Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/150/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211261
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414211261.1

Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa K. F., R.. XX.XX.XXXX, T.. D. I. XXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, v konaní zast.
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO:
47234466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35807598, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 1895,26 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1895,26€, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1895,26€ od 26.9.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy
právneho zastúpenia vo výške 268,46 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.09.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 895,26€ s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 17.06.2009 došlo na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom k poskytnutiu finančných prostriedkov
navrhovateľovi zo strany odporcu vo výške 1400,-€. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 1348,-
€, ktorú sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach, počnúc dňom 25.07.2009.
Navrhovateľ použil poskytnutý úver na osobné potreby. Ročný úrok predstavuje 96%. V ďalšom
navrhovateľ poukázal na to, že na predmetný zmluvný vzťah by sa mali aplikovať ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zák. č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zmluva
neobsahovala podstatné obligatórne náležitosti, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, úrokovú
sadzbu a termín konečnej splatnosti úveru, preto mal odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej
istiny vo výške 1400,- € a nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata. Navrhovateľ
uvedením do omylu zo strany odporcu uhradil na jeho účet sumu vo výške 3295,26 €, tzn. O 1895,26
€ viac, než mal odporca nárok. Preto v rozsahu sumy 1895,26 € došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane odporcu, ktoré žiada navrhovateľ návrhom vydať. Odporca napriek výzve navrhovateľa dlžnú
sumu nevrátil, preto si navrhovateľ uplatnil návrhom okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z
omeškania od 26.09.2014, teda odo dňa nasledujúceho po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie dlžnej
sumy.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že predmetnú
zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na
výkon zamestnania, v zmluve o úvere výslovne vyhlásil a svoje vyhlásenie potvrdil aj svojím podpisom,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Odporca pri poskytovaní peňažných
prostriedkov pritom vychádza čo do účelu z vyhlásenia jednotlivých klientov. V ďalšom odporca poukázal
na to, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje

zákon. Navrhovateľ plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola
nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere
nikdy neodpadol ( nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal
odporca z poctivých zdrojov. V ďalšom odporca poukázal na to, že legitímnosťou všetkých zmluvných
podmienok Zmluvy o úvere č. 6170228 ako celku sa už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní
Stály rozhodcovský súd v Bratislave, preto sa jedná v danej veci o prekážku veci už rozhodnutej (res
iudicata). Takéto plnenie preto nemožno podľa názoru odporcu považovať za bezdôvodné obohatenie
v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením zmluvy o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 17.06.2009, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, prehľadom splátok poukázaných na
úver, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15292/10 zo dňa 24.02.2011, spisom
tunajšieho súdu 9Er/1224/2011, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 17.06.2009 Zmluvu o úvere č. 6372416, na základe ktorej poskytol
odporca navrhovateľovi sumu vo výške 1400,-€, ktorú sa navrhovateľ zaviazal vrátiť odporcovi v 12-tich
mesačných splátkach vo výške 229,-€ počnúc dňom 25.07.2009. Podľa prehľadu splátok poukázaných
navrhovateľom odporcovi, navrhovateľ celkovo na úver zaplatil čiastku vo výške 3 295,26€ a to počnúc
prvou splátkou dňa 18.01.2010 a poslednou splátkou zo dňa 03.12.2013.

Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR
15292/10 zo dňa 24.02.2011 uložil Stály rozhodcovský súd navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi
sumu vo výške 4119,89 € spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 2928,91 € od 30.10.2010
do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2928,91 € od 30.10.2010 do zaplatenia.
Predmetný rozsudok rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 21.03.2011 a vykonateľnosť
dňa 24.03.2011. Na podklade takto vydaného rozhodnutia bolo vydané Okresným súdom Žiar nad
Hronom poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie na majetok
navrhovateľa.

Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že si bral úver od odporcu, nakoľko mal v tom čase nedoplatky
na plyne a elektrike. Zmluvu si nečítal, nakoľko bola písaná malým písmom. Peňažné prostriedky si bral
výlučne do domácnosti, nikdy si nekupoval žiadne veci na výkon zamestnania.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa (Poľnohospodárske družstvo Žiar nad Hronom) súd zistil, že
navrhovateľ bol u nich zamestnaný na dohodu o vykonaní práce od 27.07.2009 do 31.08.2009 a pre
výkon povolania nepotreboval žiadnu pôžičku.

Podľa § 2 písm. a) Zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu
úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu podpisu úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

Podľa § 4 ods. 3 posledná veta Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpisu zmluvy o úvere, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Pred začatím pojednávania súd skúmal, či sú splnené v danej veci podmienky konania, okrem iného sa
zaoberal aj vznesenou námietkou odporcu, že v danej veci sa jedná o prekážku veci rozsúdenej, nakoľko
vo veci rozhodoval už Stály rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 15292/10 zo dňa 24.02.2011 a
dospel k záveru, že jeho námietka nie je dôvodná. Prekážka rozsúdenej veci ( res iudicata) patrí k
procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto
prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď
v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých účastníkov konania. V danom prípade ide síce o rovnaký
okruh účastníkov konania (pričom účastníci konania vystupujú v konaniach v rôznych procesných
postaveniach - v tomto prípade navrhovateľ v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom vystupoval
v pozícii odporcu), avšak nejde o totožný predmet konania. V konaní pred stálym rozhodcovským
súdom si uplatňoval navrhovateľ nárok plynúci zo zmluvy o úvere, pričom v tomto súdnom konaní
si navrhovateľ (spotrebiteľ) uplatňuje svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
malo vzniknúť s tým, že odporca získal od navrhovateľa majetkový prospech plnením bez právneho
dôvodu. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol
vydaný na podklade rozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná platným spôsobom. Pritom len
platná rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor
medzi účastníkmi konania. V danom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná vo Všeobecných
obchodných podmienkach, pričom toto dojednanie bolo skryté v množstve neprehľadných zmluvných
podmienok všeobecného charakteru, ktoré nemal odporca ako spotrebiteľ možnosť nijakým spôsobom
ovplyvniť. Všeobecné obchodné podmienky boli prikladané k zmluvám o úvere bez toho, aby mali
spotrebitelia možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, resp. nejakým spôsobom ich obsah ovplyvniť. Na
neprijateľnom charaktere tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani ten fakt, že jej obsah umožňoval
alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba
prislúchala iba schvaľujúcej strane a nie je ju možné následne zmeniť. Takáto voľba právomoci je preto
iba formálna a iluzórna, pričom tento záver konštatoval vo svojich rozhodnutiach niekoľkokrát aj Najvyšší
súd SR ( napr. 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, 3Cdo 13/2013). Najvyšší súd zaujal závery v množstve
svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná
zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach
a povinnostiach, pretože od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému
konaniu. Pokiaľ je rozhodcovská doložka absolútne neplatná, na takúto rozhodcovskú doložka sa hľadí

tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí
súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu ( ex offo). Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval
námietku odporcu v tom smere, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15292/10 zo dňa
24.02.2011 zakladá pre toto konanie prekážku rozsúdenej veci za dôvodnú a neprihliadal na ňu.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v celom rozsahu.
Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľa z titulu posúdenia charakteru
právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom
navrhovateľa, že dňa 25.07.2009 uzatvoril s odporcom spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia §-u 2 písm. a) predmetného
zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď
odporca poskytol navrhovateľovi peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Navrhovateľ
pritom vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý
a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a
odporca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské
úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. K výhradám odporcu v tom smere, že predmetný úver
nie je spotrebiteľským úverom, nakoľko navrhovateľ v zmluve o úvere prehlásil, že predmetný úver si
berie za účelom výkonu zamestnania, súd uvádza, že mu je vo všeobecnosti z jeho úradnej činnosti
známe, že odporca pri uzatváraní zmlúv o úvere využíval prehlásenie spotrebiteľov o tom, že predmetný
úver im je poskytovaný za účelom výkonu zamestnania, povolania, resp. podnikania, aby tak vylúčil
aplikáciu zákonov na ochranu spotrebiteľa. Uvedená skutočnosť bola preukázaná aj v danom prípade
výsluchom navrhovateľa, ktorý v konaní potvrdil, že si bral úver u odporcu za účelom realizovania svojich
spotrebiteľských potrieb, nakoľko potreboval peniaze na vyplatenie nedoplatkov za elektriku a plyn.
Taktiež z prehlásenia zamestnávateľa navrhovateľa v rozhodnom období súd zistil, že navrhovateľ v
tom čase nečerpal žiadne peňažné prostriedky za účelom získania prostriedkov na výkon zamestnania.
Uvedené konanie odporcu preto súd považoval za účelové.

