Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 2, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894159
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov

senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, spol.
s r. o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, spol. s r. o.,
Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti
SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 14. marca 2014 č. k. 39C/156/2012-231 a proti
uzneseniu tohto súdu z 10. apríla 2014 č. k. 39C/156/2012-281 a uzneseniam tohto súdu zo 4.
októbra 2012 č. k. 39C/156/2012-9, č. k. 39C/189/2012-9, č. k. 39C/184/2012-9, č. k. 39C/179/2012-9,

č. k. 39C/173/2012-9, č. k. 39C/171/2012-9, č. k. 39C/168/2012-9, č. k. 39C/167/2012-9, č. k.
39C/165/2012-9, č. k. 39C/164/2012-9, č. k. 39C/163/2012-9, č. k. 39C/159/2012-9, pomerom hlasov
3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo 14. marca 2014 č. k. 39C/156/2012-231 sa p o
t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 10. apríla 2014 č. k. 39C/156/2012-281 sa p o

t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo 4. októbra 2012 č. k. 39C/156/2012-9,
č. k. 39C/189/2012-9, č. k. 39C/184/2012-9, č. k. 39C/179/2012-9, č. k. 39C/173/2012-9, č.
k. 39C/171/2012-9, č. k. 39C/168/2012-9, č. k. 39C/167/2012-9, č. k. 39C/165/2012-9, č. k.
39C/164/2012-9, č. k. 39C/163/2012-9, č. k. 39C/159/2012-9 sa p o t v r d z u j ú.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po tom, čo uznesením č. k. 39C/166/2012-27 z 5. 12.
2012, uznesením č. k. 39C/166/2012-47 zo 7. 3. 2013, právoplatným dňom 19. 4. 2013 a uznesením
č. k. 39C/166/2012-34 zo 6. 4. 2013, právoplatným dňom 22. 4. 2013, spojil na spoločné konanie veci,
ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov (§ 112 O. s. p.), zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom žalovanej. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej
jedným z predmetov podnikania je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z pripojených spisov
v exekučných konaniach sp. zn. 37Er/9956/2006, 37/Er/6264/2006, 37Er/1707/2005,37Er/3612/2006, 37Er/612/2007, 37Er/1339/2004, 36Er/7911/2006, 37/Er/1492/2006, 37Er/465/2005,
37Er/1290/2007, 37Er/1499/2005 a 36Er/613/2007 súd prvého stupňa zistil nasledovné:

Konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 39C/156/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
20. 12. 2006 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnej X. F., vydal Okresný súd Bratislava V
v konaní sp. zn. 37Er/9956/2006 dňa 5. 1. 2007 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril

súdneho exekútora Mgr. Ivana Luttera vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 13.200,- Sk s prísl. a
trov konania 4.252,- Sk. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 1. 2010 navrhol žalobca
(v konaní sp. zn. 37Er/9956/2006 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním
exekúcie poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením z 19. 11. 2010 č. k. 37Er/9956/2006-17,
právoplatným dňa 22. 12. 2010, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. Exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora bol predložený exekučnému súdu dňa 31. 12. 2010 s vyúčtovaním

trov. Zákonná lehota na rozhodnutie uplynula 24. 2. 2010, rozhodnutie bolo vydané po uplynutí
zákonom stanovenej doby dňa 19. 11. 2010.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/159/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
9. 5. 2006 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému Š. F. vydal Okresný súd Bratislava V
v konaní sp. zn. 37Er/6264/2006 dňa 14. 6. 2006 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril
súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť
sumu 18.853,- Sk s prísl. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 5. 10. 2010 navrhol žalobca

(v konaní sp. zn. 37Er/6264/2006 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním
exekúcie poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením zo 16. 12. 2011 č. k. 37Er/6264/2006-15,
právoplatným dňa 13. 9. 2012, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. Zákonná lehota
na rozhodnutie uplynula 04. 11. 2010, rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby
dňa 16. 12. 2011.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/163/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
7. 11. 2005 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému Z. D. vydal Okresný súd Bratislava

