Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 8, 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201539
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7812201539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.EditouKušnírovou,vprávnejvecižalobcuHomeCreditSlovakia,

a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej R. R., F.. XX. XX.
XXXX, T. S., L. Č.. X, v konaní o zaplatenie 1.388,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 609,08 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne
z uvedenej sumy, za čas od 26. 08. 2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.388,15 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,024 % denne z uvedenej sumy, za obdobie od 26. 08. 2009 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 12. 2006 uzavrel žalobca so žalovanou úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX,nazákladektorejposkytolžalovanejúvervovýške 1.958,44Eur.Zmluvousamenovaná

zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 2.933,40 Eur v 60 mesačných splátkach vo výške 48,89
Eur. Výzvou zo dňa 25. 08. 2009 bola žalovaná vyzvaná k splateniu celého dlhu vo výške 1.632,60 Eur.
Žalovaná po zosplatnení zaplatila ešte sumu 244,45 Eur, preto dlh predstavuje sumu 1.388,15 Eur. V
dôsledku toho, že sa žalovaná dostala do omeškania, žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške
0,024 % denne, čo predstavuje ročný úrok vo výške 8,76 %.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej, pripojenými

listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a písomne požiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy so žalobcom, rovnako potvrdila aj výšku poskytnutého úveru
59.000,- Sk. Uviedla, že pravidelne splácala úver do augusta 2009, následne prestala platiť z dôvodu, že
v roku 2008 prišla o zamestnanie. Pol roka poberala prostriedky z odstupného a po ukončení uvedeného

obdobia požiadala žalobcu o odklad splátok, pretože bola bez príjmu. Súhlas nedostala, úver bol ihneď
zosplatnený. Ešte pred súdnym konaním požiadala žalobcu, aby sa vec riešila mimosúdne, napriek
tomu vec predložili rozhodcovskému súdu, ktorý ju zaviazal na zaplatenie vyššej sumy, ako bola suma
žalovaná v tomto konaní. Následne bol podaný návrh na exekučné konanie, ktoré sa viedlo na tunajšomsúde. Žiadosť exekútora na vykonanie exekúcie bola zamietnutá, z dôvodov neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré spočívali v tom, že žalobca sa domáhal svojho nároku výlučné prostredníctvom
rozhodcovského súdu, ktorý žalovaná musela rešpektovať, pretože nemala inú možnosť. Žalovaná

uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči žalobcovi, avšak dlhu, ktorý zodpovedá primeraným zákonným
podmienkam, pretože podľa jej názoru navýšenie úveru sa jej zdalo skutočne vysoké, z čoho plynie, že
aj úrok z úveru bol zrejme neprimerane vysoký, vo vzťahu k poskytnutej finančnej sume. Z toho dôvodov
trvala na tom, aby súd preskúmal, do akej miery je nárok žalobcu dôvodný, s tým, že žalobcovi bude
uhrádzať dlh, ktorý je v súlade so súčasnými zákonnými podmienkami.

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 02. 01. 2007 medzi žalobcom a žalovanou.
Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 59.000,- Sk (1.958,44 Eur), ktorú mala splácať v 60 mesačných
splátkach vo výške 1.473,- Sk (48,89 Eur), s tým, že konečná výška úveru predstavovala sumu 88.380,-
Sk (2.933,68 Eur). Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 18,7 % a spôsob
úhrady splátok poštovou poukážkou.

Z Úverových zmluvných podmienok žalobcu, z Hlavy 5, § 1 vyplynulo, že klient je povinný riadne a včas
splácať poskytnutý úver, v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti
sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky,
ktoréjeklientpodľatejtoúverovejzmluvypovinnýplatiť.PodľaHlavy7,§3,klientjepovinnýcelýčerpaný

úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade že, písm. a.), klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch
splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa Hlavy 7, §
6, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a.), b.), c.), § 3 tejto Hlavy,
ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný
uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú

by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Zo splátkového kalendára bolo zistené, že žalovaná uhradila spolu sumu vo výške 1.564,59 Eur oproti
sume 2.952,74 Eur.

Listom zo dňa 25. 08. 2009 bola žalovaná vyzvaná k uhradeniu celej dlžnej čiastky vo výške 1.632,60
Eur, v lehote do 15 dní odo dňa spísania uvedeného listu. Súčasne jej bolo oznámené, že v prípade
neuhradenia horeuvedenej pohľadávky, bude pohľadávka vymáhaná prostredníctvom rozhodcovského
konania alebo súdnou cestou.

V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

V zmysle Obchodných podmienok si dohodli účastníci záväzkového vzťahu aplikáciu Obchodného
zákonníka, podľa ust. § 497 a nasledujúcich, vzťahujúcich sa k úprave Zmluvy o úvere.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že
ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom

vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom
zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s možnosťou
dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy
sú v našom právnom poriadku upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom.
Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a preto na

uvedený záväzkový vzťah aplikoval vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o úvere dňa
02. 01. 2007, na základe ktorej žalobca poskytol dohodnuté finančné prostriedky žalovanej. Žalovaná
finančné prostriedky vo výške 59.000,- Sk prijala, a začala uhrádzať poskytnutý spotrebiteľský úver

formou splátok. Z pripojeného prehľadu úhrad je zrejmé, že splátky boli platené v plnej výške do 08. 08.
2009. Dňa 25. 08. 2009 žalobca poslal žalovanej výzvu na splatenie celého dlhu.

