Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 3C/22/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105234332
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3105234332.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v právnej veci

navrhovateľa: LANAP, s.r.o., so sídlom Inovecká 975/21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 138
668, zast.: JUDr. Jozef Bičan, advokát so sídlom M. R. Štefánika 120, 911 01 Trenčín, proti odporcovi:
Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXX/XX, XXX XX R. U. R., zast.: JUDr. Viliam Vaňko, advokát
so sídlom Radlinského 578/11, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 53 110,27 eur (pôvodne o
zaplatenie 65 723,96 eur) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 37 100,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne
zo sumy 37 100,51 eur od 23.10.2004 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 11.958,38 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 11.958,38 eur od 23.10.2004 do zaplatenia, to všetko do
3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a.

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi k rukám advokáta: JUDr. Viliam Vaňko, advokát so
sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského č. 578/11, náhradu trov konania vo výške 51,28 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodným návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2005 žiadal navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu k
úhrade sumy vo výške 1.980.000,- Sk, t.j. 65.723,96 € s tým odôvodnením, že odporca ako spoločník
a konateľ spoločnosti navrhovateľa bez súhlasu a bez vedomia ostatných spoločníkov a konateľov
spoločnosti previedol z majetku navrhovateľa nehnuteľnosti parc. č. 243 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 733 m?, zapísané na LV XXXX pre k. ú. R. U. R. za cenu 250.690,- Sk, pričom uvedená

nehnuteľnosť mala v roku 2004 trhovú hodnotu minimálne 2.100.000,- Sk. O predaji vopred nerozhodlo
valné zhromaždenie spoločnosti navrhovateľa a nebol odporcom predložený ani znalecký posudok ani
kúpna zmluva a do pokladne neboli odvedené peniaze. Pri vyčíslení výšky náhrady škody navrhovateľ
vychádzal z ponúk, ktoré dostali na odkúpenie, pričom ponuky sa hýbali od 900,- - 1.200,- Sk za m?.
ObdobnýmspôsobomodporcapostupovalpriodpredajimotorovéhovozidlaťahačLIAZ110471,EČVR.
XXX K. modrej farby, ktorý odporca odpredal za 100.000,- Sk, pričom účtovná hodnota tohto vozidla bola
338.690,- Sk. Navrhovateľ mal záujem riešiť spor rokovaním na valnom zhromaždení dňa 22.10.2004,

odporcasavšaknaňomnezúčastnilanereagovalaninapokusozmier.Navrhovateľsivzmysleplatných
právnych predpisov uplatnil návrhom nárok i na úrok z omeškania a nárok na náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli v súvislosti s uhradeným súdnym poplatkom a trovami právneho zastúpenia.Navrhovateľ pripojil k návrhu vyjadrenie zo dňa 27.07.2005, pokus o zmier zo dňa 11.07.2005, zápisnicu
z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 22.10.2004, príjmový pokladničný doklad,
faktúru zo dňa 09.09.2002, úplné znenie spoločenskej zmluvy, kúpnu zmluvu zo dňa 05.05.2004. V

priebehu konania zástupcovia navrhovateľa uviedli, že na výške škody za ťahač netrvajú, zotrvali len na
náhrade škody vzniknutej z titulu predaja označenej nehnuteľnosti.

V konaní bol vydaný platobný rozkaz dňa 13.03.2006, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote
odporsodôvodnenímvovecisamej.Vodporeuviedol,ženesúhlasísnávrhomnavrhovateľananáhradu

škody. Poukázal na to, že sporný pozemok v R. U. R. bol predaný za kúpnu cenu podľa znaleckého
posudku 42/2004, pričom kúpna cena bola určená ako všeobecná hodnota so zohľadnením trhovej
hodnoty. Získaná kúpna cena bola poukázaná na účet spoločnosti. Pokiaľ ide o predaj motorového
ťahača, tento bol predaný spoločnosťou potom, ako skončila možnosť jeho využívania pre činnosť
spoločnosti. Príjem za predaj bol príjmom spoločnosti.

Dňa 19.04.2011 súd vo veci rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 16.009,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 23.10.2004 do zaplatenia a vo
zvyšnej časti návrh zamietol. Na základe podaného odvolania odporcu bol tento rozsudok Uznesením
KrajskéhosúduvTrenčíneč.kon.6Co/165/2011-305zodňa19.02.2013zrušenýavecvrátenánaďalšie
konanie s odôvodnením, že rozsudok okresného súdu nie je dostatočne odôvodnený, prečo okresný súd

v prejednávanej veci nevychádzal so záverov znaleckého posudku o odbornej otázke v zmysle § 127
ods.1O.s.p.vspojenís§33písm.d)zákonač.382/2004Z.z..Odmietnutiezáverovznaleckéhoposudku
okresným súdom s poukazom na znalcom použitú metódu pri riešení odbornej otázky (metóda polohovej
diferenciácie), je podľa názoru odvolacieho súdu neprípustné, lebo zasahuje do odborných postupov
znalca. Podľa názoru odvolacieho súdu pri hodnotení znaleckého posudku nie je súd na základe vlastnej

úvahy oprávnený posudzovať správnosť znalcom použitých odborných postupov ani v prípade, že by
mal sudca náležité odborné znalosti. Pri hodnotení znaleckého posudku v zmysle § 132 a § 127 ods.
1 O.s.p. je súd oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom zmysle, či
tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať
závery znalca. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti odborných postupov znalca, je potrebné

k týmto skutočnostiam znalca vypočuť a v prípade ich pretrvávania je možné ich riešiť prostredníctvom
kontrolného znaleckého posudku. Ak teda okresný súd neprihliadal na závery znaleckého posudku
ohľadne všeobecnej hodnoty dotknutého pozemku len z dôvodu výhrady súdu voči znalcom použitej
metódy pri vypracovaní posudku, založenej výlučne na vlastnej úvahe súdu, nepostupoval v súlade s
ustanovením § 132 v spojení s § 127 ods. 1 O.s.p. Uložil povinnosť okresnému súdu ujasniť si na základe

doterajších skutkových zistení, podľa ktorých konkrétnych ustanovení platného právneho poriadku sa
posudzuje náhrada škody konateľa voči spoločnosti, založená na zodpovednostnom vzťahu podľa §
135a ods. 2 Obchodného zákonníka, najmä spôsob a rozsah náhrady škody, pričom v tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu aj ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka. V
zmysle uvedeného ustanovenia, odkazujúceho na aplikáciu ustanovení § 373 a nasl. Obchodného

zákonníka, podľa názoru odvolacieho súdu bude zrejme úlohou okresného súdu najmä ustáliť, či
navrhovateľom uplatnený nárok je možné podriadiť pod skutočnú škodu a vychádzať zo všeobecnej
ceny veci hodnoty, alebo ide o ušlý zisk, ktorý vyžaduje preukázanie, že by tento zisk bol skutočne a
reálne dosiahnutý konkrétnou operáciou poškodeného, nebyť konania škodcu.

Po vrátení veci navrhovateľ prostredníctvom zástupcu podaním zo dňa 11.10.2013 a 16.10.2013 vzal
navrhovateľ návrh v návrh späť v časti o zaplatenie 12.613,69 € (380.000,- Sk) spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 12.613,69 € (380.000,- Sk) od 23.10.2004 do zaplatenia
a súd uznesením č.kon. 3C/22/2008-338 zo dňa 04.11.2013 konanie v časti o zaplatenie 12.613,69 €
(380.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 12.613,69 € (380.000,- Sk)

od 23.10.2004 do zaplatenia zastavil, s tým že o náhrade trov konania v zastavujúcej časti rozhodne v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2013.

Na pojednávaní dňa 07.08.2015 navrhovateľ zobral návrh v časti ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou
53 110,27 eur a sumou 16 009,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne z tohto

rozdielu od 23.10.2004 do zaplatenia späť. Odporca k čiastočnému späťvzatiu na výzvu súdu či súhlasí
s čiastočným späťvzatím uviedol, že ponecháva na rozhodnutie súdu.Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalejlenO.s.p.)navrhovateľmôževziaťzakonaniaspäťnávrhnajehozačatie,atosčastialebocelkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozičného úkonu navrhovateľa, ktorý vzal návrh v časti späť, za situácie, že odporca s
čiastočným späťvzatím nevyjadril nesúhlas, súd konanie v časti o zaplatenie rozdielu medzi sumou 53

110,27 eur a sumou 16 009,76 eur t.j. v časti o zaplatenie 37 100,51 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 12 % ročne z tohto rozdielu t.j. 37 100,51 eur od 23.10.2004 do zaplatenia zastavil.
Súd po vrátení veci súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľa,
vyjadreniami odporcu, zápisnicou z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 22.10.2004,
spoločenskou zmluvou spoločnosti navrhovateľa, kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2004, znaleckým

posudkom znalca Ing. Daniša č. 9/2009 v znení jeho doplnenia, znaleckým posudkom č. 85/2004,
výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca Ing. Ľubomíra Daniša, výsluchom svedkov - B.. C.
D., G. U., B.. Y. C., odvolaniami odporcu, výsluchom svedkov R. C., B.. A. Ž., spismi Okresného úradu
Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor č. V 327/04 č. V 1093/97 a č. V 855/04, znaleckým posudkom
č. 32/2014 vypracovaného Ing. Dušanom Hrbatým v znení jeho doplnenia, výsluchom znalca Ing. Dušan

Hrbatý a ako i ostatných listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Odporca ako jeden z konateľov spoločnosti navrhovateľa Kúpnou zmluvou zo dňa 5.5.2004 previedol
na kupujúceho R. C. nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 243 zastavané plochy a nádvoria o výmere 733
m2 nachádzajúci sa v k. ú. R. U. R. zapísaný na LV č. XXXX za kúpnu cenu 250.690,- Sk (8.321,38

€) určenú podľa všeobecnej hodnoty uvedenej v znaleckom posudku č. 42/2004 vypracovaný znalcom
Ing. Ondrejom Žofčinom zo dňa 03.05.2004. Vklad kúpnej zmluvy bol Správou katastra Bánovce nad
Bebravou povolený dňa 03.06.2004 pod č. V 327/2004.

Zo Znaleckého posudku č. 42/2004 vypracovaného znalcom Ing. Ondrejom Žofčinom z odboru

stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota
spornej nehnuteľnosti (pozemkov) - parc. č. 243 v k. ú. R. U. R. bola vypočítaná polohovou diferenciáciou
a určená vo výške 250.690,- Sk).

Zo Znaleckého posudku č. 9/2009 v konaní vypracovaného znalcom Ing. Ľubomírom Danišom z odboru

stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných
prác vyplýva, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti (pozemkov) - parc. č. 243 v k. ú. R. U. R.
bola vypočítaná polohovou diferenciáciou a určená vo výške 11.588,73 €, t.j. po zaokrúhlení 11.600,-
€ (349.461,60 Sk).

Z vyjadrenia Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 21.01.2011 vyplýva, že mesto odpredalo parc. č. 78/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m?, parc. č. 78/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
31 m? v k. ú. R. U. R. v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 22.02.2005 za 1.200,- Sk
za m? a parc. č. 963 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.017 m? v zmysle uznesenia mestského
zastupiteľstva zo dňa 14.12.2004 za cenu 900,- Sk za 1 m2.

Z listiny Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.08.2014 označenej ako "Žiadosť o poskytnutie
uzemnoplánovacej informácie" vyplýva, že par.č. 243 sa nachádza v širšom centre mesta a podľa
územného plánu mesta platnom v máji 2004 bolo jej funkčné využitie zakreslené ako občianska
vybavenosť.

Zo Znaleckého posudku č. 85/2004 vypracovaného znalcom Jánom Hrebíčkom vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty majetku Daňového riaditeľstva, a to - pozemku parc .č. 215/1, 215/2, 215/3 a 215/4
na Z.. K. L. v k. ú. R. U. R. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vypočítaná polohovoudiferenciáciou vo výške 2.802.292,56 Sk. Jednalo sa pritom o pozemky - zastavané plochy a nádvoria -
215/1 o výmere 599 m? za cenu 1.239.714,36 Sk, zastavané plochy a nádvoria - 215/2 o výmere 232 m?
za cenu 480.156,48 Sk, zastavané plochy a nádvoria - 215/3 o výmere 511 m? za cenu 1.057.586,04

Sk a zastavané plochy a nádvoria - 215/4 o výmere 12 m? za cenu 24.835,68 Sk.

Svedok G. U. v konaní pred súdom uviedol, že jeho firma robí klimatizácie a v danom období v r. 2003
chcel rozšíriť pôsobnosť firmy a urobiť nejaký polyfunkčný objekt aj v R. U. R.. V tom čase zistil, že je
voľný v centre mesta lukratívny pozemok, ktorý vlastnila spoločnosť navrhovateľa. Zavolal konateľovi

firmy pánovi M. a rokovali spolu ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy. Bolo to v marci 2003. On navrhoval
za m2 cenu 800,- Sk avšak táto cena sa konateľom firmy nepozdávala, a preto ponuku zvýšil na 1000,-
Sk m2, ani na tejto cene sa však nedohodli. On bol ochotný za pozemok ponúknuť aj viac, ale keďže
ostatní spoločníci s kúpou nesúhlasili a neboli ochotní zaplatiť za pozemok viac, pozemok nakoniec
nekúpili a kúpili priestory v Bratislave.

Svedok B.. Y. C. v konaní pred súdom uviedol, že v období r. 2004 pracoval v spoločnosti Omega Plus,
s.r.o., v ktorej bol zamestnancom. Niekedy na jar alebo v lete 2004 rokoval s pánom D. - konateľom
spoločnosti navrhovateľa, ohľadne odkúpenia pozemku v širšom centre mesta za E. E.. V tomto období
potrebovala firma voľné pozemky a zisťovali aj iné ponuky. Nakoľko mali na kúpu pozemku voľných
500tisíc Sk, a preto navrhovateľovi ponúkli 700,- Sk za m2. Navrhovateľ požadoval za pozemok viac,

a preto kúpu nezrealizovali.

Svedkyňa B.. C. D. v konaní pred súdom uviedla, že v r. 1997 založila spoločnosť Omega Plus s.r.o.,
preto k rokovaniu s firmou LANAP muselo dôjsť niekedy v rokoch 2002-2003. V tom čase chcela kúpiť
hotové priestory alebo pozemok, na ktorom chcela vybudovať obchodné centrum. Preto zisťovali, kde

sa nachádzajú voľné pozemky v R. U. R.. Tento pozemok mal výhodnú polohu, lebo bol v centre mesta.
Rokovania sa zúčastnila spolu s B.. C. v budove Technických služieb s konateľom spoločnosti B.. D. a
bola jej ponúknutá kúpna cena 1.200 Sk m2. Pre ňu to bola neprijateľná cena a zdala sa jej premrštená,
nakoľko mala vedomosť, že v tom čase sa v okolí centra mesta predávali pozemky za 700,- Sk m2. Svoju
ponuku zvýšila na 900,- Sk m2, avšak ani túto ponuku navrhovatelia neakceptovali. Svedkyňa ďalej

uviedla, že má vedomosť, že v tom čase sa predávali ešte pozemky v širšom centre mesta (na Dubničke
v oblasti garáží) za 700,- Sk m2 a v časti kde stojí teraz obchodné centrum Kaufland za 700,- Sk m2.

Znalec Ing. Ľubomír Daniš v konaní pred súdom uviedol, že vykonal dňa 7.10.2009 obhliadku pozemku.
Obhliadka sa urobila, požiadal zástupcov navrhovateľa, aby mu poskytli doklady a to - účtovnú

evidenciu, kúpnopredajnú zmluvu, výpis z účtovnej evidencie, z ktorých by bolo zrejmé, aká to
bola cena. Ďalej ich požiadal, že v prípade, ak existuje nejaká stavebná dokumentácia, ohľadne
súčastí a príslušenstva, ktoré by sa mali nachádzať na tomto pozemku, aby mu tieto poskytli. Urobil
fotodokumentáciu, vypracoval znalecký posudok na základe vyhlášky 492/2004 o stanovení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti a zároveň popri tejto vyhláške zisťoval ceny pozemkov, za ktoré boli v r. 2004

reálne predané na území širšieho centra mesta. Jediným relevantným dokladom, kde sa dala zistiť
cena na základe realizovaného predaja boli uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Bánovce nad
Bebravou. Na základe týchto údajov, uvedenú cenu zistil metódou polohovej diferenciácie, vzhľadom
k tomu, že ju nemohol zistiť na základe porovnávacej metódy jednotlivých ponúk skutočného predaja,
nakoľko k tejto metóde by musel mať aspoň 3 ponuky predaja v rovnakej lokalite mesta a tieto sa mu

nepodarilozohnať.Kdispozíciimallenjednurelevantnú ponuku,ktorásazrealizovala-mestopredávalo
pozemok vedľa Sporiteľne v r. 2004, pozemok pod FARBY-LAKY a bol odpredaný za 500,- Sk m2. Našiel
len túto jednu porovnateľnú ponuku, ostatné boli mimo centra mesta, preto ich nemohol zohľadniť. Pokiaľ
ide o ponuky uvádzané svedkami v tomto konaní, tak sa mohlo o nich rozprávať, ale sa nezrealizovali.
Na základe poznania a posúdenia danej lokality určil povyšujúci aj redukujúci faktor na štandardnú

hodnotu 1. K znaleckému posudku, doručenému zo strany Daňového riaditeľstva SR znalec uviedol, že
podstatné je, či sa pozemok za danú cenu skutočne predal alebo nie a nie jeho ohodnotenie. Pozemok
mesta bol zaujímavejší z toho pohľadu, že ľudia tadiaľ prechádzajú peši a pozemok navrhovateľov je
v uličke a ľudia ho obchádzajú. Osobne sa pridržiaval pri vypracovávaní posudku predpisov a metód
ako i poznania konkrétnych skutočností prípadu. Kúpnopredajná zmluva bola realizovaná na základe

posudku, kde cena bola stanovená ešte nižšie ako ním ohodnotená cena.

