Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/165/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105234332
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3105234332.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevprávnejvecinavrhovateľaLANAP,s.r.o.,sosídlomvBánovciachnadBebravou,
Inovecká č. 975/21, IČO 34 138 668, právne zastúpený JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom so sídlom
v Trenčíne, M. R. Štefánika 120, proti odporcovi F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. nad R., ul. X.
K. . č. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Viliamom Vaňkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad
Bebravou, Radlinského č. 578/11, o zaplatenie 65.723,96 eur (1.980.000,- Sk) s príslušenstvom, na

odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. apríla 2011, č.
k. 3C/22/2008, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. apríla 2011, č. k. 3C/22/2008, bolo
rozhodnuté tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 16.009,76 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne od 23.10.2004 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamieta a o trovách konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 22.12.2005, žiadal
navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu k úhrade sumy vo výške 1.980.000 Sk, t.j. 65.723,96 eur s

tým odôvodnením, že odporca ako spoločník a konateľ spoločnosti navrhovateľa bez súhlasu a bez
vedomia ostatných spoločníkov a konateľov spoločnosti previedol z majetku navrhovateľa nehnuteľnosti
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, zapísané na LV XXXX pre k. ú. R.
nad R. za cenu 250.690 Sk, pričom uvedená nehnuteľnosť mala v roku 2004 trhovú hodnotu minimálne
2.100 000 Sk. O predaji vopred nerozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti navrhovateľa a nebol
odporcom predložený ani znalecký posudok ani kúpnu zmluvu a do pokladne neboli odvedené peniaze.

Pri vyčíslení výšky náhrady škody navrhovateľ vychádzal z ponúk, ktoré dostali na odkúpenie, pričom
ponuky sa hýbali od 900 - 1.200 Sk za m2. Obdobným spôsobom odporca postupoval pri odpredaji
motorového vozidla ťahač M. XXX XXX, Y. BN XXX AF modrej farby, ktorý odporca odpredal za 100.000
Sk, pričom účtovná hodnota tohto vozidla bola 338.690 Sk. Navrhovateľ si v zmysle platných právnych
predpisov uplatnil návrhom nárok i na úrok z omeškania a nárok na náhradu trov konania, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uhradeným súdnym poplatkom a trovami právneho zastúpenia. V priebehu konania

zástupcovia navrhovateľa uviedli, že na výške škody za ťahač netrvajú, zotrvali len na náhrade škody
vzniknutej z titulu predaja označenej nehnuteľnosti.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že Odporca, ako jeden z konateľov spoločnosti
navrhovateľa, kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2004 previedol na kupujúceho R. C. nehnuteľnosť -
pozemok parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 nachádzajúci sa v k. ú. R.

nad R. zapísaný Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXXX za kúpnu cenu 250.690 Sk,
určenú podľa všeobecnej hodnoty, uvedenej v znaleckom posudku č. XX/XXXX. Vklad kúpnej zmluvybol Správou katastra Bánovce nad Bebravou povolený dňa 03.06.2004. Zo znaleckého posudku č. X/
XXXX, v konaní vypracovaného znalcom Ing. F. N. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhadhodnotynehnuteľnostíaodhadhodnotystavebnýchprác,vyplýva,ževšeobecnáhodnotaspornej

nehnuteľnosti (pozemkov) - parc. č. XXX v k. ú. R. nad R. bola vypočítaná polohovou diferenciáciou
a určená vo výške 11.588,73 eur, t.j. po zaokrúhlení 11.600 eur (349.461,60 Sk). Z vyjadrenia Mesta
BánovcenadBebravouzodňa21.01.2011vyplýva,žemestoodpredaloparc.č.XX/X-zastavanéplochy
a nádvoria o výmere 315 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2 v k. ú. R. nad
R. v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 22.02.2005 za 1.200 Sk za m2 a parc. č. XXX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2 v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa
14.12.2004 za cenu 900 Sk za 1 m2. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom C.
T. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty majetku Daňového riaditeľstva, a to - pozemku parc .č. XXX/
X, XXX/X, XXX/X a XXX/X na ul. K. L. v k. ú. R. nad R. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti
bola vypočítaná polohovou diferenciáciou vo výške 2.802 292,56 Sk. Jednalo sa pritom o pozemky -
zastavané plochy a nádvoria - XXX/X o výmere XXX m2 za cenu 1.239 714,36 Sk, zastavané plochy

a nádvoria - XXX/X o výmere XXX m2 za cenu 480.156,48 Sk, zastavané plochy a nádvoria - XXX/X
o výmere XXX m2 za cenu X.XXX XXX,XX Sk a zastavané plochy a nádvoria - XXX/X o výmere XX
m2 za cenu 24.835,68 Sk.

