Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210657
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr.

Blaženy Hirnerovej a JUDr. Ľubice Kriškvej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.: Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: H. X., X.. XX.XX.XXXX,
L. XXXX/XX, XXX XX L., zast. opatrovníkom Ľ. V., zamestnankyňa Okresného súdu Bratislava IV, o
zaplatenie 1.290,57 eur s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V č. k. 3 CbZm/76/2013-40 zo dňa 07.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3

CbZm/76/2013 - 40 zo dňa 07.08.2013 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu 1.290,57 eur s úrokom 6 % ročne od 15.11.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu
4,30 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie
zmenkovej sumy 1.290,57 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 1.290,57 eur od 10.07.2010 do zaplatenia,
úroku 6 % ročne zo sumy 1.290,57 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 3,44 eur a na
náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva
zo zmenky vystavenej odporcom dňa 27.04.2009 na zmenkovú sumu 1.290,57 eur, pričom sa zaviazal
k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 10.07.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou

„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Súd pri skúmaní podmienok konania podľa § 103 O.s.p. zistil, že nároky z tej istej zmenky si
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatnila proti odporcovi v rozhodcovskom konaní vedenom na
Stálom rozhodcovskom súde (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozsudkom zo dňa 09.02.2011 sp. zn.
SR 14327/2010 uložil rozhodcovský súd odporcovi povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 1.290,57 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z tejto sumy od 10.07.2010 do zaplatenia a

so zákonným úrokom 6 % ročne z tejto sumy od 15.112010 do zaplatenia. Zo spisu exekučného súdu
sp. zn. 36Er/4342/2011, vo veci vymoženia pohľadávky POHOTOVOSŤ, s.r.o., súd prvého stupňa zistil,
že exekučný súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že
dohodu o vyplnení blankozmenky považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a zaneplatnú považoval aj dohodu o zmenkovom úroku 0,25 % denne. Dospel k záveru, že zmluva o úvere
obsahuje ustanovenia, ktoré je potrebné považovať za neplatné, nakoľko odporujú dobrým mravom a
exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené.

Súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z rozhodnutia
exekučného súdu sp. zn. 36Er/4342/2011 a dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže v tejto
veci konať, sú splnené, keďže rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu ako nulitný právny akt nevytvára
prekážku právoplatne rozsúdenej veci.

V zmysle návrhu remitent predložil odporcovi zmenku na platenie dňa 15.11.2010. Doložka „bez
protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a
súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (čl. I. §
46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa
všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1

Zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. V
zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25
% denne, čo je 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo
vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec

lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa
úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu
postihový šesťpercentný úrok.

Podľa názoru súdu prvého stupňa napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje,

jej stanovenie nie je ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých
zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu,
spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych
úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia
§ 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci

sa dobrým mravom neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu
odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za
primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok,
ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd prvého stupňa
vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby, uplatňované bankami

pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie než 14 % ročne (údaj získaný
z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na
zmenke preto súd prvého stupňa ako priečiacu sa dobrým mravom považoval v zmysle § 39 OZ za
neplatnú.
Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom a aj keď zjavne k indosácii došlo až po splatnosti

zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods.
1 Zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6 % - né
úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu,
preto súd návrh v úroku 0,25 % denne z určených súm zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia
rozsudku spolu sumu 5.136,11 eur, a keďže v konaní mal navrhovateľ v časti zodpovedajúcej sume
3.629,73eurneúspech(cca70,67%uplatnenéhonároku),bolpovinnýnahradiťtrovykonaniaodporcovi.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, keďže ich odporca nežiadal.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol, ako aj proti výroku o
nepriznaní náhrady trov konania podal včas navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil vadami konania
uvedenými v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda odňatím možnosti účastníkovi postupom súdu konať pred

súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s
článkom 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, a preto bol súd povinný postupovať v súlade s článkom 7 ods.
3 nariadenia, podľa ktorého v prípade nedoručenia odpovede dotknutou stranou vydá súd rozsudok

o pohľadávke. Podľa názoru navrhovateľa článok 7 nariadenia upravuje procesný postup súdu a
obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy,
aknebolasúdudoručenáodpoveďodporcu.Prvostupňovýmsúdomnariadenéavykonanépojednávanie
preto považoval navrhovateľ za nelegálne.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorá spĺňala formálne aj materiálne

náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, pričom ani
z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.
Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa absenciu zdôvodnenia postupu spočívajúceho vo vykonaní

iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v
tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a súd nie je legitimizovaný postupom podľa
§ 120 ods. 1 O.s.p. vznášať námietky voči zmenke za odporcu, a to aj s odkazom na koncentračnú
zásadu konštruovanú nariadením. V postupe súdu prvého stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na

spravodlivé súdne konanie.
Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca dobrovoľne podpísal zmenku, pričom išlo o prejav jeho
slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia
zmenky. Odporca mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne
a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000. Navrhovateľ považoval za významný aj fakt, že súd
nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi
nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva,
že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by mohla byť postihnutá len časť presahujúca
zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči.

Na záver podotkol, že záver súdu o indosácii zmenky po jej splatnosti je v rozpore z ust. čl. I § 20 ods. 2
zák. č. 191/1950 Zb., ktorý stanovuje zákonnú prezumpciu, že indosament je vykonaný pred uplynutím
lehoty na protest.
Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v
celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po
oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s
ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom
č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou
navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť,
odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení s

§ 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná.Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v zmenkách splatných na
videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového zákona ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. Je nesporné, že úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku.

V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že pokiaľ zmenkový zákon alebo osobitný
predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o právnych úkonoch (ďalej len „OZ“). Preto
aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ust. § 39 OZ, najmä z pohľadu,

či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je zmenkový úrok neplatný práve z dôvodu, že sa
priečia dobrým mravom. Pri aplikácii § 41 OZ je rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť
právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou, a teda aj
neoddeliteľnou časťou úrokovej doložky, a keďže zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy,
aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych vzťahov a sám jej výšku autoritatívne určil. Za
oddeliteľnú je možné považovať len úrokovú doložku ako celok s tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou

zmenky a jej neplatnosť nemá na zmenku žiaden vplyv. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
súd povinný prihliadať ex offo aj keď sa účastník konania neplatnosti nedovolá. Námietka navrhovateľa,
podľa ktorej tu nebol dôvod na vykonanie iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, je preto
neopodstatnená.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v časti
zmenkového úroku 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, by bol dlžník zaviazaný na plnenie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ, keďže tento zmenkový úrok nie je možné považovať za
primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti úkonu, ktorou je postihnutá úroková doložka na zmenke v celom rozsahu,

preto nie je možné na zaplatenie predmetného úroku odporcu zaviazať a súd prvého stupňa správne
návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejzamietajúcejčastivrátane
súvisiaceho výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď
mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.