Štatutárny zástupca navrhovateľa dňa 27.06.2007 uviedol, že pri výške vyčíslenia náhrady škody
vychádzali z ponúk, ktoré dostali na odkúpenie alebo prenájom tejto nehnuteľnosti, išlo o ústne ponuky.Dňa štatutárny zástupca navrhovateľa 23.01.2014 uviedol, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný
Ing. Žofčinom nie je dôležitý, keď Žofčin robil znalecký posudok cena súvisí s kúpnou zmluvou pozemku,
ktorý odkupovali od Slovenskej poisťovne. Spoločnosť Lanap nadobudla tento pozemok za cenu 232

000,- Sk. Ide o pozemok kde bola stavba, bol vybetónovaný, oplotenie, betonáž. Nebol to len holý
pozemok. Ten pozemok, ktorý predal daňový úrad je holý pozemok a oproti ich pozemku, je bez
inžinierskych sietí, pozemok zarastený burinou a vo svahu. Od obdobia kedy ho navrhovateľ nadobudol
až do času kedy bol predaný sa používal na skladovanie stavebného materiálu pre Arkádiu, prvé roky
sa používal ako mestská tržnica, tam pracovala ako vedúca tržnice manželka odporcu, mala tam stánky,

dohliadala nad stánkami. Potom keď dostali ponuku pri stavbe Arkádie, teda dostali sme ponuku či
by si tam firma ktorá Arkádiu stavala mohla skladovať stavebný materiál pokiaľ sa stavala Arkádia.
Táto firma tam skladovala materiál. Po vyskladnení slúžil znova tento pozemok ako tržnica. Mala to
prenajaté firma Tedos. To bola tržnica, používalo sa to ako tržnica a bola to tržnica, mesto malo záujem
aby sa to používalo ako tržnica. Chceli tento pozemok používať na spoločenské akcie, burzy, predaje,
drobnochovy, ďalej ako tržnica ako mal byť alebo chceli by sme postaviť stavbu ako polyfunkčný dom.

Keby tieto zámery zlyhali tak ho chceli predať. Tento pozemok chceli používať na akcie, burzy, predaje,
drobnochovy, keď sa spoločnosť zakladala, keď sa kupoval pozemok v začiatkoch. Keď bola situácia,
že začali o tom prejavovať takýto záujem, že to odkúpia ako lukratívny pozemok tak sa rozhodli že
to predajú, ale nie za takúto cenu. Tam bolo naše prednostné právo, čo je aj v spoločenskej zmluve,
že je tam právo odkúpenia spoločníkmi. Odporca to predal, on sa rozhodol. Spoločnosť Lanap mala v

úmysle túto nehnuteľnosť predať, keď videli že je o pozemok veľký záujem, asi rok predtým ako bol ten
pozemok predaný. Nekonalo sa valné zhromaždenie ohľadom tohto pozemku, ani to nepovažovali za
potrebné, pretože nebolo o ničom rozhodnuté. To boli len jednania. V prípade že by došlo k dohodnutiu
kúpy alebo predaja bolo by valné zhromaždenie zasadlo a o tejto otázke jednalo. Jedna z alternatív
ako pre každý podnikateľský zámer je to, čo je pre spoločnosť výhodné. A keby to pre spoločnosť bolo

výhodné, boli by sme to predali a kúpili iný pozemok. Keď sa dozvedeli že o tento pozemok je záujem
dali vypracovať posudok , mali informatívny posudok spravený, na základe toho vedeli o cenovej relácii
tohto pozemku. To bolo urobené súkromne, informatívne. Vypracoval ho p. Hrebíček, ktorý nezávisle
od tohto robil znalecký posudok o celej tej časti, predávali sa aj iné pozemky, išlo o p. Hrebíčka, ktorý
vypracoval znalecký posudok daňovému riaditeľstvu , bolo len na šmíraku spravené, to nebol oficiálny

znalecký posudok. To bolo len pre ich informáciu ako sa pohybujú ceny a pohybovalo sa to okolo sumy
od 800 do 2000,- Sk.

Svedok R. C. dňa 12.03.2014 vo výpovedi uviedol, pozemok kúpil, chcel na ňom niečo vybudovať, ale
potom sa mu veci skomplikovali a upustil od toho. Ide o pozemok v meste R. U. R. pri Slovenskej

sporiteľni. Kupoval ho od firmy LANAP, s.r.o. asi v roku 2004 za kúpnu cenu nejakých 250 000,- Sk.
Zaplatil túto kúpnu cenu cez bankový účet. Pozemok neskôr v tom istom roku previedol pretože sa mu
skomplikovali veci a potreboval financie, previedol ho pánovi L. za 280 000,- Sk. Z LANAP-u rokoval
ohľadom kúpnej zmluvy predmetom ktorej bolo nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k pozemku s
pánom A.. Hľadal nejaký pozemok v R., pýtal sa ľudí, chcel si otvoriť obchod s elektroinštalačným

materiálom. Čo sa týka ceny, trval na tom, aby bol vypracovaný znalecký posudok. Dohodli sa, že dá
vypracovať tento znalecký posudok a pokiaľ to bude vyhovovať, budú sa baviť ďalej. S pánom A. bol
ohliadnuť tento pozemok osobne. Keď prišiel znalecký posudok zdala sa mu cena vysoká, pokúšal či
sa nedá znížiť. Nakoniec sa dohodli, že by to vedeli zrealizovať za to, čo znalec napísal. Pozemok bol
holý, boli na ňom betónové kocky alebo to bolo zaliate betónom. Bolo to ohradené plotom, plot nebol

murovaný, myslí, že to bolo pletivo. Celý pozemok bol ohradený pletivom ale bol tam aj prístup, nevie
čo tam predtým bolo. Či bola na pozemku aj nejaká šachta alebo žumpa si nepamätá. Pán A. mu
povedal, že tak ako to vidí je to celé na predaj. Keď pozemok nadobudol boli na ňom veci, ktoré uviedol
pletivo, betónové kocky, betón, lebo uvažoval, ako sa toho zbaví. Dal vypracovať znalecký posudok,
keď uzatváral kúpnu zmluvu s pánom L..

Svedok B.. A. Ž., ktorý vypracoval list zo dňa 25.08.2014, z ktorého vychádzal ustanovený znalec Ing.
Dušan Hrbatý pri vypracovaní znaleckého posudku č. 32/2014 vo svojej výpovedi uviedol na otázku čo
sa pod pojmom občianska vybavenosť myslí uviedol, že stručne by sa dalo povedať že ide o obchody,
polyfunkčné objekty, kombinácia funkcií ako napr. bývanie. Pojem občianska vybavenosť bol použitý z

dôvodu, že na územnom pláne mesta, grafickom podklade, mape, sa parcela 243 nachádzala v zóne
ktorá bola vyznačená týmto spôsobom využitia. Jednou z možností ktorú možno zahrnúť pod občiansku
vybavenosť je objekt polyfunkčný, ktorý v sebe kombinuje rôzne funkcie využitia ako sú napr. bývanie
a služby, služby myslené ako obchod, kancelárie firmy a pod.Vo veci bol ustanovený znalec Ing. Dušan Hrbatý, ktorého úlohou bolo preskúmať Znalecký posudok
č. 9/2009 vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Danišom zo dňa 19.10.2009, Znalecký posudok č.

42/2004 vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom Žofčinom zo dňa 03.05.2004, a Znalecký posudok č.
85/2004 vypracovaný znalcom Jánom Hrebíčkom zo dňa 04.11.2004 a v prípade ak týmito znaleckými
posudkami došlo k nesprávnemu stanoveniu všeobecnej hodnoty, ceny, určiť všeobecnú cenu - trhovú
hodnotu nehnuteľnosti a jej súčastí a príslušenstva, nachádzajúcej sa v k. ú. R. U. R., zapísanej (v čase
podpísania kúpnej zmluvy dňa 05.05.2004) na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria parc. č.

243 o výmere 733 m2 a to ku dňu podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2004.
V znaleckom posudku znalec Ing. Dušan Hrbatý uvádza, že znalecký posudok č. 9/2009 je metodicky
vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004, výsledná všeobecná hodnota nehnuteľnosti je však
ovplyvnená nesprávnou voľbou koeficientu ponižujúcich a povyšujúcich faktorov, z čoho vyplynula
nízka zistená jednotková cena všeobecná hodnota pozemku p.č. 243. Znalecký posudok č. 42/2004 je
metodicky vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 86/2002, výsledná všeobecná hodnota nehnuteľnosti je

však ovplyvnená nesprávnou voľbou koeficientu ponižujúcich a povyšujúcich faktorov a tiež nesprávnou
voľbou koeficientu intenzity využitia (kv), z čoho vyplynula nízka zistená jednotková cena všeobecná
hodnotapozemkup.č.243.Znaleckýposudokč.85/2004jemetodickyvypracovanývsúladesvyhláškou
č. 492/2004, výsledná všeobecná hodnota nehnuteľnosti je však ovplyvnená neprimerane vysokou
voľbou koeficientu ponižujúcich a povyšujúcich faktorov, z čoho vyplynula neprimerane vysoká zistená

jednotková cena všeobecná hodnota pozemku p.č. 243. Znalec za použitia porovnávacej metódy určil
všeobecnú cenu pozemku p.č. 243 vo výške 615.640,- Sk t.j. 20.436,- € a za použitia metódy polohovej
diferenciácie všeobecnú cenu pozemku 610948,17 Sk t.j. 20.279,76 eur .

V konaní pred súdom znalec Ing. Dušan Hrbatý k znaleckému posudku č. 32/2014 tiež uviedol, že

nesprávna voľba koeficientu povyšujúcich a ponižujúcich faktorov v prípade všetkých troch znaleckých
posudkov spočívala v tom, že ide o rohovú parcelu aj v zmysle definície vyhlášky podľa ktorej medzi
povyšujúce faktory patria rohové parcely pre obchodné účely. Uviedol, že určite by nepoužil koeficient
1,00, takýto koeficient by použil pri pozemkoch v bežnej časti mesta ktorá nie je ani v centre mesta,
ale ani na okraji mesta. Nesprávna voľba koeficientu intenzity využitia pozemku v znaleckom posudku

č. 42/2004 ktorý použil pán Žofčin, 0,95 zodpovedá lokalitám rodinné domy s nižším štandardom
vybavenia, obytné domy s podštandardným vybavením, troj, štvor podlažné nebytové stavby na výrobu
a služby s malým technickým vybavením, využívané poľnohospodárske stavby. Položka 4 ktorá má
koeficient 1,05 až 1,10 ktorú on (znalec Ing. Dušan Hrbatý ) použil je blízka centru mesta z titulu,
že tu boli už postavené nové domy alebo zrekonštruované, obytné domy s malými bytmi, byty v

osobnom vlastníctve a so skladovými priestormi, tri päť podlažné, viacpodlažné nebytové stavby so
štandardnýmtechnickýmvybavením,tojepoložkač.4ktorúonpoužilatútopoužilajznalecIng.Ľubomír
Daniš, s ktorou sa stotožňuje. Taktiež znalec uviedol, že využitie tohto pozemku - na obchodné účely
konzultoval na Mestskom úrade v Bánovciach nad Bebravou. Bol za pánom Ž., ktorý má na starosti
územný plán, má na starosti pre klientov, občanov aby vyložil a vysvetlil územný plán. Podklady ktoré

mu pán Ž. poslal tvoria prílohu znaleckého posudku. Ide o list Mesta Bánovce podpísaný primátorom
ktorý vyhotovoval pán Ž. zo dňa 25.08.2014. Na otázku či by ovplyvnilo určenie všeobecnej hodnoty
pozemku parc. č. 243, ak by boli na ňom betónové kocky, bolo to zaliate betónom, ohradené plotom
s predpokladom že plot nebol murovaný, išlo o pletivo uviedol, že vo veľmi malom rozsahu, odhaduje
do 5 % maximálne. Samozrejme v prípade že by tam bol pozostatok základov ktoré by bolo treba

odstrániť, to je mínusom. Zároveň uviedol, že by nevedel určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti par. č.
243 na základe takejto charakteristiky, museli by tam byť výmery a v kúpnej zmluve nebolo nič o tomto
príslušenstve písané. Na otázku či vie o tom že pozemok ktorý oceňoval, že tam začína pešia zóna,
znalec uviedol, že blízko toho pozemku začína pešia zóna, je to rozdiel. Je to zhruba 100 metrov, keď
berie stred oceňovaného pozemku. Majiteľ ktorý tam prikúpil pozemok a postavil tam dom nepostavil

dom na obchod, čo svojím spôsobom potvrdzuje že je to bokom od pešej zóny. Znalec vo výpovedi
uviedol, že bežný človek pokiaľ nepozná oceňovaciu vyhlášku nie je schopný zo znaleckého posudku
posúdiť či znalec použil správne tieto ponižujúce a povyšujúce faktory. Postupoval z hľadiska metodiky,
iné riešenie tam nebolo. Zobral do hodnotenia len zmluvy ktoré boli relevantné. Relevantné zmluvy
našiel štyri v roku 2004. Tri boli z mesta Bánovce nad Bebravou, jedna bola z katastra, je to prevod

medzi súkromnými vlastníkmi, kde bol cena o niečo vyššia. Skúmal akým spôsobom mesto robilo tieto
predaje. Zistil som že to bolo štandardným spôsobom v zmysle zákonov a to takým spôsobom, že najprv
na základe žiadosti budúceho kupujúceho za súhlasu príslušných komisií sa nechal spraviť znalecký
posudok ako podklad pre rozhodnutie zastupiteľstva. Zastupiteľstvo hlasovaním rozhodlo o odpredajipozemku. Je to nespochybniteľný spôsob, nie je možné vylúčiť kúpne zmluvy mesta z porovnávacej
metódy. Porovnávacia metóda je pred metódou polohovej diferenciácie uprednostnená aj v poradí vo
vyhláške. Neznamená to však že metóda polohovej diferenciácie je zlá. Je dobrá vtedy keď znalec

má dostatok údajov o pohybe cien. Znalec Ing. Dušan Hrbatý uviedol, že si stojí za svojim výpočtom
porovnávacej metódy a zdôvodnil, že všetky štyri porovnávané lokality osobne navštívil, vyhotovil
fotodokumentáciu a zhodnotil ich využitie, pričom o parcele č. 9/2 môžem konštatovať, že sa jedná o
vnútroblok za obchodom s potravina COOP Jednota ktoré sa v súčasnosti využívajú ako parkovisko.
Jedná sa o menej atraktívnu polohou ako parc. 243 a to z dvoch dôvodov. Za prvé že je to vnútroblok,

teda nie je v priamom kontakte s ulicou a za druhé je tam veľmi problémová výstavba z dôvodu že je
limitovaná výškou a odstupovými vzdialenosťami. Výstavba je obmedzená podľa môjho názoru len na
jednopodlažnú budovu ktorá by netienila ostatným a boli by dodržané odstupové vzdialenosti. Muselo
by sa zbúrať všetko čo je dookola aby sa tam reálne mohla nejaká väčšia budova stavať. Čo sa týka
druhej lokality 254/2, t.j. špecifický prípad v tom, preto tam použil aj výnimočný koeficient 2,0 ako fyzický
faktor možnosť výstavby a to z dôvodu, že tu je majetkový problém z toho dôvodu, že pozemok je iného

majiteľa a skolaudovaná stavba je iného majiteľa. Tým pádom môže mať záujem odkúpiť pozemok len
majiteľ stavby. Nie je pravdepodobné že by to kúpil iný než majiteľ stavby. Ten koeficient je výnimočný
a použil to z toho dôvodu že je tam majetkový nesúlad, pozemok je iného majiteľa, stavba je iného
majiteľa.Zanormálnychokolnostíbymalbyťmajiteľpozemkuajmajiteľombudovy.Znižujetopredajnosť
pozemku, nie je tam trhová súťaž čo sa týka odpredaja pozemku. Čo sa týka pozemkov 246/1 a 246/2,

zotrváva na svojom stanovisku, nie je pravda čo je vo vyjadrení odporcu, a to že pozemok bez ohľadu
na zastavanie pokiaľ je v súlade s pozemným plánom, musí sa posudzovať ako by sa na ňom malo ešte
len stavať. Toto nikde nie je napísané a keby toto platilo, neexistovala by trhová ceny. Znalec uviedol,
že má znižujúci vplyv na cenu pozemku to že je na ňom postavená staršia budova. To je zistené trhom
z dôvodu, že do tej nehnuteľnosti bude v krátkej budúcnosti potrebná investícia. Posledná situácia, to

je ten súkromný predaj. Nesúhlasím so stanoviskom že oproti parcele č. 243 sa jedná o horší polohový
faktor, v plnom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku v posudku k týmto pozemkom. Vychádza sa z
toho že ako základ sa berie predajná cena, ktorá sa upravuje vo vzťahu k parcele, s ktorou sa porovnáva.
To znamená, že výsledok toho porovnania je vlastne aká by bola cena parcely 243 podľa kúpnej ceny
parcely s ktorou sa porovnáva. Následne sa robí zo všetkých štyroch porovnávaných parciel priemer,

preto je porovnávacia metóda presnejšia ako metódy polohovou diferenciáciou.

Odporcaprivýsluchudňa07.07.2015uviedol,žehospoločnosťLANAPneinformovalaoskutočnostiach,
že sú osoby, ktoré majú záujem o odkúpenie pozemku parc. č. 243. Valné zhromaždenie spoločnosti
LANAP, ktorého predmetom by bol podnikateľský zámer s pozemkom parc. č. 243 alebo odpredaj

pozemku parc. č. 243 sa nekonalo. Zmluvu dňa 05.05.2004 podpisoval. Keď podpisoval zmluvu
bol spoločníkom aj konateľom spoločnosti LANAP s.r.o. Podpísal spoločenskú zmluvu o založení
spoločnosti a poznal obsah tejto zmluvy. Nehnuteľnosť parc. č. 243 bola na prelome 90-tich a stých
rokov minulého storočia zakúpená od peňažného ústavu Slovenskej sporiteľne za účelom riešenia
situácie v meste s tým, že kultúrnosť a hygiena predajcov, trhovníkov v tom čase nebola vhodná z

pohľadu mesta, preto ich požiadali o možnosť spoločne riešiť vytvorením trhoviska v uvedenej lokalite. V
zastupiteľstve po nejakom čase bol predložený návrh na zriadenie predajných trhových stánkov v zmysle
vtedajších platných noriem a predpisov. Celý tento investičný zámer požadovali odsúhlasiť mestským
zastupiteľstvom a mestské zastupiteľstvo túto ich ponuku so zámerom neschválilo. Bola tam silná lobi
predajcov, trhovníkov ktorí argumentovali v prípravnou konaní pred rokovaním v zastupiteľstve pre nich

neatraktívnosťou uvedenej lokality s tým, že tam nie je hlavný prúd peších chodcov, to znamená že to nie
je hlavný ťah tých čo idú zo zamestnania, do zamestnania na autobusovú stanicu. Samotné hlasovanie
v zastupiteľstve prebehlo tak, pretože sa pravidelne zúčastňoval všetkých mestských zastupiteľstiev,
bolo také, že i jeden zo spoločníkov B.. A. D. hlasoval proti prijatiu tohto uznesenia. Na otázku prečo
tak hlasoval po skončení zastupiteľstva nedostal odpoveď. Ďalšia prax ukázala, že mesto ponúklo

trhovníkomnazriadeniepredajnýchstánkovpriestornaparkoviskuzapoliklinikou,kdebolirozmiestnené
predajné stánky a nasledovne po nejakých málo rokoch tieto zrušili s tým, že tam bola vysoká hlučnosť,
neporiadok, na čo sa sťažovali zdravotnícki pracovníci ktorí argumentovali tým, že potrebujú mať pri
svojej práci kľud. Od toho času v podstate nazveme to tržnica v R. prestala fungovať až do takého
stavu ako je to podnes. Následne sa tam ešte uvedená plocha na parc. sporadicky využívala ako

dočasne staveništné zariadenie pri rekonštrukcii hotela Arkádia a miestnej komunikácie Záfortňa. Po
skončení týchto prác priestory tejto "tržnice" ostali prázdne, postupne došlo k odcudzeniu kovových
častí z priestoru, brán a pod. a pokiaľ tam boli prenosné zariadenia vo forme unimo buniek, tie boli
následne odvezené mimo tohto priestoru. Priestor chátral, zdržiavali sa tam rôzne asociálne živly, ďalšievyužitie v nejakom investičnom zámere nebolo plánované, preto sa v tom čase rozhodol tento pozemok
ako nepotrebný odpredať určenou cenou na základe znaleckého posudku. Mestské zastupiteľstvo na
ktorom malo prebehnúť hlasovanie o ktorom vypovedal, sa malo uskutočniť niekedy v roku 1999, 2000,

2001. Nepožiadal o zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti LANAP o jeho zámere odpredať tento
pozemok po tom ako mal vypracovaný znalecký posudok, ani pre odpredaji ani pri kúpe. Pri kúpe
pozemku bol prítomný okrem neho, pri jednom jednaní so zástupcami Slovenskej sporiteľne B.. B.,
pretože zo strany predajcu bola uskutočnená verejná súťaž zverejnená v regionálnom týždenníku.
Ostatné technicko-právne záležitosti zrealizoval samostatne. V súvislosti s určením ceny tohto pozemku

sa obrátil na jedného znalca. V súvislosti s určením ceny sa neinformoval napr. na meste, za akú cenu
sa v tom čase takéto nehnuteľnosti predávajú. Na otázku čo a nachádzalo na tejto nehnuteľnosti keď sa
vykonávala pri predaji ohliadka tejto nehnuteľnosti pánom C. uviedol prázdny objekt, vypratané, akurát
neporiadok.

Po vykonanom dokazovaní zástupca navrhovateľa uviedol, že bolo preukázané, že odporca predal

predmetný pozemok navrhovateľa v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy, ako aj v rozpore
so zákonom, a to za cenu ktorá nezodpovedala cene, za ktorú mohol navrhovateľ v danom čase
pozemok predať, čím spôsobil odporca navrhovateľovi škodu. Podľa ustanovenia článku IV bod 2
spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Rozhoduje o všetkých
zásadných otázkach týkajúcich sa spoločnosti samej, jej činnosti s tým, že: podľa bodu e/ v uvedenom

článku valné zhromaždenie rozhoduje najmä o schválení majetkových dispozícií vyhradených na
schválenie valnému zhromaždeniu. Odporca konal v rozpore s týmto ustanovením spoločenskej zmluvy.
Podľa bodu p/ toho istého článku rozhoduje valné zhromaždenie o predaji nehnuteľností alebo ich
zaťažení vecných bremenom, žalovaný takisto konal v rozpore s týmto ustanovením spoločenskej
zmluvy. Podľa čl. XI spoločenskej zmluvy bod 4/ konateľ je povinný konať vo všetkých záležitostiach s

náležitou starostlivosťou. Je povinný postupovať v súlade so spoločenskou zmluvou a s rozhodnutím
valného zhromaždenia. Odporca takisto konal v rozpore s týmto ustanovením spoločenskej zmluvy.
Podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Takisto
porušil odporca toto ustanovenie zákona. Z toho, že všeobecná úprava zodpovednosti za škodu v

Občianskomzákonníkujezákladomprávnejúpravyzodpovednostizaškoduvnašomsúkromnompráve,
vyplýva, že v obchodných vzťahoch sa uplatní aj úprava generálnej preventívnej zodpovednosti, t.j. že
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku v zmysle ust. §
415 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie možno aplikovať na základe § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ak niektoré otázky nie sú upravené Obchodným zákonníkom, použije sa

úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Odporca porušil aj toto ustanovenie zákona. Pokiaľ sa
týka porušení príslušných ustanovení spoločenskej zmluvy a zákonov žalovaným, samotný Krajský súd
v Trenčíne konštatoval vo svojom uznesení, že v prejednávanom prípade nie je spor medzi účastníkmi
o tom, že k prevodu nehnuteľnosti konaním žalovaného došlo v rozpore s ustanoveniami spoločenskej
zmluvy. Podľa ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia ktorí porušili svoje povinnosti pri

výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu ktorú tým spoločnosti
spôsobili. Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk. Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, a to znaleckým posudkom
číslo 32/2014 znalcom Ing. Dušanom Hrbatým bolo určené, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti
predstavuje 20 436 eur. Je preukázané, že žalovaný pokiaľ sa týka všeobecnej ceny v čase predaja

pozemku, spôsobil žalobcovi škodu vo výške 12 114,62 eur. Táto škoda predstavuje všeobecnú cenu
určenú znalcom od ktorej je odpočítaná uhradená výška kúpnej ceny, skutočne poukázanej na účet
navrhovateľa, a to 250 690 Sk, čo predstavuje 8 321,38 eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
navrhovateľpodľasvedeckýchvýpovedíuskutočnilviacerérozhovorytýkajúcesapredajanehnuteľnosti.
Bolo preukázané v týchto jednaniach, že navrhovateľ mohol predať predmetnú nehnuteľnosť za

podstatne vyššiu cenu, preto sme toho názoru, že cena za ktorú mohol pozemok reálne predať
navrhovateľ, je podstatne vyššia ako je cena určená znalcom, a preto uplatňujeme aj škodu ktorá tvorí
rozdiel medzi všeobecnou cenou určenou znalcom a cenou za ktorú sa mohol pozemok predať, t.j.
minimálne 1 000 Sk za m? ako ušlý zisk. V takomto prípade by cena predstavovala 733 000 Sk, čo je
24 331,14 eur od ktorej po odpočítaní výšky kúpnej ceny skutočne poukázanej na účet žalobcu 250 690

Sk čo je 8 321,38 eur, výška škody predstavuje 16 009,76 eur.

Po vykonanom dokazovaní zástupca odporcu uviedol, že súdny spor začal na základe návrhu ktorý
navrhovateľ podal dňa 22.12.2005. V návrhu bol voči odporcovi uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy1 980 000 Sk, čiže 65 723,96 eur s 12 % úrokom z omeškania od 23.10.2004 do zaplatenia a náhradu
trov konania. V návrhu bola uplatňovaná škoda údajne spôsobená pri predaji nehnuteľnosti s tým, že
predmetná parcela sa predala za sumu 250 690 Sk, čiže 8 321,38 eur, pričom táto nehnuteľnosť mala

mať podľa názoru navrhovateľa hodnotu minimálne 2 100 000 Sk, čiže 69 707,23 eur. Ďalej odporca
uplatňoval údajnú škodu spôsobenú predajom motorového vozidla. Od tejto požiadavky v priebehu
konania ustúpil. Odporca namieta že pozemok obchodná spoločnosť LANAP predala za kúpnu cenu
ktorá sa odvíjala od znaleckého posudku č. 42/2004 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Ondrejom
Žofčinom. Znalecká cena bola určená ako všeobecná hodnota, teda aj so zohľadnením trhovej hodnoty.

Získaná kúpna cena bola poukázaná priamo na účet spoločnosti. Na pojednávaní ktoré sa uskutočnilo
27.06.2007 právny zástupca i navrhovateľ zotrvali na podanom návrhu s tým, že upresnili, že právne
svoj nárok uplatňujú podľa§ 420 Občianskeho zákonníka. Odporca už na tomto pojednávaní vysvetlil
dôvod jeho postupu pri predaji nehnuteľnosti a automobilového ťahača. V čase predaja nehnuteľnosti
nemal k dispozícii spoločenskú zmluvu. Pri výsluchu svedkov, údajných kupujúcich alebo záujemcov
o kúpu pozemku, títo potvrdili, že ani jeden z nich nekomunikoval s odporcom a ich komunikácia

sa sústredila iba na iných konateľov ktorí o svojich rokovaniach neinformovali ani odporcu, ani valné
zhromaždenie. Na pojednávaní dňa 23.01.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že uplatňuje
náhradu škody v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka. Pritom zdôraznil, že takto uviedol už vo
vyjadrení k odvolaniu odporcu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Upozorňujeme, že vyjadrenie k
odvolaniu nie je procesným úkonom ktorý by upresňoval súdnu žalobu alebo ju menil. Rovnako právny

zástupca uviedol, že v súlade s ust. § 379 Obchodného zákonníka sa uplatňuje skutočná škoda a ušlý
zisk. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka v spojení s §
757 Obchodného zákonníka sa odporca domnieva, že neboli splnené základné podmienky stanovené
pre úspešné uplatnenie nároku. Uvedené ustanovenia požadujú vznik škody a porušenie povinnosti zo
záväzkového vzťahu. Čo sa týka samotnej škody, táto môže byť uplatňovaná vtedy ak vznikla. V danom

prípade obchodná spoločnosť LANAP kúpila predmetný pozemok za kúpnu cenu 232 000 Sk, čiže 7
700,99 eur a predala ho za cenu 250 690 Sk, čiže za 8 321,38 eur. Odporca už uviedol, že pri kúpnej
cene realizovanej v kúpne zmluve vychádzal z hodnoty zo znaleckého posudku vypracovaného pre
tento účel. V priebehu konania odporca i kupujúci potvrdili, že vychádzali z tohto posudku a kupujúci
R. C. uviedol aj to, že odporca požadoval vyššiu cenu, ale on ju odmietol. Naviac uviedol i to, že pri

následnom predaji tejto nehnuteľnosti po zmene jeho podnikateľského zámeru, dal opätovne vyhotoviť
znalecký posudok s tým, že cena určená znalcom bola obdobná a tiež aj kúpna cena. V priebehu
konania boli vypracované ďalšie posudky, a to znalecký posudok č. 9/2009 ktorý vyhotovil Ing. Daniš
ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemku na sumu 349 461,60 Sk, čiže na 11 600 eur a znalecký posudok
č. 32/2014 vypracovaný Ing. Hrbatým ktorý všeobecnú hodnotu pozemku určil na sumu 615 640 Sk,

čiže 20 435,50 eur. Z týchto znaleckých posudkov je zrejmé, že každý znalec mal rovnaké oprávnenie
na vyhotovenie znaleckého posudku a napriek tomu každý z nich určoval všeobecnú hodnotu pozemku
odlišnú. Ing. Hrbatý okrem určenia všeobecnej hodnoty pozemku potvrdil aj to, že pozemky ktoré sa
nachádzali bezprostredne v susedstve predmetnej parcely sa predávali za kúpnu cenu vo výške 500
Sk/m?, to znamená 16,60 eur/m?. Jedná sa o predaj zo strany mesta pozemkov pod predajňou Farby

laky a znalec tento predaj považuje za legálny. Ďalej tento znalec vo svojom znaleckom posudku doložil
kópie kúpnych zmlúv ktorými sa predávali ďalšie pozemky v blízkom okolí a ceny sa takisto pohybovali
na úrovni 500 Sk/m?. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol vo vzťahu k určovaniu rôznych
ponižujúcich a povyšujúcich faktorov pri určovaní ceny, vyjadril názor, že bežný človek nie je schopný
posúdiť zo znaleckého posudku či znalec správne použil tieto faktory. Na otázku či pri určovaní týchto

faktorov zohráva úlohu aj subjektívny názor znalca a či pre určenie tohto faktoru je daný právny rámec,
či už starou alebo novou vyhláškou záväznou pre oceňovanie pozemkov, znalec uviedol že toto je
otázka ktorú by mohol zodpovedať znalecký ústav. Odporca si dovoľuje vo vzťahu k predloženému
znaleckému posudku uviesť, že vo všetkých prípadoch znalec vypočítava vyššie všeobecné hodnoty
ako boli realizované trhové, teda kúpne ceny uvedené a dohodnuté medzi účastníkmi zmlúv. Je zrejmé,

že buď znalec alebo samotná legislatíva nebrali ohľad na reálnu situáciu na trhu a je možné dôvodiť
aj to, že určenie všeobecnej hodnoty nie je základom z ktorého možno vychádzať pri určení skutočnej
škody. Pritom sa odvolávame aj na záver odvolacieho súdu ktorý poukázal na to, že má byť zrejmé,
či určenie všeobecnej hodnoty zo strany znalca má byť podkladom pre určenie skutočnej škody. Čo
sa týka samotného nároku na náhradu ušlého zisku, do dnešného dňa nebola zo strany navrhovateľa

preukazovaná žiadna skutočnosť ktorá by osvedčovala uplatňovanú výšku škody a výšku ušlého zisku.
Vzhľadom na obsah žaloby vo vzťahu k náhrade škody podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka sa
domnieva odporca, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody, ani zavinenie odporcu a nepreukázal
ani dôvodnosť použitia tohto ustanovenia. Vo vzhľadu k uplatňovaniu na náhradu škody a ušlý zisk podľaust.Obchodnéhozákonníkasatakistoodporcadomnieva,žetietonárokynebolipreukázanéavzhľadom
k tomu že úkony smerujúce k uplatneniu týchto nárokov podľa ustanovení Obchodného zákonníka boli
uplatnené až dňa 23.01.2014 s upresnením na pojednávaní dňa 07.08.2015, odporca vznáša námietku

premlčania nárokov vo vzťahu k celej výške.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, konatelia
sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti
a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné

informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a
skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť
jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje
záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 2, veta prvá Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci,

konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci,
konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Podľa čl. IV bod 2 písm. a) úplného znenia spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje o
koncepcii podnikateľskej činnosti a jej zmenách.

Podľa čl. IV bod 2 písm. e) a p) úplného znenia spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje
najmä o schvaľovaní majetkových dispozícií vyhradených na schválenie valnému zhromaždeniu a o
predaji nehnuteľností alebo ich zaťažení vecným bremenom.

Podľa čl. XI bod 4 úplného znenia spoločenskej zmluvy, konateľ je povinný konať vo všetkých

záležitostiach s náležitou starostlivosťou. Je povinný postupovať v súlade so spoločenskou zmluvou a
rozhodnutiami valného zhromaždenia. Ak má byť určitá majetková dispozícia vopred alebo dodatočne
schválená valným zhromaždením je konateľ vždy povinný vyžiadať si takého schválenia. Inak sa vzťah
medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa
Obchodného zákonníka.

Podľa 757 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci pre zodpovednosť
za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia
§ 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, kto poruší svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže
preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana

požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivo

Podľa príl. Č. 3 bod B vyhl. č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku všeobecná hodnota
sa stanoví týmito metódami:

a) porovnávacia metóda, b) kombinovaná metóda (použije sa iba vtedy, ak je predmet ohodnotenia
schopný dosahovať výnos formou prenájmu),c) metóda polohovej diferenciácie.
Výber vhodnej metódy vykoná znalec alebo znalecká organizácia. Výber musí v znaleckom posudku
zdôvodniť. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne.Podľapríl.Č.3bodBvyhl.č.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetkuvšeobecnáhodnota
nehnuteľností a stavieb sa stanoví týmito metódami:

a) porovnávacia metóda,
b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),
c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),
d) metóda polohovej diferenciácie.
Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu

znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení
uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu
všeobecnej hodnoty.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka k zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba
štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa

však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska, platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd skúmal, či právo navrhovateľa na náhradu škody nie

je premlčané. Navrhovateľ sa podaným návrhom, ktorý doručil súdu dňa 22.12.2005 domáha náhrady
škody od odporcu ako konateľa navrhovateľa, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti
a to z dôvodu že dňa 05.05.2004 uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej spoločnosť LANAP s.r.o.
previedla vlastníctvo k nehnuteľnosti (pozemok parc. č. 243) na R. C., bez toho aby o tom rozhodlo
valné zhromaždenie spoločnosti Lanap s.r.o.. O tejto skutočnosti sa navrhovateľ mohol dozvedieť potom

ako bol vklad vlastníckeho práva povolený príslušným katastrálnym úradom (03.06.2004), vzhľadom na
verejnosť údajov katastra nehnuteľnosti. Tým, že navrhovateľ podal návrh na súd už dňa 22.12.2005
svoje právo na náhradu škody uplatnil včas. Súd ja názoru, že pre posúdenie včasnosti uplatnenia práva
nie je rozhodujúce kedy v priebehu konania účastník, v tomto prípade navrhovateľ uviedol podľa ktorých
konkrétnych ustanovení zákona si právo na náhradu škody uplatňuje. Z podaného návrhu doručeného

súdu dňa 22.12.2005, z jeho znenia je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha náhrady škody
v návrhu uvedenej výške. Z dôvodu, že navrhovateľ svoje právo uplatnil na súde pred uplynutím lehoty
uvedenej v ust. § 397 Obchodného zákonníka k premlčaniu jeho práva na náhradu škody nedošlo.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Základnou podmienkou výkonu funkcie konateľa je výkon tejto funkcie s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Konateľ musí pritom pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie, ktoré sa týkajú predmetu rozhodovania. Predpokladom vzniku
zodpovednosti konateľa za škodu je vznik samotnej škody, porušenie povinnosti pri výkone funkcie

konateľa a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť konateľa
za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ zodpovedá za vzniknutú škodu
bez ohľadu na to či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Vo všeobecnosti možno vyvodiť záver,
že štatutárny orgán zodpovedá za vzniknutú škodu spoločnosti, ak konal neodborne, ak postupoval vrozpore s pokynmi spoločnosti a svojím nesprávnym postupom spôsobil spoločnosti škodu. Zároveň
musí byť splnená podmienka, že jeho konanie nebolo v záujme spoločnosti a všetkých spoločníkov.

V danom prípade súd vykonaným dokazovaním zistil, že odporca v postavení konateľa (ale i spoločníka)
navrhovateľa porušil svoju povinnosť tým, že v rozpore s jeho povinnosťou uvedenou v spoločenskej
zmluve uskutočnil predaj nehnuteľnosti, ktorý vopred neoznámil valnému zhromaždeniu a konal bez
jeho súhlasu, vedomia a hlavne rozhodnutia valného zhromaždenia. Priamo v spoločenskej zmluve je
pritom rozhodovanie o predaji nehnuteľností vyhradené valnému zhromaždeniu.

Súd v ďalšom skúmal či týmto protiprávnym konaním konateľa vznikla navrhovateľovi škoda a v akej
výške. Navrhovateľ uviedol, že sa domáha náhrady skutočnej škody a ušlého zisku, náhrady skutočnej
škody vo výške určenej znaleckým posudkom č. 32/2014 znalcom Ing. Dušanom Hrbatým, ktorým bolo
určené, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje 20 436 eur a tým v čase predaja pozemku,
spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 12 114,62 eur, keďže sumu kúpnu cenu 250 690 Sk (8

321,38 eur) poukázal na účet navrhovateľa. Zároveň uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že navrhovateľ mohol pozemok predať minimálne 1 000 Sk za m? ako ušlý zisk. V takomto prípade by
cena predstavovala 733 000 Sk, čo je 24 331,14 eur od ktorej po odpočítaní výšky kúpnej ceny skutočne
poukázanej na účet navrhovateľa, výška škody predstavuje 16 009,76 eur.

Odporca poprel, že by navrhovateľovi spôsobil škodu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že konaním - protiprávnym konaním odporcu
vznikla navrhovateľovi škoda, a to skutočná škoda, pretože zo znaleckého posudku Ing. Dušana
Hrbatého, všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorej prevod vlastníckeho práva bol predmetom kúpnej

zmluvy medzi navrhovateľom, za ktorého konal odporca, bez predchádzajúceho rozhodnutia valného
zhromaždenia navrhovateľa, bola v čase podpísania tejto kúpnej zmluvy 610.948,17 Sk t.j. 20279,76 €
čoprenehnuteľnostiovýmere733m2predstavuje27,67€zam2aodporcaakokonateľsaskupujúcimz
tejto zmluvy zo dňa 05.05.2004 dohodol na kúpnej cene vo výške 250 690 Sk t.j.8 321,38 eur čo je 11,35
€ za m2 t.j. dohodol kúpnu cenu nižšiu ako bola všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti. Ako konateľ

spoločnosti mal konať s odbornou starostlivosťou, bol povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Vo výpovedi uviedol, že v súvislosti
so stanovením ceny sa obrátil na jedného znalca, neinformoval za akú cenu sa v tom čase takéto
nehnuteľnosti predávajú, z čoho súd konštatuje že ako konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou.
Z uvedeného dôvodu potom súd vyvodil záver, že odporcovi muselo byť zrejmé pri zachovaní aspoň

minimálnejstarostlivosti,ktorúodnehomožnopožadovaťztitulujehofunkcie,žepredajnehnuteľnostiza
kúpnu cenu tak, ako bol odporcom zrealizovaný, nie je v súlade zo záujmami spoločnosti-navrhovateľa,
a preto súd neuznal dôvody liberácie odporcovho konania spočívajúce v tom, že predal nehnuteľnosť
za cenu určenú podľa znaleckého posudku a že bežný človek nie je schopný posúdiť zo znaleckého
posudku či znalec správne použil faktory, a teda správne určil všeobecnú hodnotu majetku. Tu súd

poukazuje na skutočnosť, že nekonal v postavení bežného človeka, nekonal sám za seba a ale za
právnickú osobu, za spoločnosť s viacerými spoločníkmi, v postavení konateľa a s výkonom tejto funkcie
konateľa súhlasil. Týmto svojím konaním navrhovateľovi, spoločnosti v postavení jej konateľa spôsobil
škodu, ktorá spočívala v zmenšení majetku spoločnosti, tým, že tento majetok navrhovateľa - pozemok
previedol za nižšiu hodnotu ako bola jej všeobecná hodnota. Aj keď vychádzal pri dohadovaní ceny

zo znaleckého posudku, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že táto bola znalcom Ing.
Ondrejom Žofčinom ale i znalcom Ing. Ľubomírom Danišom určená nesprávne, pričom zo Znaleckého
posudku č. 32/2014 Ing. Dušana Hrbatého táto nesprávnosť spočívala v použití koeficientu ponižujúcich
a povyšujúcich faktorov a koeficientu intenzity využitia. S týmito závermi znaleckého posudku č. 32/2014
sa súd stotožnil a to aj z dôvodu, že práve tento znalec (a len tento znalec) za účelom jeho vypracovania

zabezpečil podklady (tvoriace jeho prílohovú časť) potrebné pre jeho vypracovanie t.j. pre určenie
všeobecnej ceny vzhľadom na jeho umiestnenie v meste a spôsob využitia. Súd pri určení ceny-
všeobecnej hodnoty vychádzal z ceny určenej znalcami metódou polohovej diferenciácie, a to z dôvodu,
že v konaní mal preukázané (výpoveďou znalca Ing. Ľubomíra Daniša) ale i samotným kontrolným
znaleckým dokazovaním znalcom Ing. Dušanom Hrbatým, že v čase vypracovania znaleckého posudku

znalcom Ing. Ondrejom Žofčinom inú metódu nebolo možné použiť, v dôsledku nedostatku (v konaní
nebola preukázaná existencia minimálne troch prevodov v čase keď Ing. Ondrej Žofčinom znalecký
posudok vypracoval) zrealizovaným prevodov obdobných nehnuteľností. Všetky právne úkony, ktoré
slúžili pre stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti znalcovi Ing. Dušanovi Hrbatému porovnávacoumetódou boli uzatvorené a zrealizované potom (28.06.2004, 8.6.2004,24.06.2004,6.8.2004), ako bola
kúpna zmluva podpísaná a znalecký posudok Ing. Ondrej Žofčinom vypracovaný. Z tohto dôvodu súd
pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2004

vychádzal z ceny, ktorá bola určená metódou polohovej diferenciácie a z vyššie uvedených dôvod pre
nahradenie skutočnej škody vychádzal zo znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Dušana Hrbatého. Čo sa
týka tvrdeniu navrhovateľa, že tak znalec Ing. Ondrej Žofčina i znalec Ing. Ľubomír Daniš nezohľadnili pri
určení všeobecnej ceny pozemku parc.č. 243 to, že išlo o pozemok, kde bola stavba, bol vybetónovaný,
bolo tam oplotenie, betonáž, súd poukazuje na výpoveď znalca Ing. Dušana Hrbatého, ktorý uviedol, že

určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti by vo veľmi malom rozsahu, odhaduje do 5 % maximálne
ovplyvnila skutočnosť, ak by na pozemku parc. 243 boli betónové kocky, bolo to zaliate betónom, bolo to
ohradené plotom s predpokladom že plot nebol murovaný, išlo o pletivo (čo vyplýva z výpovede svedka
R. C.), pričom uviedol, že v prípade že by tam bol pozostatok základov tieto by bolo treba odstrániť, a
to je mínusom. Zároveň uviedol, že by nevedel určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti par. č. 243 na
základe takejto charakteristiky pretože, by musel poznať výmery a v kúpnej zmluve nebolo nič o tomto

príslušenstve písané. Navrhovateľ svoje tvrdenia o ich existencii (tohto príslušenstva pozemku) v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal. Všeobecná hodnota predmetu prevodu kúpnej zmluvy - pozemok
parc. č. 243 bola znalcom Ing. Dušanom Hrbatým za použitia metódy polohovej difereciácie určená vo
výške 610.948,17 Sk t.j. 20.279,76 eur, od ktorej súd odpočítal výška kúpnej ceny skutočne poukázanej
na účet navrhovateľa (250.690,- Sk). Výška skutočnej škody tak predstavuje sumu 11.958,38 eur.

