Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207739
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207739.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr.MárieMalíkovejaJUDr.SoneVackovej,vexekučnejvecioprávneného:PROCIVITASs.r.o.,sídlo:
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX,
o vymoženie sumy 60,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Komárno zo dňa 29. júna 2015 pod č.k. 10Er/672/2015-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 25 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. a zákona č. 129/2010 Z.z., § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z., § 39 ods. 3 Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 129/2010 Z.z., rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vykonaným
dokazovaním, na základe ktorého zistil, že medzi stranami išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na
peňažné plnenie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok sp.zn. PC-A/0913/0186, ktorý vydal dňa
07.11.2014 Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.,

ktorého vydaniu predchádzala zmluva o osobnom účte uzatvorená medzi stranami dňa 27.08.2009.
Preskúmaním všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s., zistil, že v článku 10. bode
10.2.2 je uvedené: "Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej
sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom

spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a
to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho
poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu."
Bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za

platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky tým, žeznemožňuje spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo

sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu
platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným

titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Na základe
uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a § 221

ods. 1 písm. d), f) a h) OSP, namietajúc prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Boltohonázoru,žeakexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo
súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo

možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti. Uvedené podľa neho
potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16.06.2009 sp.zn. 4Cdo 159/2009. V
ďalšej časti odvolania namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu podľa §
45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážku rozsúdenej veci, a to
skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom

konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a
preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. V tejto súvislosti poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 2/2000. Okrem toho namietal, že oprávnený ako
právny nástupca Poštovej banky, a. s. bol povinný postupovať v súlade s

ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dal pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti
bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s., postupovala v
súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej
doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku.Malzato,žeexekučnýsúdnesprávneaplikovalustanoveniaObčianskehozákonníka,ažeOSP,

ani Exekučný poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre
záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci
vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť
jeho výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná
pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom

sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež judikatúra ESD vzťahujúca sa
na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie
je voči jednotlivcom - a teda ani voči stranám sporu - bezprostredne záväzná. V neposlednom rade

vytkol porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov
v obdobných veciach, ako aj namietal neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom
na základe jej postavenia, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.
ÚS 23/2013-8. Dospel k záveru, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Záverom

poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal
exekučnýtitul,ječlenomzáujmovéhozdruženiaRozhodcovskáamediačná,a.s.,zapísanéhovzozname
stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia
rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a preto navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie

v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Sudkyňa súdu prvej inštancie

predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmána Mikszátha 268, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie doručená súdu prvej inštancie dňa 28.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i

návrh oprávneného zo dňa 15.03.2015, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia
sumy 60,36 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom
Bratislava, Sienkiewiczova 4, zo dňa 07.11.2014 sp.zn. PC-A/0913/0186, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 23.12.2014. Súčasťou spisu je i zmluva o osobnom

účte č. 00690950 uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a. s. a povinnou
dňa 27.08.2009 a obchodné podmienky pre osobný účet účinné od 01.01.2009 a všeobecné obchodné
podmienky účinné od 01.01.2009. Uznesením zo dňa 16.12.2015 súd prvej inštancie ustanovil povinnej
ako opatrovníka manžela Imricha Féla, nar. 27.01.1968, trvale bytom Trávnik 247, z dôvodu, že pobyt
povinnej nie je známy.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a
svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia
vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako aj nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti,
alebo postihuje majetok.

12. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhunavykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulu sozákonom,do15dníoddoručeniažiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

14. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu

nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012
sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

15. Odvolací súd k námietkam oprávneného o prekročení zákonných limitov súdu prvej inštancie

skúmaním exekučného titulu, prekážky rozsúdenej veci a konštruovaniu nového skutkového stavu
bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu
uvádza, že zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd
nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 Exekučného poriadku) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje
totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,
vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je

zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho
exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní. Ak je
na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť za tým účelom
pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez vykonávania
dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako

spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský
rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva

o osobnom účte uzavretá právnym predchodcom oprávneného a povinnou túto charakteristiku spĺňa.
Znenie tejto zmluvy povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré
sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá v čl. 10 bode 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok, bola správne posúdená

ako neprijateľná, pretože táto nebola individuálne dojednaná. Povinná osoba mohla zmluvu prijať len
ako celok alebo ako celok ju odmietnuť, pričom toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. Pretože neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žiadosti
o udelenia poverenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež posúdil

predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Možno
povedať,žedojednanározhodcovskádoložkaspôsobujehrubújednostrannúvýhodnosťpredodávateľa,pretože výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda
dodávateľovi, a tak spotrebiteľka nemá možnosť ovplyvniť jeho výber. V prípade, že
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

16. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o osobnom účte nezbavovalo oprávneného (resp. jeho
právneho predchodcu) povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež
zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

18. V danej veci uznesením zo dňa 16.12.2015 č.k. 10Er/672/2015-50 ustanovil súd prvej inštancie

povinnej opatrovníka Imricha Féla, nar. 27.01.1968, trvale bytom Trávnik 247, z dôvodu jej neznámeho
pobytu podľa § 29 ods. 2, 6 OSP. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, došlo k vynechaniu právnej úpravy procesného opatrovníka strany sporu s neznámym
pobytom. To znamená, že od uvedeného momentu prestali platiť účinky procesného
opatrovníctva Imricha Féla v predmetnom konaní, na základe čoho odvolací súd na uznesenie súdu

prvej inštancie o ustanovení opatrovníka povinnej ďalej neprihliadal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).