Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200736
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci

navrhovateľa: X.. K.. C. K., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX K. - N., O. N. č. XXXX/
XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava,
o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.5.2014
podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p.
z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.5.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
zamietla žiadosť navrhovateľa z 10.3.2014 o priznanie starobného dôchodku od 1.1.2005.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho

preskúmania. S poukazom na ust. § 65, § 184 ods. 1, § 193, § 194, § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
ako aj § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z., účinného od 1.7.202 uviedol,
že podmienky nároku na starobný dôchodok splnil dňa 15.2.2004, preto jeho žiadosť z 10.3.2014 o
priznanie starobného dôchodku je zákonná a oprávnená. Sociálna poisťovňa mu mala priznať starobný
dôchodokod10.3.2011,tedaspätnetrirokyodpodaniažiadostivzmyslepríslušnýchustanovenízákona
č. 461/2003 Z.z.. Domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie
konanie.

Vo vyjadrení zo dňa 25.9.2014 navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím Generálneho
riaditeľstva ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 24.1.2005 mu bol podľa ust. § 38
a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov priznaný od 1.1.2005 výsluhový dôchodok. Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. pre
GR ZVJS SR vyplynula len povinnosť prepočítať sumu starobného dôchodku (na ktorý by mu vznikol
nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb.) a sumu prídavku k starobnému dôchodku (na ktorý by mu
vznikol nárok podľa zákona č. 73/1998 Z.z.) z toho dôvodu, že suma výsluhového dôchodku, na ktorý

vznikol nárok, nesmela byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku.
Keďže v jeho prípade suma výsluhového dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 328/2002 Z.z. bola
nižšiaakosumastarobnéhodôchodkuvypočítanápodľazákona č.100/1988Zb.sosumouprídavku
k starobnému dôchodku, tak GR ZVJS SR bolo povinné podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaťmu výsluhový dôchodok v sume rovnajúcej sa sume starobného dôchodku s prídavkom k starobnému
dôchodku. GR ZVJS SR na určenie sumy výsluhového dôchodku použilo výpočet sumy starobného
dôchodkusprídavkomkstarobnémudôchodku,alepriznalomulenvýsluhovýdôchodok.Nadobudnutím

platnosti zákona č. 328/2002 Z.z. od 1.7.2002 GR ZVJS SR nebolo týmto zákonom oprávnené priznávať
starobné dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Od uvedeného dátumu
je len Sociálna poisťovňa oprávnená podľa zákona č. 100/1988 Zb. a zákona č. 461/2003 Z.z. priznávať
starobné dôchodky. Výsluhový dôchodok a starobný dôchodok nie sú totožné dôchodky ani dôchodky
toho istého druhu. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej

vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 7.8.2014 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 15.5.2014 ako vecne
správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10.3.2014 požiadal o priznanie starobného
dôchodku od 1.1.2005. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS-13320/33-11 z
13.10.2011 vyplýva, že rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS-13320/120-2005 z

24.1.2005 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2005 podľa § 38 a § 128 zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma
výsluhového dôchodku, bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V.

časti zákona č. 100/1988 Zb.. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na
znížený dôchodkový vek podľa § 21, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku
aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálneho
zabezpečenia GR ZVJS. Pre nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku
bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. Na určenie sumy starobného dôchodku bola

navrhovateľovi zhodnotená nasledovná doba: doba štúdia od 15.2.1967 do 31.8.1973 v III. pracovnej
kategórii, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Turčianske strojárne, n. p. Martin od 8.11.1973
do 2.12.1973 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu ZVS od 3.12.1973 do 2.12.1974 v I. kategórii
funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Turčianske strojárne, n. p. Martin od 3.12.1974
do 31.8.1975 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka ZVJS od 1.9.1975 do 31.12.1999 v I. kategórii

funkcií a doba od 1.1.2000 do 31.12.2004 v III. pracovnej kategórii. Ďalej odporkyňa poukázala na
ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., § 274 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z., § 21 ods. 1, § 14 ods. 4, § 175 a § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal
viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, 15.2.2004.

Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.8.2012 a
na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť
nemôže, preto žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia
bola navrhovateľovi zamietnutá. Uvedený právny názor bol vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9So/41/2008 z 29.9.2008 a sp. zn. 9So/129/2010 z 24.11.2011. V súlade s

§ 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov má navrhovateľ možnosť za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení, Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca.
Výsluhový dôchodok v tomto prípade zvýši Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS po prevedení

poistného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť Útvaru sociálneho zabezpečenia
GR ZVJS.

Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 13.10.2014 navrhovateľ uviedol, že trvá na
podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne. Služobný pomer trval 30

rokov, zamestnaný bol od 1.9.1975 a na dôchodok išiel 31.12.2004, predtým bol ako vysokoškolák rok
na základnej vojenskej službe. Od 1.9.1975 do 31.12.1999 pracoval u ZVJS, bol preto zaradený do
I. kategórie funkcií, a tak isto do I. pracovnej kategórie patrí aj obdobie výkonu jeho základnej
vojenskej služby. Celkovo má odpracovaných 25 rokov a 4 mesiace v I. kategórii funkcií, resp. v I.
pracovnej kategórii. Z rozhodnutia o výsluhovom dôchodku, ktorý mu bol priznaný, je zrejmé, že nedostal

starobný dôchodok, pričom dosiahol maximálny výsluhový dôchodok zo základu pre výpočet dôchodku.
Ako vyplýva z evidenčných listov o dobe zamestnania, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise,
od 1.9.1964 do 30.6.1968 študoval na Strednej priemyselnej škole v Martine a po skončení služobného
pomeru ešte ďalej pracoval tak, ako to vyplýva zo žiadosti o starobný dôchodok. V súčasnejdobe je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Poukázal tiež na
žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku, ktorú podal Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho
riaditeľstvaZboruväzenskejajustičnejstrážedňa10.2.2014akoajodpoveďzodňa25.2.2014odÚtvaru

sociálneho zabezpečenia zboru.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní s poukazom na písomné vyjadrenie zo dňa
7.8.2014 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10.3.2014, doručenou
odporkyni dňa 13.3.2014, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1.1.2005.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej
25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie
funkcií.