V v konaní sp. zn. 37Er/1707/2005 dňa 11. 11. 2005 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril
súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť
sumu 29.433,- Sk s prísl. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 6. 10. 2010 navrhol žalobca
(v konaní sp. zn. 37Er/1707/2005 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním
exekúcie poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením z 29. 3. 2012 č. k. 37Er/1707/2005-13,

právoplatným dňa 28. 5. 2012, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. Zákonná lehota
na rozhodnutie uplynula 05. 11. 2010, rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby
dňa 29. 3. 2012.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/164/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
22. 3. 2006 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému Z. Ž. vydal Okresný súd Bratislava
V v konaní sp. zn. 37Er/3612/2006 dňa 5. 5. 2006 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril
súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť

sumu 18.113,- Sk s prísl. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 5. 10. 2010 navrhol žalobca
(v konaní sp. zn. 37Er/6264/2006 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním
exekúcie poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením zo 16. 12. 2011 č. k. 37Er/3612/2006-19,
právoplatným dňa 3. 4. 2012, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. Zákonná lehota na
rozhodnutie uplynula 04. 11. 2010, rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa

16. 12. 2011.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/165/2012:Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
8. 2. 2007 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému S. N. vydal Okresný súd Bratislava
V v konaní sp. zn. 37Er/612/2007 dňa 16. 2. 2007 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým

poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť
sumu 18.060,- Sk s prísl. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 1. 2010 navrhol žalobca (v
konaní sp. zn. 37Er/612/2007 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním exekúcie
poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením z 19. 11. 2010 č. k. 37Er/612/2007-16, právoplatným
dňa 13. 1. 2011, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. Zákonná lehota na rozhodnutie

uplynula 24. 02. 2010, rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 19. 11. 2010.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/167/2012:
Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
18. 10. 2004 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnej A. N. vydal Okresný súd Bratislava V
v konaní sp. zn. 37Er/1339/2004 dňa 02. 12. 2004 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril

súdneho exekútora JUDr. Alenu Szálayovú vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu
22.128,- Sk s prísl. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 5. 10. 2010 navrhol žalobca (v konaní
sp. zn. 37Er/1339/2004 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním
exekúcie poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením z 28. 03. 2012 č. k. 37Er/1339/2004-19,
právoplatným dňa 11. 5. 2012, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. V zmysle § 44 ods. 6

EP v znení ku dňu začatia exekúcie 18. 10. 2004 nebola zákonom stanovená povinnosť súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní. Návrh bol podaný dňa 6. 10. 2010, rozhodnutie
bolo vydané dňa 28. 3. 2012, po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní z marca 2012 (Spr. 2044/12).

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/168/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
18. 10. 2006 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému Q. N. vydal Okresný súd Bratislava
V v konaní sp. zn. 36Er/7911/2006 dňa 23. 10. 2006 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril
súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu

23.280,- Sk s prísl. a trovy konania v sume 6.485,- Sk. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.
1. 2010 navrhol žalobca (v konaní sp. zn. 36Er/7911/2006 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým,
aby bol vykonaním exekúcie poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením zo 17. 05. 2011 č. k.
36Er/7911/2006-17, právoplatným dňa 16. 8. 2011, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu.
Zákonná lehota na rozhodnutie uplynula 20. 02. 2010, rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom

stanovenej doby dňa 17. 05. 2011.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/171/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa

14. 2. 2006 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnej K. R. vydal Okresný súd Bratislava V
v konaní sp. zn. 37Er/1492/2006 dňa 21. 2. 2006 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril
súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť
sumu 57.679,- Sk s prísl. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05. 10. 2010 navrhol žalobca
(v konaní sp. zn. 37Er/1492/2006 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním

exekúcie poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením zo 16. 12. 2011 č. k. 37Er/1492/2006-15,
právoplatným dňa 28. 2. 2012, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. Zákonná lehota na
rozhodnutie uplynula 04. 11. 2010, rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa
16. 12. 2011.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/173/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
13. 04. 2005 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému N. Š.?vydal Okresný súd Bratislava
V v konaní sp. zn. 37Er/465/2005 dňa 22. 04. 2005 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým

poveril súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť
sumu 39.237,- Sk s prísl. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 05. 10. 2010 navrhol žalobca (v
konaní sp.zn.37Er/465/2005oprávnený)zmenusúdnehoexekútorastým,abybolvykonanímexekúcie
poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením z 29. 03. 2012 č. k. 37Er/465/2005-13, právoplatnýmdňa 07. 05. 2012, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. V zmysle § 44 ods. 6 EP
v znení ku dňu začatia exekúcie 13. 04. 2005 nebola zákonom stanovená povinnosť súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní. Návrh bol podaný dňa 6. 10. 2010, rozhodnutie

bolo vydané dňa 29. 3. 2012, po 539 dňoch po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní z marca 2012
(Spr. 2031/12).

