Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Katarína Marčeková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce, Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112207146
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112207146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyMarčekovejačlenovsenátu

JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: SERRAGHIS
LOAN MANAGEMENT LTD, daňové reg. číslo CY 102579316, so sídlom Afentrika Court, Office 2, 6018,
Larnaca, Cyprus, zast. Advokátska kancelária Gallo s. r. o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352,
proti žalovanej: K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. J. XXX, zast. S. J., bytom S. J. XXX, o zaplatenie
sumy 1.380,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
30. septembra 2014 č. k. 9C/186/2013-140 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo
dňa 12. novembra 2015 č. k. 9C/186/2013-156 a o odvolaní právneho zástupcu žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra zo dňa 13. mája 2014 č. k. 9C/186/2013-108 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 13. mája 2014 č. k. 9C/186/2013-108 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 996,69 eura
s 9 % úrokom z omeškania ročne od 07. 03. 2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a konanie o zaplatenie sumy 383,44 eura zastavil. O trovách
konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 506, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31. 01. 2013, § 96 ods.
1, 3 OSP a na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalovanou a právnym predchodcom
žalobcu - spoločnosťou CITYBANK SLOVAKIA a. s. so sídlom Bratislava bola uzavretá dňa 27. 02. 2007
zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 79.782,- Sk, ktorý

sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 2.888,- Sk = 95,86 eura do 6. dňa v mesiaci
s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 06. 04. 2007 v počte 60 splátok s dátumom poslednej splátky
dňa 06. 03. 2012 s tým, že výška prvej splátky predstavovala sumu 3.473,- Sk = 115,28 eura. Podľa
rozpisu platieb žalovanej, ako aj z oznámenia právneho predchodcu žalobcu CITYBANK EUROPE plc.
žalovaná uhrádzala splátky, a to: dňa 11. 04. 2007 vo výške 3.500,- Sk = 116,18 eura, dňa 14. 05.
2007 sumu 3.000,- Sk = 99,58 eura, dňa 13. 06. 2007 sumu 2.798,- Sk = 92,88 eura, ďalej uhrádzala
splátky po 2.888,- Sk = 95,86 eura od júla 2007 s tým, že takto realizovala splátky každý mesiac až

do konca novembra 2010, ďalej jednu splátku dňa 03. 01. 2011 a poslednú dňa 02. 06. 2011, pričom
splátky realizovala v júli 2007 dňa 30. 07. 2007, ďalej 28. 08. 2007, 13. 09. 2007, v novembri 2007
uhradila splátku 16. 11. 2007 a aj ďalšie nasledujúce splátky neboli uhrádzané do 6. dňa v mesiaci,
v novembri 2007 uhradila iba sumu 49,79 eura, celkove uhradila 43 splátok po 95,86 eura = 4.121,98eura + sumu 358,43 eura, ktorá je súčtom súm 116,18 eura (3.500,- Sk + 3.000,- Sk + 2.798,- Sk +
1.500,- Sk) + 99,58 eura + 92,88 eura + 49,79 eura. Takto celkove žalovaná zaplatila sumu 4.480,41
eura. Celkove mala žalovaná zaplatiť sumu 5.771,02 eura (59 splátok po 95,86 eura = 5.655,74 eura)

+ 1 splátku v sume 3.473,- Sk = 115,28 € eura, teda spolu 5.771,02 eura. Žalovaná však uhradila
sumu 4.480,41 eura. Rozdiel sumy 5.771,02 eura, ktorú mala zaplatiť a sumy, ktorú zaplatila vo výške
4.480,41 eura = 1.290,61 eura. Právny zástupca žalobcu však v priebehu konania zobral návrh späť
ohľadne sumy 383,34 eura, a preto predmetom konania zostala suma 996,69 eura s príslušenstvom.
Zástupca žalovanej nevedel preukázať úhradu splátky v decembri 2010, ktorá nebola preukázaná ani

poštovými peňažnými poukazmi, ani rozpisom úhrad od CITYBANK EUROPE, ani od žalobcu, a teda,
napriek jeho tvrdeniu nebola preukázaná splátka za mesiac december 2010, pričom v roku 2011 boli
zhodne zaplatené žalovanou dve splátky a to dňa 10. 01. 2011 a 08. 06. 2011, čo je dátum pripísania
úhradprávnemupredchodcovižalobcu.Okamžitésplatenieúveruzdôvodňovalprávnyzástupcažalobcu
všeobecnými podmienkami poskytovania úverov pre fyzické osoby a to v zmysle čl. 9 týchto podmienok,
kde je uvedené, že ak dôjde k porušeniu, má banka právo doručením oznámenia klientovi vypovedať

zmluvný vzťah s okamžitou platnosťou alebo požadovať okamžité splatenie všetkých alebo niektorých
záväzkov klienta voči banke podľa akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom v poradí
stanovenom bankou. Právny predchodca žalobcu zasielal žalovanej 03. 02. 2010 žiadosť o okamžité
splatenie úveru, v ktorom uviedol, že napriek tomu, že je v omeškaní so splácaním pravidelných splátok
úveru a príslušenstva, uplatnil čl. 9 všeobecných podmienok a žiadal, aby okamžite splatila dlžnú čiastku

istiny úveru, ktorá ku dňu 03. 02. 2010 mala predstavovať sumu 2.106,57 eura. Právny zástupca žalobcu
nevedel ozrejmiť, prečo došlo k predmetnému oznámeniu právneho predchodcu žalobcu o okamžitom
splatení úveru, keď žalovaná riadne realizovala splátky v roku 2008, 2009 a aj v roku 2010 s tým však,
že tieto splátky nerealizovala správne k 6. dňu v mesiaci, ale boli prijaté právnym predchodcom žalobcu
k inému dátumu, teda oneskorene, i keď v príslušnom mesiaci pre daný typ splátky. Taktiež nevedel

ozrejmiť vyčíslenie poplatku za omeškanie, ktorá suma bola súčasťou uplatneného návrhu, teda ako
dospel k výpočtu, z akej úrokovej sadzby a z akej istiny tento nárok vyplýval.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že nárok žalobcu bol podaný dôvodne, pričom
po späťvzatí návrhu ohľadne sumy 383,34 eura zostala predmetom konania suma 996,69 eura s

príslušenstvom, ktorú sumu súd žalobcovi priznal, avšak z iného dôvodu, teda z titulu nároku nesplatenej
častiúveru,pretožežalovanámalazaplatiťcelkoveúvervovýške5.771,02eura,zaplatilasumu4.480,41
eura a rozdiel predstavuje sumu 1.290,61 eura, nakoľko však žalobca vzal návrh späť v časti sumy
383,34 eura, bolo možné priznať iba zvyšok nároku a to vo výške 996,69 eura. Argumentácia zástupcu
žalovanej je v rozpore so zákonom, nemá logické právne zdôvodnenie, pretože ani v prípade ukončenia

zmluvnéhovzťahunezanikánárokveriteľanaúhradupohľadávky,pričomžalovanánerealizovalasplátky
v zmysle zmluvy do 6. dňa v mesiaci, výšku úveru však nesplatila v plnej výške a podľa názoru súdu
zmluva uzavretá medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu nie je neplatná, avšak nesprávne
uplatnil právny predchodca žalobcu žiadosť o okamžité splatenie úveru, pretože veriteľ od predmetnej
zmluvy neodstúpil a teda právny predchodca žalobcu nepostupoval v súlade s ustanovením § 506

Obchodného zákonníka, keďže predmetný vzťah sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka,
nakoľko išlo o zmluvu o úvere a zmluvné dojednanie v čl. 9 všeobecných podmienok je v rozpore
so zákonom a to ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom tento postup právneho predchodcu
žalobcu bol neprimeraným postupom a to napriek skutočnosti, že splátky boli uhrádzané každý mesiac,
i keď to nebolo do 6. dňa v danom mesiaci, teda žalovaná v tomto smere porušila ustanovenia úverovej

zmluvy, avšak nie zásadným spôsobom. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie zastavil
v časti sumy 383,44 eura podľa § 96 ods. 1, 3. Späťvzatie sa však netýkalo aj príslušenstva, teda úrokov
z omeškania. Súd priznal žalobcovi po späťvzatí návrhu zostávajúcu sumu 996,69 eura s 9 % úrokom
z omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. od 07. 03. 2012, ktorý deň nasledoval
po dni poslednej splátky, ktorá mala byť zrealizovaná dňa 06. 03. 2012 a vo zvyšku úrokov z omeškania

súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 OSP tak, že bude
o nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie
a poukázala na to, že platila splátky, a keďže nebola v omeškaní, nevie, prečo mala okamžite zaplatiť

úver spolu s príslušenstvom dňa 03. 02. 2010. Žalovaná dostala od spoločnosti EOS výzvu k úhrade
sumy 2.680,92 eura, pričom p. D. zistil, že splátky boli riadne zaplatené, o čom mu boli preukázané
poštové poukážky. Spoločnosť EOS preto po návšteve od vymáhania pohľadávky odstúpila. Citybanak
Europe plc. potom postúpila vymáhanie spoločnosti APS Slovakia, ktorá žiadala vyrovnanie dlhu alebosplácanie v splátkach, ale v nie v danej výške, ale vyššej. S tým žalovaná nesúhlasila, pretože úver
splácala včas a každý mesiac. Následne jej oznámili, že na zmluve je dátum ukončenia úveru dňa 06. 03.
2010 a z dôvodu, že ona úver nemá splatený, tak je vymáhaný. Na zmluve, ktorú mala žalovaná však bol

dátum ukončenia 06. 03. 2012. Žiadala vysvetlenie listov advokátskej kancelárie Gallo s. r. o. z dôvodu,
že na pojednávaniach tieto listy neboli vysvetlené, pretože zástupca sa pojednávaní nezúčastňoval a
svoju neúčasť ospravedlňoval z dôvodu zbytočného navyšovania nákladov konania. Právny zástupca
žalobcu nevedel nič vysvetliť, ani preukázať, čo súd konštatoval. Podľa Ústavy SR má každý právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Sudkyni preukázal originál listov, ktorými sa však sudkyňa
nezaoberala, avšak nechcela mu ich vrátiť. Z uvedených dôvodov navrhla vec znovu prešetriť z dôvodu,
že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a nebol riadne zúčastnený konaní.

4. Napadnutým uznesením zo dňa 13. mája 2014 č. k. 9C/186/2013-108 súd prvej inštancie uložil
právnemu zástupcovi žalobcu poriadkovú pokutu vo výške 150 eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet

OkresnéhosúduNitrado3dníodprávoplatnostitohtouznesenia.Rozhodnutieodôvodnilustanoveniami
§ 53 ods. 1, 2 OSP a uviedol, že v uvedenej právnej veci bol na pojednávanie dňa 13. 05. 2014
predvolaný právny zástupca žalobcu. Predvolanie právny zástupca žalobcu prevzal dňa 21. 03.
2014. Právny zástupca žalobcu sa v stanovený termín na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť
neospravedlnil. Keďže právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dňa 13. 05. 2014 nedostavil, pričom

mal doručenie riadne vykázané, uvedeným spôsobom hrubo sťažil postup konania, nakoľko je potrebné
právneho zástupcu žalobcu vypočuť, preto súd právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle ustanovenia §
53 ods. 1 OSP uložil poriadkovú pokutu vo výške 300 eur.

5. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca žalobcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v

ktorom uviedol, že pokuta bola uložená z dôvodu, že právny zástupca žalobcu podľa názoru súdu
hrubo sťažil postup súdu v tomto konaní. Uviedol, že dňa 07. 05. 2014 bolo konajúcemu súdu zaslané
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 13. 05. 2014 z dôvodu hospodárnosti konania
spolu s vyjadrením žalobcu k výzve súdu a čiastočným späťvzatím žaloby. Žalobca nežiadal o odročenie
pojednávania a súhlasil s rozhodnutím veci bez účasti na pojednávaní. Zároveň sa žalobca vyjadril ku

všetkým skutočnostiam, na ktoré ho súd vyzval. Súčasťou spisu je výpis z účtu žalovanej a špecifikácia
uplatneného nároku spolu s vysvetlivkami výpisu. Má za to, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé,
v čom konkrétne právny zástupca žalobcu hrubo sťažuje postup konania. Pojem „sťažuje“ predpokladá
určitý trváci alebo dlhšie trvajúci stav a jediným dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty preto nemôže
byť skutočnosť, že právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil, tým skôr, že svoju neúčasť riadne

ospravedlnil, o odročenie pojednávanie nežiadal a vyjadril sa ku skutočnostiam, na ktoré ho súd vyzval.
Z uvedeného dôvodu preto uloženie poriadkovej pokuty nespĺňa predpoklady obsiahnuté v § 53 ods. 1
OSP. Nakoľko právny zástupca žalobcu urobil všetky potrebné podania včas, je toho názoru, že nebol
naplnený ani jeden zo základných predpokladov uloženia poriadkovej pokuty. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o pokute zrušil.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380 ods.
1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil a odvolanie právneho zástupcu žalobcu je dôvodné, preto napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písmeno d) CSP zrušil.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1.380,13 eura
s 9% úrokom z omeškania ročne od 22. 02. 2012 do zaplatenia a to z titulu neuhradenia pohľadávky
jeho právneho predchodcu na základe bezúčelového úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe

zmluvy o úvere zo dňa 27. 02. 2007 vo výške 2.648,28 eura (79.782,-Sk) pri RPMN 37,50%, ktorý
sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov v sume
95,86 eura mesačne (2.888,- Sk), pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
poskytovania úverov pre fyzické osoby. Nakoľko žalovaná porušila povinnosť splácať úver, respektíve
jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca CITY BANK EUROPE plc. po predchádzajúcej

upomienke zo dňa 06. 11. 2009 oznámil žalovanej dňa 03. 02. 2010, že podľa čl. 9 všeobecných
podmienok žiada o okamžité splatenie úveru s príslušenstvom.8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len n niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré odvolateľ môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods.
2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovanej uvedenými
v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalovanej odvolací súd
dodáva nasledovné.