V ďalšom preto súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi
účastníkmi konania neobsahovala obligatórne náležitosti zmluvy akými sú údaje o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
a pod. Zákon v čase podpisu úverovej zmluvy absenciu týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sankcionoval jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v
zákone o spotrebiteľských úveroch pritom je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy
všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu je
preto správne tvrdenie navrhovateľa, že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľ za
poskytnutý úver zaplatil a sumou, ktorá mu bola zo strany odporcu poskytnutá bez právneho dôvodu.
Keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca poskytol navrhovateľovi celkovú sumu úveru
1400,- € a navrhovateľ odporcovi celkove na úver zaplatil sumu vo výške 3295,26€, preto došlo v
rozsahu sumy 1895,26 € € na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu. Z vyššie uvedených dôvodov
považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný v celom rozsahu a preto mu vyhovel.

Navrhovateľ požadoval od odporcu zaplatenie aj úroku z omeškania, nakoľko odporca sa dostal do
omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej
vo výzve, ktorú adresoval navrhovateľ odporcovi, t. j. od 26.09.2014. Úrok z omeškania súd priznal v
zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3
Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. a na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c) tohto nariadenia,
t.j. vo výške 8,05% ročne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods.1 OSP a priznal úspešnému navrhovateľovi
trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby účtované v súlade s §
13a) a § 10 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb pri výške jedného úkonu 81,33€ (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na
súd, účasť na pojednávaní dňa 17.09.2015). Celkove tak súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa
trovy právneho zastúpenia vo výške 243,99 € + 2x režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 €, 1x
režijný paušál za rok 2015 vo výške 8,39 €, teda celkom spolu 268,46 €. Súd nepriznal právnemu
zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia za účtovaný úkon právnej služby - vyjadrenie k
vyjadreniu odporcu, nakoľko vyjadrenie zasielal svojvoľne bez predchádzajúcej výzvy súdu, pričom
uvedené skutočnosti mohol súdu prezentovať na nariadenom pojednávaní súdu, preto súd uvedené
podanie považoval za nadbytočné a nepriznal zaň vyúčtovanú odmenu. Súd ďalej nepriznal právnemu
zástupcovi navrhovateľa trovy konania za náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní a ani
účtovanú náhradu za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom, nakoľko tieto náklady
súd nepovažuje za účelne a hospodárne vynaložené na bránenie práv navrhovateľa. Súd neupiera
navrhovateľovi právo na súdnu ochranu, je mu zrejmé, že bežný spotrebiteľ potrebuje aktívnu právnu
podporu pri bránení svojich práv na súde, avšak poukazuje na to, že je mu súčasne z jeho úradnej
činnosti známe, že v obvode tunajšieho súdu pôsobí niekoľko združení na ochranu práv spotrebiteľov
a taktiež pôsobia právnické kancelárie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, preto sa súdu
javí neúčelné, aby spotrebiteľ splnomocňoval na ochranu svojich záujmov advokátsku kanceláriu, ktorej
sídlo je vzdialené z obvodu tunajšieho súdu cca 200km ( ako uvádza právny zástupca navrhovateľa
v časovom meradle 3hod. 19 min. cesta Košice - Žiar nad Hronom). Takto účtované trovy konania sa
potom súdu javia nehospodárne a neúčelné, preto ich nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.