Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201444
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, pracovisko
Veľké Kapušany, katastrálny odbor, Sama Chalupku 18, Michalovce, za účasti X. J., D. S. E. XXX/XX,
C. J., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 42/2012 zo dňa 10.11.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké

Kapušany č. V 42/2012 zo dňa 10.11.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 42/2012 zo dňa 10.11.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995

Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 029/2011 - ŠTE uzavretej dňa 20.12.2011 medzi
navrhovateľkou ako záložným veriteľom a X. J. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom
zálohubolinehnuteľnosti,resp.podielyznehnuteľnostípatriaceúčastníkovikonania, zapísanévkatastri
nehnuteľností ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape č. XXX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 339 m2, č. XXX - záhrady o výmere 764 m2, a rodinný dom č.s. XXX na parcele č.
XXX, v podiele 1/2 k celku, tak ako o tom svedčí zápis na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie
C. J., obec C. J., okres Michalovce.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí Zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá dňa 20.12.2011 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a X.
J.akozáložcomzastúpeným ProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,vzastúpeníPeterMamojka

- predseda združenia a Dohoda o splnomocnení zo dňa 20.12.2011. Dohoda o splnomocnení bola
vpísanádotzv.formulárovejdohody(predtlačenej),keďdlžník-záložcanemoholovplyvniťobsahtakejto
dohody, v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu,
ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred určený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné
považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo

strany navrhovateľky účastníkovi konania pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 901701077 zo dňa
02.06.2011, ktorou bol poskytnutý úver v sume 500,- eur, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky
voči účastníkovi konania). Dlžník - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle
účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve

nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a
obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie
je účelom tohto právneho úkonu. Odporca z tohto dôvodu považoval danú dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú podmienku a neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dohodu o splnomocnení
preto hodnotil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré v obdobných veciach
týkajúcich sa uzavretia záložných zmlúv v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za rovnakých
skutkových okolností vyslovili záver, že ide o absolútne neplatný právny úkon. V obdobnom duchu sa
vyvíja aj spotrebiteľské právo na komunitárnej úrovni. Ďalej konštatoval, že záložná zmluva je
absolútneneplatnáajvzhľadomnaskutočnosť,že vzmluve niejeurčenájejvyčíslením zabezpečovaná
pohľadávka, a zmluva o úvere netvorila prílohu návrhu na vklad. V záložnej zmluve nie je uvedená ani

určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečuje pohľadávka (§ 151b ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Na základe týchto skutočností neboli splnené podmienky pre povolenie vkladu, preto
správny orgán návrh navrhovateľky zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 03.12.2015, v ktorom

žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila s tvrdením
odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a
dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Namietala aj nepreskúmateľnosť
a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva úvaha, na

základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona dospel správny orgán
k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a

povinnostiach,ktorésanimizakladajú.Rozporvzáujmochmusíreálneexistovať,nestačílenpotenciálna
možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako
to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu

a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 22.12.2015 (súčasť predkladacej správy súdu) zotrval na
dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí.

Účastníčka konania v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2015 k podanému odvolaniu navrhovateľky
žiadala napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdiť, pretože zmluva o

zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom nielen pre obmedzenie možnosti
účastníčky konania zvoliť si zástupcu, ale aj pre rozpor jej záujmov so záujmami splnomocnenca ( §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keď takáto zmluva je ďalším nezákonným nástrojom spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a jej všestrannej snahy dostať sa nielen k úžerníckej odplate, ale aj k jej
nehnuteľnosti.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 04.04.2016 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie

riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 21.03.2016 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 10.03.2016 a vyjadril súhlas s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastníčka konania bola na pojednávanie súdu riadne a včaspredvolaná, tak ako o tom svedčí návratka poštovej doručenky, z obsahu ktorej vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie prevzala dňa 08.03.2016. Navrhovateľka neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom
neospravedlnila. Z týchto dôvodov súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l

ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom X. J. Zmluvu
o úvere č. 901701077 dňa 02.06.2011 a následne dlžník Dohodou o splnomocnení zo dňa
20.12.2011 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18,

Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmlúv o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom
X. J. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 20.12.2011 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 029/2011- ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam uvedeným v úvode
tohto odôvodnenia. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré

vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 901701077 zo dňa 02.06.2011. Dňa
02.04.2012 bol uzavretý Dodatok č. 1 k záložnej zmluve č. 029/2011 - ŠTE, obsahom ktorého bola
zmeny týkajúca čl. III. zmluvy (označenie už existujúceho záložného práva).

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom X. J. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
(v súčasnosti s názvom : DSS Nestor o.z.) nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením
navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne,

určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník
teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode
o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril
záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to
slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia
dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej

podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa
čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je

súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva má slúžiť na zabezpečenie pohľadávok
veriteľa, pričom navrhovateľka výšku tejto pohľadávky ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym
spôsobom nevyčíslila, a z dôvodu, že ku vkladovému konaniu nepredložila zmluvy o úvere a ani doklad

vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym
spôsobom zistiť.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.