15. Tvrdenie žalovanej, že platila splátky a nebola v omeškaní, je pravdivé len sčasti, pretože v

dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaná síce, počnúc mesiacom apríl 2007
vykonávala až do novembra 2010 splátky každý mesiac a potom ešte v roku 2011 dve v mesiacoch
január a jún, avšak nie vždy k 6. dňu príslušného mesiaca tak, ako to mala upravené v zmluve s právnym
predchodcom žalobcu, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. V zmysle zmluvy pritom mala
žalovaná vykonávať splátky od 6. apríla 2007 do 6. marca 2012, a keďže žalovaná prestala v roku

2011 splátky uhrádzať, vznikla jej voči žalobcovi pohľadávka, ktorej sa domáha žalobca v tomto konaní.
Preto, ak súd prvej inštancie žalobe žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby vyhovel, jeho rozhodnutie je
vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Keďže žalovaná nedodržiavala
splatnosť jednotlivých splátok a neuhrádzala ich pravidelne 6. dňa v mesiaci, žalobca v zmysle bodu 9.1
všeobecných podmienok využil svoje oprávnenie a vypovedal zmluvný vzťah s okamžitou splatnosťou

pre porušenie povinností žalovanej v zmysle zmluvy, pričom súd prvej inštancie správne skonštatoval,
že tento postup žalobcu bol neprimeraný, pretože žalovaná síce porušovala zmluvu opakovane (splátky
platila po splatnosti), avšak nie zásadným spôsobom. To však nič nemení na závere, že žaloba bola
podaná dôvodne, pretože žalovaná po tom, ako bola požiadaná o okamžité splatenie úveru, prestala
splátky vykonávať a tým vznikla predmetná pohľadávka. Žalovaný tento svoj nárok v konaní riadne

zdokladoval a preukázal, pričom to, či sa pojednávaní zúčastnil, bolo na ňom, pokiaľ súd netrval na jeho
výsluchu.16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli (k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril a verejného vyhlásenia rozsudku sa

nezúčastnil), preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol, že žalobcovi a sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Predmetom odvolacieho konania bolo v dôsledku odvolania právneho zástupcu žalobcu tiež
uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil právnemu zástupcovi žalobcu poriadkovú pokutu vo
výške 150 eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

18. Podľa § 102 ods. 1 CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä
tým, že:
a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi

okolnosťami
b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas
a vážnymi okolnosťami,
c) neuposlúchne príkaz súdu,
d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo

e) urobí hrubo urážlivé podanie.

19. Podľa § 102 ods. 2 CSP výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej
povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

20. Podľa § 102 ods. 3 CSP súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu
do 2.000 eur.

21. Podľa § 469 CSP poriadkové pokuty a pokuty uložené podľa tohto o zákona sú príjmom štátneho
rozpočtu.

22. Poriadková pokuta slúži na to, aby súd mohol vynucovať a upevňovať svoju autoritu všade tam,
kde by mohla byť neprípustnými zásahmi ohrozená, a aby mohol pomocou tohto opatrenia zabezpečiť
dôstojný a nerušený priebeh konania, a tým aj rýchlu a účinnú ochranu občianskych práv. Zákonom
ustanovené poriadkové opatrenia sú krajnými opatreniami, ktoré má súd využiť až po tom, ako sa

miernejšie prostriedky minuli svojim účinkom. Súd môže uložiť poriadkovú pokutu nielen strane sporu,
ale aj iným subjektom, ktoré majú v konaní nejakú povinnosť. Civilný sporový poriadok v ustanovení §
102 uvádza príkladmý výpočet možných dôvodov uloženia poriadkovej pokuty. Keďže výpočet v § 102
CSP nie je taxatívny, súd môže uložiť poriadkovú pokutu aj v iných prípadoch tomu, kto sťažuje postup
konania.