V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa
za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t. j. aj príslušníkov Zborov nápravnej
výchovy (neskôr ZVJS), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako
zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. d) až h).

Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko vek 55 rokov nedovŕšil pred dňom 1.7.2002, počnúc
ktorým sa ust. § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. ako aj § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie alebo služby I., II. kategórie funkcií sa priznávajú
do 31.12.2023.

Nakoľko navrhovateľ do 31.12.1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov,

v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný
nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku. Vek 55 rokov navrhovateľ dovŕšil dňa 15.2.2004.

Podľa§65ods.1zákonač.461/2003Z.z.poistenecmánároknastarobnýdôchodok,akboldôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak
toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z ust.

§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely
nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby
služby policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi,
ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný
dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (t. j. doby tzv. civilného zamestnania).

Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.,
teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z ust.§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na
účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta.

Pokiaľ teda odporkyňa nehodnotila navrhovateľovi celú dobu zamestnania v tzv. „civilnom sektore“ ako
aj celú dobu štúdia, ktoré podľa jej názoru boli navrhovateľovi už zhodnotené pre nárok na výsluhový
dôchodok, nepostupovala správne. Z rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava č. GR ZVJS-13320/120-2005 zo dňa 24.5.2005
nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj

doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie
byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku. Navrhovateľovi bol od
1.1.2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže splnil podmienku
trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Spôsob výpočtu
sumy výsluhového dôchodku policajta upravuje § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z..

Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov
v znení účinnom do 31.12.2007 suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období
poúčinnostitohtozákonado31.12.2010,nesmiebyťnižšiaakosumastarobnéhodôchodkusprídavkom
k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto

zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru Bratislava č.
GRZVJS-13320/33-11zodňa13.10.2011prevýškuanároknavýsluhovýdôchodokbolanavrhovateľovi
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 3.12.1973 do 2.12.1974 a doba

služobného pomeru od 1.9.1975 do 31.12.2004. Keďže navrhovateľ ku dňu 15.2.2004 splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku, bolo povinnosťou útvaru sociálneho
zabezpečenia použiť pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V.
časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa
§ 38 zákona a sumy starobného dôchodku spolu s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 zákona
bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení by nebolo možné vykonať.
Porovnaním sumy výsluhového dôchodku a sumy starobného dôchodku s prídavkom k starobnému
dôchodkumalzákonodarcanamyslinepoškodiťpríslušníkavprípade,žebysumastarobnéhodôchodku

s prídavkom k starobnému dôchodku bola vyššia. I keď suma starobného dôchodku s prídavkom
k starobnému dôchodku navrhovateľa bola vyššia, výsluhový dôchodok mu bol priznaný v sume
starobného dôchodku a prídavku k starobnému dôchodku podľa § 128 zákona. Podľa evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 26.11.2004, vystaveného Útvarom sociálneho zabezpečenia
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava, pre určenie sumy výsluhového

dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba štúdia od 15.2.1967 do 31.8.1973 v III. kategórii, doba
zamestnania od 8.11.1973 do 2.12.1973 u zamestnávateľa Turčianske strojárne v III. pracovnej
kategórii, doba výkonu základnej vojenskej služby od 3.12.1973 do 2.12.1974 v I. kategórii funkcií, doba
zamestnania v Turčianskych strojárňach od 3.12.1974 do 31.8.1975 v III. pracovnej kategórii, doba
služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.9.1975 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií ako aj doba služby

príslušníka ZVJS od 1.1.2000 do 14.2.2004 v III. pracovnej kategórii.

Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre
vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Z potvrdenia GR ZVJS zo dňa 13.10.2011 teda vyplýva, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný
dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od
výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Z evidenčných listov o dobe zamestnania a zárobku, evidenčných listov dôchodkového poistenia, ktoré
sa nachádzajú v administratívnom spise, žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok ako i z vlastného
vyjadrenia navrhovateľa na súdnom pojednávaní vyplynulo, že v dobe od 1.9.1964 do 30.6.1968
študoval na Strednej priemyselnej škole v Martine a získal aj ďalšiu dobu civilného zamestnania od1.6.2006 do 30.11.2011 v Centre voľného času Martin a od 27.8.2012 do 31.12.2012, od 5.4.2013 do
30.6.2013, od 1.9.2013 do 8.9.2013 a od 9.9.2013 do 20.12.2013 u zamestnávateľa ZŠ A. Dubčeka
Martin. Pokiaľ odporkyňa v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 6 ods. 1 bod

4. zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení nehodnotila navrhovateľovi celú dobu štúdia od
1.9.1964 do 14.2.1967, od 1.9.1973 do 30.9.1973, ako aj ďalšiu dobu civilného zamestnania po skončení
služobného pomeru, nepostupovala v súlade so zákonom.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo
dňa 15.5.2014 v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. §
250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods.
2 O.s.p., podľa ktorého ak má žalobca úspech celkom alebo z časti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že
by navrhovateľovi doposiaľ s týmto konaním nejaké trovy vznikli a zároveň ani samotný navrhovateľ

nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho súd
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 13. októbra 2014

JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková