Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206159
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615206159.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Rapid Life, životná poisťovňa a.s., so sídlom
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému A. S., H.. XX.XX.XXXX, C. R. XXX/XX, O., v
konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Peter Molnár, so sídlom Kupeckého 29, Košice pod
sp. zn. EX 1928/15, o vymoženie 51,45 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves č.k. 7Er/288/2015-12 zo dňa 30.06.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V odôvodnení uviedol, že spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bol súdu predložený exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice zo dňa 19.01.2012 č. 2C/903/2012. Spolu s exekučným titulom bola oprávneným predložená
aj poistná zmluva č. 4127790611 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 13.10.2009, ako aj
Všeobecné poistné podmienky pre poistenie, ktoré v časti XV. - Rozhodcovské konanie obsahujú

rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a
sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý určí
poisťovňa. Všeobecné poistné podmienky obsahujú aj Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve,
kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa vyjadrujú svojím podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných
poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané povinným. Súd prvého stupňa

posúdil predmetnú poistnú zmluvu ako spotrebiteľskú. Ďalej sa zaoberal rozhodcovskou doložkou, ktorú
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený od začiatku zmluvného vzťahu sledoval
to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý má
právo vybrať výlučne oprávnený. Tento výber povinný nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom. Okrem
toho povinný podľa rozhodcovskej doložky nemá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom,

čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
podpisom zmluvy vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto
konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd prvého stupňa žiadosť
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Namietal, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. K takému záveru súd dospel kvôli nedostatočnému zisteniu skutkového stavu

veci. Exekučný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď tvrdí, že rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, poukazujúc na § 54 ods.
4 písm. r) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná. Súd nedostatočne zistil skutkový
stav v danej veci. Nerovnováha v právach a povinnostiach neprichádza do úvahy, pretože rozhodcovská
doložka v žiadnom prípade nenúti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. V prípade,

že by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže
sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní na
všeobecnom súde. V prípade, že už je rozhodcovské konanie začaté na základe návrhu na začatie
konania zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a na všeobecný súd sa môže obrátiť
až po skončení rozhodcovského konania. Oprávnený tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná a povinný mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Osobitné zmluvné dojednania môže poistník

prijať alebo aj neprijať, má teda k dispozícii dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby sa pre jednu
z nich rozhodnúť. Neprijatie osobitných zmluvných dojednaní nemá za následok to, že poistný vzťah
nevznikne. Osobitné zmluvné dojednania sú totiž samostatný právny úkon oddeliteľný od textu VPP
a poistnej zmluvy. Nepodpísanie rozhodcovskej doložky by nijako neovplyvnilo poistný vzťah, ten by
totiž trval aj naďalej. Rozhodcovská doložka nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý rozsah preskúmavania
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého
stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Dôvody zistenia, že

sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského
práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37
Exekučného poriadku a niet preto dôvodu pre podporné použitie O.s.p., ale ani okolnosti zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia ako takej, exekučný súd riadne nezdôvodnil. Odôvodnenie napadnutého
uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne

konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa 19.01.2012 sp.zn. 2C/903/2012. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 27.11.2012. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala

rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti Všeobecných poistných podmienok pre poistenie, na ktorú
odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 zo dňa 13.10.2009 k poistnej zmluve č. 4127790611
zo dňa 13.10.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinným.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či

oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania

predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to,

či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala vo Všeobecných poistných
podmienkach - XV. časť - rozhodcovské konanie, na ktorú odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č.

02/2008 k poistnej zmluve č. 4127790611. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa poisťovňa a poistník
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Podľa bodu 2. tejto doložky pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma

fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka
absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka

znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá
ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako
neprijateľnej podmienky, pretože praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je

skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o poistnú zmluvu a osobitné zmluvné dojednania k poistnej

zmluve,obepodpísanévjedendeň),ktorýmoprávnenýsledovalvylúčenietohtodojednaniaspodrežimu
súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú
povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že

nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu poistnej zmluvy, keďže obidve zmluvy
boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky v
rozhodcovskej zmluve vecne správny.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi

zmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa(dlžníka).Spotrebiteľsapodpisomzmluvy,obsahom
ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bezprávomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, teda vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.

a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní
úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.