Navrhovateľ sa okrem skutočnej škody domáhal aj ušlého zisku. V priebehu konania štatutárny
zástupca navrhovateľa tvrdil, že chceli tento pozemok používať na spoločenské akcie, burzy, predaje,
drobnochovy, ďalej ako tržnica ako mal byť alebo chceli by postaviť stavbu ako polyfunkčný dom a
však za účelom preukázania týchto tvrdení nepredložil súdu žiaden dôkaz. Súd poukazuje, že v zmysle

vtedy platnej a účinnej spoločenskej zmluvy navrhovateľa o koncepcii podnikateľskej činnosti a jej
zmenách rozhodovalo valné zhromaždenie, pričom odporca ako spoločník (člen valného zhromaždenia
spoločnosti s ručením obmedzeným) navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že žiadne valné
zhromaždenie, ktorého predmetom by bol podnikateľský zámer s pozemkom parc. č. 243 sa nekonalo a
valne zhromaždenie o takejto koncepcii podnikateľskej činnosti navrhovateľa nerozhodlo. Z vykonaného

dokazovania výsluchom odporcu ale výsluchom svedka R. C. mal súd preukázané, že navrhovateľ ani v
čase, kedy ku škode došlo žiadne podnikateľské aktivity na tomto pozemku nevykonával. Taktiež nebolo
preukázané, že navrhovateľ vykonával podnikateľskú činnosť nákup, predaj nehnuteľností. Odporca
uviedol, že v čase predaja to bol prázdny objekt, vypratané, akurát neporiadok a svedok R. C. uviedol,
že pozemok bol holý. V závere konania navrhovateľ uviedol, že sa domáhal náhrady ušlého zisku

spočívajúceho v tom, že tento pozemok mohol predať minimálne za cenu 1 000 Sk za m?. V konaní
vypočutí svedkovia síce potvrdili, že v rozhodnom období mali vedomosť o tom, že navrhovateľ zamýšľa
odpredať spornú nehnuteľnosť a za týmto účelom vyvolali s ním rokovania. Každý zo svedkov potvrdil,
že navrhovateľom núkali za predaj nehnuteľnosti od 700,- - 1000, - Sk za m2, avšak navrhovatelia danú
nehnuteľnosť napriek týmto ponukám odmietli predať z dôvodu, že žiadali za nehnuteľnosť vyššiu kúpnu

cenu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle spoločenskej zmluvy navrhovateľa
o predaji nehnuteľností rozhoduje valné zhromaždenie a navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že valné
zhromaždenie navrhovateľa rozhodlo alebo rozhodovalo o predaji pozemku parc. č. 243 za takýchto
podmienok t.j. za cenu 1000,- Sk za m2 a tento predaj aj valné zhromaždenia navrhovateľa aj schválilo.
Súd je toho názoru, že ak by k takémuto rozhodnutiu valného zhromaždenia došlo (a za situácie, že

odporca potom dňa 05.05.2004 uzatvoril kúpnu zmluvu) jednalo by sa o skutočnú škodu a nie o úšlý zisk,
keďže v takomto prípade by došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, pretože nebyť konania odporcu
navrhovateľ by inak obdržal inú (vyššiu) kúpnu cenu. Aj keď sa navrhovateľ za účelom výšky škody
opieral o znalecký posudok č. 85/2004 vypracovaný Ing. Jánom Hrebíčkom, súd poukazuje na záver
znaleckého posudku Ing. Dušana Hrbatého, že všeobecná cena v prípade týmto znaleckým posudkom

ohodnocovaných nehnuteľností bola nesprávna, ktorú skutočnosť preukazuje, aj to, že za cenu určenú
týmto znaleckým posudkom nehnuteľnosti neboli odpredané, pretože sa nenašiel žiadny záujemca.
Po takto vykonanom dokazovaní mal súd výšku skutočnej škody preukázanú znalcom Ing. Dušanom
Hrbatým,ktorýurčilvšeobecnúhodnotutejtonehnuteľnostinasumunasumu20.279,76eur (610.948,17
Sk) od ktorej bola odpočítaná výška kúpnej ceny skutočne poukázanej na účet navrhovateľa (250.690,-

Sk) a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Keďže odporca sa dostal do omeškania so zaplatením škody, ktorá vznikla navrhovateľovi jeho
protiprávnym konaním v období júna r. 2004, súd priznal navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškaniav súlade s § 369 Obchodného zákonníka (nakoľko si navrhovateľ uplatnil nižší úrok, súd priznal úrok v
takto uplatnenej výške - t.j. 12%). I keď ku vzniku škody došlo v júni r. 2004, navrhovateľ však uplatnil svoj
nárok až od 22.10.2004 a súd nemôže ísť vo svojom rozhodovaní nad rámec návrhu, navrhovateľovi

priznal nárok na úrok z omeškania až od tohto dátumu.

Súd v konaní nevykonal dokazovanie návrhmi právneho zástupcu odporcu - predložením daňového
priznania navrhovateľa za rok 2004 vrátane účtovej závierky, zápisnice z valného zhromaždenia
navrhovateľa v roku 2005 a to z dôvodu, že ich považoval z hľadiska dôkazného za nepodstatné,

pretože vykonanie týchto dôkazov nemá vplyv na vyvrátenie podmienok zodpovednosti odporcu ako
konateľa navrhovateľa za škodu a vzniku škodu a na určenie samotnej výšky škody. Taktiež súd
nevykonal navrhnutý dôkaz výsluch svedka: Ing. Ľubomír Daniš, a to z dôvodu, že táto osoba bola
v konaní vypočutá v postavení znalca a ako znalec podal písomný znalecký posudok a tento bol
predmetom preskúmania iným znalcom. Taktiež nevykonal navrhnutý dôkaz, aby súd vo veci ustanovil
ústavzaúčelomposúdeniasprávnostiurčeniavšeobecnejhodnotyjednotlivýmiznalcami,pretoženemal

pochybnosti o záveroch znalca, ktorý bol v konaní ustanovený za účelom preskúmania znaleckých
posudkov (o správnosti určenia všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. 243 a a správnosti určenia
všeobecnej hodnoty iných pozemkov, od ktorej navrhovateľ odôvodnil výšku v návrhu uplatnenej škody)
t.j. znaleckých posudkov č. 42/2004, 9/2009 a 85/2004 vypracovaných znalcami Ing. Ondrej Žofčín, Ing.
Ľubomír Daniš a Ing. Ján Hrebíček.

Podľa ust. § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len O.s.p.) ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Súd vzhľadom na preukázanú majetkovú situáciu odporcu, ktorý preukázateľne nedisponuje príjmom,
aby mohol uloženú povinnosť splniť v lehote 3 dní, z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľovi bolo
v priebehu konania vzhľadom na jeho osobné, majetkové a finančné pomery, priznané čiastočné
oslobodenie od platenia súdneho poplatku uložil odprocovi povinnosť nahradiť trovy konania v dlhšej

lehote. Súd je názoru, že umožnením plnenia v dlhšej lehote nebudú oprávnené záujmy navrhovateľa
ohrozené.

Podľa ust. § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len O.s.p.) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania v časti v ktorej bolo konanie zastavené t.j. v časti o zaplatenie sumy 37 100,51 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 37 100,51 eur od 23.10.2004 do zaplatenia
a v časti o zaplatenie 12.613,69 € (380.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo
sumy 12.613,69 € (380.000,- Sk) od 23.10.2004 do zaplatenia rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p.,
veta prvá. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/

O.s.p.) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 O.s.p.)
uložiť niektorému z účastníkov povinnosť hradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to
podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a
podľadruhejvetytohtoustanoveniaodporcovivprípade,žebolprejehochovanievzatýspäťnávrh,ktorýbol podaný dôvodne. V prípade, že má byť rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.,
je nutné zdôrazniť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva
procesného a nie práva hmotného. Preto taktiež o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo

byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ju podľa procesného výsledku.
Z procesného hľadiska je teda zavinenie navrhovateľa na zastavení konania späťvzatie návrhu. Súd je
toho názoru, že navrhovateľ tým, že zobral návrh v časti späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a
je preto povinný uhradiť trovy konania odporcovi.

Pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že konanie bolo zastavené v časti
o zaplatenie istiny celkom 49714,20 eur. Odporca má podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu
trov konania v časti o zaplatenie 49714,20 eur (čiastočné zastavenie konania) čo celkom predstavuje
k uplatňovanému nároku navrhovateľa 75,64 %. Navrhovateľ bol úspešný v zostávajúcej časti istiny,
t.j. vo výške 16009,76 eur (t.j. 24,36 %) a v tejto časti má právo na náhradu trov konania podľa ust. §
142 ods. 3 O.s.p., pretože rozhodnutie o výške plnenia (v zostávajúcej časti) záviselo od znaleckého

posudku. Na základe týchto skutočností a ustanovení O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi
trovy konania vo výške 51,28 % (75,64-24,36).

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku neboli trovy konania účastníkom, ktorému
bolo priznaná náhrada trov konania vyčíslené a lehota na ich vyčíslenie trov konania ešte neuplynula,

vzhľadom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., súd o trovách rozhodol i podľa ust. § 151 ods. 7
O.s.p. podľa ktorého ustanovenia, súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.