Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/353/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709204573
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709204573.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
Ing. Arch. B. Q., bytom C. X, T., zast. advokátom JUDr. Borisom Rekenom, konateľom spoločnosti JUDr.
Boris Reken - advokát, s.r.o. so sídlom Ventúrska 1, Bratislava, IČO: 36 783 188, proti odporcovi: E. P.,
bytom W. P. XX, F. C., zast. advokátom JUDr. Lászlóm Lengyelom, AK Ružová dolina 6, Bratislava, o
zaplatenie 4 056,10 eur (94.724,- CZK) s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 9. februára 2015, č.k. 6C 172/2009-232, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia v sume 191,33 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4.056,10
eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 25.04.2008 do zaplatenia, 243 eur titulom náhrady trov
konania a 2.599,64 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa, všetko do 15 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa od odporcu domáhal zaplatenia 94.724,- CZK s
prísl. na tom skutkovom základe, že boli na základe Zmluvy o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa
21.06.2001 podielovými spoluvlastníkmi hnuteľnej veci - rekreačnej lode P. s evidenčným číslom SK-X-
XXXXX každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 a v zmysle čl. II Zmluvy bol zastupovaním voči
tretím osobám a orgánom štátnej správy poverený vo veciach týkajúcich sa predmetnej lode odporca.
Po dohode všetkých spoluvlastníkov P. bola dňa 21.09.2007 uzatvorená kúpna zmluva, na základe

ktorej bola loď P. predaná kupujúcemu za kúpnu cenu 800.000,- CZK, ktorú sumu prevzal odporca.
Po odpočítaní poplatku vo výške 23.000,- CZK z prijatej kúpnej ceny za státie P. v E. (prístave), mal
podiel každého spoluvlastníka predstavovať sumu 194.250,- CZK. Odporca zaplatil navrhovateľovi len
časť jeho podielu z kúpnej ceny a to vo výške 99.526,- CZK a keďže mal nárok na zaplatenie 194.250,-
CZK, vyzval odporcu dňa 23.04.2008 prostredníctvom emailovej správy na doplatenie zvyšnej sumy
vo výške 94.724,- CZK. Odporca mu však dlžnú sumu nezaplatil, preto ho vyzval dňa 02.07.2008 na
zaplatenie dlžnej sumy a dňa 20.03.2009 v snahe vyriešiť vec mimosúdne mu zaslal poslednú výzvu

na zaplatenie. Dňa 29.06.2009 navrhovateľ upravil petit žalobného návrhu s poukazom na skutočnosť,
že obaja účastníci konania sú devízoví tuzemci a v súlade s prepočtom podľa kurzu NBS zo dňa
24.04.2008, t.j. v deň, kedy mal odporca plniť, upravil dlžnú sumu na 4.056,10 eur. Odporca s nárokom
navrhovateľa nesúhlasil dôvodiac tým, že „Zmluvou o založení konzorcia“ zo dňa 21.12.1990, ktoréhoúčelom bolo nákup a dokončenie rekreačnej lode „P.“ a. dodatkami k nej účastníci zmluvy presne určili
výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých členov konzorcia (bod 2.1.1. a 2.2.3. „Zmluvy o založení
konzorcia zo dňa 21.12.1990), pričom spoluvlastnícky podiel navrhovateľa podľa Dodatku č. 9 k „Zmluve

o založení konzorcia“ zo dňa 21.12.1990 predstavoval 14,9712%. Z predajnej ceny rekreačnej lode „P.“,
ktorá bola 800.000,- CZK odpočítal 23.000,- CZK poplatok za státie lode v prístave, a zo sumy 777.000,-
CZK podľa skutočnej výšky spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi patrilo 14,9712 %, t.j. 116.401,-
CZK a z tejto sumy zaplatil za navrhovateľa R. H. 16.825,- CZK a zostatok vo výške 99.526,- CZK zaplatil
na účet navrhovateľa.

Vykonaným dokazovaním zistil, že podľa Zmluvy o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 konzorcium
T. so sídlom na E. 9, T. bolo zriadené na účel - Nákup a dokončenie kajutovej, námornej plachetnice
typu M. s tým, že vedúcim konzorcia, oprávneným konať v mene konzorcia bol E. P.. V zmluve sú
uvedení zakladajúci členovia konzorcia a v bode 2.1. zmluvy je uvedená celková suma majetkových
vkladov 600.000 Kčs, výška majetkových vkladov jednotlivých členov a výška podielov, pričom jednotlivé

percentuálne ich podiely vyjadrujú percentuálny podiel vlastníctva lode. S týmto percentuálnym
podielom bol každý člen konzorcia kvartálne preukázateľne oboznámený. V bode 5. zmluvy si
účastníci zmluvy stanovili, že konzorcium končí svoju činnosť kúpou a dokončením lode, kúpa lode
bude potvrdená kúpnopredajnou zmluvou. Dokončenie lode bude potvrdené obdržaním technického
osvedčenia plavidla. Z dodatku č. 9 k zmluve o založení konzorcia T. zo dňa 11.02.1995 zistil, že po

vzájomnej dohode členov konzorcia S. R. a T. Q. z konzorcia vystúpili ku dňu 11.02.1995, svoje podiely
ponúkli predkupným právom členom konzorcia a ich dva podiely spolu (33,4515 vo výške 551.581,-
Sk) odkúpil E. P., a ku dňu 11.02.1995 sa mal zmeniť percentuálny podiel vlastníctva lode s tým, že
P. P. mal 15,4687% podielu, E. P. má 52,1424 % podielu, J. L. mala 17,4175% podielu a B. Q. mal
14,9712 % podielu. Hodnota lode: 1.648.896,- Sk. Zo Zmluvy o hospodárení so spoločnou vecou zo

dňa 01.01.1998 zistil, že zmluvné strany P. P., E. P., L. J. a B. Q. sa dohodli v bode I., že sú podielovými
spoluvlastníkmi plavidla P., reg. Číslo: SK XXXX, typu M., rok stavby 1997, pričom ich spoluvlastnícke
podiely sú rovnaké. Podľa Zmluvy o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001 zmluvné strany
E. P., P. P., B. Q. a R. H. sa dohodli v bode I. Zmluvy, že sú podielovými spoluvlastníkmi plavidla P., reg.
Číslo: SK XXXX, typu M., rok stavby 1977, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2007 zistil, že účastníci zmluvy na strane predávajúcich (E. P., P. P., B.
Q., R. H.) a kupujúci (H. E.) predmet zmluvy- rekreačnú motorovú plachetnicu typu M., registrovanú
v Registri námorných rekreačných plavidiel SR pod číslom XXXX, číslo osvedčenia SK-X-XXXXX, rok
stavby 1997, číslo motora XXXXXX predali kupujúcemu za sumu 800.000,- CZK. Zistil, že zmluva o

založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 mala zaniknúť v roku 1998, kedy loď dostala registračné číslo
- technické osvedčenie námorného úradu MDPT SR, na základe čoho stratil platnosť aj dodatok č. 9
k predmetnej zmluve zo dňa 11.02.1995, kde boli špecifikované podiely jednotlivých členov konzorcia.
V Zmluve o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001 sa účastníci zmluvy dohodli, že ich
spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, teda ak boli štyria, podiel každého z nich mal predstavovať 25 %.

