Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010765
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115010765.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu
JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného G. F., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods.1, ods. 2 písm. c/ ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a iné o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8T/50/2015-143 z 13. apríla 2016 na verejnom zasadnutí
konanom dňa 25. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného G. F. Z.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 8T/50/2015-143 z 13.04.2016 bol obžalovaný G. F.
uznaný vinným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c/ ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

07. mája 2015 v čase okolo 14:25 v B., na O. stanici odcudzil z vagóna číslo 7, pristaveného na nástupišti
číslo 2, z vlaku označeného J. XXXJavomík, smerujúceho do Q. Z. V., voľne položený plátený ruksak
čiernej farby s červeným lemom obsahujúci notebook neznámej značky označený D. C. XX, striebornej
farby, školské zošity, hnedú peňaženku, občiansky preukaz, preukaz poistenca V. zdravotnej poisťovne,
D. kartu, platobnú kartu X. banky, preukaz darcu krvi, čím poškodenému F. A. spôsobil škodu vo výške

585,- eur a následne o 15.15 až XX.XX sa v B. na A. námestí pri obchodnom dome K., z bankomatu V.
banky pokúsil odcudzenou platobnou kartou neoprávnene vybrať finančné prostriedky a toho konania
sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/138/2014 z
21.marca 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. marca 2014, bol odsúdený za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), odsek 3 písm. b) Tr. zákona

Za to bol obžalovanému podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/ § 38 ods.
4 a § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/25/2016 zo dňa 06. 04.2016 a právoplatným dňa 07. 04. 2016,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenému F. A., nar. XX. XX. XXXX,

trvale bytom, Q. Z. V., E. 9, škodu vo výške XXX,XX Eur.Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený F. A., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom Q. Z. V., E. XXX/X, so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie obžalovaný G.
F., ktoré písomne zdôvodnil v tom smere, že uložený trest považuje za neprimerane vysoký. Uviedol, že
riadne pracuje v zahraničí, žije riadnym a usporiadaným životom a aj z tohto dôvodu navrhuje, aby mu
bol trest znížený, prípadne uložený podmienečný, pretože je ochotný poškodenému škodu zaplatiť.

K dôvodom odvolania obžalovaného sa vyjadril aj poškodený, ktorý uvítal snahu obžalovaného škodu
uhradiť, avšak doposiaľ mu nebola škoda ani čiastočne uhradená. V prípade, že obžalovaný škodu
uhradí v plnej výške, súhlasí so znížením trestu.

Na verejné zasadnutie sa obžalovaný nedostavil, termín verejného zasadnutia určeného na 25.10.2016
si na ním uvedenej adrese neprevzal. Lustráciou v Registri obyvateľov bolo zistené, že obžalovaný má

hlásený pobyt v obci L. H. č. XXX. Podľa výsledku šetrenia jeho pobytu v obci L. H. zo 17.10.2016 bolo
zistené, že zásielka mu nebola doručená, pretože v obci nevlastnú žiadnu nehnuteľnosť a už viac rokov
sa tu nezdržiava, pričom nebola zistená iná adresa pobytu obžalovaného.

Na podklade uvedeného zistenia odvolací súd postupom podľa § 293 ods. 4 Tr. por. opatrením sp. zn.

3To/79/2016 z 21.09.2016 obžalovanému ustanovil obhajcu P.. B. V. a verejné zasadnutie vykonal v
neprítomnosti obžalovaného G. F..

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného navrhol odvolaniu vyhovieť.

Zástupkyňa krajskej prokurátora považujúc rozsudok prvostupňového súdu za správny, navrhla
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods.

1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol
odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc
pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len
obžalovaným a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to
vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr. por. je obsiahnutý obmedzený revízny
princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť

postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr por., čo odvolací súd nezistil.
Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné
výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne
podrobne rozoberať len výrok o treste a jeho zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie

obžalovaného smerujúce do výroku o treste nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Okresný prokurátor pre Bratislavu I podal dňa 09.12.2015 pod č.k. 3Pv 293/15/1101-15 obžalobu na G.

F. pre vyššie uvedenú trestnú činnosť s tým, že samosudca dňa 27.01.2016 vo veci vydal odsudzujúci
trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný v zákonnej lehote podal odpor a bolo nariadené hlavné
pojednávanie, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného. Po vykonanom dokazovaní súd
prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom.

Pri plnení revíznej povinnosti krajský súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu
a následne aj vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy a na základe týchto rozhodol
napadnutým rozsudkom. V odôvodnení, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto
smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Čo sa týka druhu a výmery tresty, ktoré odvolací súd na podklade odvolania podrobil dôslednému
skúmaniu je nutné prioritne uviesť, že súd prvého stupňa uloženie súhrnného trestu odňatia slobody
vo výmere dva roky a šesť mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a uloženie povinnosti nahradiť poškodenému škodu vo výške 365,70,-€
odôvodnil nasledovne: „K osobe obžalovaného z odpisu z registra trestov súd zistil, že bol štyrikrát

právoplatne odsúdený, vždy za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. Bol tiež viackrát
priestupkovo riešený, z toho trikrát za krádež. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť,
a to že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a zároveň dve
priťažujúce okolnosti, keďže spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Obžalovaný
bol okrem vyššie spomínaných odsúdení, právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo

dňa 06.04.2016 opätovne odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 Tr. zák., ktorým mu bol podmienečne
uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok. Nakoľko súd obžalovaného odsudzuje za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uložil mu súd v súlade s § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu a zároveň rozhodol o zrušení výroku o treste rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV a všetkých ďalších rozhodnutí obsahovo nadväzujúcich na výrok o treste.
Obžalovanému v súlade s uvedeným súd ukladal trest podľa zákonného ustanovenia § 219 ods. 1 Tr.
zák., nakoľko ide o trestný čin najprísnejšie trestný, pričom prihliadol na prevahu pomeru priťažujúcich
okolností, a zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby za uvedený trestný čin o jednu
tretinu. Súd potom ukladal trest v takto upravenej trestnej sadzbe. (28 mesiacov - 60 mesiacov).

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a rozhodol o jeho
nepodmienečnom vykonaní, nakoľko ide o niekoľkonásobného recidivistu a podmienečné odsúdenie
obžalovaného v minulosti za rovnaké trestné činy zrejme neviedlo k náprave obžalovaného, čím nebol
naplnený účel trestu. Zároveň nepovažoval za nevyhnutné pre dosiahnutie účelu trestu (individuálna
a generálna prevencia) uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v dlhšom trvaní. Súd obžalovaného

zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd považuje trest uložený obžalovanému v
súlade so zásadami na ukladanie trestov v podľa § 34 Tr. zák. za spravodlivý, primeraný a postačujúci
na ochranu spoločnosti a zabezpečenie nápravy obžalovaného. O nároku poškodeného na náhradu

škody, ktorý si riadne a včas uplatnil, rozhodol súd tak, že obžalovaného v rámci adhézneho konania
zaviazal na náhradu škody poškodenému vo výške 365,70 Eur, keďže túto časť považuje za dostatočne
preukázanú na podklade znaleckého posudku vypracovaného v prípravnom konaní. So zvyškom nároku
na náhradu škody odkázal poškodeného na občianske súdne konanie, nakoľko na jej preukázanie by
bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania.“

Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež
primeraný.

Z ustanovenia § 42 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. vyplýva:

(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podlá zásad na uloženie
úhrnného trestu.
(2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším
rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom. ...
(3)Preto aj krajský súd po dôslednom preskúmaní veci dospel k záveru, že správne bol súhrnný trest
ukladaný k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 2T/25/2016, pretože je potrebné postihnúť
mnohosť trestných činov jedného páchateľa a to uložením súhrnného trestu podľa trestného činu

najprísnejšie trestného tj. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.

Preto okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu keď s prihliadnutím na
poľahčujúce okolnosti, ktoré nezistil a priťažujúce okolnosti, ktoré ustálil v zmysle ustanovenia Trestného
zákona § 37 písm. h/ tj. spáchal viac trestných činov a písm. m/ tj. bol už za trestný čin odsúdený,

uložil obžalovanému trest odňatia slobody s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zák. tj. po ustálení prevahy
priťažujúcich okolností a úprave dolnej hranici trestnej sadzby jej zvýšením o tretinu (v rozpätí od 2
rokov a 4 mesiacov do päť rokov) vo výmere dva roky a šesť mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do
ústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.Uloženýtrestzodpovedánielenzmyslutrestného
konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení
§ 34 ods. 1 Tr. zák. a ostatným rozhodným kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 písm. a/ Tr.

zák. V tomto smere sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi rozvedenými v
napadnutom rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu o uložení vyššie uvedeného trestu.

Čo sa týka výrokov o náhrade škody aj tieto považuje odvolací súd za správne.

Na námietku obžalovaného a jeho požiadavku na uloženie nižšieho nie nepodmienečného trestu z
dôvodu,žejezamestnanýažijeriadnymživotomkrajskýsúddodáva,žeodpoveďdávajújednaksprávne
úvahy súdu prvého stupňa ako aj vyššie rozvedené zdôvodnenie konajúceho senátu odvolacieho súdu.

Navyše obžalovaný G. F. uvádzané skutočnosti, že je riadne zamestnaný a žije usporiadaným životom,

hodnoverným spôsobom nepreukázal a nezdokladoval a preto odvolací súd nemohol tieto tvrdenia
verifikovať.

Obdobne konajúci súd hodnotí aj jeho vyjadrenie ohľadne ochoty splatenia spôsobenej škody. Ak by
úmysel nahradiť poškodenému škodu myslel vážne, nič mu nebránilo aby tak urobil.

S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového
súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného G. F. ako
nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.