Okresný súd ďalej poukázal na obsah výpovedí svedkov. Svedok G. U. v konaní pred súdom uviedol,

že jeho firma robí klimatizácie a v danom období v r. 2003 chcel rozšíriť pôsobnosť firmy a urobiť nejaký
polyfunkčný objekt aj v R. nad R.. V tom čase zistil, že je voľný v centre mesta lukratívny pozemok, ktorý
vlastnila spoločnosť navrhovateľa. Zavolal konateľovi firmy pánovi M. a rokovali spolu ohľadom uzavretia
kúpnej zmluvy. Bolo to v marci 2003. On navrhoval za m2 cenu 800 Sk avšak táto cena sa konateľom
firmy nepozdávala, a preto ponuku zvýšil na 1.000 Sk m2, ani na tejto cene sa však nedohodli. On bol

ochotný za pozemok ponúknuť aj viac, ale keďže ostatní spoločníci s kúpou nesúhlasili a neboli ochotní
zaplatiť za pozemok viac, pozemok nakoniec nekúpili a kúpili priestory v R.. Svedok Ing. Y. C. v konaní
pred súdom uviedol, že v období r. 2004 pracoval v spoločnosti O. D., s.r.o., v ktorej bol zamestnancom.
Niekedy na jar alebo v lete 2004 rokoval s pánom D. - konateľom spoločnosti navrhovateľa, ohľadne
odkúpenia pozemku v širšom centre mesta za Slovenskou Sporiteľňou. V tomto období potrebovala

firma voľné pozemky a zisťovali aj iné ponuky. Nakoľko mali na kúpu pozemku voľných 500tisíc Sk,
a preto navrhovateľovi ponúkli 700 Sk za m2. Navrhovateľ požadoval za pozemok viac, a preto kúpu
nezrealizovali. Svedkyňa Ing. C. D. v konaní pred súdom uviedla, že v r. 1997 založila spoločnosť O.
D. s.r.o., preto k rokovaniu s firmou M. muselo dôjsť niekedy v rokoch 2002-2003. V tom čase chcela
kúpiť hotové priestory alebo pozemok, na ktorom chcela vybudovať obchodné centrum. Preto zisťovali,

kde sa nachádzajú voľné pozemky v R. nad R.. Tento pozemok mal výhodnú polohu, lebo bol v centre
mesta. Rokovania sa zúčastnila spolu s Ing. C. v budove Technických služieb s konateľom spoločnosti
Ing. D. a bola jej ponúknutá kúpna cena 1.200 Sk m2. Pre ňu to bola neprijateľná cena a zdala sa
jej premrštená, nakoľko mala vedomosť, že v tom čase sa v okolí centra mesta predávali pozemky za
700 Sk m2. Svoju ponuku zvýšila na 900 Sk m2, avšak ani túto ponuku navrhovatelia neakceptovali.

Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť, že v tom čase sa predávali ešte pozemky v širšom centre
mesta (na N. v oblasti garáží) za 700 Sk m2 a v časti kde stojí teraz obchodné centrum L. za 700 Sk m2.

Okresný súd vykonal aj výsluch znalca. Znalec Ing. F. N. v konaní pred súdom uviedol, že vykonal dňa
07.10.2009 obhliadku pozemku. Obhliadka sa urobila, požiadal zástupcov navrhovateľa, aby mu poskytli

doklady a to - účtovnú evidenciu, kúpnopredajnú zmluvu, výpis z účtovnej evidencie, z ktorých by bolo
zrejmé, aká to bola cena. Ďalej ich požiadal, že v prípade, ak existuje nejaká stavebná dokumentácia,
ohľadne súčastí a príslušenstva, ktoré by sa mali nachádzať na tomto pozemku, aby mu tieto poskytli.
Urobil fotodokumentáciu, vypracoval znalecký posudok na základe vyhlášky 492/2004 o stanovení
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a zároveň popri tejto vyhláške zisťoval ceny pozemkov, za ktoré boli