Odporca mal za to, že účastníci konania spolu s ďalšími členmi konzorcia si určili svoje spoluvlastnícke
podiely v Zmluve o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 a dodatkami k nej vždy podľa prevodov
podielov, ako posledný bol uzavretý dodatok č. 9 zo dňa 11.02.1995, kde bol určený aj spoluvlastnícky
podiel navrhovateľa vo výške 14,9712 %. Voči navrhovateľovi si uplatňoval 600 eur ako sumu, ktorú
zaplatil p. R. H. za navrhovateľa za státie lode v maríne v období od 01.04.2006 do 31.07.2007.

ZvýpovedesvedkaIng.R.H.zistil,ženastavbuaprerábkulodesaskladalikaždýrovnakýmdielom,teda
1, v roku 2007 sa rozhodli loď predať, ročné parkovné od navrhovateľa nedostal, nakoľko on nedostal
zaplatenú kúpnu cenu 1 hodnoty lode. Nevedel uviesť, prečo z akého dôvodu sa Zmluva o hospodárení
so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001.

Z výpovede svedkyne Ing. PhD. L. J. zistil, že v roku 1990 keď konzorcium vzniklo ich bolo 7 členov,
podiely boli rovnaké, a nevedela, či sa neskôr podiely jednotlivých členov menili. Zmluvu o hospodárení
so spoločnou vecou podpísala bez toho, aby ju čítala, uviedla však, že podiely členov sa menili i podľa
toho, kto koľko na lodi odpracoval, nevedela však uviesť, či sa zmeny podielov vyhotovili aj písomne.

Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 829 ods. 1, § 833 veta prvá, § 834, § 835, ods. 1, § 841,
§ 137 ods. 1, 2, § 516 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.V konaní mal za nesporne preukázané, že konzorcium T. vzniklo na základe zmluvy zo dňa 21.12.1990,
v ktorej zmluve boli v bode 2.1.1. stanovené podiely jednotlivých členov konzorcia, bolo založené za
účelom nákupu a dokončenia kajutovej, námornej plachetnice typu M. s tým, že v bode 5.1. zmluvy

konzorcium končí svoju činnosť kúpou a dokončením lode, pričom kúpa lode bude potvrdená kúpno-
predajnou zmluvou a dokončenie lode bude potvrdené obdržaním technického osvedčenia plavidla. V
roku 1998 loď dostala registračné číslo (technické osvedčenie námorného úradu MDPT SR), čím podľa
názoru súdu konzorcium zaniklo. Dňa 21.06.2001 uzatvorili zmluvné strany navrhovateľ, odporca, P. P. a
R. H. zmluvu o hospodárení so spoločnou vecou, kde v bode I. je uvedené že sú podieloví spoluvlastníci

plavidla P., registračné číslo: SK XXXX, typu M., rok stavby 1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely
sú rovnaké, čo vo svojich výpovediach potvrdili aj vypočutí svedkovia. Podľa neho tak uzatvorili zmluvu
novú,nakoľkopredchádzajúcazmluva(ozaloženíkonzorciasplnenímúčelunazákladektoréhovznikla)
zanikla a dohodou stanovili jednotlivé podiely účastníkov zmluvy - podiely sú rovnaké. Z výpovede oboch
účastníkov konania vyplynulo, že v roku 2007 a kúpna zmluva z 21.9.2007 potvrdzuje, došlo k odpredaju
lode P. za kúpnu cenu 800.000,- CZK novému majiteľovi, kúpna cena bola vyplatená odporcovi. Bolo

preukázané, že odporca žalovanú sumu, prepočítanú platným kurzom NBS navrhovateľovi, ani po
viacnásobných výzvach, nezaplatil.

Rozsudkom zo dňa 07.07.2011 č.k. 6C 172/09-112 s poukazom na vyššie uvedené žalobnému návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 243 Eur a

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 777,46 eur. Protinávrh odporcu na zaplatenie sumy 600 €
navrhovateľom považoval za premlčaný, keďže predmetná suma bola odporcom vyplatená p. Ing. H. v
roku 2007 a pohľadávku si odporca uplatnil dňa 04.02.2010. Navrhovateľovi priznal úrok z omeškania
8,5% z dlžnej sumy v súlade s nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nar. vlády č. 586/2008 Z.z. odo
dňa nasledujúceho po prvom dni po tom, čo odporcu navrhovateľ požiadal emailovou výzvou zo dňa

23.04.2008, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlžnej sumy až do jej zaplatenia.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 25.01.2012 č.k. 4Co
370/2011-151 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania a trov
právneho zastúpenia potvrdil, v zamietajúcej časti týkajúcej sa protinávrhu odporcu o zaplatenie 600 eur

rozsudok zrušil a zaviazal odporcu na zaplatenie trov odvolacieho konania 190,15 eur navrhovateľovi.
Svoje rozhodnutie odôvodnil vysporiadaním sa s námietkou odporcu, ktorý namietal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v dôsledku čoho
mu malo byť porušené jeho právo na spravodlivé konanie a mala mu byť odňatá možnosť konať pred
súdom spôsobom, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že tak základné právo podľa § 46 ods. 1 Ústavy

SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zaručujú aj
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II.ÚS 383/06), avšak nevyžaduje sa, aby súd dal odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa názoru súdu pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

súdu, ktoré aj stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.US
115/03). Konštatoval, že v danom prípade súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch
procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy, ktoré

aplikoval na daný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Odvolací
súddospelpretokzáveru,žeskutkovéaprávnezáverysúduprvéhostupňaniesúzjavneneodôvodnené
a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že jeho rozhodnutie ako celok je náležite odôvodnené v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Vysvetlil ďalej právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach §§ 829
až 841 Obč. zák., obsah a účel zmluvy o založení konzorcia T., spoluvlastníctvo účastníkov tohto

združenia, výšku ich spoluvlastníckych podielov, mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiachvyplývajúcichzospoluvlastníctvaspoločnejveci(§137ods.1Obč.zák.)atiežrozsahpráv
a povinností jednotlivých spoluvlastníkov za trvania účasti vo vzťahu k spoločnej veci, spoluvlastnícke
podiely na majetku získanom činnosťou združenia (§ 835 Obč. zák.) s tým, že tieto nemožno zamieňať
so spoluvlastníckymi podielmi účastníkov na veciach poskytnutých na účely združenia (§ 833 Obč.

zák.). Uviedol, že pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na
účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia
spôsobom učeným v zmluve, inak rovnakým dielom (§ 841 Obč. zák.).Vyslovil, že predmetom konania bolo vyporiadanie z kúpnej ceny predmetnej lode ako majetku
získanom činnosťou konzorcia na základe kúpnej zmluvy uzavretej predávajúcimi E. P., P. P.S., B. Q.
(navrhovateľom) a R. H. kupujúcemu H. E. zo dňa 21.09.2007. Bolo treba vychádzať z toho, že sa

P. P., E. P., L. J. I. B. Q. dohodli na majetku získanom pri výkone spoločnej činnosti zo zaniknutého
konzorcia, t.j. predmetnej lode, keď uzavreli dňa 01.01.1998 zmluvu o hospodárení so spoločnou vecou,
podľa bodu I. ktorej sú títo podielovými spoluvlastníkmi plavidla P., reg. č. SK XXXX, typu M., rok stavby
1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, ako aj zo zmluvy o hospodárení so spoločnou
vecou uzavretej dňa 21.06.2001, ktorú uzavreli zmluvné strany: E. P., P. P., B. Q. a R. H. (na ktorého

previedla svoj podiel L. J.), podľa bodu I. ktorej zmluvné strany sú podielovými spoluvlastníkmi plavidla
P., reg. č. SK XXXX, typu M., rok stavby 1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké. Obranu
odporcu preto v namietaní výšky spoluvlastníckych podielov nepovažoval za dôvodúá. Preto keď na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2007 mala byť kupujúcim vyplatená suma 800.000,- CZK, z ktorej
zhodne navrhovateľ i odporca odpočítali sumu 23.000,- CZK ako poplatku za státie lode v prístave, na
ktorom poplatku sa mal navrhovateľ podieľať tiež v 1/4-ine na základe jeho spoluvlastníckeho podielu

mu z kúpnej ceny ako jednému zo štyroch podielových spoluvlastníkov za rovnakého spoluvlastníckeho
podielu (1/4) mala byť vyplatená odporcom suma 200.000,- CZK - 5.750,- CZK (23.000,- CZK:4), t.j.
194.250,- CZK, pričom mu bola vyplatená len suma 99.526,- CZK.

Poukázal na ust. § 98 O.s.p., podľa ktorého vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti

navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené
viac než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Toto
zákonné ustanovenie ukladá súdu ako má správne hodnotiť prejav odporcu na započítanie, a to v
závislosti od toho, či navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ. Ak uplatnil menej,
takýtoprejavsaposudzujeibaakoobrana,sktorousasúdmusívysporiadať.Správneposúdenieprejavu

odporcu je významné z hľadiska, aby súd rozhodol o celej prejednávanej veci. Ak má prejav povahu
obrany, vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Stačí ak sa s touto otázkou
súd vyporiada v dôvodoch rozhodnutia. Ak však započítacia pohľadávka prevyšuje plnenie uplatnené
navrhovateľom,ovzájomnomnávrhutebarozhodnúťvovýrokurozhodnutia.Vprejednávanejveciprejav
odporcu o započítacej námietke odporcu vznesenej na pojednávaní dňa 04.02.2010, keď uviedol, že si

uplatňuje svoju pohľadávku vo výške 600 eur na započítanie voči pohľadávke, ktorú navrhovateľ uplatnil
svojimnávrhom,ktorúpohľadávkuvovýške600,-euršpecifikovalakočiastkupredstavujúcusumu,ktorú
zaplatil R. H. za navrhovateľa ako jeho podielu na nákladoch za státie lode v E. (prístave) v období od
01.04.2006 do 31.03.2007, súd prvého stupňa nesprávne posúdil ako vzájomný návrh, pretože takýto
započítací prejav odporcu mal len povahu obrany proti návrhu (§ 98 druhá veta O.s.p.) Po posúdení

tohto započítacieho prejavu ako obrany odporcu voči navrhovateľom uplatňovanému nároku odvolací
súd dospel k záveru, že započítací prejav týkajúci sa sumy 600 eur sa odporcovi nepodarilo preukázať.

Na dovolanie odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením zo dňa
26.02.2013č.k.7Cdo68/2012-194zrušilrozsudokKrajskéhosúduvBratislavez25.01.2012sp.zn.4Co

370/2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, odvolací súd celkom jasne odlíšil od seba
prípady, v ktorých sa po rozpustení združenia (založeného v zmysle § 829 O.s.p. a nasl. Občianskeho
zákonníka) vracia majetok poskytnutý na účel združenia od vyporiadania majetku získaného výkonom
spoločnej činnosti (porovnaj str. 5 ods. 2 a 4 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Zvlášť zdôraznil,
že predmetom tohto súdneho konania bolo vyporiadanie kúpnej ceny odpredaného plavidla P. zmluvou

z 21.09.2007, ako majetku získaného činnosťou združenia (porovnaj str. 5 ods. 4 predposlednú
vetu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Ďalej konštatoval, že dohodou účastníci zaniknutého
združenia stanovili, že ich spoluvlastnícke podiely k plavidlu P.S. sú rovnaké, vychádzal pritom z článkov
I. zmlúv o hospodárení so spoločnou vecou z 01.01.1998 a 21.06.2001. Z tohto dôvodu nepovažoval
za správne tvrdenie žalovaného, že k zmene spoluvlastníckych podielov členov združenia stanovených

dodatkom č. 9 z 11.02.1995 nedošlo. Dôvodnosť nároku odvolací súd (rovnako ako súd prvého stupňa)
posúdilpodľaustanovenia§841Občianskehozákonníka.Nemožnopretoprisvedčiťtvrdeniudovolateľa,
aby v uvedenom prípade odvolací súd aplikoval ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci nebolo použité a v tejto súvislosti mal zaujať iný právny názor (odlišný od súdu prvého
stupňa).

