Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115209785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115209785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
O. D., nar. XX.XX.XXXX a Š. D., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detí rodičov N. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v U. na D.
ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a G. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v U. na X. ul. č. XX, právne
zastúpeného JUDr. Jánom Šofrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na
Moyzesovej ul. č. 50, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na

čas do rozvodu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.03.2016 č.k. 21P
68/2015-104 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného pre
maloleté deti a dlžnom výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých detí výživným vo výške 75 Eur mesačne od

24.04.2015 do 15.06.2015 a od 16.06.2015 do budúcna vo výške 65 Eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 24.4.2015 do 31.3.2016 vo výške 354,33
Eur pre každé dieťa povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur
pre každé mal. dieťa až do zaplatenia. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s deťmi každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 18,00 hod. do nedele do 17,00 hod.;
počas Veľkonočných sviatkov každý rok cez Veľkonočný pondelok od 12,00 hod. do 18,00 hod.; cez
zimné prázdniny počas párneho roku od 25.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. a v nepárnom roku

od 31.12. od 9,00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 18,00 hod.; cez letné prázdniny počas prvých
dvoch týždňov v mesiaci júl od 9,00 hod. od prvého dňa do 18,00 hod. do posledného dňa. Vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podala matka odvolanie proti výrokom rozsudku o určení výživného a
dlžnom výživnom z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasila s určenou výškou výživného a namietala, že súd
absolútne nezohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí ani schopnosti a možnosti otca. Uviedla,
že zo svojho nízkeho príjmu nemôže zabezpečiť potreby mal. detí a výška súdom určeného výživného
vôbec nezodpovedá ich potrebám. Poukázala na ust. § 75 Zákona o rodine a uviedla, že otec sa bezdôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Tvrdenie otca, že zmenil zamestnanie v záujme
zachovania rodiny považovala za účelové klamstvo. V čase podania návrhu na začatie konania otec
pracoval v spoločnosti Lux Trans Slovakia s.r.o. a dosahoval čistý mesačný príjem 1 364,10 Eur,

pričom jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 30.06.2015. Už vo februári 2015 však
otec podal návrh na rozvod manželstva, v ktorom uvádzal, že nie je nádej na obnovenie manželského
spolužitia. Otec sa od podania návrhu na rozvod manželstva vôbec nepokúsil o zachovanie rodiny a
obnovenie ich spolužitia. Dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti Lux Trans Slovakia
s.r.o. bolo platiť čo najnižšie výživné na deti. Podotkla, že počet dní, ktoré otec trávi na cestách v

novom zamestnaní je rovnaký ako počet dní, ktoré strávi na cestách v predchádzajúcom zamestnaní,
preto neobstojí jeho argumentácia , že zmenou zamestnania sa snažil zachovať rodinu. Za účelové
považovala tvrdenie otca, že celé diéty vo výške cca 500 Eur spotrebuje na svoju stravu a ostáva
mu len čistá mzda vo výške 400 Eur. Poukázala na skutočnosť, že otec je výlučným vlastníkom 3-
izbového bytu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neuviedol, ktoré výdavky otca zohľadnil pri určení výšky
výživného, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča, teda je pred splátkou

hypotekárneho úveru vo výške 284 Eur. Súd navyše neodôvodnil, prečo otcovi povolil splácať dlžné
výživné v splátkach po 20 Eur na každé dieťa. Navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a
otca zaviazať prispievať na výživu mal O. sumou 350 Eur mesačne a na výživu mal. J. mesačne sumou
300 Eur počnúc dňom podania návrhu a zaviazal ho zaplatiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie rozsiahlym dokazovaním
správne zistil skutkový a právny stav veci a vec správne právne posúdil, preto navrhol rozsudok
v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Poprel tvrdenia matky, že sa vôbec nesnažil
obnoviť ich manželstvo, avšak ani ho obnoviť nemohol, pretože matka mu bola od roku 2010 dlhodobo

neverná a sama sa rozhodla opustiť ho, pretože si našla novú známosť. Uviedol, že dôvodom pre zmenu
zamestnania bola skutočnosť, aby sa mohol viac venovať mal. deťom.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Matka sa k vyjadreniu otca nevyjadrila.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

8.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Výroky rozsudku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku otca s
mal. deťmi neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho
konania (ust. § 367 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k
záveru, že pokiaľ ide o určenie výživného pre mal. deti súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotildôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je
odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určovaní výživného
sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia od veku dieťaťa, fyzickej a
psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Medzi
odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo,
bielizeň, obuv, náklady za bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania

dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ust. § 62
ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov,
preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a
malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby
zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je

ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade,
ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú
len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb
nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne
vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností,

možností a majetkových pomerov otca, keď diferencovane určil výživné pre maloleté deti zohľadňujúc
zmenu zamestnania otca a pokles jeho príjmu od 16.06.2015. Odvolací súd zastáva názor, že súd
prvej inštancie v období od 24.04.2015 do 15.06.2015 správne určil výživné pre každé z maloletých
detí v sume 75 Eur mesačne pretože v uvedenom období bol otec zamestnaný v spoločnosti Lux
Trans Slovakia s.r.o. a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 364 Eur. V konaní bolo

preukázané, že z uvedeného príjmu uhrádzal okrem bežných výdavkov aj stravu a nocľah v čase,
keď bol na služobných cestách v zahraničí. Od 16.06.2015 je otec na dobu neurčitú zamestnaný v
spoločnosti Interbus s.r.o., pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem spolu s vyplatenými diétami
predstavoval od 16.06.2015 do februára 2016 približne sumu 883,63 Eur. Súd prvej inštancie správne
zohľadnil aj výdavky otca na bývanie, stravu a taktiež splácanie pôžičky určenej výlučne pre osobné

potreby matky. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že otec zmenil zamestnanie s úmyslom prispievať na výživu
mal. detí čo najnižším výživným, odvolací súd uvádza, že u otca sa ani podľa názoru odvolacieho
súdu nejedná o účelové znižovanie jeho príjmu, preto nie je možné v danom prípade aplikovať princíp
potencionality príjmu (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine), na ktorý poukazovala matka v podanom
odvolaní.Navyšezobsahuvyjadreníúčastníkovjezrejmé,žeprávematkaopustilaspoločnúdomácnosť

z dôvodu, že si našla nového partnera, s ktorým v súčasnosti čaká dieťa. Len samotné podanie návrhu
na rozvod manželstva zo strany otca však ešte nepreukazuje, že otec sa nesnažil zachrániť manželstvo
účastníkov a nebolo v jeho úmysle tráviť s matkou a maloletými deťmi viac času. Vzhľadom na to, že
matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné
rozhodnutie o určení výživného, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil
odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností
a majetkových pomerov otca.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a
zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani
podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v

konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.).

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).