Z úverových podmienok vyplynulo, že jednotlivé mesačné splátky boli tvorené príslušnou časťou
úverovej istiny a úrokov, ktoré je klient povinný platiť. V tejto podobe bol zosplatnený celý úver,

predstavujúci zvyšok nezaplatených splátok, ktoré bola žalovaná povinná zaplatiť v zmysle úverovej
zmluvy.

Pri posudzovaní nároku žalobcu, súd sa v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka zaoberal
podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V

rámci toho skúmal, do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp.
neprijateľné a či teda je možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky
čo do práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd skúmal prijateľnosť
podmienok z hľadiska výšky úroku z úveru vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 59.000,- Sk a vo
vzťahu ku konečnej výške úveru predstavujúcej sumu 88.380,- Sk. Súd porovnával priemerné úrokové

miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že v danom období bola priemerná úroková sadzba
pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti vo výške 10,99 %.

Na základe žalobcom predloženého splátkového kalendára vyplynulo, že žalovaná zaplatila spolu 31
splátok v celkovej sume 1.564,59 Eur. Súd prepočtom podľa primeraných úrokových sadzieb zistil,

že primeraný ročný úrok z úveru podľa priemerných bankových úrokov, by predstavoval zo sumy
59.000,- Sk, sumu 6.484,10,- Sk ročne. Konečná výška úveru v danom prípade podľa názoru súdu
by predstavovala výšku 65.484,10,- Sk (2.173,67 Eur). Žalovaná zaplatila sumu 1.564,59 Eur, rozdiel
nezaplatených súm žalobcovi z titulu poskytnutého úveru predstavoval výšku 609,08 Eur, ktorú je
žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi.

V danom prípade nešlo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných podmienok. V tomto prípade bola
medziúčastníkmikonaniauzavretáformulárovázmluvasvopredurčenýmipodrobnýmipodmienkamias
nemožnosťouichakejkoľvekzmeny,zčohosispotrebiteľ-žalovanázrejmevyvodilazámeronemožnostiovplyvniť znenie zmluvy, ak chce získať finančné prostriedky formou úveru. Súd považuje za rozpor s
dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver, za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovanými bankami, pričom veriteľ vlastne využije nedostatočnú

informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Súd tiež považuje za nutné uviesť,
že zmluvné podmienky boli spracované vo formulári, ktorý používal žalobca aj vo vzťahu k ďalším
spotrebiteľom. Celý formulár bol písaný takým drobným písmom, že len s ťažkosťami sa mohol
spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy náležite oboznámiť s jej obsahom, bez použitia lupy. Takto mohla
uniknúť pozornosti žalovanej nevýhodná zmluvná podmienka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

žalobca sa domáhal svojho nároku aj na rozhodcovskom súde, kde bol vydaný rozhodcovský rozsudok
sp. zn. PEC - F 193/2011 rozhodcom D.. S. P., so sídlom v U., dňa 11. 05. 2011. Uvedený rozhodcovský
rozsudok bol predložený s návrhom na vykonanie exekúcie ako exekučný titul na tunajší súd, exekučné
konanie sa viedlo pod zn. 8Er/654/2011. V tomto konaní bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením sp. zn. 8Er/654/2011 - 10 zo dňa 31. 08. 2011
z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou obchodných podmienok, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul, bola neprijateľnou, a absolútne neplatnou, odporujúcou zákonom a dobrým
mravom, nakoľko uvedená rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom dojednaná a neumožňovala
spotrebiteľovi,vtomtoprípadežalovanej,dosiahnuť,abysporrozhodolvšeobecnýsúd.Ztýchtodôvodov
exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a preto v
zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku návrh na exekúciu zamietol. Zjavne z toho dôvodu sa domáhal

žalobca svojho nároku na všeobecnom súde v tomto konaní.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že zmluvná podmienka, obsahom
ktorej bol neprimerane vysoký úrok z úveru, je podmienkou neprijateľnou pre rozpor s dobrými mravmi
a teda v tejto časti súd považuje uzavretú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú, v zmysle ust. § 39

Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalovaná preukázateľne porušila povinnosť splácať riadne a včas úver, čo vyplynulo z pripojeného
splátkového kalendára obsahujúceho prehľad úhrad. Dostala sa tým do omeškania s úhradou
peňažného záväzku v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 OZ, v spojitosti s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.
586/2008 Z.z., účinného od 01. 01. 2009, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.,
čím vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie úroku z omeškania.

V zmysle uvedeného ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Za prvý deň omeškania žalobca určil deň po zosplatnení úveru. Keďže úver bol
zosplatnený dňa 25. 08. 2009 písomne, nasledujúcim dňom, kedy sa žalovaná dostala do omeškania,

bol deň 26. 08. 2009. K uvedenému dňu predstavovala úroková sadzba Európskej centrálnej banky
výšku 1 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, spolu 9 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
v dohodnutej výške 0,024 % denne, čo zodpovedá ročnému úroku z omeškania vo výške 8,76 %. Ide o
úrok primeraný, nepresahujúci zákonnú výšku úroku z omeškania, z toho dôvodu súd priznal uplatnený
úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy 609,08 Eur.

Zhodnotením vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná v časti zaplatenia
sumy 609,08 Eur a úroku z omeškania z uvedenej sumy vo výške 0,024 % denne, za čas od 26. 08.
2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech v konaní len 43 %, žalovaná 57 % , to znamená, že konečný
úspech v konaní vo výške 14 % mala žalovaná (57 % - 43 % = 14 %), ktorá uviedla, že si neuplatňuje

náhradu trov konania. Z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov
konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.