Konštatoval, že v priebehu súdneho konania odporcom uplatnený návrh proti navrhovateľovi na
zaplatenie 600 eur súd prvého stupňa považoval z procesného hľadiska za tzv. vzájomný návrh v zmysle
§ 97 ods. 1 až 3 O.s.p. Z hľadiska jeho súdnej vymáhateľnosti tento nárok po stránke hmotnoprávnejpovažovalzapremlčaný,apretohozvecnéhohľadiskanepriznal(zamietol).Narozdielodtoho,odvolací
súd z procesného hľadiska považoval žalovaným uplatnený návrh za tzv. započítací návrh v zmysle
§ 98 O.s.p. čo bolo dôvodom, aby bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej

časti pre nadbytočnosť. (Ne)unesenie dôkaznej povinnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré
považoval odvolací súd za rozhodujúce pre posúdenie veci, neboli pri dovtedajšom rozhodovaní na
súde prvého stupňa považované za rozhodujúce, preto takýto právny názor považoval za
prekvapujúci. Mal za to, že odporca mal byť v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p poučený o jeho dôkaznej
povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., pričom mu takáto procesná

možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky potvrdzujúce jeho tvrdenia o vzniku práva, ktoré
v konaní započítaval, nebola vytvorená.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co 238/2013-202 zo dňa 29.04.2014 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vzhľadom na názor dovolacieho súdu, že
odporca nebol poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p a nebola mu vytvorená možnosť predložiť alebo

označiť dôkazné prostriedky potvrdzujúce jeho tvrdenia o vzniku práva, ktoré v konaní započítaval, ako
aj vzhľadom na odlišný názor odvolacieho súdu, ktorý považoval započítavací prejav odporcu týkajúci
sa ním uplatňovanej sumy 600 eur za obranu proti návrhu (§ 98 druhá veta O.s.p) na rozdiel od názoru
súdu prvého stupňa, ktorý tento nárok odporcu považoval za jeho vzájomný návrh (§ 98 O.s.p prvá
veta O.s.p) a to vzhľadom aj na dvojinštančnosť konania. V ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa

započítavanie sumy 600 eur, doplniť v tomto smere dokazovanie a znova vo veci rozhodnúť, tiež aj o
trovách pôvodného konania, odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p ) a dovolacieho konania ( § 143
d ods. 1 O.s.p).

Súd prvého stupňa, viazaný rozhodnutím súdu vyššieho stupňa - Krajským súdom v Bratislave, na

pojednávaní dňa 15.01.2015 doplnil v zmysle intencií odvolacieho a dovolacieho súdu dokazovanie,
dal možnosť obom účastníkom konania doplniť dokazovanie. vychádzal z tvrdenia odporcu, že čo sa
týka čiastky 600 eur, je to podiel navrhovateľa na nákladoch za státie lode P. v prístave v období od
01.04.2006 do 31.03.2007, ktorú sumu zaplatil p. H., preto sa navrhovateľ na jeho úkor obohatil a vznikla
mu pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorú si uplatnil ako obranu proti žalobe. Uvedenú

sumu mal zaplatiť p. H. až po 03.03.2008, ktorú skutočnosť jednoznačne potvrdzuje e-mail, ktorý zaslal
navrhovateľovi a ktorého kópia je založená ku konaniu, túto sumu si započítal na pojednávaní dňa
04.02.2010, keď ešte dvojročná premlčacia lehota neuplynula. Svedok Ing. R. H. vo svojej výpovedi dňa
26.04.2010 uviedol, že pred predajom lode P. v roku 2007 ešte predtým vyplácal E., kde loď parkovala,
ročné parkovné, od bratov P. obdržal jednu štvrtinu parkovného vo výške 3.210 eur, čo v chorvátskych

kunách predstavovalo 100% zaplateného parkovného. Keď potom prišlo od navrhovateľa, že on jednu
štvrtinu nedostal po odpredaji lode, požiadal o odpočítanie jeho sumy, z dôvodu, že sa s ním nevedel
spojiť. Uviedol, že p. E. P. mu vyplácal jeho podiel a zohľadnil mu 1 parkovného zo sumy 3.210 eur
za podiel p. Q.. Nevedel sa vyjadriť, peniaze mu však boli vyplatené v roku 2007. Na pojednávaní dňa
04.10.2010 svedok H. uviedol, že svoj podiel obdržal po doručení e-mailu adresovaného odporcom

navrhovateľovi zo dňa 03.03.2008, nie tak ako uviedol na predchádzajúcom pojednávaní, t.j. v roku
2007., predložil súbor súdu ku konaniu s dátumom 13.2.2010 k čomu uviedol, že dátum je písaný rukou,
správne tam má byť dátum 13.02.2008. K vyplateniu sumy a k výpisu z účtu svedok uviedol, že tieto
výpisy k dispozícii nemá, nevedel preukázať vyplatenie súm, uviedol, že peniaze mu neboli vyplatené na
jehoosobnýúčet,pravdepodobnebolivyplatenénaúčetčeskejfirmy-jehoobchodnéakciovézáležitosti,

avšak žiadny doklad nezaložil.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že odporca žiadne nové skutočnosti neuviedol, žiadne nové dôkazné
prostriedky neoznačil, ani nezaložil. Stotožnil sa s právnym názorom právneho zástupcu odporcu, že
majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, nie je

teda majetkom združenia a podiely jednotlivých účastníkov na majetku, ktorý bol získaný spoločnou
činnosťou (§ 834 OZ) sa určujú zmluvou o združení a ust. § 841 OZ zakladá nároky účastníkov
zaniknutého združenia na ich vyporiadanie. Uviedol, že v danom konkrétnom prípade nevyporiadaval
nároky členov združenia zo zaniknutého združenia, ale rozhodoval o nároku podielového spoluvlastníka
lode P. na vyplatenie svojho podielu za jej predaj. Teda okrem originálneho spôsobu nadobúdania

vlastníctva (vytvorenie novej veci, spracovanie veci, nadobudnutie úžitkov a pod.) sa vlastníctvo
veci nadobúda aj odvodene (derivatívne) najčastejšie právnymi úkonmi medzi živými, predovšetkým
zmluvami. Za takúto zmluvu, v ktorej si jej účastníci stanovili a jasne určili podiely, považoval aj
účastníkmi uzavretú a podpísanú Zmluvu o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001, vktorej v bode I. je jasne uvedené, že zmluvné strany sú podielovými spoluvlastníkmi plavidla P., reg.
číslo: SK XXXX typu: M., rok stavby: 1997 (ďalej len plavidlo), pričom ich spoluvlastnícke podiely sú
rovnaké. Mal za to, že jednoznačne zmluva určuje podielové spoluvlastníctvo jej účastníkov s tým, že

podiely sú rovnaké, to znamená, že ak sú štyria podieloví spoluvlastníci, každého podiel predstavuje
1, t.j. jednu štvrtinu. Jednoznačne je uvedené v zmluve že sú podielovými spoluvlastníkmi plavidla P.,
teda je jednoznačne určený aj predmet podielového spoluvlastníctva. Bolo by práve v rozpore s právnou
stabilitou, aby si účastníci zmluvy v zmluve niečo jednoznačne dohodli a určili, a následne jednotlivé
nároky zo zmluvy spochybňovali tým, že je nešťastné znenie zmluvy a jej ustanovenia si začali vykladať

inak.

