
stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil.I odvolací súd zistil, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil súd I. stupňa v skutkovej vete vo výrokovej časti
svojho rozhodnutia, keď okrem iného správne vychádzal zo zásady, že svedok vypovedá pravdu, pokiaľ
nie je preukázaný opak. V prejednávanej trestnej veci nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného, že bol

napadnutý poškodenou a že sa iba bránil jej útokom. Konanie obžalovaného nemožno vyhodnotiť ako
nutnú obranu, pretože nebol preukázaný fyzický útok zo strany poškodenej, ktorý by musel obžalovaný
odvracať úderom a ešte k tomu s takou intenzitou, ktorá spôsobila poruchu zdravia poškodenej uvedenú
vo výrokovej časti rozhodnutia.

I pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, odvolací súd sa stotožňuje so
závermi súdu I. stupňa, že sa jednalo o priamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa
dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., pričom pri ukladaní trestu prihliadol
na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa správne zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže
obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák.,
že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty viacerých trestných činov.

Správne súd I. stupňa obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody, postupom podľa § 38 ods.
2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák., v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. I odvolací súd považuje takýto trest za primeraný prihliadnuc na osobu
obžalovaného, povahu spáchaného skutku, následky, spôsob spáchania skutku, pohnútku a zavinenie

obžalovaného, ako i jeho doterajší život, keď sa doposiaľ nedopustil žiadnej trestnej činnosti a ani
priestupkovo postihovaný nebol. Takto vymeraný trest považuje odvolací súd za dostatočný na nápravu
obžalovaného ako i na ochranu spoločnosti a súčasne skúšobná doba podmienečného odsúdenia je
dostatočne dlhá na to, aby odradila obžalovaného v budúcnosti dopustiť sa trestnej činnosti.

Za správny a zákonný krajský súd považuje aj výrok o náhrade škody, keďže si poškodená F. zdravotná
poisťovňa riadne a včas v trestnom konaní škodu uplatnila a súd I. stupňa uložil obžalovanému
povinnosť túto škodu vo výške 779,17 eur nahradiť. So zvyškom náhrady škody bola správne poškodená
spoločnosť súdom I. stupňa odkázaná na občianske súdne konanie v zmysle ustanovenia § 288 ods. 2
Tr. por., keďže zdokladovala spôsobenie škody iba vo výške 779,17 eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného P. S. považoval za nedôvodné, a preto ho
v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.