v r. 2004 reálne predané na území širšieho centra mesta. Jediným relevantným dokladom, kde sa dala
zistiť cena na základe realizovaného predaja boli uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Bánovce
nadBebravou.Nazákladetýchtoúdajov,uvedenúcenuzistilmetódoupolohovejdiferenciácie,vzhľadom
k tomu, že ju nemohol zistiť na základe porovnávacej metódy jednotlivých ponúk skutočného predaja,
nakoľko k tejto metóde by musel mať aspoň 3 ponuky predaja v rovnakej lokalite mesta a tieto sa mu

nepodarilozohnať.Kdispozíciimallenjednurelevantnú ponuku,ktorásazrealizovala-mestopredávalo
pozemok vedľa Sporiteľne v r. 2004, pozemok pod W.-M. a bol odpredaný za 500 Sk m2. Našiel len
túto jednu porovnateľnú ponuku, ostatné boli mimo centra mesta, preto ich nemohol zohľadniť. Pokiaľ
ide o ponuky uvádzané svedkami v tomto konaní, tak sa mohlo o nich rozprávať, ale sa nezrealizovali.Na základe poznania a posúdenia danej lokality určil povyšujúci aj redukujúci faktor na štandardnú
hodnotu 1. K znaleckému posudku, doručenému zo strany Daňového riaditeľstva SR znalec uviedol, že
podstatné je, či sa pozemok za danú cenu skutočne predal alebo nie a nie jeho ohodnotenie. Pozemok

mesta bol zaujímavejší z toho pohľadu, že ľudia tadiaľ prechádzajú peši a pozemok navrhovateľov je
v uličke a ľudia ho obchádzajú. Osobne sa pridržiaval pri vypracovávaní posudku predpisov a metód
ako i poznania konkrétnych skutočností prípadu. Kúpnopredajná zmluva bola realizovaná na základe
posudku, kde cena bola stanovená ešte nižšie ako ním ohodnotená cena.

Okresný súd poukázal na znenie § 135a ods. 1, 2, 3, § 369 ods. 1 a § 373 Obchodného zákonníka,
účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, a na znenie čl. IV bod 2 písm. e) a p), čl. XI bod 4
úplného znenia spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje najmä o schvaľovaní majetkových
dispozícií vyhradených na schválenie valnému zhromaždeniu a o predaji nehnuteľností alebo ich
zaťažení vecným bremenom.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je dôvodný. V prejednávanom prípade okresný súd zistil, že odporca porušil svoju povinnosť tým, že
v rozpore s jeho povinnosťou, uvedenou v spoločenskej zmluve, uskutočnil predaj nehnuteľnosti, ktorý
vopred neoznámil valnému zhromaždeniu a konal bez jeho súhlasu a vedomia. Priamo v spoločenskej
zmluve je pritom rozhodovanie o predaji nehnuteľností vyhradené valnému zhromaždeniu.

Okresný súd následne skúmal či týmto protiprávnym konaním konateľa vznikla navrhovateľovi škoda
a v akej výške. V konaní vypočutí svedkovia súdu potvrdili, že v rozhodnom období mali vedomosť o
tom, že navrhovateľ zamýšľa odpredať spornú nehnuteľnosť a za týmto účelom vyvolali s ním rokovania.
Každý zo svedkov potvrdil, že navrhovateľom núkali za predaj nehnuteľnosti od 700 - 1.000 Sk za m2,

avšak navrhovatelia danú nehnuteľnosť napriek týmto ponukám odmietli predať z dôvodu, že žiadali za
nehnuteľnosť vyššiu kúpnu cenu. Z uvedeného dôvodu potom okresný súd vyvodil záver, že odporcovi
muselo byť zrejmé pri zachovaní aspoň minimálnej starostlivosti, ktorú od neho možno požadovať z
titulu jeho funkcie, že predaj nehnuteľnosti za kúpnu cenu tak, ako bol odporcom zrealizovaný, nie je v
súlade zo záujmami spoločnosti. Preto súd neuznal dôvody liberácie odporcovho konania, spočívajúce v

tom, že predal nehnuteľnosť za cenu, určenú podľa znaleckého posudku. Podstatné je, že nehnuteľnosť
mohla byť odpredaná za vyššiu cenu tak, ako to vyplýva z ponúk, ktoré realizovali pred predajom
nehnuteľnosti, minimálne v konaní vypočutí svedkovia. Odporca, ako jeden z konateľov odporcu, si
mal možnosť z dostupných informácií, ktorými spoločnosť disponuje zistiť, že nehnuteľnosť môže byť
odpredaná za vyššiu sumu, ako je suma zistená znaleckým posudkom, aby nekonal v rozpore so

