Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202077
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715202077.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu mBank
SPOLKA AKCYJNA, a.s. so sídlom Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, podnikajúca na
území SR, prostredníctvom MBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 10, 811 09
Bratislava, IČO: 36 819 638, zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o. so sídlom Partizánska
2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti žalovanému V. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., P. V.

XXX/XX, o zaplatenie sumy XXX,XX Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e o zaplatenie istiny 276,23 Eur.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sume 749,70 Eur v mesačných
splátkach po 50,- Eur, vždy do 28-meho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom november 2016 až do úplného
zaplatenia dlžnej sumy s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 8. 1. 2015 pôvodne domáhal zaplatenia sumy 576,23 Eur,
úrokov z omeškania vo výške 741,97 Eur a náhrady trov konania na tom základe, že dňa 19. 4.
2009 bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená zmluvy o používaní kreditnej karty mBank č.
520700-5000905734/8360. V zmysle zmluvy poskytol žalobca žalovanému kreditnú kartu s úverovým

limitom, špecifikovaným v zmluve, pričom dlžník sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach. Z výstupu z internetového systému žalobcu vyplýva, že žalovaný je dlžný na istine sumu
576,23 Eur, čo je nesplatený zostatok istiny ku dňu 8. 1. 2015, vyčíslené úroky z omeškania vo výške
741,97 Eur ako vyčíslené úroky z omeškania ku dňu 8. 1. 2015. V priebehu konania však žalobca zobral
svoju žalobu späť najskôr o istinu 300,- Eur a súčasne žiadal, aby súd pripustil aj zmenu návrhu.

2. Okresný súd Zvolen svojím uznesením č.k. 17C 76/2015-63 zo dňa 9. 11. 2015 konanie zastavil v

časti o zaplatenie sumy 300,- Eur a súčasne pripustil zmenu žaloby v časti príslušenstva tak, že žalovaný
má zaplatiť úroky z omeškania vo výške 741,97 Eur ako vyčíslené úroky z omeškania a taktiež úroky z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 276,23 Eur od 14. 7. 2015 do zaplatenia. Toto uznesenie sa
stalo právoplatným dňa 27. 1. 2016. Neskôr zobral žalobca svoju žalobu späť o zaplatenie istiny 520,-
Eur a žiadal zaplatiť už len istinu vo výške 56,23 Eur, úroky z omeškania vo výške 741,97 Eur. Následne
na to zobral svoju žalobu späť o zaplatenie istiny 30,- Eur a domáhal sa zaplatenia už len istiny 26,23

Eur a úrokov z omeškania vo výške 741,97 Eur v zmysle podanej žaloby a potom ďalších vyčíslených
úrokov vo výške 7,68 Eur. Následne na to zobral žalobca svoju žalobu späť o zaplatenie zvyšnej istiny
26,23 Eur a ďalej sa domáhal zaplatenia vyčíslených úrokov z omeškania podľa žaloby vo výške 741,97Eur a úrokov z omeškania vo výške 7,68 Eur ako zákonný úrok z omeškania vyčíslený z dlžnej sumy
od 14. 7. 2015 do 29. 6. 2016 a to po započítaní jednotlivých úhrad ku dňu splatnosti každej splátky a
úroky z omeškania 5 % p.a. zo sumy 26,23 Eur od 30. 6. 2016 do 14. 7. 2016, t.j. 0,05 Eur. Spolu sa

teda domáhal žalobca už len zaplatenia úroku z omeškania vo výške 749,70 Eur. Súčasne súhlasil s
tým, aby žalovaný dlžnú sumu splácal v mesačných splátkach po 50,- Eur.

3. Žalovaný uviedol, že pokiaľ nastala zmena vo vyčíslení úrokov z omeškania zo sumy 741,97 Eur
na sumu 749,70 Eur, túto zmenu akceptuje s tým, že sa dohodol s advokátskou kanceláriou žalobu

na splácaní dlžnej sumy, vrátane trov konania a to v mesačných splátkach po 50,- Eur, vždy do konca
kalendárneho mesiaca.

4. Žalobca do spisu pripojil výstup z internetového systému žalobcu k žalovanej zmluve o pohybe na
kreditnej karte, ktorú vydal pre žalovaného. Z tohto výstupu vyplýva, že na uvedenom účte bola na
úrokoch z omeškania dlžná suma 741,97 Eur a na istine suma 576,23 Eur.

5. Z výpisu z kreditnej karty žalovaného u žalobcu zo dňa 3.7. 2012 vyplývajú pohyby na kreditnej karte,
ktorú vydal žalobca pre žalovaného.

6. Zo žiadosti o poskytnutie kreditnej karty mBank vyplýva, že žalovaný požiadal o vydanie kreditnej

karty u žalobcu a to na typ karty VISA Classic s výškou úrokovej sadzby 21,99 %. Z fotokópie zmluvy
o používaní kreditnej karty mBank č. HCS041187017/2009 vyplýva, že túto uzatvorili strany sporu dňa
19. 4. 2009, predmetom ktorej bolo používanie kreditnej karty s tým, že základná úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 21,99 % za rok. Ročná percentuálna miera nákladov 22,26 %. Výška poskytnutého
úveru 1 650,- Eur.

7. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v rozhodnom
čase, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa, spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

8. Podľa § 4 ods. 1 hore citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizaplatí.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Nakoľko žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť, súd zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny
276,23 Eur.

13. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 749,70 Eur,

súd žalobe žalobcu vyhovel. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením dlžnej sumy s čím žalovaný súhlasil a uviedol, že úrok z omeškania vo výške 749,70 Eur
akceptuje. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v celkovej
výške 749,70 Eur.

14. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.15. Nakoľko strany sporu zhodne uviedli, že súhlasia s tým, aby dlžná suma bola zo strany žalovaného
splácaná v mesačných splátkach po 50,- Eur, súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžné úroky

z omeškania vo výške 749,70 Eur v splátkach po 50,- Eur mesačne, vždy do 28-meho dňa v mesiaci,
počnúc mesiacom november 2016 až do úplného zaplatenia dlžnej sumy s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške
100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).