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/179/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
07. 03. 2007 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnej N. C. vydal Okresný súd Bratislava
V v konaní sp. zn. 37Er/1290/2007 dňa 14. 3. 2007 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril
súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu
19.260,- Sk s prísl. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05. 10. 2010 navrhol žalobca (v konaní
sp. zn. 37Er/1290/2007 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním exekúcie

poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením z 11. 04. 2012 č. k. 37Er/1290/2007-15 Okresný súd
Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. Zákonná lehota na rozhodnutie uplynula 04. 11. 2010, rozhodnutie
bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 11. 04. 2012, po podaní sťažnosti na prieťahy v
konaní z marca 2012, Spr. 2100/12. Uznesením zo 11. 4. 2012 č. k. 37Er/1290/2007-16 súd exekúciu
v časti úroku z omeškania prevyšujúcu zákonný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne zo sumy

631,35 eur od 7. 8. 2006 do zaplatenia zastavil, pretože exekučným titulom, na podklade, ktorého sa
vedie exekúcia, je rozhodcovský rozsudok a súd aj bez návrhu ex offo pristúpil k skúmaniu, či exekučný
titul nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré by bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
ktoré by odporovalo dobrým mravom. Po preskúmaní exekučného titulu súd zistil, že úrok vo výške
91,25 % ročne z dlžnej sumy je zjavne neprimeraný a odporujúci dobrým mravom, preto v tejto časti

exekúciu zastavil.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/184/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa

03. 10. 2005 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému P. Z. vydal Okresný súd Bratislava
V v konaní sp. zn. 37Er/1499/2005 dňa 11. 11. 2005 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril
súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť
sumu 34.529,- Sk s prísl. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05. 10. 2010 navrhol žalobca
(v konaní sp. zn. 37Er/1499/2005 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním

exekúcie poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením z 29. 3. 2012 č. k. 37Er/1499/2005-17,
právoplatným dňa 10. 5. 2012, Okresný súd Bratislava V rozhodol o tomto návrhu. Zákonná lehota
na rozhodnutie uplynula 05. 11. 2010, rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby
dňa 29. 03. 2012 po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní z marca 2012, Spr. 2054/12.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/189/2012:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekútorskému úradu dňa
08. 02. 2007 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému Q. S. vydal Okresný súd Bratislava V v
konaní sp. zn. 36Er/613/2007 dňa 23. 2. 2007 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho

exekútora JUDr. Ivana Luttera vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 16.720,-
Sk s prísl. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 21. 01. 2010 navrhol žalobca (v konaní sp. zn.
36Er/613/2007 oprávnený) zmenu súdneho exekútora s tým, aby bol vykonaním exekúcie poverený
exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uznesením zo 17. 05. 2011 č. k. 36Er/613/2007-16, Okresný súd Bratislava
V rozhodol o tomto návrhu. Zákonná lehota na rozhodnutie uplynula 20. 02. 2010, rozhodnutie bolo

vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 17. 05. 2011.

Vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 39C/156/2012 (39C/159/2012,
39C/163/2012, 39C/164/2012, 39C/165/2012, 39C/167/2012, 39C/168/2012, 39C/171/2012,
39C/173/2012, 39C/179/2012, 39C/184/2012, 39C/189/2012) žalobca tvrdil, že exekučný súd

nerozhodol o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím sa dopustil nesprávneho úradného
postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V dôsledku toho mala žalobcovi vzniknúť majetková
škoda vo výške 175,- eur v každej veci pozostávajúca z nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré uplynulo medzi doručenímnávrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o tomto návrhu. Zároveň si žalobca uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie

je dôvodná.