záujmami spoločnosti. Uvedená informácia by mu musela byť zrejmá, ak by o zamýšľanom predaji
vopred informoval valné zhromaždenie, i keď je zarážajúce, že mu táto skutočnosť nebola zrejmá ako
konateľovi aj bez toho. Výšku škody okresný súd ustálil na sumu 16.009,76 eur vzhľadom na to, že
na podklade vykonaného dokazovania mal za preukázané, že reálna cena nehnuteľnosti, ktorú boli
ochotní reálni kupci (v konaní označení svedkovia) za nehnuteľnosť v tom čase zaplatiť, sa pohybovala

v rozpätí od 700 - 1.000 Sk za m2. Okresný súd za nosnú zobral pritom sumu 1.000 Sk za m2, keďže
táto ponuka bola najvyššia a svedok G. U. prehlásil, že túto sumu bol ochotný navrhovateľovi vyplatiť,
avšak k dohode nedošlo, nakoľko navrhovateľ nesúhlasil ani s takto stanovenou cenou. Okresný súd
preto uvedenú ponuku vyhodnotil ako reálny podklad pre výpočet kúpnej ceny, keďže v konaní nebola
preukázaná vyššia cenová ponuka, ktorá by bola v tom čase reálna. Súd nemohol vychádzať z predstáv

navrhovateľa o výške kúpnej ceny, nakoľko podstatná na trhu s nehnuteľnosťami je vždy reálna ponuka
a dopyt a nie predpokladaná. Kúpna cena tak bola potom vyčíslená na sumu 733.000 Sk, od ktorej
bola odpočítaná výška kúpnej ceny skutočne poukázanej na účet navrhovateľa (250.690 Sk). Výška
škody tak predstavuje sumu 16.009,76 eur (t. j. 482.310 Sk). Pokiaľ ide o vyjadrenia znalca v konaní a
ním vypracovaný znalecký posudok, súd z takto stanovenej ceny nehnuteľnosti nevychádzal pri svojom

rozhodovaní vzhľadom k tomu, že znalec použil na vypracovanie znaleckého posudku metódu polohovej
diferenciácieasúdzapodstatnéprevýpočetvýškykúpnejcenypovažovalreálneponukyadopyt.Súdsa
nestotožňuje s názorom znalca, že ponuka sa stáva reálnou len vtedy, keď je zrealizovaná, vzhľadom k
tomu, že svedkovia v konaní potvrdili, že mali vážny záujem o predmetnú nehnuteľnosť a nimi ponúkanú
sumu za nehnuteľnosť v danom čase vyplatiť, k dohode nedošlo len preto, že navrhovateľ s takouto

kúpnou cenou nesúhlasil.

Z uvedených dôvodov okresný súd priznal navrhovateľovi sumu vo výške 16.009,76 eur a vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľa zamietol. Poukázal na to, že navrhovateľ pôvodne žiadal priznať škodu aj zaodpredaný ťahač, avšak v priebehu konania uviedol, že na výške škody v tejto časti netrvá (vzhľadom
na vykonané znalecké dokazovanie), preto súd konanie aj v tejto časti zamietol (navrhovateľ nezobral
návrh v tejto časti späť). Keďže odporca sa dostal do omeškania so zaplatením škody, ktorá vznikla

navrhovateľovi jeho protiprávnym konaním v období júna r. 2004, okresný súd priznal navrhovateľovi aj
právo na úrok z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka (nakoľko si navrhovateľ uplatnil
nižší úrok, súd priznal úrok v takto uplatnenej výške - t.j. 12%). I keď ku vzniku škody došlo v júni r.
2004, teda navrhovateľ by mal nárok na úrok z omeškania z takto vzniknutej škody od tohto momentu,
navrhovateľ však uplatnil svoj nárok až od 22.10.2004 a súd nemôže ísť vo svojom rozhodovaní nad

rámec návrhu, preto mu priznal nárok na úrok z omeškania až od tohto dátumu.