23. Súd prvej inštancie o poriadkovej pokute rozhodol podľa OSP účinného do 30. 06. 2016, ktorý okrem
iného umožňoval uloženie poriadkovej pokuty aj pri hrubom sťažení postupu súdu v zákone uvedenými
správaniamiúčastníkovaleboinýchsubjektovsúdnehokonania,pričommohloísťoneustanoveniesana
súd, ktoré bolo bezdôvodné alebo bez primeraného, súdom uznaného dôvodu, neposlúchnutie príkazu

súdu, ktorý je v súlade s účelom konania a potrebou riadne pripraviť prejednanie a rozhodnutie
veci, rušenie poriadku pri akomkoľvek úkone súdu vo veci samej, najmä pri pojednávaní, ale aj pri
konaní súdu, ktoré nie je pojednávaním alebo urobenie hrubo urážlivého podania, ktoré nemusí súvisieť
s predmetom konania. Výklad hrubého sťaženia postupu konania bol vecou posúdenia individuálneho
prípadu. Vyžadovalo brať do úvahy nielen konanie, úkon alebo iné, najmä pasívne správanie účastníka

alebo inej osoby, ale aj to, či takou skutočnosťou došlo k poruche v postupe súdu, ktorá má za následok
neurobenie relevantného úkonu, prípadne nerozhodnutie veci, ak už súd jej rozhodnutie mal pripravené
a len účastník alebo iná osoba zmarila toto rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27. februára 2008 sp. zn. 5Obo 108/2007).24. V danej veci súd prvej inštancie odôvodnil uloženie poriadkovej pokuty tým, že právny zástupca
žalobcu sa na pojednávanie dňa 13. 05. 2014 nedostavil, pričom mal doručenie riadne vykázané a týmto

spôsobom hrubo sťažil postup konania, nakoľko je potrebné právneho zástupcu žalobcu vypočuť.

25. Podľa § 169 ods. 1 prvej vety OSP, účinného v čase vydania napadnutého uznesenia, v písomnom
vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,
odôvodnenie, poučenia o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, ako aj rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu SR. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 119/03-30 vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená
vo vyššie citovanom ustanovení.

27. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa

strane sporu znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
uvedené rozhodnutie uvedeným kritériám pre odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá a je zmätočné,

keď jednak súd prvej inštancie vo výroku uviedol, že ukladá poriadkovú pokutu vo výške 150 eur a v
odôvodnení, že uložil poriadkovú pokutu 300 eur a tiež z dôvodu, že nie je dostatočne odôvodnené.
Uvedenédôvody byodôvodňovalizrušenie napadnutéhouzneseniaajehovráteniesúduprvejinštancie
na ďalšie konanie, avšak odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci neboli
dôvody pre uloženie poriadkovej pokuty, preto napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP

zrušil. Odvolací súd zistil, že vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 11. 03. 2015 s tým, že na
predvolaní súd právnemu zástupcovi žalobcu uviedol, že jeho účasť na pojednávaní je nutná, že má
preveriťplatbyžalovanejaodôvodniť,nazákladeakejskutočnostidošlokzosplatneniuúverudňa03.02.
2010. Toto pojednávanie bolo z dôvodu PN sudkyne zrušené a bol stanovený ďalší termín pojednávania
na 13. 05. 2014, pričom v tomto predvolaní už nebolo uvedené, že účasť právneho zástupcu žalobcu

je nutná. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, pričom v deň pojednávania
právny zástupca žalobcu zaslal súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, ktorú odôvodnil
zbytočným navyšovaním nákladov konania a navrhol, aby súd rozhodol na základe predložených
listinných dôkazov. Toto jeho ospravedlnenie bolo založené do spisu až po pojednávaní. Z uvedeného
dôvodu mal odvolací súd za to, že pokiaľ sa právny zástupca žalobcu nedostavil na pojednávanie dňa

13. 05. 2014, pričom na predvolaní na toto pojednávanie nebolo uvedené, že jeho účasť je nutná, svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť, takýmto jeho konaním nedošlo
k takému hrubému sťaženiu postupu súdu, ktorý by odôvodňoval uloženie poriadkovej pokuty. Ďalšieho
pojednávania sa právny zástupca žalobcu už zúčastnil, súd konštatoval, že právny zástupca žalobcu
nevie zodpovedať na otázky súdu a na ďalšom pojednávaní, bez účasti právneho zástupcu žalobcu,

vo veci rozhodol. Uvedeným konaním právneho zástupcu žalobcu nedošlo k takému hrubému sťaženiu
postupu súdu, ktorý by odôvodňoval uloženie poriadkovej pokuty. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.