Exekučnýsúd prirozhodovaníozmenesúdnehoexekútoravovyššieuvedenýchexekučnýchkonaniach
nedodržal 30-dňovú lehotu uvedenú v § 44 ods. 8 Ex. poriadku a z tohto dôvodu sa žalobca domáhal
náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, keď nečinnosť exekučného súdu označil za nesprávny úradný

postup. Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu,
existencia majetkovej ujmy, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom. Vzhľadom na nedodržanie zákonnej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora, súd prvého stupňa ustálil, že bol splnený prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zák. č. 514/2003 Z. z.),

ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava V - exekučného súdu.
Nesprávny úradný postup spočíva v tom, že exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora
v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd prvého stupňa dospel k záveru,
že ich existenciu žalobca v konaní nepreukázal. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v priebehu

exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, žiadna škoda pre prípadnú nečinnosť
súdu nemôže vzniknúť, pretože pôvodný exekútor má podľa Ex. poriadku povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania až do zmeny v jeho osobe. Čo sa týka náhrady majetkovej škody predstavujúcej
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vykonávanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že aj v prípade, že by existovala

možnosťvzniku škody,jemožnéuhradiťibaskutočnúškoduaušlýzisk,ktorýchvznikježalobcapovinný
preukázať. Žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval vznik majetkovej
škody ani jej prípadnú výšku. Škodu vyčíslil paušálne za pracovné výkony svojich zamestnancov,
udržiavanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencii adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Z
exekučných spisov žiadne osobné zisťovanie stavu konania na súde, žiadosti o poskytnutie informácie
o stave konania prostredníctvom elektronických prostriedkov nevyplývajú, len ojedinelé sťažnosti
adresované predsedovi súdu boli písomne podané na väčší počet konaní až v marci 2012.

Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje zákon číslo 514/2003 Z.
z. v znení do 31. 12. 2012, ani iný právny predpis žiadny zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný
nesprávny úradný postup spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch v konaní a ani iný platný predpis
správneho poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave

poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie
práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení. Súd prvého

stupňa poukázal na to, že paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou.
Ide iba o jednostranné, žiadnymi dôkazmi nepodložené tvrdenia žalobcu. Žalobca teda neuniesol v
tomto smere dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
tým, že súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Nepreukázal,
že by pôvodný exekútor objektívne nemohol do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora na

návrh oprávneného/žalobcu pokračovať vo vymáhaní pohľadávok (napríklad rozhodnutie o pozastavení
výkonu činnosti exekútora). Nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňované žalobcom z
dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu sa vo všetkých spojených veciach týkali exekučných
konaní začatých v čase od 18. 10. 2004 do 7. 3. 2007 vykonávaných pôvodným súdnym exekútorom na
základe vydaného poverenia, ktoré nebolo zrušené, resp. nedošlo k zastaveniu exekučného konania do

roku 2010, resp. do vydania rozhodnutia súdu, ktorým návrhu na zmenu exekútora vyhovel.

Žalobca podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu marci 2012, čím využil účinný právny
prostriedok nápravy (sťažnosti doručené dňa 27. 3. 2012) a predseda súdu listom zo 4. 4. 2012 na všetkysťažnosti žalobcu odpovedal. Napriek tomu, že v dôsledku opatrenia predsedu súdu došlo k okamžitému
odstráneniu prieťahov v exekučných konaniach, žalobca podal na Ústavný súd SR dňa 14. 5. 2012
ústavné sťažnosti (9) na prieťahy z bližšie nešpecifikovaných exekučných konaniach, v ktorých tvrdil, že

sťažnosti adresované predsedovi súdu súd prvého stupňa nevybavil. Ústavný súd SR uznesením
II.ÚS284/2012-10z5.9.2012odmietolsťažnostispojenénaspoločnékonanieprenesplneniezákonom
predpísaných náležitostí na ich prerokovanie ako aj z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, súd prvého stupňa uviedol, že nedodržanie zákonnej lehoty

automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť jej preukázania.
Žalobca nepreukázal tvrdenia, že nezákonným zásahom bola vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1
O. s. p. a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že dňa 14. 03. 2014
vo veci pojednával v jeho neprítomnosti, hoci podaním požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že
Ústavný súd SR nerozhodol o jeho sťažnosti v konaní sp. zn. 39C/156/2012 . Ďalej uviedol, že vo veci
rozhodol vylúčený sudca. Namietol, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil.

Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa „dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex
offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo
veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.“ Napadnutý rozsudok je podľa
žalobcu vnútorne rozporný. Napriek tomu, že súd prvého stupňa zistil porušenie práva, nekonštatoval
ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolací súd uznesením z 22. 10. 2012 č. k.

5NcC/123/2012-16 rozhodol, že sudkyňa súdu prvého stupňa JUDr. Daniela Bergerová nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní,
že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Súčasne odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že
ústavná sťažnosť žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
Ústavným súdom SR odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie a

rozhodnutie (II. ÚS 82/2014-11 zo dňa 30. 1. 2014).

Súd prvého stupňa vo veci stanovil termín pojednávania na deň 14. 03. 2014. Predvolanie na toto
pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 17. 02. 2014 (viď doručenka na
č. l. 182). V predvolaní na pojednávanie, ako i v uznesení zo 6. 11. 2012 č. k. 39C/156/2012-19 - pričom

rovnakéuzneseniaboližalobcovidoručenévkaždompôvodnomkonaní (č.l.182,19)súdprvéhostupňa
poučil žalobcu v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. Zároveň na žiadosť právneho zástupcu žalobcu o zrušenie
termínu pojednávania mu súd prvého stupňa dňa 7. 3. 2014 odpovedal e-mailom, že pojednávanie sa
uskutoční, keďže Ústavný súd SR medzičasom právoplatne rozhodol o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorú
odmietol. Dôvod, pre ktorý žalobca navrhol zrušiť termín pojednávania, teda odpadol. Iný dôvod, pre

ktorý by pojednávanie nemalo prebehnúť, žalobca neuvádzal. Napokon súdy nie sú povinné poučovať
účastníka o jeho procesných právach a povinnostiach, ak je účastník v občianskom súdnom konaní
zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 O. s. p.). Po oznámení súdu, že pojednávanie nariadené na deň
14. 3. 2014 riadne prebehne, žalobca o odročenie pojednávania z iného dôvodu nepožiadal a svoju
neprítomnosť na ňom neospravedlnil.

Odvolací súd poznamenáva, že žalobca v obdobných skutkových veciach spravidla vždy žiada o
zrušenie pojednávania práve z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiam odvolacích súdov,
ktorými neboli vylúčení sudcovia z prejednávania veci. V predmetnej veci, ako už bolo uvedené vyššie,takúto ústavnú sťažnosť žalobcu ústavný súd odmietol, a to v čase, kedy rozhodol súd prvého stupňa,
resp. v čase doručenia predvolania na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu. Z toho vyplýva,
že prípadný dôvod na odročenie pojednávania nebol daný, keďže v čase doručenia predvolania na

pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu už niekoľko dní zrejmé, že jeho ústavná sťažnosť bola
odmietnutá (čo mu napokon oznámil aj súd prvého stupňa prípisom, ktorým neakceptoval jeho žiadosť
o zrušenie termínu pojednávania). Vzhľadom na to súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 14. 03. 2014
pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O. s. p.).

Žalobca v ďalšom uviedol, že si nechal vypracovať znalecký posudok ohľadom výšky škody a že súd
prvého stupňa mu nedal priestor predložiť tento dôkaz v konaní, keďže bez splnenia podmienok konal a
rozhodol postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. V tomto smere odvolací súd (okrem vyššie uvedeného,
t. j. že súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.) uvádza, že súd
prvého stupňa nebol povinný dopĺňať dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným na požiadanie
žalobcu, pretože ho žalobca do spisu nezaložil a súd prvého stupňa bol v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta

za bodkočiarkou O. s. p. povinný prihliadnuť iba na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pokiaľ ide o
znalecký posudok, ktorý si údajne žalobca nechal vypracovať, nie je odvolaciemu súdu jasné, prečo ho
nepripojilkodvolaniu.Akbyhovšakkodvolaniuajpripojil,nevykonaniedokazovaniaoboznámenímjeho
obsahu by vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nespôsobilo nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal vznik
ani výšku majetkovej škody. Paušálne vyčíslenie nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky bez
ďalšieho dôkazom o vzniku a výške škody nie je. Napokon žalobca ich vynaloženie v konkrétnom
prípade rovnako nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v konaní. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na podrobné zdôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu

prvého stupňa, že v priebehu exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, žiadna škoda
preprípadnúnečinnosťexekučnéhosúdunemôževzniknúť,pretožepôvodnýexekútormápodľazákona
povinnosť vykonávať úkony exekučného konania až do zmeny v jeho osobe.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť

nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej
osobe. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák.
č. 514/2003 Z. z. V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v
ktorom žije, resp. jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok
na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3

Obč. zák. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným
postupomžalovanejdošlokneoprávnenémuzásahudodobrejpovestižalobcu.Trebauviesť,žežalobca
v konaní ani netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k
neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže
vyššie popísaná nečinnosť exekučného súdu predsa nemôže mať vplyv na povesť žalobcu. Odhliadnuc

od uvedeného odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že by mu
v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetných exekučných konaniach
vznikla nemajetková ujma (t. j. za predpokladu, že by zák. č. 514/2003 Z. z. umožňoval priznať náhradu
nemajetkovej ujmy aj právnickej osobe).

Napokon neobstojí argument žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudok je podľa odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu,
pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, rovnako obsahuje ustanovenia
právnych prepisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite interpretoval. Súd
prvého stupňa teda venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností,

ale aj vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil.

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.
s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.Napadnutým uznesením z 10. 4. 2014 č. k. 39C/156/2012-281 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov do
3 dní od doručenia uznesenia.

Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušil
bez náhrady. Uviedol, že poplatok za odvolanie nie je povinný zaplatiť vzhľadom na ust. § 18ca zák.
č. 71/1992 Zb.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť

dňa 1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nebolo do 30. 9. 2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.
Napriek tomu je žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2 prvá veta zák. č.

71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.
To znamená, že žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie
podal pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podal dňa 3. 4. 2014. Odvolacie konanie sa teda
začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z. z. Preto je žalobca povinný zaplatiť
poplatok za odvolanie v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20,- eur. Zákonom č.

286/2012 Z. z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/, podľa ktorého bolo
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. To znamená, že toto konanie
nie je od 1. 10. 2012 oslobodené od súdnych poplatkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Napadnutými uzneseniami zo 4. októbra 2012 č. k. 39C/156/2012-9, č. k. 39C/189/2012-9,
č. k. 39C/184/2012-9, č. k. 39C/179/2012-9, č. k. 39C/173/2012-9, č. k. 39C/171/2012-9, č.
k. 39C/168/2012-9, č. k. 39C/167/2012-9, č. k. 39C/165/2012-9, č. k. 39C/164/2012-9, č. k.

39C/163/2012-9, č. k. 39C/159/2012-9 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok
za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti týmto rozhodnutiam podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nevzniesol námietku zaujatosti, a preto
nie je povinný zaplatiť súdny poplatok. Poukázal na to, že v žalobe uviedol skutočnosti preukazujúce

fakt, že Okresný súd Bratislava V vo veci nemôže konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania veci
vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O. s. p.).
Preto mal súd prvého stupňa postupovať v zmysle § 12 ods. 1 O. s. p. a požiadať príslušný krajský súd,
aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Ide tu o nutnú delegáciu. Ďalej žalobca
v odvolaniach namietol, že predmetom konania je náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom a toto konanie je od poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Zo spisov vyplýva, že žalobca v predmetných žalobách uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov
Okresného súdu Bratislava V by porušilo jeho právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným
súdom, pretože podľa rozvrhu práce na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.
Preto žalobca v žalobách požiadal, aby nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu, pretože

sudcovia Okresného súdu Bratislava V sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na
ich pomer k veci a k účastníkom konania.Z toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca v žalobách namietol zaujatosť všetkých
sudcov Okresného súdu Bratislava V. Vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom (pol. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov) a jeho poplatníkom je žalobca (§ 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.).

Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutými uzneseniami uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- eur. K odvolacej argumentácii žalobcu
treba uviesť, že nutná delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O. s. p. je vždy dôsledkom vylúčenia všetkých
sudcov súdu v zmysle § 14 O. s. p., pričom k ich vylúčeniu dôjde buď na základe námietky zaujatosti
vznesenej účastníkom konania alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí (§

15 ods. 1 O. s. p.). Inými slovami, keďže sudcovia Okresného súdu Bratislava V sa sami vo veci necítili
byť zaujatí, návrh žalobcu na nutnú delegáciu v zmysle § 12 ods. 1 O. s. p. musel byť z jeho strany
podmienený vznesením námietky zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu. Paradoxne sám žalobca aj v
odvolaní celkom jednoznačne formuloval námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V.

Ako je to uvedené už vyššie, konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom bolo

do 1. 10. 2012 oslobodené od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb., ale
vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa tohto ustanovenia sa nevzťahovalo aj na súdny poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti podľa pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie
účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.
sa vzťahuje iba na súdny poplatok za žalobu, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon

rozhodnutia a exekúciu (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 3. 2011 sp. zn. II. ÚS
124/2011).

Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa sú vecne správne, a preto ich odvolací
súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.