Okresný súd v konaní nevykonal dokazovanie v intenciách návrhu právneho zástupcu odporcu - t.j.
predložením pôvodnej kúpnej zmluvy, na podklade ktorej navrhovateľ nehnuteľnosť nadobudol, zistením
ceny susedného pozemku dopytom na mesto, predložením podnikateľského zámeru navrhovateľa
na podnikanie s danou nehnuteľnosťou, vypočutím kupujúceho pozemku, oboznámením sa zo

znaleckým posudkom vypracovaným ku kúpnej zmluve, nakoľko ich považoval z hľadiska dôkazného
za nepodstatné.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. v
odvolaní vytýkal okresnému súdu, že napriek ustanoveniu znalca a vykonaniu znaleckého dokazovania

ohľadne všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti sa uspokojil s tvrdením svedka U. o ponuke na
kúpu pozemku za cenu 1.000 Sk(33,19 eur)/m2 a neprevzal závery znaleckého posudku. Namietal
tiež dôveryhodnosť vypočutých svedkov k ponukám na kúpu nehnuteľnosti, ako aj to, že nie je vôbec
zrejmé, či by reálne došlo k predaju týmto záujemcom a za akých podmienok. Záujemcovia nepredložili
písomné ponuky, nie je zrejmé, ži záujemcovia mali dostatočné finančné zdroje na kúpu. Preto

odporca nepovažuje uvedené návrhy záujemcov za reálne záväzné ponuky na kúpu nehnuteľností. Z
uvedených dôvodov podľa názoru odporcu okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci.
Za tejto dôkaznej situácie odporca vytýkal okresnému súdu, že nevykonal ním navrhované dôkazy bez
dostatočného zdôvodnenia. Podľa názoru odporcu okresný súd nesprávne aplikoval na prejednávaný
prípad ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ výslovne uplatňoval svoj nárok

podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odporca má za to, že v konaní nebola riadne preukázaná
škoda, ktorú mal odporca spôsobiť, najmä pokiaľ ide o výšku škody. Okresný súd sa dostatočne
nevyporiadal s tým, prečo nemožno akceptovať závery znaleckého posudku, zabezpečeného súdom
určeným znalcom Ing. N.. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Preto
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietne a navrhovateľa

zaviaže na náhradu trov konania, alebo aby zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo
vyjadrení sa nestotožnil s opodstatnenosťou dôvodov odvolania odporcu. Podľa názoru navrhovateľa

okresný súd postupoval správne, ak na základe vykonaných dôkazov, záujmu svedkov o kúpu a cenách
predaných nehnuteľností v danej lokalite, nevychádzal z ceny stanovenej v znaleckom posudku. O
ponukáchnakúpunehnuteľnostinavrhovateľvovšeobecnostihovorilužnapojednávanídňa27.06.2007
a mená svedkov konkretizoval na pojednávaní dňa 08.12.2010, pretože dovtedy neprebehlo žiadne
iné pojednávanie. Navrhovateľ si musel byť vedomý svojej zodpovednosti konateľa za škodu, ktoré

porušenie správne skonštatoval okresný súd. Preto je irelevantný poukaz odporcu na to, že navrhovateľ
si uplatňoval nárok podľa § 420 Občianskeho zákonníka len vo vzťahu k odpredanému ťahaču. Podľa
názoru navrhovateľa dôkazy, ktoré navrhoval vykonať odporca, nepreukazujú skutočnosti, ktoré by boli
rozhodujúce pre posúdenie veci a preto okresný súd správne zhodnotil, že tieto dôkazy nie je potrebné
vykonať, pretože sú nepodstatné. Ide o dôkazy, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, resp. ide o

dôkazy, ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú, za akú cenu sa reálne v danom čase a v danej lokalite
predávalipozemkypodľaskutočnéhodopytuaponuky.Pretonavrhol,abyodvolacísúdpotvrdilrozsudok
okresného súdu a zaviazal odporcu k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 327,75 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania veci sa odvolací súd stotožnil s odvolacími dôvodmi odporcu.V prejednávanom prípade niet sporu medzi účastníkmi o tom, že k prevodu nehnuteľnosti konaním
odporu došlo v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy navrhovateľa, platnými v rozhodnom čase.

Sporné je to, či navrhovateľovi týmto konaním odporcu bola spôsobená škoda a v akej výške.