K odporcom uplatnenej sume 600 eur ako započítacej pohľadávke odporcu voči pohľadávke
navrhovateľa, konštatoval, že viazaný právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu po poučení
účastníkov konania vyzval na doplnenie dokazovania, žiadny dôkaz navrhnutý nebol, preto sa zameral
na dôkazy doposiaľ založené a vykonané.

Vyslovil názor, že odporca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, žiadnym spôsobom svoj nárok
nepreukázal, z dokladu založeného ku konaniu - potvrdenie T. O. E. C..Z..Z.. T. potvrdzuje státie lode P.
v období od 01.04.2006 do 31.03.2007 v prístave, z K. Z. R. zistil, že za uvedené obdobie predstavovalo
parkovné 2.400 eur, z dokladu zo dňa 30.04.2007 - faktúra od T. O. E. C..Z..Z. T. zistil, že malo byť

za parkovanie v E. za vyššie uvedené obdobie zaplatená suma 2.395,85 eur. Uviedol, že z dokladu zo
dňa 13.2.2010 svedkom H. ohľadne ceny predajnej 800.000,- CZK (nie je uvedené za čo, od koho),
doplatiť za marínu 23.000,- CZK (nie je uvedené kto doplatiť, komu, kedy), k výplate 777.000,- CZK (nie
je uvedené komu, za čo, od koho, kedy), ďalej sú tu uvedené podiely E., P., O., R., sumy, k výplate sumy
a kontrolný súčet (tento údaj nie vôbec špecifikovaný, je len všeobecný), takisto údaj pohľadávky R. od

O. 600 eur (nie je uvedené aký R., aký O., čo má predstavovať sumy 600 eur, kedy pohľadávka splatná,
z čoho pohľadávka vyplýva, či už bola uhradená a kedy, a pod.). Doklady založená odporcom súdu
ku konaniu nie sú preložené do slovenského jazyka, nie sú konkrétne špecifikované. Pokiaľ odporca
uviedol, že čiastka 600 eur je podiel navrhovateľa na nákladoch za státie rekreačnej lode P. v prístave
v období od 01.04.2006 do 31.03.2007 a že údajne zaplatil p. H. túto sumu spolu s jeho podielom na

predajnejceneažpo03.03.2008,ktoráskutočnosťjednoznačnevyplývaztextue-mailuzodňa3.3.2008,
z tohto e-mailu táto skutočnosť, tak ako je z mailu evidentné podľa neho vôbec nevyplýva.

Vyslovil, že podľa ust. § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac než

čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Ak má prejav
povahu obrany, vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Stačí, ak sa s
touto kompenzačnou námietkou súd vysporiada v dôvodoch rozhodnutia. Konštatoval, že sa stotožnil
s právnym názorom navrhovateľa a odvolacieho súdu, že započítací prejav odporcu sa mu nepodarilo
preukázať. Uviedol, že odporca nepreukázal, že zaplatil za navrhovateľa 600 eur R. H., ani svojou

rozporuplnouanepresvedčivouvýpoveďouanisvedokPodoba,ktorýžiadnyrelevantnýdokladnezaložil,
ním založený doklad z 10.02.2008 bol nepresvedčivý, nekonkrétny a podľa neho vyhotovený až
dodatočne po jeho predchádzajúcej výpovedi, o čom svedčí aj dátum na tomto doklade. Súd tiež v
tejto súvislosti poukazuje na výpoveď PZO na pojednávaní, ktorý tvrdil, že od sumy 800.000,- CZK bola
odpočítaná suma 23.000,- CZK za parkovanie v E., čím dospel k názoru, že tú istú sumu si odporca

uplatňuje druhý krát.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, úspešnému v konaní, priznal
náhradu trov konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 243,00 eur, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 2.599,64 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť
dôvodiac tým, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, keď odôvodnenie
napadnutého rozsudku nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Podľa neho odôvodnenie rozsudku nevypovedá o tom, čo vlastne a na podklade

ktorých vykonaných dôkazov súd prvého stupňa po skutkovej stránke zistil, prečo niektorým dôkazným
prostriedkom uveril, prisúdil im vierohodnosť, prečo z iných nemohol čerpať informácie nevyhnutné
pre zistenie skutkového stavu veci. Mal za to, že uviedol, len popis obsahu jednotlivých vykonaných
dôkazov, ktorým zisteniam nepredchádza žiadne hodnotenie dôkazov a bez ďalšieho z nich vyvodilprávny záver. Uviedol, že súd prvého stupňa vôbec neodôvodnil, ako a na základe akých dôkazov
dospel k svojmu záveru, chýbajú dôvody, prečo boli aplikované citované ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku, na základe akého ustanovenia Občianskeho zákonníka svoje závery vyvodil. Bol

toho názoru, že výška spoluvlastníckych podielov na konkrétnej veci môže byť zmenená len niektorým
zo spôsobov, akým podielové spoluvlastníctvo vzniká alebo zaniká a zánik združenia nemá za následok
zánik podielového spoluvlastníctva, pričom tvrdil, že ani jeden z podielových spoluvlastníkov neurobil
prejav, ktorý by smeroval k prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu alebo jeho časti na navrhovateľa,
čím by sa zmenil a výška spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa oproti výške ustanovenej Dodatkom č.

9. Mal za to, že Zmluva o hospodárení so spoločnou vecou nezakladá medzi spoluvlastníkmi spoločne
veci nový záväzkový vzťah, sama o sebe nemá za následok zmenu výšky podielov ani vtedy, ak
v nej práva a povinnosti spoluvlastníkov nie sú určené podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že neodôvodnil prečo nebolo možné v predmetnej veci použiť judikáty,
o ktoré on opieral svoj názor, a to rozsudky NS ČR sp. zn. 22Cdo 2528/98, sp. zn. 29 Cdo 93/2001,
uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 256/2007 a prečo na ne nereagoval a nevysvetli, prečo jeho názor

nepovažoval za správny. Považoval skutkové zistenia za nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.
Mal za to, že zo Zmluvy o hospodárení so spoločnou vecou nemožno vyvodiť dohodu o určení výšok
spoluvlastníckych podielov a tieto sa nezmenili a ani z výpovedí svedkov nevyplýva, že tieto boli
rovnaké, naopak svedčia o opaku. Uviedol že od predajnej ceny predmetného plavidla 800.000,- CZK
odpočítal sumu vo výške 23.000,- CZK za parkovanie v E.F. za obdobie od 01.04.2007 do 31.07.2007,

ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a suma vo výške 2.400 eur predstavuje odplatu za
parkovanie v E.F. za obdobie od 01.04.2006 do 31.03.2007 a nebola odpočítaná z predajnej ceny
predmetného plavidla. Z troch vykonaných dôkazov, a to z výpovede svedka Ing. R. H., z jeho výpovede
a z potvrdenia o zaplatení sumy 2.400 eur podľa neho bez pochybností vyplýva, že za navrhovateľa
zaplatil Ing. R. H. sumu vo výške 600 eur, ktorá mala predstavovať podiel navrhovateľa na nákladoch

za státie rekreačnej lode P. v prístave v období od 01.04.2006 do 31.03.2007. Názor súdu prvého
stupňa, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nepovažoval za správny. Svoj názor, že pre
posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k veci vyrobenej spoločnou činnosťou viacerých osôb
je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov, opieral o ust. § 834
a § 868 Obč. zák. a súdnu prax. Zotrval na svojom stanovisku, že výšky spoluvlastníckych podielov

na rekreačnej lodi P. boli určené Zmluvou o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 a dodatkami
k nej vždy podľa prevodov spoluvlastníckych podielov, ktorými bol ustálený spoluvlastnícky podiel
navrhovateľa na rekreačnej lodi P. na základe ust. § 137 ods. 2 a § 835 ods. 1 Obč. zák. vo výške
14,9712 %. Zánik združenia nemá podľa neho za následok zánik podielového spoluvlastníctva a majetok
získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, nie je majetkom

združenia, ale prechádza do spoluvlastníctva všetkých účastníkov, podiely jednotlivých účastníkov
na majetku, ktorý bol získaný spoločnou činnosťou, sa určujú zmluvou o združení a zákon zánik
podielového spoluvlastníctva so zánikom združenia nepozná. Závisí od vôle účastníkov, v akom rozsahu
mienia podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať a v akom rozsahu má naďalej trvať po zániku
združenia, spoluvlastníctvo trvá až do jeho zrušenia dohodou alebo súdom. a keďže spoluvlastníctvo

k rekreačnej lodi P. nebolo zrušené a vyporiadané ani dohodou, výška spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľa sa zánikom zmluvy o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 nezmenila. Uviedol, že prevod
spoluvlastníckeho podielu sa môže uskutočniť jedine relevantnými prejavmi scudziteľa a nadobúdateľa
a ani jeden z podielových spoluvlastníkov rekreačnej lode P. nerobil taký prejav vôle, ktorý by
smeroval k prevodu spoluvlastníckeho podielu alebo jeho časti, čím by sa zmenila jeho výška oproti

výške ustanovenej Dodatkom č. 9 k Zmluve o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990., teda výška
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa zostala 14,9714 %. Zmluva o hospodárení so spoločnou vecou
sa uzatvára iba za účelom úpravy práv a povinností spoluvlastníkov pri vykonávaní zložiek obsahu
vlastníckeho /spoluvlastníckeho, nezakladá nová záväzkový vzťah. Keďže spoluvlastníctvo k rekreačnej
lodi P. nebolo zrušené a vyporiadané ani dohodou ani súdim, kúpnou zmluvou zo dňa 21.9.2007,

navrhovateľ na kupujúceho previedol svoj podiel na predmetnej lodi vo výške 14,9712 %. Uviedol, že
ako obranu proti nároku navrhovateľa si uplatnil svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia v sume,
ktorú za navrhovateľa zaplatil Ing. H..

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť. považujúc odvolanie odporcu za účelové a tendenčné, pričom v konaní
neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy a len zopakoval skutočnosti ním v predchádzajúcom
konaní uvádzané. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 26.02.2013 a
Krajský súd Bratislave uznesením zo dňa 29.04.2014 uložili súdu prvého stupňa doplniť dokazovanieohľadom nároku odporcu vo výške 600 eur voči jeho pohľadávke , pričom odporca tento svoj nárok na
výzvu súdu prvého stupňa nedoplnil žiadnym dôkazom a ani nenavrhol vykonanie nových dôkazov. v
konaní ničím nepreukázal, že za neho zaplatil sumu 600 eur a neuniesol tak svoje dôkazné bremeno.

Závery súdu prvého stupňa nepovažoval za zjavne neodôvodnené a odôvodnenie jeho rozhodnutia za
náležite odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa správne
posúdil dôvodnosť jeho nároku, keď predmetom konania bolo vyporiadanie kúpnej ceny plavidla P. ako
majetku, ktorý bol získaný činnosťou združenia a účastníci zaniknutého združenia si v zmysle čl. I
zmluvy o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 01.01.1998 a zo dňa 21.6.2001 ustanovili, že ich

spoluvlastnícke podiely k plavidlu P. sú rovnaké. Teda po odpredaní tejto lode za cenu 800 000,- CZK
mal každý zo spoluvlastníkov nárok na 25% podielu z kúpnej ceny, t.j. 194.250,- CZK a odporca mu
vyplatil len časť tohto podielu, a to 99.526,- CZK, preto považoval za nesporný svoj nárok voči odporcovi
vo výške 94.724,- CZK, t.j. 4.056,10 eur. Mal za to, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami významnými pre jeho rozhodnutie vo veci a svoje
rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 odôvodnil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) pejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p, postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktoré doplnil v časti týkajúcej sa nároku
odporcu vo výške 600 eur uplatňovaných ním proti nároku navrhovateľa, výsledky dokazovania aj
náležitepodľa§132O.s.p.vyhodnotilasvojerozhodnutieajvsúladesust.§157ods.2O.s.p.odôvodnil,
navyše aj nad rámec tohto ustanovenia, keď obšírne a nie stručnejším zhrnutím zopakoval priebeh
doterajšieho konania na jednotlivých stupňoch súdov, avšak dostatočne napriek námietke odporcu

odôvodnil svoje rozhodnutie, preto námietku odporcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a o
jeho nepreskúmateľnosti nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Už aj vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí odvolací súd na tú istú námietku odporcu konštatoval, že základné právo podľa § 46 ods. 1
Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zaručujú
aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II.ÚS 383/06), avšak nevyžaduje sa, aby súd dal odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa názoru súdu pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré aj stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.US

115/03). Úlohou súdu prvého stupňa po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia bolo predovšetkým
vintenciáchodvolaciehoadovolaciehosúduvysporiadaťsasozapočítavacímprejavomodporcu,t.j.ním
uplatňovaným nárokom vo výške 600 eur voči pohľadávke navrhovateľa, keď podľa názoru dovolacieho
súdu odporca nebol dostatočne poučený o jeho dôkazných prostriedkoch v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.
a nemal vytvorenú možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky potvrdzujúce jeho tvrdenia.

Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo dňa 25.01.2012 č.k. 4Co 370/2011-151
vyslovil, že z ust. § 829 Obč. zák. vyplýva iba požiadavka, aby sa viaceré osoby pričinili o dosiahnutie
dohodnutého účelu ako podstatnej obsahovej náležitosti zmluvy. Tento účel môžu účastníci združenia
dosiahnuť jednak pracovnou činnosťou, jednak poskytnutím peňazí alebo iných vecí. Zmluvu o združení

možno viazať jednak na okamih dosiahnutia sledovaného účelu, jednak na určitý vopred určený okamih.
Pokiaľ združenie získalo majetok pri výkone spoločnej činnosti, tento je v spoluvlastníctve všetkých
účastníkov združenia. Spoluvlastníctvo účastníkov združenia k poskytnutiu druhovo určeným veciam
je spoluvlastníctvom podielovým. Spoluvlastnícky podiel účastníka stanovuje zákon kogentne tak,
že vyjadruje pomer hodnoty ním poskytnutých druhovo určených vecí k celkovej hodnote všetkých

účastníkmi poskytnutých druhovo určených vecí (§ 833 veta prvá Obč. zák.). Spoluvlastnícky
podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva spoločnej veci (§ 137 ods. 1 Obč. zák.) a tiež určuje rozsah práv a povinností
jednotlivých spoluvlastníkov za trvania účasti vo vzťahu k spoločnej veci. Spoluvlastnícke podiely na
majetku získanom činnosťou združenia (§ 835 Obč. zák.) nemožno zamieňať so spoluvlastníckymi

podielmi účastníkov na veciach poskytnutých na účely združenia (§ 833 Obč. zák.). Tieto podiely treba
vzhľadom na odlišný spôsob určenia a odlišnú úpravu vyporiadania pri skončení účasti v združení po
celú dobu existencie združenia odlišovať. Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie
hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonomspoločnej činnosti združenia spôsobom učeným v zmluve, inak rovnakým dielom (§ 841 Obč. zák.).
Rozpustením treba rozumieť dohodu účastníkov združenia, že nechcú ďalej zotrvávať v združení,
pretože splnil účel, na ktorý bolo združenie založené. Občiansky zákonník osobitne upravuje pre sféru

hodnôt, ktoré vniesli účastníci do združenia (§ 831 až § 833 Obč. zák.) a osobitne pre sféru majetku
získaného pri výkone spoločnej činnosti (§ 834 Obč. zák.). V prvom prípade ide o nárok na vrátenie
hodnôt poskytnutých na účely združenia. Pre majetok získaný výkonom spoločnej činnosti platí, že
účastníci sa vyporiadajú podľa svojich spoluvlastníckych podielov, ktoré si dohodnú v zmluve, inak
rovným dielom.

V prejednávanej veci bolo nepochybné, že dňa 21.12.1990 bola uzavretá zmluva o založení konzorcia
T. s určenou výškou podielov jeho členov (bod 2.1.1.zmluvy), ktoré konzorcium končí svoju činnosť
podľa bodu 5.1. kúpou a dokončením lode, pričom kúpa mala byť potvrdená kúpno-predajnou zmluvou
a dokončenie lode potvrdené obdržaním technického osvedčenia plavidla. Podľa dodatku č. 9 k tejto
zmluve zo dňa 11.02.1995 zostali účastníkmi konzorcia P. P., E. P., L. J. a B. Q. s vyčíslením ich

majetkových vkladov a tomu zodpovedajúceho percentuálneho podielu k 11.02.1995. Toto konzorcium
zaniklo v zmysle bodu 5.1 zmluvy o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 splnením jeho účelu, na ktorý
bolo založené, a to dokončením lode potvrdeným obdržaním technického osvedčenia plavidla v roku
1998 a pridelením registračného čísla SK-XXXX, typu M., rok stavby 1997.

Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odporcu, že zánikom konzorcia (združenia) nedochádza k
zániku podielového spoluvlastníctva, avšak majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, nie je majetkom združenia. K majetku získanému výkonom
spoločnej činnosti vzniká účastníkom združenia podľa § 834 Obč. zák. podielové spoluvlastníctvo.
Výkon spoločnej činnosti účastníkov združenia však nemožno stotožňovať s vecami v zmysle ust.

§ 833 Obč. zák. vnesenými do združenia. Spoluvlastnícke podiely na majetku získanom činnosťou
združenia (§ 835 Obč. zák.) nemožno zamieňať so spoluvlastníckymi podielmi účastníkov na veciach
poskytnutých na účely združenia (§ 833 Obč. zák.). Tieto podiely treba aj na odlišnú úpravu vyporiadania
pri skončení účasti v združení odlišovať. Preto nebola dôvodná námietka odporcu, že spoluvlastnícke
podiely účastníkov konzorcia naposledy určené dodatkom č. 9 k zmluve o založení konzorcia zo dňa

21.12.1990 sa nemenili a z týchto bolo treba pri vyporiadaní členov po odpredaji lode vychádzať.
Dôkazy o vyporiadaní účastníkov zaniknutého konzorcia účastníkmi neboli predložené a táto otázka
ani nebola predmetom konania. Predmetom konania bolo vyporiadanie z kúpnej ceny predmetnej lode
ako majetku získanom činnosťou konzorcia na základe kúpnej zmluvy uzavretej predávajúcimi E. P.,
P. P., B. Q. (navrhovateľom) a R. H. kupujúcemu H. E. zo dňa 21.09.2007. Bolo treba vychádzať z

toho, že sa P. P., E. P., L. J. I. B. Q. dohodli na majetku získanom pri výkone spoločnej činnosti zo
zaniknutého konzorcia, t.j. predmetnej lode, keď uzavreli dňa 01.01.1998 zmluvu o hospodárení so
spoločnou vecou, podľa bodu I. ktorej sú títo podielovými spoluvlastníkmi plavidla P., reg. č. SK - XXXX,
typu M., rok stavby 1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, ako aj zo zmluvy o hospodárení
sospoločnouvecouuzavretejdňa21.06.2001,ktorúuzavrelizmluvnéstrany:E.P.,P.P.,B.Q.aR.H.(na

ktorého previedla svoj podiel L. J.), podľa bodu I. ktorej zmluvné strany sú podielovými spoluvlastníkmi
plavidla P., reg. č. SK XXXX, typu M., rok stavby 1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké.
V rozpore s tým je potom tvrdenie odporcu, že spoluvlastnícke podiely zostali nezmenené a vo výškach
určených naposledy dodatkom č. 9 zo dňa 11.02.1995 k zmluve o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990,
pričom v tomto dodatku boli vyčíslené majetkové vklady, predstavujúce aj výšku podielu v percentách k

11.02.1995, týkajúce sa sféry majetkových hodnôt vnesených do konzorcia (§ 831 až § 833 Obč. zák.),
pričom aj účastníci ako spoluvlastníci lode sa menili a už nimi neboli tí, ktorí nimi boli v čase trvania
konzorcia, čomu korešponduje aj skutočnosť, že loď predávali už len fyzické osoby uvedené v zmluve
o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001 a nie tí, ktorí nimi boli na základe zmluvy o
založení konzorcia a jej dodatku č. 9. zo dňa 11.02.1995. Podiely na majetku získaného pri spoločnej

činnosti (lode) ako spoluvlastnícke podiely po dokončení lode boli práve určené zmluvami o hospodárení
so spoločnou vecou (A.) zo dňa 01.01.1998 a 21.06.2001. Obrana odporcu preto v namietaní výšky
spoluvlastníckych podielov nebola dôvodná. Preto keď na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2007
mala byť kupujúcim vyplatená suma 800.000,- CZK, z ktorej zhodne navrhovateľ i odporca odpočítali
sumu 23.000,- CZK ako poplatku za státie lode v prístave, na ktorom poplatku sa mal navrhovateľ

podieľať tiež v 1/4-ine na základe jeho spoluvlastníckeho podielu mu z kúpnej ceny ako jednému zo
štyroch podielových spoluvlastníkov za rovnakého spoluvlastníckeho podielu (1/4) mala byť vyplatená
odporcom suma 200.000,- CZK - 5.750,- CZK (23.000 CZK:4), t.j. 194.250,- CZK, pričom mu bola
vyplatená len suma 99.526,- CZK.Čo sa týka započítacieho prejavu odporcu v zmysle § 98 O.s.p. vo výške 600 eur voči pohľadávke,
ktorú navrhovateľ uplatnil svojim návrhom, ktorú odporca špecifikoval ako sumu, ktorú zaplatil R. H. za

navrhovateľa ako jeho podielu na nákladoch za státie lode v maríne (prístave) v období od 01.04.2006
do 31.03.2007, odvolací súd dospel k záveru, že započítací prejav týkajúci sa sumy 600 eur sa odporcovi
nepodarilo preukázať, a to ani po doplnení dokazovania súdom prvého. Odporca síce doložil potvrdenie
T.O.E.,C..Z..Z..T.ostátílodeP.SK-X-XXXXvobdobíod01.04.2006do31.07.2007,avšak nepreukázal
ním uplatňovaný nárok na započítanie, keďže nepreukázal, že sumu 600 eur za navrhovateľa uhradil

R. H. a kedy, keďže pri započítaní tejto pohľadávky voči pohľadávke navrhovateľa by muselo ísť o
pohľadávku preukázanú, a to aj v jej výške, a v čase započítania splatnú. Odporca tvrdil, že R. H.
za navrhovateľa zaplatil sumu 16.835,- CZK, avšak žiadny dôkaz o tom v konaní nedoložil a toto
jeho tvrdenie nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou R. H., ktorého vyjadrenia boli rozporuplné,
nepresvedčivé, a ktorý sa ohľadom tejto sumy nevedel jednoznačne vyjadriť. Tento na pojednávaní dňa
26.04.2010uviedol,žesinepamätá,akásumamumalabyťvyplatená,uviedollen,žemalmaťodporcom

vyplatený jeho podiel s nevyplatenou časťou parkovného za navrhovateľa, ktorý svoj podiel nevyplatil,
tieto peniaze mu mali byť vyplatené naraz v roku 2007, na jeho osobný účet vo VUB alebo na mohli
byť vyplatené na účet iného, kto mal účet vedený v CZK s tým, že na pojednávaní odročenou na deň
04.10.2010 predloží výpisy účtov, na ktoré mu peniaze boli vyplatené, na ktorom však tieto nepredložil a
na otázku odporcu či obdržal svoj podiel v roku 2007 alebo až po obdržaní jeho emailu po 03.03.2008,

že tohto emailu. R. H. tak nepreukázal zaplatenie mu sumy 600 eur odporcom za navrhovateľa a ani
odporca, hoci ak by bol podiel R. H. vyplatil s podielom navrhovateľa za uvedené parkovné na účet,
mohol takúto skutočnosť preukázať. Odporca tak neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní
jeho započítacieho prejavu ako jeho obrany v konaní. Odporca v ďalšom konaní po zrušení a vrátení
veci súdu prvého stupňa neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a

to ani v jeho písomnom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 07.01.2015, ani na pojednávaní
dňa 15.01.2015, kde uviedol, že čo sa týka zaplatenia sumy 600 eur za navrhovateľa, preukázal to
dôkazmi založenými na pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 04.10.2010 a 04.02.2010, zopakoval len
skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa aj odvolací súd už vysporiadali.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny vo veci samej, ako aj v časti týkajúcej sa trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu

trov odvolacieho konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon poskytnutých
právnych služieb- vyjadrenie k odvolaniu v sume 151,05 eur + 1 x 8,39 eur režijný paušál + 20 % DPH,
spolu v sume 191,33 eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.