Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202180
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414202180.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky

mal. S. S., D.. XX.X.XXXX, N. Ž. XXX, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
G. proti odporkyni v 1. rade O. I., F.. Ž., D.. X.X.XXXX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej
opatrovníkom Obcou Ž. a proti odporcovi v 2. rade O. Z., D.. XX.X.XXXX, H. N. A., o zapretie otcovstva,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh na určenie, že O. Z. nie je otcom dieťaťa.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.4.2014 sa maloletá navrhovateľka zastúpená opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G. domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že
odporca v 2. rade nie je jej otcom.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že odporca v 2. rade a odporkyňa v 1. rade sa zoznámili v roku 2003 v
A. na H. a po zoznámení odporca v 2. rade sa nasťahoval do domácnosti k odporkyni v 1. rade, v ktorej žil
aj jej vtedajší manžel. V roku 2004 sa odporkyňa v 1. rade rozviedla a začala žiť s odporcom v 2. rade. V
októbri2004saodporcav2.radeaodporkyňav1.raderozišliadňa16.10.2004bolaodporkyňav1.rade

prijatá do zariadenia IKV v Ž., ktoré bolo určené len pre ženy. Od októbra 2004 neboli v kontakte, odporca
v2.radežilnaulicivA..Vdecembri2004odporkyňav1.radeoznámilaodporcoviv2.rade,žejetehotná,
následne pricestovala do A. a odporca v 2. rade jej zabezpečil bývanie v Z. D. S. v zariadení pre matky
s deťmi. Zo zariadenia však utiekla a vyhľadala opäť odporcu v 2. rade. Dňa 20.7.2005 sa odporkyni
v 1. rade narodila navrhovateľka. Odporkyňa v 1. rade navrhovateľku zanechala odporcovi v 2. rade.
Odporcav2.radebolšokovanýsprávanímodporkynev1.radeaprehlásil,žeonjeotcomnavrhovateľky,
následky prehlásenia si neuvedomoval. Navrhovateľka ostala v jeho starostlivosti, ale túto nedokázal

zvládnuť. Následne bola navrhovateľka uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/589/05 z
14.12.2005právoplatnýmdňa3.2.2006zverenádonáhradnejosobnejstarostlivostimanželomB.,bytom
Žakovce 219. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 25P/67/06 z 26.10.2006 právoplatným dňa
28.12.2006 bola navrhovateľka zverená do náhradnej osobnej starostlivosti manželom B.. Rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C/55/13-43 z 28.11.2013 právoplatným dňa 1.3.2014 súd pripustil
zapretie otcovstva k navrhovateľke. Navrhovateľka je žiačkou 2. ročníka Základnej školy v Ž.. Od
26.4.2005 žije u manželov B. v rodinnom dome, celá domácnosť je udržiavaná v poriadku a v čistote.

ObajamanželiasúzamestnanívIKVvŽ.,pánB.akokuchárapaniB.akozdravotnásestra.Odporkyňav
1. rade je toho času na neznámom mieste. Odporca v 2. rade toho času žije v A.. Na základe uvedeného
navrhovateľka navrhla, aby súd určil, že odporca v 2. rade nie je jej otcom, aby došlo k zosúladeniu
matričného a biologického otcovstva.Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. z 3.6.2014 z prešetrenia rodinného prostredia
navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka žije u manželov B., je zdravá, prekonáva iba bežné detské

ochorenia, je žiačkou 2. ročníka Základnej školy v Žakovciach, patrí medzi najšikovnejšie deti triedy.
Taktiež z predmetnej správy vyplýva, že odporkyňa v 1. rade je toho času na neznámom mieste,
navrhovateľka má dve sestry, jedna je zverená do pestúnskej starostlivosti v okrese G. a druhá je s
odporkyňou v 1. rade v zahraničí.

Uznesením č. k. 3C/91/2014-17 z 25.7.2014 súd ustanovil odporkyni v 1. rade na zastupovanie v konaní
opatrovníka Obec Žakovce s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“), nakoľko pobyt odporkyne v 1. rade
nebol ani dosiaľ nie je súdu známy.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Genetika, odvetvia Analýza DNA, Prof.

RNDr. L. N., DrSc., za účelom vylúčenia alebo potvrdenia otcovstva odporcu v 2. rade.

Dňa 26.2.2015 sa na súd dostavil odporca v 2. rade, ktorý bol oboznámený s podaným návrhom
na začatie konania ako aj s tým, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Odporca v 2.
rade do zápisnice súdu prehlásil, že sa nepovažuje za otca navrhovateľky, nakoľko v čase, keď bola

navrhovateľka počatá nežil s odporkyňou v 1. rade, t. j. s jej matkou, v spoločnej domácnosti, ani s ňou
nemal sexuálny styk. Zároveň uviedol, že asi po dobu mesiaca a pol sa bude zdržiavať na adrese Krajná
Poľana 56 a následne odcestuje do Prahy a bude sa zdržiavať na adrese N. XXX/X, G., A..

Dňa 16.7.2015 bol súdu doručený znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom Prof.

RNDr. L. N., DrSc., podľa ktorého na základe porovnania DNA profilov navrhovateľky a odporcu v 2.
rade nie je možné vylúčiť otcovstvo odporcu v 2. rade. Pravdepodobnosť otcovstva odporcu v 2. rade
má hodnotu W= 99,9999%. Otcovstvo odporcu v 2. rade k navrhovateľke možno pokladať za prakticky
dokázané.

Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom
prítomných účastníkov konania i znaleckým posudkom.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca v 2. rade a odporkyňa v 1. rade začali spolu žiť v roku 2004. V mesiaci október 2004 sa rozišli
a dňa 16.10.2004 bola odporkyňa v 1. rade prijatá do zariadenia IKV v Ž.. Od októbra 2004 neboli
v kontakte. V decembri 2004 odporkyňa v 1. rade oznámila odporcovi v 2. rade, že je tehotná. Dňa
20.7.2005 sa narodila odporkyni v 1. rade navrhovateľka. Následne odporca v 2. rade prehlásil, že
je otcom navrhovateľky. Súd v prejednávanej veci nepovažoval za spornú skutočnosť vyplývajúcu zo

zhodných tvrdení účastníkov a to, že otcovstvo odporcu v 2. rade k maloletej navrhovateľke bolo určené
súhlasným vyhlásením oboch rodičov, teda odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade. Sporné ostalo
to, či odporcu v 2. rade s prihliadnutím na skutkové okolnosti popísané v návrhu na začatie konania
a jeho vyjadrenie možno skutočne považovať za otca navrhovateľky. Napokon vykonaným znaleckým
dokazovaním mal súd za preukázané, že otcovstvo odporcu v 2. rade k maloletej navrhovateľke je na

základe testov DNA potvrdené.

Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva

manžela matky, možno ho určiť súhlasím vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa
je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a

určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Predmetom konania je zapretie otcovstva na návrh dieťaťa. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu
je preto iba dieťa. Pokiaľ je dieťa maloleté, musí byť v konaní zastúpené opatrovníkom. Dieťa v tomto
prípade nie je obmedzené nijakou lehotou, v ktorej by muselo podať návrh na súd. Ustanovenie § 96

ods. 1 a 2 Zákona o rodine rozlišuje dve štádia konania. Prvé štádium sa začína na návrh dieťaťa
o prípustnosť zapretia otcovstva a ak súd návrhu dieťaťa vyhovie a rozhodne o prípustnosti zapretia
otcovstva, môže po právoplatnosti tohto rozhodnutia nastúpiť druhé štádium konania. Maloleté dieťa
musí byť už pri podaní návrhu zastúpené kolíznym opatrovníkom. V konaní mal súd preukázané, že boli
splnené všetky zákonné podmienky, keď danému konaniu predbiehalo konanie o prípustnosti zapretia

otcovstva, ktoré skončilo vydaním rozhodnutia, ktorým súd určil, že zapretie otcovstva voči maloletému
dieťaťu je prípustné a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2014 a následne maloleté dieťa
zastúpené kolíznym opatrovníkom podalo návrh na zapretie otcovstva. Pasívne legitimovanými sú v
danom prípade rodičia, zapísaní v rodnom liste dieťaťa. Dohovor o ochrane dieťaťa priznáva dieťaťu
právo poznať svojich rodičov. Spravidla ide o záujem na zosúladení otcovstva zapísaného na matrike

s biologickým otcovstvom. Na rozdiel od úpravy zapieracieho práva pri jednotlivých domnienkach, v
ustanovení § 96 Zákona o rodine nie je výslovne upravené, aké skutočnosti má dieťa preukazovať, aby
v konaní o zapretie otcovstva bolo úspešné. Napriek tomu nemožno dospieť k inému záveru než, že
to musia byť len okolnosti jednoznačne vylučujúce otcovstvo muža, ktorému doteraz svedčí domnienka
otcovstva. V konaní mal súd znaleckým posudkom za preukázané, že otcovstvo O. Z., narodeného

30.3.1976 k maloletej S. S., narodenej XX.X.XXXX z matky O. I., F. Ž., D.. X.X.XXXX je prakticky
dokázané. Na základe uvedených skutočností súd návrh dieťaťa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov tohto konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v súlade s § 142 ods. 1

O.s.p. Odporcovia boli v konaní úspešní. Preto im prislúcha právo na náhradu trov účelne vynaložených
v konaní. Keďže podmienkou priznania nároku na náhradu trov je uplatnenie nároku (§ 151 ods. 1 O.s.p.)
a žiaden z odporcov si nárok na náhradu trov neuplatnil, súd ani jednému z nich náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.,
§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.