Na základe preskúmania rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že v rozpore s
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. okresný súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, ktorými
zákonnými ustanoveniami sa spravoval v otázkach zisťovania výšky škody a rozsahu jej prípadnej

náhrady. Pokiaľ okresný súd poukázal na ustanovenie § 135a ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ide
len o poukaz na zodpovednosť konateľa za škodu pri výkone tejto funkcie voči obchodnej spoločnosti
a ide o špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 373 Obchodného zákonníka. Okresným súdom citované
ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v odôvodnení rozsudku sa týka len omeškania dlžníka
so splnením peňažného záväzku. Za tejto situácie je potom nepreskúmateľná správnosť právnych úvah
okresného súdu pokiaľ ide o postup pri určovaní, či bola konaním odporcu spôsobená škoda, v akej

výške a aké ustanovenie bolo aplikované na rozsah náhrady škody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je v tomto smere
nepreskúmateľný, teda nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. V súvislosti s uvedeným
záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie

a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci,
rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto

smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Odňatie tejto možnosti účastníkovi v zásade zakladá dôvod na postup podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zámerom okresného súdu zrejme bolo určiť skutočnú škodu zo
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, hoci to v odôvodnení rozsudku výslovne neuviedol. Odvolací súd
túto svoju úvahu vyvodil zo skutočnosti, že okresný súd pribral do konania znalca na určenie všeobecnej
ceny nehnuteľnosti, ako odbornej otázky v zmysle § 127 O.s.p. Pokiaľ táto úvaha odvolacieho súdu
zodpovedá skutočnému zámeru okresného súdu, možno považovať takýto postup okresného súdu za

správny a v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
ustanovenie § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z. z.), podľa ktorého všeobecne záväzný predpis,
ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o ustanovení metód znaleckého určenia hodnoty majetku
a postupov v prípadoch, v ktorých sa podľa osobitných predpisov vyžaduje určenie hodnoty majetku

vrátane majetku podniku alebo časti podniku alebo zložiek podniku (pozn. odvolacieho súdu - takýmto
platným všeobecne záväzným predpisom je vyhláška č. 492/2004 Z. z.).

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené, prečo okresný súd v
prejednávanej veci nevychádzal so záverov znaleckého posudku o odbornej otázke v zmysle § 127 ods.

1 O.s.p. v spojení s §33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z.. Odmietnutie záverov znaleckého posudku
okresným súdom s poukazom na znalcom použitú metódu pri riešení odbornej otázky (metóda polohovej
diferenciácie), je podľa názoru odvolacieho súdu neprípustné, lebo zasahuje do odborných postupov
znalca. Podľa názoru odvolacieho súdu pri hodnotení znaleckého posudku nie je súd na základe vlastnej
úvahy oprávnený posudzovať správnosť znalcom použitých odborných postupov ani v prípade, že by

mal sudca náležité odborné znalosti. Pri hodnotení znaleckého posudku v zmysle § 132 a § 127 ods.
1 O.s.p. je súd oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom zmysle, či
tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať
závery znalca. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti odborných postupov znalca, je potrebné
k týmto skutočnostiam znalca vypočuť a v prípade ich pretrvávania je možné ich riešiť prostredníctvom

kontrolného znaleckého posudku. Ak teda okresný súd neprihliadal na závery znaleckého posudku
ohľadne všeobecnej hodnoty dotknutého pozemku len z dôvodu výhrady súdu voči znalcom použitej
metódy pri vypracovaní posudku, založenej výlučne na vlastnej úvahe súdu, nepostupoval v súlade s
ustanovením § 132 v spojení s § 127 ods. 1 O.s.p.S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu podľa § 221 písm. f), h) O.s.p.
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude predovšetkým

úlohou okresného súdu ujasniť si na základe doterajších skutkových zistení, podľa ktorých konkrétnych
ustanovení platného právneho poriadku sa posudzuje náhrada škody konateľa voči spoločnosti,
založená na zodpovednostnom vzťahu podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, najmä spôsob
a rozsah náhrady škody, pričom v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu
aj ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia, odkazujúceho na

aplikáciu ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa názoru odvolacieho súdu bude
zrejme úlohou okresného súdu najmä ustáliť, či navrhovateľom uplatnený nárok je možné podriadiť pod
skutočnú škodu a vychádzať zo všeobecnej ceny veci hodnoty, alebo ide o ušlý zisk, ktorý vyžaduje
preukázanie, že by tento zisk bol skutočne a reálne dosiahnutý konkrétnou operáciou poškodeného,
nebyť konania škodcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .